Skip to content

Skip to table of contents

41 EKOBEE ENƆ

I Taāŋabah Bari A ‘Ɛrɛ Gbɛnɛ Toesaɛ̄’

I Taāŋabah Bari A ‘Ɛrɛ Gbɛnɛ Toesaɛ̄’

“Jɛhova lu le loo dɛ̄dɛɛ̄ nɛɛ, e ye toesaɛ̄ le loo dɛ̄dɛɛ̄ nu a bee doo.”—YƆƆ 145:9.

YƆƆ 44 Kara Nɛɛ A Le Bu E’aga Kɛ̄tɔɔ̄

DASĪ TƐƐ̄NYƆƆ *

1. Bu mɛ sīdee na o dap baatɛ̄ nɛɛ a tɔgɛ toesaɛ̄ a, e amunu kam na a kɔ nu akiiloo nɛɛ a bee tɔgɛ toesaɛ̄ a?

SƆ̄ I kɛɛrɛ nu akiiloo nɛɛ a tɔgɛ toesaɛ̄, dua nɛɛ eyii bu i ekɛɛrɛ na nɛɛ alu fɛgɛ, nɛɛ a tɔgɛ wereloo, nɛɛ a kɛɛrɛ nu akiiloo pya dɔɔ̄na, le nɛɛ a dɔɔ̄ nu bu yaaribah. Dɔɔ̄na nu i dap kɛɛrɛnage bu loo na eloh Jizɔs bee kɔ akiiloo le nɛɛ Sameria. Lo gbara a bee lu dɔɔ̄na buɛ̄ ama bee “ɛrɛ toesaɛ̄ loo” ziī nɛɛ Juu a bee dɔ bah pya biu. Mɛ lo le nɛɛ Sameria bee “ɛrɛ toesaɛ̄” loo lo nɛɛ Juu a bee lu ebog a, sa a bee nɔɔ kɔ alu ekuū ye dɛɛ̄loo. (Luk 10:​29-37) Kam ama tubobaloo ziī gbɛnɛ le elap dogo Bari ɛrɛ, lo a le toesaɛ̄. Elap ama lu ziī gah loo wereloo Bari, e a tɔgɛ ye elap ama bu kɛ̄ a i nyɔɔnɛ dania nu doo ziī ziī biradee.

2. Dɔɔ̄na amunu sīdee na nɛɛ edap tɔgɛ toesaɛ̄ a?

2 A ɛrɛ dɔɔ̄na sīdee nɛɛ edap tɔgɛ toesaɛ̄. Ɛɛ na lɛlɛɛbaloo enɛ kpɔte nɛɛ ebee lu ekpɔte loo. Bu lo sīdee ama na Jɛhova etɔgɛ i toesaɛ̄ loo a. Nɛɛ ɛm le-yɔɔ bee kɔ: “A naa doo i nɛ doodoo kɛ̄ dɛ̄dɛɛ̄ i pɔrɔ le doo.” (Yɔɔ 103:10) Kerewo, pio sɔ̄ Jɛhova dap nɛ e’agabah zuurabahtɔ̄ nɛɛ a si pɔrɔ.

3. Pya amunu ebip na i kɔ nu akiiloo a?

3 Bu ekobee ue ama, i gaa lee agara taa ebip: Ena anua Jɛhova wee tɔgɛ toesaɛ̄ a? A waɛge enɛ e’agabah zuurabahtɔ̄ sa tɔgɛnage toesaɛ̄ aba lo sɔ̄ ni? E ena edap i yerebah nɛ kɔ i tɔgɛ toesaɛ̄ a? Dooraa i ɛp kɛ̄ Muɛ̄ Ue Bari agara taa pya ebip ama doo.

NU ANUA JƐHOVA WEE TƆGƐ TOESAƐ̄

4. Ena anua Jɛhova wee tɔgɛ toesaɛ̄ a?

4 Jɛhova wereloo etɔgɛ toesaɛ̄. Nɛɛ lɛɛratam Pɔɔl bee ɛm kɔ “toesaɛ̄ [Bari] kuī.” Pɔɔl gaa bee kɔ nu akiiloo kɛ̄ Bari tɔgɛ toesaɛ̄ tɛ̄maloo esu bɛābu tɔɔ̄dum bunyɔɔ nɛ pya ye zooro lo ebee tɔ̄ nɔɔ̄ bee doo. (Ɛfɛs 2: 4-7) Kerewo, a naale aba pya ye zooro a bee tɔ̄ nɔɔ̄ bee na Jɛhova tɔgɛ toesaɛ̄ loo a. Nɛɛ ɛm le-yɔɔ Devid bee kɔ: “Jɛhova lu le loo dɛ̄dɛɛ̄ nɛɛ, e ye toesaɛ̄ le loo dɛ̄dɛɛ̄ nu a bee doo.” (Yɔɔ 145:⁠9) Jɛhova wee tɔgɛ toesaɛ̄ ɛrɛgeba sɔ̄ a muɛ nu a tɔgɛ kɔ alu ebɛɛ̄ kɔ a doo wo nyɔnɛbee a wereloo pya nɛɛ.

5. Jizɔs bee nɔ nu akiiloo toesaɛ̄ Jɛhova doodoo wa?

5 Jizɔs suā kɛ̄ Jɛhova wereloo etɔgɛ toesaɛ̄ doo ee dɛ̄dɛɛ̄ nɛɛ. Bu booboo zua, baɛ aba bee le kpaɛ ziī li bunyɔɔ lɛɛ Jizɔs gae lu a kɛnɛkɛ̄. (Kam 8:​30, 31) Gbɛnɛ-edo sɔ̄, Jizɔs bee muɛ sɔ̄ ye Tɛ tɔgɛ toesaɛ̄ loo pya miɔŋɔ nɛɛ a naa mmana. (Yɔɔ 78:​37-42) Jizɔs wee bialoo kɔ nu akiiloo gbɛnɛ le elap dogo ye Tɛ ama sɔ̄ a gaa tɔgɛnu.

Lo tɛ naa bee bɔbɛrɛ kɛɛ ye nwiīnɛɛdam; a bee ye su baɛ bah suā yima be (Ɛp 6 barakpaɛ̄) *

6. Amunu kam na Jizɔs bee su kɔā ue akiiloo toesaɛ̄ ye Tɛ a?

6 Dookɛ̄ i bee nɔ doo bu lo ekobee i aa a, Jizɔs bee kɔ ziī kam akiiloo nwiī pee zɔ lokwa i dap dābeeloo dua kɛ̄ Jɛhova wereloo etɔgɛ toesaɛ̄ doo. Lo nwiī bee aa be sa “pee dɛ̄dɛɛ̄ nu a ɛrɛ bu tɔ̄tɔɔ̄ dum pe.” (Luk 15:13) Sɔ̄ esaa, a bee kiiya aaloo ye tɔɔ̄dum a naa ɛɛ, kumaloo ye kɛ̄ sa obia kii be. Ena ye tɛ bee doo a? Naa bee lu ebɛɛ̄ kɔ lo nwiī a dasī yira sa kɛɛrɛ kɛ̄ ye tɛ edoo dogo doo. Jizɔs bee kɔ: “Mɛ sɔ̄ [lo nwiī] le kɛ̄ a binia, ye tɛ muɛ ye sa ye ɛrɛ toesaɛ̄ loo, e a teera ye pigara bah loo, sa ye kuɛ̄ nyɔnu loo.” Lo tɛ naa bee bɔbɛrɛ kɛɛ ye nwiīnɛɛdam. Taāwo, a bee ye ɛrɛ toesaɛ̄ loo sa ye aaloo nɛ, e a bee ye su baɛ bah suā yima be. Lo nwiī pee zɔ ebee si gbɛnɛ pɔrɔ, kerewo ye tɛ bee ye aaloo nɛ nyɔnɛbee a bee kiiya. Lo tɛ a tɔgɛ toesaɛ̄ bu kam ama tɔɔ̄dɔ Jɛhova. Jizɔs bee su kam a tɔaloo nɛɛ ama kɔā kɛ̄ ye Tɛ kpɛ̄naloo e’aaloo nɛ pya a si pɔrɔ sa kiiya aā taɛbu wa beenyiɛ doo.​—⁠Luk 15:​17-24.

7. Bu mɛ sīdee na kɛ̄ Jehova tɔgɛ toesaɛ̄ doo tɔgɛ kɔ a ɛrɛ gbɛnɛ suānu a?

7 Jɛhova wee tɔgɛ toesaɛ̄ nyɔɔbee ye gbɛnɛ suānu. Suānu Jɛhova naa lu kunɛ lo alu enɔ tɔkpa. Taāwo, Baibol kɔ “suānu a aa nyɔɔ” lu lo a “ɛrɛ le beenyiɛ toesaɛ̄ le le dogo.” (Jem 3:17) Doodoo tɛ a ɛrɛ wereloo, Jɛhova suā kɔ ye toesaɛ̄ wee dɔbiī nɛ pya ye miɔŋɔ. (Yɔɔ 103:13; Ais 49:15) Nyɔnɛbee Jɛhova tɔgɛ toesaɛ̄ loo pya ye nɛɛ a, ba ɛrɛ bɛābu akiiloo deesī kereadoo ba naa mmana. Nyɔɔwo, suānu Jɛhova ɛrɛ zū ye kɔ a tɔgɛ toesaɛ̄ ɛrɛgeba sɔ̄ a muɛ kɔ alu ebɛɛ̄ kɔ a dooe wo. E Jɛhova suānage sɔ̄ a naa lu ebɛɛ̄ kɔ a tɔgɛ toesaɛ̄. Nyɔɔbee ye gbɛnɛ suānu, a naa wee tɔgɛ toesaɛ̄ doo pippip sɔ̄ dodoo wo ebee kɔ a ɛp pɔrɔ dogo tɛrɛ.

8. Ena a wee lu ebɛɛ̄ kɔ alu edoo pio sɔ̄ a, e ena anua a?

8 Naa su kɔ ziī zooro Bari ɛmɛnɛbee wee si pɔrɔ. Ena i doo a? Kɛ̄bah leredeebah kaɛ edɔɔ̄, Pɔɔl bee ɛm kɔ “bui aa su loo” yereloo dua nɛɛ a le doo wo. (1 Kɔr 5:11) Wee lu ekpo pya a si pɔrɔ sa naa kiiya lɛɛ bu bɔŋanaloo. Alu ebɛɛ̄ kɔ alu edoo wo lokwa alu ekpega pya i wuga nɛɛdam le nɛɛwa a bɔ ture nyiɛ loo, le lo etɔgɛ kɔ pya dee Jɛhova lu lo a le kaɛ. Kerewo, a dap agabah pio nɛɛ lo e’ɛp nɔɔnɔɔnu kpokpo nɛɛ lɛɛ bu bɔŋanaloo nua nu a tɔgɛ toesaɛ̄ Jɛhova. Luge kaka doo wo ni? Dooraa i naa ɛp.

NƆƆNƆƆNU KPO NƐƐ TƆGƐGE TOESAƐ̄ NI?

Kere alu ekpoora ziī naana pee a ɛrɛ dumɛloo lɛɛ yɛɛ pya lo dɔɔ̄na, nɛɛ tɔɔ̄loo naana pee ele gaa ye kuūnage dɛɛ̄loo (Ɛp 9-11 barakpaɛ̄)

9-10. Dɛɛa nyɔɔ ue a le bu kpa Pya Hibru 12:​5, 6, ena anua i dap kɔ nɔɔnɔɔnu kpokpo nɛɛ lu nu a tɔgɛ toesaɛ̄ a? Naa baatɛ̄.

9 A wee i kiɛ̄ sɔ̄ i dā ziī nɛmuɛ̄ bie i enɔānu Pya Nɛɛ Kraist kɔ ziī nɛɛ i suāloo sa wereloo “naa lena Nɛɛ Ekeebee Jɛhova.” I dap bura lo a le a bee luge ebɛɛ̄ kɔ alu ekpo nɛɛ i wereloo ama naa e. Ekɔ nɔɔnɔɔnu kpokpo nɛɛ lɛɛ bu bɔŋanaloo luge kaāna nu a tɔgɛ toesaɛ̄ ni? Aiī, a tɔgɛ. A naa tɔgɛ suānu, toesaɛ̄ le wereloo lo a le a naa lu enɛ kpɔte nɛɛ alu ebɛɛ̄ kɔ alu enɛ. (Kam 13:24) Ekɔ kpokpo ziī nɛɛ edapge ye yerebah nɛ kɔ a nyaana ye sīdee tɔɔ̄dum sa kiiya ni? Aiī, edap ye yerebah nɛ. Gbɛnɛ-edo pya wuga nɛɛdam le nɛɛwa a bee si gbɛnɛ pɔrɔ ekɔa kɔ kpokpo wa eyereebah wa nɛ kɔ ba a suā dua kɛ̄ ba esiae gbɛnɛ pɔrɔ doo, e lo ama doo kɔ ba a nyaana wa elap dogo sa obia pii Jɛhova.​—⁠Buū Pya Hibru 12:​5, 6.

10 Naa ɛp edoba ama. Ziī nɛɛ tɔɔ̄loo naana pee yere nukuādɛɛ̄ loo kɔ loo ziī ye naana gaa dumɛ. A suā kɔ alu ebɛɛ̄ kɔ a kpoorae lo naana pee lɛɛ yɛɛ pya dɔɔ̄na naana pee lokwa a dap ye bo. Kerewo, naana pee lu nam a wee kiā bu eku. Ba wee gbī ele kpaɛ̄ ziī, e bu wa dap biira sɔ̄ alu ekpoora wa lɛɛ yɛɛ pya dɔɔ̄na. Nyɔɔwo, a kurage kɔ lo nɛɛ tɔɔ̄loo naana pee lu nɛɛ a ɛrɛ e’aga beenyiɛ sa lu bag nyɔnɛbee a kpoora lo naana pee loo ye bee dumɛ a lokwa a ye bo ni? Eeye. A suā kɔ lo dumɛloo eyee yiiloo pya dɔɔ̄na naana lo a aaloo lo naana pee wa bie yɛɛ. Tɛ̄maloo elɛɛ lo naana pee wa yɛɛ, a gaa kpega dɛ̄dɛɛ̄ pya lo dɔɔ̄na.​—⁠Dooreloo Levitikɔs 13:​3, 4.

11. (a) Bu pya amunu sīdee na nɛɛ a bee lu ekpo dap lu esu dooreloo naana pee a ɛrɛ dumɛloo a? (b) Ena pya alu ekpo dap doo a, e amunu yerebah na ba dap ɛrɛ a?

11 I dap su Nɛɛ Kraist alu ekpo lɛɛ bu bɔŋanaloo dooreloo lo naana pee loo ye bee dumɛ a. Nyɔɔbee gbanialoo a ɛrɛ kiikɛ̄ Jɛhova le naa lena le a, a le doodoo nɛɛ loo ye dumɛ. (Jem 5:14) Dumɛloo bu edɔɔ̄ dapnage yee yiiloo pya dɔɔ̄na dookɛ̄ pio dumɛloo bu namloo wee doo. Nyɔɔwo, pio sɔ̄ a dap lu ebɛɛ̄ kɔ alu ekpo nɛɛ a ɛrɛ dumɛloo bu edɔɔ̄ lɛɛ bu bɔŋanaloo. Dua kākāmɛnɛ ama lu nu a tɔgɛ wereloo Jɛhova ɛrɛ loo pya ye naana pee a bɔ ture nyiɛ loo, e a dapnage yerebah nɛ nɛɛ a bee si gbɛnɛ pɔrɔ a kɔ a suā dua kɛ̄ pɔrɔ a bee si bee piya doo le kɔ a kiiya. Kere a sii lu esu ye, a dap le gaa si enɔānu lokwa a dap ɛrɛ zuurabahtɔ̄ a aabu Baibol lo edoo kɔ ye yira a sikɛ̄ agaloo. A dap su pya kpa lokwa a buū sa nɔ, e a dapnage ɛp JW Broadcasting®. Aba sɔ̄ pya kanɛɛ muɛ kɔ a gaa kwabahloo ye dum, ba dap ye nɛ zuurabahtɔ̄ aā ziī sɔ̄ yii ziī lo edoo kɔ a dap kwabaloo gbanialoo a ɛrɛ kiikɛ̄ Jɛhova le lokwa a dap lu e’obia ye su nua ziī Nɛɛ Ekeebee Jɛhova. *

12. Ena alu nu a tɔgɛ wereloo le toesaɛ̄ lo pya kanɛɛ edap doo loo nɛɛ a si pɔrɔ sa naa kiiya a?

12 Alu nu a kuī lo enyɛŋiabu kɔ aba pya a si pɔrɔ sa naa kiiya na a wee lu ekpo lɛɛ bu bɔŋanaloo a. Pya kanɛɛ suā kɔ nu a doo ama naale nu a bɔloo kɔ ba a ɛp tɛrɛ. Ba suā kɔ Jɛhova wee kāmɛnɛ nɛɛ “bu kaāna biaɛ.” (Jer 30:11) Ba wereloo pya wa wuga nɛɛdam le nɛɛwa, e ba naa gbī edoo lɔgɔ nu egbee wa gbanialoo kiikɛ̄ Jɛhova le. Kerewo pio sɔ̄, nu etɔgɛ wereloo le toesaɛ̄ na lo ekpo nɛɛ a bee si pɔrɔ a lɛɛ bu bɔŋanaloo.

13. Ena anua a bee lu ebɛɛ̄ kɔ alu ekpo ziī Nɛɛ Kraist a bee le bu bɔŋanaloo Kɔrint a?

13 Naa ɛp nu nɛɛ lɛɛratam Pɔɔl bee doo loo ziī nɛɛ a bee si pɔrɔ sa naa kiiya bu tua sɔ̄ o’oo tup zua. Ziī Nɛɛ Kraist a bee le bu bɔŋanaloo Kɔrint bee le gaa maloo wa ye tɛ. Saāŋa nu sɛh! Pɔɔl suā kɔ Jɛhova ebee kɔ nɛ pya Izrɛl kɔ: “Nɛɛ a nyɔnɛ wa ye tɛ makɛ̄ bee siā ekotɛ̄ ye tɛ; a elu efɛ baɛ aba.” (Lev 20:11) Kerewo, Pɔɔl naale edap kɔ nɛ lo bɔŋanaloo kɔ ba a fɛ ye. Mɛ a bee wa kɔ nɛ kɔ ba a kpo lo nɛɛ lɛɛ bu bɔŋanaloo. Saāŋa dogo lo gbara bee doo ama bee le gaa ɛrɛ pɔrɔ pah nyɔɔ pya dɔɔ̄na a le bu bɔŋanaloo, e pio aba naa bee kɛɛrɛ kɔ nu lo gbara bee doo ama lu saāŋa nu!​—⁠1 Kɔr 5:​1, 2, 13.

14. Bu mɛ sīdee na Pɔɔl bee tɔgɛ toesaɛ̄ loo lo gbara a bee lu ekpo lɛɛ bu bɔŋanaloo Kɔrint a, e ena anua a? (2  Pya Kɔrint 2:​5-8, 11)

14 Sɔ̄ pio sɔ̄ etɛ̄na, Pɔɔl bee dā kɔ lo gbara enyaa. Lo nɛɛ a bee si pɔrɔ a bee kiiya. Kereadoo lo gbara ebee su gbɛnɛ bɔp kɛɛ nua nyɔɔ lo bɔŋanaloo, Pɔɔl bee kɔ nɛ pya kanɛɛ kɔ a naa gbī edooe dogo a bee kɔ ‘a agaegah ereloo.’ A bee wa kɔ nɛ kɔ: ‘Suaa fɛgɛ ye aāloo nɛ sa ye nɛ egbɔnyiɛ.’ Nu anua Pɔɔl bee kɔ ba a doo wo na: “Lokwa gbɛnɛ biirabu naa ee ye nyɔɔ.” Pɔɔl bee ɛrɛ toesaɛ̄ loo lo gbara ebee kiiya ama. Lo nɛɛ lɛɛratam ama naa bee gbī kɔ lo gbara alu ebii ye nɛ kɛ̄ tɛ̄maloo gbɛnɛ bura le biirabu nyɔɔ nu a bee doo mmɛ kɛ̄ e’ɔbɛ ebara kɔ alu e’aaloo ye nɛ.​—⁠Buū 2 Pya Kɔrint 2:​5-8, 11.

15. Mɛ sīdee na pya kanɛɛ edap kāmɛnɛ nɛɛ sa tɔgɛnage toesaɛ̄ aba sɔ̄ a?

15 Doodoo Jɛhova, pya kanɛɛ wereloo etɔgɛ toesaɛ̄. Ba wee kāmɛnɛ nɛɛ a si pɔrɔ lo alu ebɛɛ̄ kɔ ba a doo wo, sa tɔgɛnage toesaɛ̄ sɔ̄ a bɔloo. Lo pya kanɛɛ naa kāmɛnɛ nɛɛ a si pɔrɔ doo pippip, ba naa gaa tɔgɛ toesaɛ̄. Taāwo, ba gaa ɛp pɔrɔ dogo tɛrɛ. Lege aba pya kanɛɛ na alu ebɛɛ̄ kɔ ba a tɔgɛ toesaɛ̄ ani?

ENA EDAP YEREBAH NƐ DƐ̄DƐƐ̄ II KƆ I TƆGƐ TOESAƐ̄ ANI?

16. Dookɛ̄ kpa Kam 21:13 kɔ doo, Jɛhova wee doo dogo doodoo wa kumaloo nɛɛ a naa tɔgɛ toesaɛ̄ ni?

16 Dɛ̄dɛɛ̄ Pya Nɛɛ Kraist gbī enɔ Jɛhova bu tɔgɛ toesaɛ̄. Ena anua a? Ziī nu anua na kɔ Jɛhova naale egbaɛ̄tɔ̄ pya a naa tɔgɛ toesaɛ̄ loo pya dɔɔ̄na. (Buū Kam 21:13.) Naale enia lɔgɔ ii lo a le Jɛhova naa yiga egbaɛ̄tɔ̄loo pya i kara, nyɔɔwo i ɛrɛ enwaɛdɛɛ̄ sa muɛ kɔ ii ɛrɛ e’aga beenyiɛ a naa ɛrɛ toesaɛ̄. Taā i ka tɔ̄ i lɛɛloo ziī Nɛɛ Kraist a le bu ezialoo, i ɛrɛ ekpɛ̄naloo egbaɛ̄tɔ̄loo ‘to nɛɛ a kiikɛ̄.’ Bu aba lo sīdee, i piiga lo esu zuurabahtɔ̄ a le bu dɔ kpa kaɛ ama, lo a kɔ: “Biaɛ naa ɛrɛ toesaɛ̄ lo nɛɛ a naa ɛrɛ toesaɛ̄.” (Jem 2:13) Kumakɛ̄ i kɛɛrɛ kɛ̄ toesaɛ̄ i lu ebɛɛ̄ loo doo, kɛ̄ ewaɛnage i bah etɔgɛ toesaɛ̄ doolo. I gbī e’agɛrɛbah tɔgɛ toesaɛ̄ sɔ̄ ziī nɛɛ a bee si pɔrɔ kiiya sa obia lu bu bɔŋanaloo.

17. Bu mɛ sīdee na Mɛnɛ Devid bee tɔgɛ toesaɛ̄ a ye aa taɛ bu beenyiɛ a?

17 Pya edoba a le bu Baibol dap i yerebah nɛ kɔ i tɔgɛ toesaɛ̄ sa lu pya nɛɛ a naa agabah. Bu edoba, naa kɛɛrɛ nu akiiloo Mɛnɛ Devid. A wee bialoo tɔgɛ toesaɛ̄ aā taɛ bu ye beenyiɛ. Kereadoo Sɔɔl bee gbī efɛ Devid, a bee tɔgɛ toesaɛ̄ loo mɛnɛ Bari ebee tɔ̄ nɔɔ̄ bee ama. A naa bee gbī e’obara ye kpɛ ale doo ye piya nu loo doo pippip.​—⁠1 Sam 24:​9-12, 18, 19.

18-19. Bu baɛ amunu kɛ̄tɔɔ̄ na Devid naa bee tɔgɛ toesaɛ̄ a?

18 Kerewo, naale dɛ̄dɛɛ̄ sɔ̄ na Devid bee tɔgɛ toesaɛ̄ a. Bu edoba, sɔ̄ Nabal alu nɛɛ a bee agabah bee kɔ ue bu sīdee enwadɛɛ̄ naale loo sa naa yiga enɛ nuede Devid le pya ye nɛɛ, Devid bee ɛrɛ gbɛnɛ biirabu sa bee biaɛfii lo efɛ lo gbara le dɛ̄dɛɛ̄ pya nɛɛ a le ye tɔ. Kerewo, Abigail alu wa Nabal lo a bee lu wa alu fɛgɛ sa ɛrɛ nyɔɔnyɔɔ egerebu bee nwaabah nɛ nuede Devid. Wo bee doo kɔ Devid aa fɛna Nabal le pya ye nɛɛ.​—⁠1 Sam 25:​9-22, 32-35.

19 Dɔɔ̄na sɔ̄ Devid naa bee tɔgɛnage toesaɛ̄ na sɔ̄ nɛɛ mɔmanudɛɛ̄ Natan bee ye kɔ nɛ kɔ a ɛrɛ ziī nɛɛ mɛnɛ a bee su aba ziī naana pee lo ziī nɛɛ kporo bee ɛrɛ. Lo sɔ̄ Devid bee ɛrɛ gbɛnɛ saŋ sa agara kɔ: “Dookɛ̄ Jɛhova tɔɔ̄ dum doo, nɛɛdam a bee doo nu ama bɔloo e’u!” (2 Sam 12:​1-6) Devid bee suā nu a le bu Lok Mozis. Lo lok bee kɔ nɛɛ a yip ziī ka naana pee a kpɛ nia ka naana pee nɛ nɛɛ a ɛrɛ lo naana pee a bee yip a. (A’aa 22:⁠1) E bɔgeloo efɛ lo nɛɛ ni? Dodoo wo edoo kɔ lo biaɛ a agabah. Bu kaka, Natan bee nɛ lo edoba lo eyerebah nɛ Devid kɔ a dābeeloo dua kɛ̄ pya pɔrɔ esia lu lo a bee piya doo. E Jɛhova bee tɔgɛ gbɛnɛ toesaɛ̄ kiiloo Devid eekɛ̄ Devid bee kɔ alu edoo loo lo nɛɛ a bee yip naana pee bu edoba Natan a doo!​—⁠2 Sam 12:​7-13.

Mɛnɛ Devid naa bee tɔgɛ toesaɛ̄ loo lo gbara a bee le bu edoba Natan bee nɛ a (Ɛp 19-20 barakpaɛ̄) *

20. Ena i dap nɔ aāloo edoba Devid a?

20 Yere nukuādɛɛ̄ loo kɔ sɔ̄ Devid bee lɛɛbaloo kɔ gbɛnɛ saŋ a yii ye bu, a bee biaɛ kɔ a bɔloo efɛ Nabal le dɛ̄dɛɛ̄ pya ye nɛɛ. E sɔ̄ esaa, Devid bee kɔ a bɔloo efɛ lo nɛɛ mɛnɛ a bee le bu edoba Natan a. Bu lo eree baɛ kɛ̄dɔ ama, a dap i deege kɔ nɛɛ a wee lu fɛgɛ doo wo dap biaɛ biaɛ bu sīdee a agabah. Naa kɛɛrɛ nu ebee dasī sira loo Devid lɛɛ a gae lu lo sɔ̄. Ekɛɛrɛ beenyiɛ Devid ebee le gaa ye bege ue. Lo a le ziī nɛɛ biaɛ biaɛ loo pya dɔɔ̄na bu sīdee a agabah, a dap tɔgɛ kɔ ye gbanialoo a ɛrɛ kiikɛ̄ Jɛhova le naa agana loo sa le le. Jizɔs bee su e’agabah zuurabahtɔ̄ pya a wee ye nyɔɔnɛ dumɛ kɔ: “Bui aa biaɛ, lokwa a naa lu ebiaɛ i loo; nyɔnɛbee kɛ̄ bui biaɛ doo na a lunage ebiaɛ i loo bɔɔlo” a. (Mat 7:​1, 2) Nyɔɔwo, dooraa i nwaɛdɛɛ̄ sa muɛ kɔ ii lu pya a agabah, taāwo i ‘ɛrɛ gbɛnɛ toesaɛ̄’ doodoo ilii Bari.

21-22. Bu pya amunu sīdee na i dap tɔgɛ toesaɛ̄ a?

21 Toesaɛ̄ lu nu a eenyɔɔ kunɛ kɛ̄ nu tɔɔ̄loo nɛɛ doo. Bu kaka, pya a ɛrɛ toesaɛ̄ wee doo nu eyerebah nɛ pya dɔɔ̄na. Alu ebɛɛ̄ kɔ dɛ̄dɛɛ̄ ii i ɛp pya a le i butɔ, i bɔŋanaloo le i buɛ̄ lo a le ba le bu ebɛɛ̄ sa gbī i yerebah. Bu kaka, a ɛrɛ gbɛnɛ-edo sīdee i dap tɔgɛ toesaɛ̄! Ekɔ a ɛrɛ nɛɛ a gbī egbɔ̄nyiɛ ni? Ekɔ i dapge yerebah nɛ ziī nɛɛ, naadaba tɛ̄maloo edɔɔ̄ nuede ye nɛ ale si ziī tam ye nɛ ni? Sɛh ziī Nɛɛ Kraist lo a elua e’obia ye su yere bu bɔŋanaloo gbī egbɔ̄nyiɛ ale a gbī kɔ alu eyii ye gbo sa ye yere mɛm loo ni? Ale i dapge kɔ le yereue egbɔ̄nyiɛ nɛ pya dɔɔ̄na ni? Lo ama lu ziī yɛɛ pya lele sīdee lo i dap tɔgɛ toesaɛ̄ loo dɛ̄dɛɛ̄ nɛɛ i zɔ̄ŋia.—Job 29:​12, 13; Rom 10:​14, 15; Jem 1:27.

22 Lo a le i suā kɔ pio nɛɛ le bu dua ebɛɛ̄ a le doo wo, i muɛ kɔ a ɛrɛ gbɛnɛ-edo sīdee i dap tɔgɛ toesaɛ̄. Naa ɛp kɛ̄ i ɛɛrɛbu i Tɛ a le li bunyɔɔ alu Bari a ‘ɛrɛ gbɛnɛ toesaɛ̄’ doo, sɔ̄ i tɔgɛ toesaɛ̄ doo a!

YƆƆ 43 Kara Doo Yaa

^ bar. 5 Toesaɛ̄ lu ziī gbɛnɛ le elap dogo Jɛhova a bɔloo kɔ dɛ̄dɛɛ̄ ii i ɛrɛ. Bu ekobee ue ama, i gaa le kɔnia nu anua Jɛhova wee tɔgɛ toesaɛ̄, nu anua i dap kɔ Jɛhova wee zuurabahtɔ̄ bu toesaɛ̄ le kɛ̄ i dap tɔgɛ le elap dogo ama doo.

^ bar. 11 Lo enɔ kɛ̄ pya a bee lu ekpo edap obia kwabaloo wa gbanialoo kiikɛ̄ Bari le doo le kɛ̄ pya kanɛɛ edap wa yerebah nɛ doo, ɛp ekobee ue a kɔ “Obia Kwa O Gbanialoo Kumaloo Jɛhova” a le bu lo ekpo ama.

^ bar. 60 UE A BAATƐ̄ FOTO: Tɛ lo nwiī pee zɔ yira nyɔɔ tɔ sa muɛ ye nwiī a gaa obia lu be, e a teera sa ye aa uuwaloo.

^ bar. 64 UE A BAATƐ̄ FOTO: Nyɔnɛbee ekɛɛrɛ beenyiɛ Mɛnɛ Devid le gaa ye bege ue a, a bee ɛrɛ gbɛnɛ biirabu akiiloo edoba Natan bee ye nɛ sa bee kɔ a bɔloo efɛ lo nɛɛ mɛnɛ a.