Skip to content

Skip to table of contents

50 EKOBEE UE ENƆ

Jɛhova Enɛ I A’Agia

Jɛhova Enɛ I A’Agia

“Bui gaa le. . . zue tɛ̄mabu yube loo buɛ̄ a nɛ dɛ̄dɛɛ̄ pya a ye tɔɔ̄ bu lo e’ɛrɛ wa loo.”—LEV 25:10.

YƆƆ 22 Lo Buɛ̄-mɛnɛ Esua Dɔ—Doolo A Lu!

DASĪ TƐƐ̄NYƆƆ *

1-2. (a) E na jubilee a? (Ɛp ekpo a kɔ “ E Na Lo Jubilee A?”) (b) Dookɛ̄ kpa Luk 4:16-18 kɔ doo, e na Jizɔs bee kɔ nu akiiloo a?

BU PIO barasī, keebee doonu wee lu enɔɔ lo enyɛŋiabu baɛ tup le lop zua bɛbɛɛ loo ziī gbɛnɛ mɛnɛ. Lo baɛ tup le lop zua wee lu ekue ye sovereign jubilee. Pya doonu a nyɔɔnɛ dap kiisī loo ziī biradee, ale ziī kaɛ, ale eewo, mɛ lo ama wee ina kuma sa dɛ̄dɛɛ̄ lo ɛɛbu lu e’ibere.

2 I gaa le kɛɛrɛbu ziī le jubilee, lo a lee nage ee kunɛ lo pya Izrɛl wee doo sɔ̄ ɛrɛgeba baɛ tup le lop zua etɛ̄na. Lo Jubilee wee su agia nua loo pya Izrɛl. E na anua lo ama dɔbiī i nɛ anii’ee a? Nyɔnɛbee zua Jubilee pya Izrɛl nyɛŋia i bu akiiloo nɛnu le a’agia lo Jɛhova gaa doo anii’ee, a’agia lo Jizɔs bee kɔ ue kumaloo.—Buū Luk 4:16-18.

Zua Jubilee bie Izrɛl wee nuā gbɛnɛ ɛɛbu, nyɔnɛbee pya nɛɛ a bee lu e’aa wee obia pii pya wa butɔ, le wa nam (Ɛp 3 barakpaɛ̄) *

3. Dookɛ̄ a lu ekɔ doo bu kpa Levitikɔs 25:8-12, pya Izrɛl bee ɛrɛ biī aāloo zua Jubilee doodoo wa?

3 I dap dābeeloo nu Jizɔs gaa bee kɔ sɔ̄ a bee kɔ nu akiiloo a’agia tɛ̄maloo edasī kɛɛrɛbu Jubilee lo Bari bee nɔɔ nɛ pya ye nɛɛ a dee kere. Jɛhova bee kɔ nɛ pya Izrɛl kɔ: “Bui gaa le sere lo eree baɛ tup le lop zua a nua kaɛ sa zue tɛ̄ma bu yube loo buɛ̄ a nɛ dɛ̄dɛɛ̄ pya a ye tɔɔ̄ bu lo e’ɛrɛ wa loo. A gaa le lu zua Jubilee i nɛ, sɔ̄ ɛrɛgeba bui gaa le obia kii bui kɛ̄ etɔɔ̄, e ɛrɛgeba nɛɛ gaa le obia pii pya ye bua.” (Buū Levitikɔs 25:8-12.) Bu lo ekobee ue i aa a, i bee nɔ kɛ̄ pya Izrɛl bee ɛrɛ biī aāloo Dee Fɛɛrɛloo a wee lu edoo ziī ziī kaɛ a doo. Bu mɛ sīdee na pya Izrɛl bee ɛrɛ biī aāloo zua Jubilee a? Kɛādoo, naa kɛɛrɛ kɔ ziī nɛɛ Izrɛl edea gbɛnɛ-edo kɔm, sa wo doo kɔ a oo ye nam lo ekpɛ lo kɔm. Bu zua Jubilee, elu e’obara lo nam ye nɛ. Kerewo, lo nɛɛ e “obia kii ye kɛ̄ etɔɔ̄.” E sɔ̄ a esaa pya ye miɔŋɔ esikɛ̄ ɛrɛ pya lo nu. Bu dɔɔ̄na sīdee nɛɛ bah ye naɛ gbɛnɛ e’oo ye nwiī, ale oo aba ɛɛ yere bu zooro lokwa a dap kpɛ kɔm a bee de. Bu zua Jubilee, lo zooro “e’obia pii pya ye bua.” Nyɔɔwo, lɔgɔ nɛɛ naale ebia bu zooro! Naa ɛp kɛ̄ nɔɔnɔɔnu ama tɔgɛ kɔ Jɛhova kuūdɛɛ̄loo pya ye nɛɛ kaāna doo a!

4-5. E na anua i ɛrɛ taɛ bu doonu Jubilee pya Izrɛl wee doo a dee kere a?

4 Dɔɔ̄na e na alu biī a aaloo zua Jubilee a? Jɛhova baatɛ̄ kɔ: “Mɛ lɔgɔ nɛɛ kporo naale le a loo (nyɔnɛbee Jɛhova ga le nɛ a leelee bu buɛ̄ a, lo Jɛhova o Bari gaa a nɛ nuā nu e’ɛrɛ).” (Deut 15:4) Ɛp kɛ̄ a lu kiiyasī loo nu a gaa sira bu nyɔuwe anii’ee doo, kɛ̄ pya mɛnɛ kiisī lo elu mɛnɛ sa pya kporo kiisī lo elu kporo.

5 Doodoo pya Nɛɛ Kraist, ii lena kɛɛ̄ Lok Mozis. Lo ama kura kɔ ii gaa nyɔɔnɛ na nɔɔnɔɔnu zua Jubilee a wee lu edoo a dee kere akiiloo agia aabu zooro, aaloo kɔm, le obia su nu e’ɛrɛ. (Rom 7:4; 10:4; Ɛfɛs 2:15) Kerewo, i ɛrɛ nu anua i ɛrɛ taɛ bu doonu Jubilee. E na anua a? Nyɔnɛbee i dap ɛrɛ agia, ale i’iye, lo a i nyɛŋiabu nu Jɛhova bee doo nɛ pya Izrɛl.

JIZƆS BEE ZUE A’AGIA

6. E na pya nɛɛ gbī a’agia aabu a?

6 Dɛ̄dɛɛ̄ ii gbī a’agia nyɔnɛbee i lu zooro nɛ ziī e’agabah pɔrɔ. E nu a sira aabu lo pɔrɔ na, ana, dumɛloo, le luh. Gbɛnɛ-edo nɛɛ muɛ̄ kɔ lo ama lu kaka sɔ̄ ba ɛp bu taŋaligi ale sɔ̄ ba si loo dɔktɔ kɔ a boe wa. Loo i ɔnage sɔ̄ i si pɔrɔ. Nɛɛ lɛɛratam Pɔɔl bee kɔ alu e “bɔp [ye] nua zooro loo lok pɔrɔ ale bu keekee kɛ̄ a [ye] le loo.” Lɛɛ a sikɛ̄ kɔ yereloo kɔ: Nɛɛ-muɛ̄-saa-dɛɛ̄ na mda a! Mɛɛ̄ na a e zuura mɛ lɛɛ bah ekpaloo luh ani?” —Rom 7:23, 24.

7. E na Aisaia bee kɔ akiiloo a’agia a?

7 Bu i ɛɛ kɔ Bari enɔɔ̄na kɛ̄ elu e’agara i ale i’iye i lɛɛ bu pɔrɔ doo. Jizɔs edora kɔ lo a’agia a waɛ. Bu nu a yeeloo 700 zua lɛɛ Jizɔs gae lu a kɛnɛkɛ̄, nɛɛ mɔmanudɛɛ̄ Aisaia ebee kɔ nu akiiloo a’agia a gaa le sira li deesī. Lo a’agia ama gaa le lee ee zua Jubilee lo pya Izrɛl wee doo. A bee ɛm kɔ: “Edɔɔ̄ Nɛɛ-a-i-ɛrɛ Bari le mɛ loo, nyɔnɛbee Jɛhova ebee mɛ tɔ̄ nɔɔ̄ bee lo esu le yereue nua loo pya a le bu muɛ̄ pɔrɔ; bee mɛ yere lo ebɔp pya wa beenyiɛ baara, lo ezue i’iye nɛ pya a bee lu e’aa bu nɔ̄, le lo ekpaāna tɔ kpɔgɔrɔ nɛ pya a bee lu ebɔp.” (Ais 61:1) Mɛɛ̄ na mɔmanudɛɛ̄ ama gaa bee kɔ ue kumaloo a?

8. Mɔmanudɛɛ̄ Aisaia akiiloo a’agia bee kiiloo mɛɛ̄?

8 Mɔmanudɛɛ̄ akiiloo lo a’agia bee bɔātɛ̄ edooa gbɔ̄mɛɛ̄ sɔ̄ Jizɔs ebɔātɛ̄ ye esiatam a nyɔɔ kɛnɛkɛ̄. Sɔ̄ Jizɔs bee yii bu tɔkaɛ bie ye buɛ̄ Nazarɛt, a bee buū lo ue mɔmanudɛɛ̄ Aisaia nɛ pya Juu ba bee le ebɔŋia lo kɛ̄. A bee kɔ ue ama kumaloo aba ɛɛ kɔ: “Edɔɔ̄ Nɛɛ-a-i-ɛrɛ le mɛ nyɔɔ, nyɔnɛbee a etɔā mɛ nɔɔ̄ bee lo ezue le yereue nɛ pya kporo. A eyere mɛ loo ezue lo e’iye pya a bee lu e’aa bu nɔ̄, le muɛ̄ nu nɛ pya zimɛ dɛɛ̄, lo eyere pya a bee lu etɔg ture, lo ezue zua Nɛɛ-a-i-ɛrɛ esu pya nɛɛ leere.” (Luk 4:16-19) Jizɔs bee doo gbɔ̄mɛɛ̄ mɔmanudɛɛ̄ ama doodoo wa?

TUATUA PYA NƐƐ ELU E’AGARA

Jizɔs bee zue a’agia bie bu tɔkaɛ li Nazarɛt (Ɛp 8-9 barakpaɛ̄)

9. Gbɛnɛ-edo pya nɛɛ a bee le bu dee Jizɔs bee ɛmadɛɛ̄ mɛ dua a’agia?

9 A’agia le i’iye lo nɛɛ mɔmanudɛɛ̄ Aisaia bee kɔ ue kumaloo sa Jizɔs buū bie tɔkaɛ a, bee bɔātɛ̄ edɔbiī nɛ pya nɛɛ bu tua sɔ̄ o’oo tup zua. Jizɔs bee baatɛ̄ leere sɔ̄ a bee kɔ: “Nii’ee na nu ama a bee lu e’ɛm bu kpa e’mma bu bui tɔ̄” a. (Luk 4:21) Gbɛnɛ-edo nɛɛ a bee dā ue Jizɔs bee buū ama gaa bee ɛmadɛɛ̄ nyaa bu bɛbɛɛ, a’agia aakɛ̄ bah ekpo bɛbɛɛ pya Rom. Ba bee dap ɛrɛ ekɛɛrɛ doodoo baɛ gbara a bee kɔ: “mɛ i bee bɛābu kɔmɛ alɛ na a elu nɛɛ a e’agara pya Izrɛl” a. (Luk 24:13, 21) Mɛ i suā kɔ Jizɔs naa gaa bee kɔ nɛ pya a wee ye nyɔɔnɛ dumɛ kɔ ba a bebe loo bɛbɛɛ pya Rom lo a gaa bee wa bii nɛ kɛ̄. Taāwo, a bee wa zuurabahtɔ̄ kɔ ba a “su . . . nu Siza nɛ Siza.” (Mat 22:21) Nyɔɔwo, Jizɔs bee su i’iye nua loo pya nɛɛ doodoo wa?

10. E na Jizɔs bee iye pya nɛɛ lɛɛ bu a?

10 Nwiī nɛɛdam Bari bee lu wee agara pya nɛɛ sa wa iye bu baɛ sīdee. Tuatua, Jizɔs iye pya nɛɛ lɛɛ bu ekwɔ tɔgɛnu pya zaāsī yigabari lo a wa bii nɛ kɛ̄. Gbɛnɛ-edo pya Juu ba bee le lo sɔ̄ bee lu zooro nɛ ekwɔ sīdee doonu le yira. (Mat 5:31-37; 15:1-11) Pya nɛɛ a gaa bee daādaā kɔ ba gaa yereebah nɛ pya dɔɔ̄na kɔ ba a taāŋabah Bari naa gaa bee taāŋabah Bari bu kaka sīdee, nyɔɔwo, a bee le doodoo bee ba lu zima dɛɛ̄. Ba bee bia bu zii le bu pɔrɔ nyɔnɛbee ba kiī Mɛsaia le ye tɔgɛnu. (Jɔn 9:1, 14-16, 35-41) Jizɔs bee doo kɔ pya a kuma nyiɛ kɛ̄ a ɛrɛ agia nyɔnɛbee a bee tɔgɛ kaka ue sa sere le edoba kɛ̄.—Maak 1:22; 2:23–3:5.

11. E na alu eree baɛ sīdee Jizɔs bee nɛ a’agia a?

11 Eree baɛ sīdee Jizɔs iye pya nɛɛ na lo e’agara wa lɛɛ bu zooro pɔrɔ. Nyɔɔ waara zɔɔ a’agara Jizɔs, Bari dap aaloo pɔrɔ nɛ pya a tɔgɛ yira sa su a’agara A nɛ. (Hib 10:12-18) Jizɔs bee kɔ: “Lo ale nwiī-nɛɛdam edoo kɔ bui aa bu zooro, bu kaka bui ɛrɛ e’aa bu zooro.” (Jɔn 8:36) Bu kaka, lo i’iye eenyɔɔ ɛrɛgeba lo nɛɛ dap ɛrɛ aaloo doonu zua Jubilee pya Izrɛl wee doo! Bu edoba, nɛɛ a bee lu e’iye bu zua Jubilee dap nage obia lu zooro, esa e’u nage.

12. Ba mɛɛ̄ na a bee dasī ɛrɛ biī aāloo a’agia Jizɔs bee kɔ nu kumaloo a?

12 Nyɔɔ dee Pɛntikɔs 33 C.E., Jɛhova bee su kaɛ edɔɔ̄ tɔā nɔɔ̄ bee pya nɛɛ lɛɛratam le pya dɔɔ̄na nɛɛdam le nɛɛwa ba bɔ ture nyiɛ loo. A bee wa su nua pya ye miɔŋɔ lokwa sɔ̄ a esaa a dap lu elɛɛ wa kɛ̄ bu luh kuma bunyɔɔ sa ba nyɔɔnɛ Jizɔs bɛɛ. (Rom 8:2, 15-17) Ba alaba na tuatua pya nɛɛ e ɛrɛ biī aāloo a’agia Jizɔs bee kɔ nu kumaloo bie bu tɔkaɛ li Nazarɛt a. Pya nɛɛdam le nɛɛwa ama naa bee lena kɛ̄bah ekwɔ tɔgɛnu le sīdee doonu a naa gbaaloo kpa kaɛ lo pya zaāsī yigabari gaa bee tɔgɛ. Bari bee kɔnage kɔ elu e’agara wa lɛɛ kɛ̄bah pɔrɔ lo edap nua luh. Zua Jubilee a tɔɔ̄dɔ nu ama lo a bee bɔātɛ̄ sɔ̄ a bee lu etɔ̄ nɔɔ̄ bee pya a wee nyɔɔnɛ dumɛ Jizɔs bu zua 33 C.E. a, e’ina kuma sɔ̄ Baɛ Boo Le Lop Tup Zua bɛbɛɛ Jizɔs etɛ̄na. Amunu le nu na esira anyaawo le lo sɔ̄ ani?

GBƐNƐ-EDO MILIƆN PYA NƐƐ A SII LU E’AGARA

13-14. Kaɛlɛɛ pya Nɛɛ Kraist alu etɔ̄ nɔɔ̄ bee a, ba mɛɛ̄ na a ɛrɛ nage i’iye Jizɔs bee kɔ siā a?

13 Bu ilii sɔ̄ ama, gbɛnɛ-edo miliɔn pya a ɛrɛ le beenyiɛ ba aa dɛ̄dɛɛ̄ edonyɔɔ le yɛɛ pya “dɔɔ̄na gbo naana pee.” (Jɔn 10:16) Bari naa bee wa sagɛ kɔ ba a nyɔɔnɛ Jizɔs bɛɛ li bunyɔɔ. Taāwo, Baibol kɔ ba ɛrɛ bɛābu lo etɔɔ̄ a kɛnɛkɛ̄ ina deedee. Olo ɛrɛge bɛābu ama ni?

14 Nyaawo, o gaa ɛrɛ biī aāloo pio pya lele nu a aabah pya nɛɛ enyɔɔnɛ Jizɔs bɛɛ bu Buɛ̄-mɛnɛ Bari. Tɛ̄maloo yira o ɛrɛ bu waara zɔɔ Jizɔs, o dap bara kɔ Jɛhova a aaloo o pɔrɔ a nɛ. E lo ama esira aba lo a le i ɛrɛ le gbanialoo kumaloo Jɛhova sa ɛrɛ le ekɛɛrɛ beenyiɛ. (Ɛfɛs 1:7; Mum 7:14, 15) Naa ɛpnage dua leelee o e ɛrɛ nyɔɔbee elua e’iye a lɛɛ bu ekwɔ sīdee tɔgɛnu a naa aa bu kpa kaɛ. Jizɔs bee kɔ: “E bui sua loo kaka ue, e kaka ue e doo kɔ bui aa bu zooro.” (Jɔn 8:32) Mɛ dua ɛɛbu lo e’ɛrɛ i loo sɛh!

15. Amunu leelee le i’iye na i dap ɛmadɛɛ̄ li deesī a?

15 O dap ɛmadɛɛ̄ kɔ i’iye a eewo elu. Deesī li, Jizɔs gaa le doo dogo lo elɛɛ ekwɔ sīdee yigabari le pɔrɔ bɛbɛɛ pya nɛɛ. Bari gaa le kpega “gbɛnɛ-edo nɛɛ” lo ba ye taāŋabah, e a gaa le nɛ wa dee kɔ ba a ɛrɛ ekpeloo lo etɔɔ̄ dum bu paradais a kɛnɛkɛ̄. (Mum 7:9, 14) Gbɛnɛ-edo pya nɛɛ elu elɛɛ kɛ̄ bu luh sa ba e’ɛrɛ agia aakɛ̄ bah pɔrɔ Adam.—Doonu pya Nɛɛ lɛɛratam 24:15.

16. Amunu gbɛnɛ a’agia na pya nɛɛ e’ɛrɛ li deesī a?

16 Kɛɛ̄ bɛbɛɛ Baɛ Boo Le Lop Tup Zua, Jizɔs le pya enyɔɔnɛ ye bɛɛ eyerebah nɛ pya nɛɛ kɔ ba a ɛrɛ kaāna nwanaloo le le gbanialoo kumaloo Jɛhova. Lo kwabaloo nu le i’iye ama ele doodoo doonu Jubilee pya Izrɛl wee doo. E nu esira aabu na bee dɛ̄dɛɛ̄ pya a taāŋabah Jɛhova a nyɔɔ kɛnɛkɛ̄ e mma, sa ba naale esina pɔrɔ.

Bu aā nyɔuwe, i gaa le si tam a i nɛ kaāna ɛɛbu (Ɛp 17 barakpaɛ̄)

17. E na Aisaia 65:21-23 kɔ esira loo pya nɛɛ Bari a? (Ɛp foto a le nyɔɔ eko.)

17 Mɔmanudɛɛ̄ akiiloo kɛ̄ deesī li emɛā doo lu e’ɛm bu kpa Aisaia 65:21-23. (Buū.) Lɔgɔ nɛɛ etɔɔ̄ lo sɔ̄ naale elu pɔp. Taāwo, Baibol tɔgɛ kɔ lo sɔ̄ pya nɛɛ Bari esitam enɛ wa īinaloo. Sɔ̄ bɛbɛɛ Baɛ Boo Le Lop Tup Zua Jizɔs etɛ̄na, i suā leere kɔ “nu a bee lu edɛm elu e’iye lɛɛ bu bɔp gbegbee ture bu ka miɔŋɔ Bari.”—Rom 8:21

18. E na anua i dɛrɛ nyiɛ nyɔɔ kɔ deesī li elee a?

18 Dookɛ̄ Jɛhova bee kɔ nɛ pya Izrɛl kɔ ba a ɛp tam le seseea bu sīdee a bɔloo doo, kɛ̄ elenage doolo loo pya ye nɛɛ bu Baɛ Boo Le Lop Tup Zua Loo bɛbɛɛ Kraist. Bu kaka, sɔ̄ esu taāŋabah Jɛhova ele. Taāŋabah Bari nɛ i ɛɛbu anii’ee, e kɛ̄ a gaa le lenage doolo bu aā nyɔuwe. Dɛ̄dɛɛ̄ pya nɛɛ Bari a bɔloo ture nyiɛ loo e’ɛrɛ ɛɛbu kɛɛ̄ bɛbɛɛ Kraist loo Baɛ Boo Le Lop Tup Zua nyɔnɛbee ba e’ɛrɛ le tam esi sa taāŋabah Bari.

YƆƆ 142 Aabaloo I Bɛābu Agɛrɛ

^ bar. 5 Jɛhova bee nɔɔ keebee sīdee pya Izrɛl esu ɛā wa loo. A bee le zua Jubilee. Pya Nɛɛ Kraist naa lena kɛɛ̄ Lok Mozis, kerewo alu nu a kuī kɔ i nɔ nu akiiloo zua Jubilee. Bu lo ekobee ue ama, i gaa le nɔ kɛ̄ Jubilee a dee kere i nyɛŋiabu akiiloo nɛnu Jɛhova bee i nɛ le kɛ̄ i dap ɛrɛ biī aāloo doo.

^ bar. 61 UE A BAATƐ̄ FOTO: Nyɔɔ dee doonu Jubilee, pya nɛɛdam lo ba bee le bu zooro wee lu e’iye sa ba obia pii pya wa butɔ le wa buɛ̄.