Skip to content

Skip to table of contents

49 EKOBEE UE ENƆ

“Ɛrɛgeba Nu Ɛrɛ Sɔ̄,” Sɔ̄ Esitam le Sɔ̄ Eseea

“Ɛrɛgeba Nu Ɛrɛ Sɔ̄,” Sɔ̄ Esitam le Sɔ̄ Eseea

“Luaa bu ziī kɛ̄ a lu kpoogaloo kɛ̄ sa fɛɛrɛloo ziī nwī sɔ̄.”—MAAK 6:31.

YƆƆ 143 Kiisī Lo Esi Tam, Tɔɔ̄ Yeere, Sa Tɔɔ̄ Baɛ

DASĪ TƐƐ̄NYƆƆ *

1. Gbɛnɛ-edo nɛɛ ɛmadɛɛ̄ tam doodoo wa?

PYA nɛɛ a le kɛ̄ o tɔɔ̄ ɛmadɛɛ̄ tam doodoo wa? Bu gbɛnɛkpo barasī, pya nɛɛ gaa si tam yere loo ee kɛ̄ ba wee doo tua sɔ̄. Pya a si tam gbɛnɛ naa wee ɛrɛ sɔ̄ esu seeā, sɔ̄ etɔ̄ma kpaɛ̄ pya wa butɔ, ale sɔ̄ esu nɔā nu akiiloo Bari. (Eklis 2:23) Mɛ a ɛrɛ pya nɛɛ tam naa taɛ esi sa ɛrɛ pio nu ba kɔ a doo kɔ ba aa sie tam.—Kam 26:13, 14.

2-3. Amunu edoba na Jɛhova le Jizɔs sere akiiloo tam a?

2 Naa kɛɛrɛ kɛ̄ Jɛhova le Jizɔs ɛmadɛɛ̄ tam doo, lo alu kiiya sī loo kɛ̄ pya nɛɛ a le bu nyɔuwe ɛp doo. Lɔgɔ baɛbaɛ beenyiɛ naale loo kɔ Jɛhova lu nɛɛ a para si tam. Jizɔs doo kɔ i suā lo ama sɔ̄ a kɔ: “Mdaa Tɛ aa sige tam mmɛ nyaawo, e mda gaa sinage.” (Jɔn 5:17) Naa kɛɛrɛ kɛ̄ Jɛhova bee si gbɛnɛ-edo tam doo sɔ̄ a bee dɛm pya ɛnjɛl le dɛ̄dɛɛ̄ nu a le bu nyɔuwe. Sɔ̄ i ɛp kɛnɛkɛ̄ ama, i muɛ̄ nage pya ekpedɛɛ̄ nu a tɔgɛ batam Bari. Nɛɛ uɛ le-yɔɔ bee kɔ: “Aa Jɛhova, dɛ̄dɛɛ̄ o nyɛŋia tam lu keekee doodoo wa! Bu suānu na o edoora dɛ̄dɛɛ̄ aba a; nyɔuwe mma loo dɛ̄dɛɛ̄ nu o bee dɛm.” —Yɔɔ 104:24.

3 Jizɔs bee nɔ edoba ye Tɛ. Doodoo nɛɛ a ɛrɛ suānu, a bee le loo Bari sɔ̄ a “bee wu dɛ̄dɛɛ̄ bunyɔɔ agɛrɛ.” A bee le kpaɛ̄ Jɛhova “doodoo nɛɛ kari.” (Kam 8:27-31) Sɔ̄ sɔ̄ etɛ̄na, sɔ̄ Jizɔs ina a kɛnɛkɛ̄, a bee sinage tam a lee eera. Lo tam bee le doodoo nuede ye nɛ, e pya tam a bee si tɔgɛ kɔ Bari na a bee ye yere a.—Jɔn 4:34; 5:36; 14:10.

4. E na i dap nɔ aāloo Jɛhova le Jizɔs akiiloo seseea a?

4 Kɛ̄ Jɛhova le Jizɔs si tam doo kurage kɔ a naa lu ebɛɛ̄ lo eseea ni? Naale doo wo. Loo Jɛhova naa wee ɔ, nyɔɔwo a naa ɛrɛ ebɛɛ̄ lo eseea. Mɛ Baibol kɔ sɔ̄ Jɛhova dɛm bunyɔɔ le kɛnɛkɛ̄ sah, “a bee fɛɛrɛloo sa bee ɛrɛ aā mɛm.” (A’aa 31:17) Kerewo, lo ama tɔgɛ kɔ Jɛhova bee seea sa ɛrɛ iīnaloo bu pya nu a bee dɛm. E kere Jizɔs bee si gbɛnɛ-edo tam sɔ̄ a bee le a kɛnɛkɛ̄, a bee seea nage sa nyɔɔnɛ pya a wee ye nyɔɔnɛ dumɛ denu.—Mat 14:13; Luk 7:34.

5. E na a agaloo gbɛnɛ-edo pya nɛɛ Bari a?

5 Baibol yere mɛm loo pya nɛɛ Bari kɔ ba a ɛrɛ ekpeloo bu wa tam. Pya ye zooro elu pya a para tam taā ba lu pɔp. (Kam 15:19) Naa daba o gaa si tam lo ekuūdɛɛ̄loo pya o butɔ. E dɛ̄dɛɛ̄ pya a gaa nyɔɔnɛ Jizɔs ɛrɛ toh a wa le bee lo ezue le yereue. Mɛ a bɔnage loo kɔ o seea. Ekɔ a wee a agabah e’ɛrɛ sɔ̄ esu siātam, siā uwe zue ue, le sɔ̄ esu seeā ni? I tɛɛ̄ doodoo wa suā sɔ̄ esu siātam le sɔ̄ esu seeā ni?

DOO KƆ A KUŪNADƐƐ̄

6. Kpa Maak 6:30-34 tɔgɛ kɔ Jizɔs bee ɛmadɛɛ̄ tam le seseea doodoo wa?

6 A bɔloo kɔ i suā sɔ̄ a bɔloo esitam. Mɛnɛ Solomɔn bee ɛm kɔ: “Ɛrɛgeba nu ɛrɛ sɔ̄.” A kue bee sɔ̄ foh nu, sɔ̄ wuwu, sɔ̄ toto, sɔ̄ kɛgɛ mɔm, sɔ̄ yep yep, le pya dɔɔ̄na nu. (Eklis 3:1-8) Baɛ gah a kuī loo tɔɔ̄dum na si tam le seseea. Jizɔs bee ɛmadɛɛ̄ tam le seseea bu sīdee a bɔloo. Ɛrɛ sɔ̄ pya nɛɛ lɛɛratam bee aa uwe zue ue, e ba bee le gaa si tam sa “ba naa ɛrɛ dee edea kunɛ nuede.” Jizɔs bee kɔ: “Bɔɔlo bɔɔloo loo bui luaa bu ziī kɛ̄ a lu kpoogaloo kɛ̄ sa fɛɛrɛloo ziī nwī sɔ̄.” (Buū Maak 6:30-34.) Kere Jizɔs le pya a wee ye nyɔɔnɛ dumɛ naa bee dap seea dookɛ̄ ba gbī doo, alɛ bee suā kɔ alu ebɛɛ̄ kɔ ba a seea.

7. Nɔnu akiiloo Dee Fɛɛrɛloo dap i dɔbiī nɛ doodoo wa?

7 Pio sɔ̄, a bɔloo kɔ i seea ale bee i nyaana baloo pya nu i doo. I dap muɛ̄ lo ama aāloo nɔɔ̄nɔɔ̄nu Jɛhova bee sere nɛ pya ye nɛɛ a dee kere, lo a le Dee Fɛɛrɛloo a wee lu edoo ziī ziī kaɛ. Ii lena kɛɛ̄ Lok Mozis; kerewo, nu a kɔ kumaloo Dee Fɛɛrɛloo dap i dɔbiī nɛ. Nu i nɔ aāloo dap i yerebah nɛ kɔ i ɛmadɛɛ̄ tam le seseea bu sīdee a bɔloo.

DEE FƐƐRƐLOO—SƆ̄ ESEEA LE TAĀŊABAH JƐHOVA

8. Dookɛ̄ A’aa 31:12-15 kɔ doo, e na a wee lu edoo nyɔɔ Dee Fɛɛrɛloo a?

8 Muɛ̄ Ue Bari kɔ sɔ̄ Bari esiatam loo ini’ī “biradee” sah, a bee ɔbɛ ye tam sa seea. (Jɛn 2:2) Kerewo, Jɛhova wee wereloo esitam, e bu pya dɔɔ̄na sīdee a “le aa sige tam.” (Jɔn 5:17) Jɛhova bee su edoba aāloo kɛ̄ alɛ bee si tam loo ini’ī biradee sa seea lo eree ɛrɛba biradee doo, kɔā nɛ pya Izrɛl kɔ ba a sere lo eree ɛrɛba biradee nua Dee Fɛɛrɛloo. Bari bee kɔ dee seseea ama lu edoba a le yɛɛ alɛ le pya Izrɛl. A bee le dee “fɛɛrɛloo kaɛ, a lu kaɛ nɛ Jɛhova.” (Buū A’aa 31:12-15.) Lok a kɔ lɔgɔ nɛɛ aa si tam bee inaloo dɛ̄dɛɛ̄ nɛɛ gbaā nage loo gbomiɔŋɔ, pya zooro, le nam tɔ. (A’aa 20:10) Lo ama bee wa nɛ dee kɔ ba a sere ekɛɛrɛ nyɔɔ nu bu edɔɔ̄.

9. Pya a bee le bu dee Jizɔs bee ɛrɛ amunu ekwɔ ekɛɛrɛ kumaloo Dee Fɛɛrɛloo?

9 Dee Fɛɛrɛloo wee lee loo pya nɛɛ Bari; kerewo, gbɛnɛ-edo pya zaāsī yigabari a bee le bu dee Jizɔs bee sikɛ̄ yere pya lok a naa bɔloo nyɔɔ Dee Fɛɛrɛloo. Ba bee kɔ a bee piya lo efii kunɛ kpakpaa aā wii ale bo nɛɛ loo dumɛ. (Maak 2:23-27; 3:2-5) Mɛ a naale nu Bari bee kɔ lo, e Jizɔs bee doo kɔ dɛ̄dɛɛ̄ pya a gbaɛ̄tɔ̄ a dābeeloo leere.

Pya butɔ Jizɔs bee su Dee Fɛɛrɛloo daā nu Bari gbī (Ɛp 10 barakpaɛ̄) *

10. E na i dap nɔ aābu kpa Matiu 12:9-12 akiiloo kɛ̄ Jizɔs bee ɛp Dee Fɛɛrɛloo doo ani?

10 Jizɔs le pya a wee ye nyɔɔnɛ dumɛ ba lu Juu bee sere Dee Fɛɛrɛloo nyɔnɛbee ba bee le kɛɛ̄ Lok Mozis. * Mɛ Jizɔs bee tɔgɛ tɛ̄maloo ye dogo le ekɔaue kɔ a bɔloo esere Dee Fɛɛrɛloo, le kɔ a naa bee piya lo eyerebah nɛ pya nɛɛ sa wa lu fɛgɛ loo nyɔɔ Dee Fɛɛrɛloo. A bee kɔ siā kɔ: “A bɔloo bu lok edoo le nu nyɔɔ dee-fɛɛrɛloo.” (Buū Matiu 12:9-12.) A naa bee ɛp kɔ yerebah nɛ pya nɛɛ sa wa lu fɛgɛ loo nyɔɔ Dee Fɛɛrɛloo bee piya. Dogo Jizɔs bee tɔgɛ taɛ nu anua ye Tɛ bee gbī kɔ pya nɛɛ a seea nyɔɔ Dee Fɛɛrɛloo. Nyɔɔbee pya nɛɛ Bari bee seea aaloo wa tam a, bee dap doo kɔ ba a sere ekɛɛrɛ nyɔɔ doo nu Bari gbī. Jizɔs bee nyim aakɛ̄ bie butɔ ba wee su Dee Fɛɛrɛloo nua dee ba esu taāŋabah Bari. Lo ama sirapie leere bu nu i buū akiiloo Jizɔs sɔ̄ a bee le wa buɛ̄ li Nazarɛt, “E a [lo a le Jizɔs] yii tɔ nyɔɔ dee fɛɛrɛloo dookɛ̄ ye dogo le doo, e a aakɛ̄ lo ebuū kpa.”—Luk 4:15-19

O ƐP SITAM DOODOO WA?

11. Mɛɛ̄ na a bee sere le edoba kɛ̄ nɛ Jizɔs kiiloo tam a?

11 Josɛf bee ɛp sitam dookɛ̄ Bari ɛp doo sɔ̄ a bee tɔgɛ kanu ye nwiī Jizɔs. (Mat 13:55, 56) E Jizɔs ebee dap muɛ̄ Josɛf a gaa biibahkɛ̄ sitam lokwa a dap kuūdɛɛ̄loo pya ye butɔ. Nyɔɔwo, Jizɔs bee kɔ nɛ pya a wee ye nyɔɔnɛ dumɛ kɔ: “Nɛɛ tam bɔloo ye ekpɛanu.” (Luk 10:7) Aiī, Jizɔs bee suā kɛ̄ esitam bu e’agaba doo.

12. Pya amunu dɔ kpa kaɛ na a tɔgɛ kɔ Baibol kɔ ue kumaloo tam a?

12 Nɛɛ lɛɛratam Pɔɔl bee suā nage kɛ̄ esi e’aga tam doo. Tam a bee ye kuī loo kaāna na yira ekeebee akiiloo Jizɔs le ye tɔgɛnu. Kerewo, Pɔɔl bee sinage tam lokwa a dap kuūdɛɛ̄loo aba ɛɛ. Pya wuga a bee le Tɛsalɔnaika bee suā nu akiiloo ye “tam le tɔga,” le ye “tam edɛɛ̄ le pie” lokwa a naa “lu dumɛ to” loo lɔgɔ nɛɛ. (2 Tɛs 3:8; Doonu pya Nɛɛ-lɛɛratam 20:34, 35) Pɔɔl bee dap le gaa kɔ nu akiiloo ye tam kwa tɔkpo. Sɔ̄ a bee le Kɔrint, a bee tɔɔ̄ kpaɛ̄ Akwila le Prisila sa wa nyɔɔnɛ “si aba tam, nyɔnɛbee wa tam na doo tɔ kpo.” Sɔ̄ Pɔɔl kɔ a bee sie tam “edɛɛ̄ le pie” naa kura kɔ a naa bee seea. A bee seea aaloo ye tam wu tɔkpo, doodoo Dee Fɛɛrɛloo. A bee dap su pya lo sɔ̄ ama zuema ue nɛ pya Juu, pya nɛɛ ba bee seea nage nyɔɔ Dee Fɛɛrɛloo. —Doonu pya Nɛɛ lɛɛratam 13:14-16, 42-44; 16:13; 18:1-4.

13. E na i dap nɔ aāloo edoba Pɔɔl a?

13 Nɛɛ lɛɛratam Pɔɔl bee sere le edoba kɛ̄. A bee si tam; sa ɛrɛ epoo bu “tam wɔp zɔɔ zue le yereue Bari.” (Rom 15:16; 2 Kɔr 11:23) A bee yere nage mɛm loo pya dɔɔ̄na kɔ ba a doo wo. Bu kaka, Akwila le Prisila bee lu pya ye “gbo bu tam Kraist Jizɔs.” Pɔɔl bee yere mɛm loo pya wuga a le Kɔrint kɔ ba alu “pya a si tam Nɛɛ-a-i-ɛrɛ eenyɔɔ dɛ̄dɛɛ̄ sɔ̄.” (1 Kɔr 15:58; 2 Kɔr 9:8) Jɛhova bee su kaɛ edɔɔ̄ yeābah nɛ nɛɛ lɛɛratam Pɔɔl kɔ a ɛm kɔ: “Lo a le ɛrɛgeba nɛɛ naa si tam, doolo a naa de nu.”—2 Tɛs 3:10.

14. E na ue Jizɔs a le bu kpa Jɔn 14:12 kura a?

14 Bu kpɛdumɛ dee ama, tam a kuī eera na tam doo kɔ pya nɛɛ a nyɔɔnɛ dumɛ Jizɔs. Bu kaka, Jizɔs ebee kɔ sere kɛ̄ nɛ pya a wee ye nyɔɔnɛ dumɛ kɔ ba gaa le si tam ee kɛ̄ alɛ bee doo! (Buū Jɔn 14:12.) A naa gaa bee kɔ i si nyɛŋia tam dookɛ̄ alɛ bee doo. Taāwo, nu a gaa bee kɔ na bee pya a wee ye nyɔɔnɛ dumɛ ezue ue ina gbɛnɛ-edo kɛ̄, nɛ gbɛnɛ-edo nɛɛ, le bu nyɔɔnyɔɔ sɔ̄ ee kɛ̄ alɛ bee doo.

15. Pya amunu ebip na i bip aba ii a, e e na anua a?

15 Lo o gaa si tam, bip aba ɔɔ kɔ: Pya nɛɛ a le na kɛ̄tam suāge mɛ loo doodoo nɛɛ a wee para si tam ni? M wee nwaage bah si tam sa si dookɛ̄ na ekpo toora doo ni? Lo o ture loo pya ebip ama na aiī, lo sɔ̄ o tɛtam edap a dɛrɛ nyiɛ nyɔɔ. E o doo kɔ yereue Buɛ̄-mɛnɛ a nia pya nɛɛ a le o kɛ̄tam. O dap bip ebip ama aba ɔɔ kiiloo kɛ̄ o zue ue sa tɔgɛnu doo, sa bip kɔ: Ba suāge mɛ loo nua nɛɛ a wee biibahkɛ̄ si tam zue ue ni? M wee kpɛ̄nage loo loo tua zɔ̄zɔ̄ŋia ni? M wee nwagebah siloo pya nɛɛ a bee tɔgɛ taɛ ni? E m wee ɛrɛge bah bu keekee sīdee zue ue ni? Lo o ture na aiī, lo sɔ̄ o ɛrɛ ɛɛbu bu o tam.

O ƐP SESEEA DOODOO WA?

16. Amunu kee na a le yɛɛ kɛ̄ Jizɔs le pya a wee ye nyɔɔnɛ dumɛ ɛp seseea doo, le kɛ̄ pya nɛɛ bu ilii dee ama ɛp doo ani?

16 Jizɔs bee suā kɔ pio sɔ̄ a bɔloo kɔ alɛ le pya a wee ye nyɔɔnɛ dumɛ a seea. Kerewo, gbɛnɛ-edo nɛɛ a bee le lo sɔ̄ le pya nɛɛ a le bu ilii dee ama dap lu esu dooreloo nɛɛ mɛnɛ a bee le bu kam Jizɔs a. Lo gbara bee kɔ nɛ aba ɛɛ kɔ: “Fɛɛrɛloo, de, ɔ̄, sa ɛrɛ ɛɛbu.” (Luk 12:19; 2 Tim 3:4) A bee kɛɛrɛ kɔ nu alu gbɛnɛ bu dum na seseea le ɛrɛ ekpeloo. Bu kiiyasī, Jizɔs le pya a wee ye nyɔɔnɛ dumɛ naa bee bie ekɛɛrɛ nyɔɔ wa dum le doo nu elee wa loo yeekɛ̄.

Ɛp tam le seseea bu sīdee a bɔloo edoo kɔ i sere ekɛɛrɛ nyɔɔ si le tam lo enɛ i ɛɛbu (Ɛp 17 barakpaɛ̄) *

17. I su sɔ̄ i seea aaloo i tam daānu doodoo wa ni?

17 Nii’ee, i piiga lo enɔ edoba Jizɔs tɛ̄maloo esu sɔ̄ i wee seeā daā nu a lee eera, tɛ̄maloo ezue ue nɛ pya dɔɔ̄na le si enɔānu pya Nɛɛ Kraist. Bu kaka, i ɛp tam doo kɔ pya nɛɛ a nyɔɔnɛ dumɛ Jizɔs le si enɔānu nua gbɛnɛ, sa piiga lo esi pya tam a le kaɛ ama dɛ̄dɛɛ̄ sɔ̄. Kere sɔ̄ i si kiā, i kiisī bu doo nu Bari gbī tɛ̄maloo esi enɔānu ɛrɛgeba kɛ̄ i le sa su dee a i kpaā nɛ zuema ue nɛ pya nɛɛ i zɔŋia.

18. E na i Mɛnɛ Jizɔs Kraist gbī kɔ i doo a?

18 Naa ɛp kɛ̄ bu i ɛɛ doo kɔ i Mɛnɛ Jizɔs Kraist lu nɛɛ a suānu sa i yerebah nɛ kɔ i ɛp tam le seseea bu sīdee a bɔloo doo a! (Hib 4:15) A gbī kɔ i seea bu sīdee a bɔloo. Jizɔs gbī nage kɔ i si tam lokwa i dap kuūdɛɛ̄loo i ebɛɛ̄ bu namloo sa ɛrɛ nage epoo bu tam doo kɔ pya nɛɛ a nyɔɔnɛ ye dumɛ. Bu elua ekobee ue li, i gaa le kɔ ue nyɔɔ nu Jizɔs doo lo ekpɔā i lɛɛ bu e’agaba zooro pɔrɔ.

YƆƆ 38 Jɛhova Edoo Kɔ O Agaloo

^ bar. 5 Kpa Kaɛ tɔgɛ kɛ̄ i ɛmadɛɛ̄ tam le seseea bu sīdee a kuūnadɛɛ̄ doo. Bu su Dee Fɛɛrɛloo pya Izrɛl wee doo ziī ziī kaɛ a nɛā edoba, ekobee ue ama eyerebah i nɛ lo esuā kɛ̄ i ɛmadɛɛ̄ tam le seseea doo.

^ bar. 10 Pya a wee nyɔɔnɛ dumɛ Jizɔs bee tɔgɛ enwadɛɛ̄ kumaloo Dee Fɛɛrɛloo mmɛ lo dɔ ba bee ɔbɛ kpɛ̄naloo lili Jizɔs mmɛ sɔ̄ Dee Fɛɛrɛloo etɛ̄na.—Luk 23:55, 56.

^ bar. 55 UE A BAATƐ̄ FOTO: Josɛf su pya ye butɔ siā tɔkaɛ nyɔɔ Dee Fɛɛrɛloo.

^ bar. 57 UE A BAATƐ̄ FOTO: Tɛ a si tam lo ekuūdɛɛ̄loo pya ye butɔ su ye sɔ̄ eseeā aāloo ye tam siā pya tam a le kaɛ, kere adoo pya ye butɔ le ɛɛ si kiā.