Skip to content

Skip to table of contents

4 EKOBEE UE ENƆ

YƆƆ 30 Na Tɛ, Na Bari, Le Na Gbo

Jɛhova Were A Loo Kaāna

Jɛhova Were A Loo Kaāna

“Nɛɛ-a-i-ɛrɛ ɛrɛ le beenyiɛ.”JEM 5:11.

NU I NƆ

Kɛ̄ wereloo Jɛhova i ɛrɛ loo edoo kɔ i tɔɔ̄ ye waɛloo doo, suā kɔ a gaa i kpega sa i kuūdɛɛ̄loo leere, e a doonage kɔ i ɛrɛ iīnaloo.

1. Ena a a yii nyiɛ sɔ̄ o kɛɛrɛ nu akiiloo dua nɛɛ Jɛhova lu a?

 O EBEE kɛɛrɛ dua nɛɛ Jɛhova lu ni? Sɔ̄ o ye yere kara nɛ, ena a wee a yii nyiɛ a? Kere ii dap muɛ Jɛhova, Baibol baatɛ̄ nu a ye kiiloo bu keekee sīdee. Lu esu Jɛhova kure “Zue le kpega” le “miā a wee ɔp [nu] lɛɛ.” (Yɔɔ 84:11; Hib 12:29) Lu ebaatɛ̄ kɔ a bee dɛm sapphire, dɛm a gɛɛ, le gunugū a mɔ kaāna. (Ezek 1:​26-28) Pio kɛ̄ alu ebaatɛ̄ Jɛhova doo ama dap i lu nyɛŋia loo ale a dap i yere bɔɔ bu.

2. Ena a dap doo kɔ pio nɛɛ aa tɔɔ̄ waɛloo Jɛhova a?

2 Nyɔnɛbee ii dap muɛ Jɛhova a, a dap i agabah lo eyiga kɔ a were i loo. Pio nɛɛ kɛɛrɛ kɔ Jɛhova naale edabe wa wereloo nyɔɔbee pɔrɔ kɛ̄tɔɔ̄ ba bee tɛɛ̄ bu sɔ̄ akii adumɛ. A dap lu kɔ wa tɛ naa bee wa wereloo. Jɛhova dābeeloo dua ekɛɛrɛ ama le kɛ̄ a i ɛrɛ pah nyɔɔ doo. Lo eyerebah i nɛ, a baatɛ̄ dua lele elap dogo a ɛrɛ i nɛ tɛ̄ma bu ye Muɛ̄ Ue.

3. Ena anua a lee kɔ i nɔ nu akiiloo wereloo Jɛhova a?

3 Wereloo na bee ue a baatɛ̄ dua nɛɛ Jɛhova lu leere a. (1 Jɔn 4:8) Alɛ na wereloo a. Wereloo ɛrɛ pah nyɔɔ dɛ̄dɛɛ̄ nu a doo. Wereloo Bari lee mmɛ lo dɔ a yɛg inaloo dɛ̄dɛɛ̄ nɛɛ kere pya a naa wereloo ye loo. (Mat 5:​44, 45) Bu ekobee ue ama, i nɔ nu akiiloo wereloo Jɛhova ɛrɛ. Kɛ̄ i kiisī lo enɔ nu akiiloo Jɛhova doo, kɛ̄ i kiinagesī lo ewere ye loo doo lo.

JƐHOVA WERE I LOO KAĀNA

4. Le beenyiɛ Jɛhova ɛrɛ tɔɔ̄ a loo doodoo wa? (Ɛpnage foto.)

4 “Jɛhova ɛrɛ le beenyiɛ.” (Jem 5:11) Bu Baibol, a su ye loo dooreloo ka a ɛrɛ wereloo. (Ais 66:​12, 13) Naa kɛɛrɛbu loo ka a gaa kuūdɛɛ̄loo ye nwīgbagbara nwiī bu wereloo. A wee kɛɛrɛloo taba ye nwiī nyɔɔ tɔ ye sa ye kɔ ue nɛ bu fɛgɛ le bu sīdee edoo kɔ loo ye a sukɛ̄. Sɔ̄ a to ale nu zi ye loo, a wee doo kɔ a ɛrɛ pya nu a ye bɛɛ̄. Sɔ̄ i le bu ezialoo, i dap dɛrɛ nyiɛ nyɔɔ Jɛhova nyɔɔbee a ɛrɛ wereloo. Nɛɛ uɛ le-yɔɔ bee ɛm kɔ: “Sɔ̄ dɛ̄dɛɛ̄ ekɛɛrɛ na beenyiɛ lu kuīkpo, dɛ̄dɛɛ̄ oloo agɛrɛ nyiɛ bee nɛ mɛm na piogi.”—Yɔɔ 94:19.

“Doodoo nɛɛ ye ka gaa ye agɛrɛ nyiɛ, aba sīdee ama na mda e’agɛrɛ i nyiɛ bɔɔlo doo a” (Ɛp 4 barakpaɛ̄)


5. Ena wereloo a naa wee nyaa lo Jɛhova ɛrɛ a kura nɛ a?

5 Jɛhova wee i tɔɔ̄ agara nɛ. (Yɔɔ 103:8) A naa ɔbɛ ewere i loo sɔ̄ i tɛɛ̄ ekwɔ. Edonyɔɔ Izrɛl bee tɛɛ̄ ekwɔ loo Jɛhova gbɛnɛkpo sɔ̄, kerewo a bee tɔgɛ ye wereloo a naa wee nyaa kumaloo pya ye nɛɛ ama sɔ̄ ba kiiya aaloo wa pɔrɔ tɛ̄maloo ekɔ: “Nyɔnɛbee o lu nu a si gbɛnɛ du mɛ bu dɛɛ̄, le [nɛɛ alu] enwadɛɛ̄, sa m were a loo.” (Ais 43:​4, 5) Wereloo Bari sii nyaa. I dap ye dɛɛa nyɔɔ dɛ̄dɛɛ̄ sɔ̄ nyɔɔ wereloo a ɛrɛ ama. Kereadoo i etɛ̄na gbɛnɛ ekwɔ, Jɛhova naa lɛɛ i bahloo bie. Sɔ̄ i kiiya aaloo i pɔrɔ sa obia pii Jɛhova, i muɛ kɔ a lege gaa i wereloo. A yira yii kɔ “elɛɛbaloo [i] nɛ emanyɔɔ.” (Ais 55:7) Baibol baatɛ̄ lo aaloo pɔrɔ ama nua “sɔ̄ ɛ’ɛrɛ aā mɛm . . . a aa kɛ̄sī Nɛɛ-a-i-ɛrɛ.”—Doonu 3:19.

6. Ena Zekaria 2:8 i tɔgɛ akiiloo Jɛhova a?

6 Buū Zekaria 2:8. Nyɔɔbee Jɛhova were i loo a, a wee nwaabah dābeeloo kɛ̄ i kɛɛrɛ nu doo sa a kpɛ̄naloo ekpega i. A kiɛ̄ ye sɔ̄ i le bu etɛɛrɛloo. Nu anua lo i dap yere kara kɔ: “Sere mɛ doodoo o nwī dɛɛ̄.” (Yɔɔ 17:8) Dɛɛ̄ lu ziī nu a kuī kaāna a le loo nɛɛ. Nyɔɔwo, sɔ̄ Jɛhova i su dooreloo ye nwiīdɛɛ̄, a le doodoo bee a gaa kɔ: ‘Ɛrɛgebah nɛɛ a doo piya nu loo pya na nɛɛ, doo piya nu loo nu a mɛ kuī loo.’

7. Ena anua i agɛrɛtɛ̄ kɛ̄ i dɛrɛ nyiɛ nyɔɔ wereloo Jɛhova doo a?

7 Jɛhova gbī kɔ i suā kɔ a wereloo ziī ziī ii. Mɛ a suā kɔ nyɔɔbee nu i etɛ̄na bu, i dap bura lo a le a werege i loo naa e. Ale i dap le aa kpesī kɛ̄tɔɔ̄ lo a doā-ɛp kɛ̄ i dɛrɛ nyiɛ nyɔɔ kɔ Jɛhova were i loo doo anyaawo. Ena edoo kɔ i dap agɛrɛtɛ̄ kɛ̄ i dɛrɛ nyiɛ nyɔɔ Jɛhova doo a? Ɛɛ na nɔnɔ nu akiiloo kɛ̄ Jɛhova tɔgɛ wereloo kumaloo Jizɔs, pya alu etɔ̄ nɔɔ̄ bee, le dɛ̄dɛɛ̄ ii doo.

KƐ̄ JƐHOVA TƆGƐ YE WERELOO DOO

8. Ena anua Jizɔs bee suā leere kɔ ye Tɛ weree ye loo a?

8 Bu booboo zua, Jɛhova le ye Nwiīnɛɛdam a wereloo bee gbaa tɔ̄nia sa wereloo ba ɛrɛ loo ziī agatɛ̄ kaāna. Ba etɔ̄na kpaɛ̄ ziī bu gbɛnɛ-edo zua ee yube nɛɛ. Jɛhova bee tɔgɛ wereloo a ɛrɛ loo Jizɔs siā dookɛ̄ alu e’ɛm doo bu kpa Matiu 17:5. Jɛhova ebee dap aadee kɔ, ‘Alɛ ama na nɛɛ bu mɛ ɛɛ loo a.’ Kerewo, a gbī kɔ i suā dua kɛ̄ a wereloo Jizɔs doo, nyɔɔwo a su ye kure “mdaa wereloo Nwiīnɛɛdam.” Bu Jɛhova bee ɛɛ loo dua nɛɛ Jizɔs lu le nu aa bee gbī edoo. (Ɛfɛs 1:7) E Jizɔs naa bee ɛrɛ baɛ baɛ beenyiɛ lo a le Jɛhova werege ye loo naa e. Jizɔs bee suā leere kɔ Jɛhova weree ye loo kaāna. E a wee su e’agaloo kɔā booboo sɔ̄ kɔ ye Tɛ weree ye loo.—Jɔn 3:35; 10:17; 17:24.

9. Amunu ue na a tɔgɛ dua wereloo Jɛhova ɛrɛ loo pya alu etɔ̄ nɔɔ̄ bee a? Naa baatɛ̄. (Pya Rom 5:5)

9 Jɛhova bee tɔgɛnage wereloo a ɛrɛ loo pya alu etɔ̄ nɔɔ̄ bee siā. (Buū Pya Rom 5:5.) Yere nukuādɛɛ̄loo ue a kɔ “lu e’egara.” Ziī egbiātɛ̄ nu baatɛ̄ ue ama nua “lu i nyɔɔ doodoo eba-maā.” Edoba ama tɔgɛ kaāna dua wereloo lo Jɛhova ɛrɛ loo pya alu etɔ̄ nɔɔ̄ bee. Pya alu etɔ̄ nɔɔ̄ bee suā kɔ ba lue ‘pya Bari wereloo.’ (Jud 1) Nɛɛ lɛɛratam Jɔn bee baatɛ̄ kɛ̄ nu wa tɔɔ̄loo doo sɔ̄ a ɛm kɔ: “Buī ɛbaa dua wereloo Tɛ bee i nɛ, kɔmɛ alu ekue i miɔŋɔ Bari.” (1 Jɔn 3:1) Ekɔ aba pya nɛɛ alu etɔ̄ nɔɔ̄ bee na Jɛhova wereloo ani? Eeye. Jɛhova etɔgɛ ye wereloo kumaloo dɛ̄dɛɛ̄ ii.

10. Ena alu gbɛnɛ nu a tɔgɛ kɔ Jɛhova were a loo a?

10 Ena a kuī eera lo a i tɔgɛ kɔ Jɛhova were i loo a? Ɛɛ na waara zɔɔ a’agara. Tɛ̄maloo lo waara zɔɔ, Jɛhova tɔgɛ wereloo a ee lo dɛ̄dɛɛ̄ nɛɛ! (Jɔn 3:16; Rom 5:8) Jɛhova bee lɛɛbahloo ye Nwiīnɛɛdam a ye kuī loo gbɛnɛ kɔ a u bee dɛ̄dɛɛ̄ miɔŋɔ nɛɛ lokwa a dap lu e’aaloo i pɔrɔ i nɛ sa i lu Ye gbo. (1 Jɔn 4:10) Kɛ̄ i agɛrɛbah ɛrɛ ekɛɛrɛ nyɔɔ gbɛnɛ nu Jɛhova le Jizɔs bee doo ama doo, kɛ̄ i muɛnage kuma kɛ̄ ba wereloo dɛ̄dɛɛ̄ ii doo lo. (Gal 2:20) Naa bee lu edoo waara zɔɔ a’agara aba nyɔɔ kaāna biaɛ Jɛhova. Alu dɔɔ̄nu a tɔgɛ wereloo. Jɛhova etɔgɛ wereloo a i ɛrɛ loo tɛ̄maloo esu Jizɔs alu nɛɛ a ye kuī loo eera waāna zɔɔ. Jɛhova bee lɛɛbahloo ye Nwiīnɛɛdam kɔ a tɔga sa i u nyɔɔ.

11. Ena i nɔ aāloo kpa Jeremia 31:3 a?

11 Dookɛ̄ i emɔna doo, naa lu kɔ Jɛhova aadee i wereloo mɛ a doo kɔ i muɛ kɛ̄ a i wereloo doo. (Buū Jeremia 31:3.) Jɛhova zuura i waɛma loo ye nyɔɔbee a were i loo. (Dooreloo Deuteronomi 7:​7, 8.) Lɔgɔ nu ale lɔgɔ nɛɛ naale edap i kpoora lɛɛ loo lo wereloo ama. (Rom 8:​38, 39) Wereloo ama tɔɔ̄ a loo doodoo wa? Buū Le-yɔɔ 23 ekobee, sa muɛ kɛ̄ wereloo Jɛhova le ye fɛgɛ dogo bee ɛrɛ pah nyɔɔ Devid doo le kɛ̄ a dap ɛrɛ pah nyɔɔ dɛ̄dɛɛ̄ ii doo.

WERELOO JƐHOVA TƆƆ̄ A LOO DOODOO WA?

12. Bu mɛ sīdee na o dap baatɛ̄ nu a le bu kpa Le-yɔɔ 23 ekobee a?

12 Buū Le-yɔɔ 23:​1-6. Le-yɔɔ 23 lu ziī yɔɔ a tɔgɛ kɛ̄ a dap lu edɛrɛ nyiɛ nyɔɔ wereloo Jɛhova le ye fɛgɛ dogo doo. Devid a bee ɛm le-yɔɔ ama baatɛ̄ gbanialoo a le yɛɛ alɛ le Jɛhova alu nɛɛ a ye ɛp doodoo nɛɛ tɔɔ̄loo naana pee. Devid bee dɛrɛ nyiɛ nyɔɔ Jɛhova sa ye lɛɛbahloo kɔ a baɛ ye loo, sa a bee Ye dɛɛa nyɔɔ bu dɛ̄dɛɛ̄ nu a doo. Devid bee suā kɔ wereloo Jɛhova enyɔɔnɛ ye dɛ̄dɛɛ̄ dee bu ye dum. Ena a bee doo kɔ a dɛrɛ nyiɛ nyɔɔ Jɛhova doo wo a?

13. Ena anua Devid bee suā leere kɔ Jɛhova ekuuē ye dɛɛ̄ loo a?

13 “Lɔgɔ nu naa naɛnɛ mɛ.” Bee lu ekuūdɛɛ̄loo Devid leere nyɔnɛbee Jɛhova bee ye nɛ nu a ye bɛɛ̄ dɛ̄dɛɛ̄ sɔ̄. Devid bee suānage kɔ Jɛhova lue ye gbo sa aa ye yereekpotɛ̄. Nu anua a bee suā leere kɔ kaɛlɛɛ ɛrɛgebah nu a sira li deesī, Jɛhova ekiisī lo enɛ ye pya nu a ye bɛɛ̄ lo. Nyɔɔbee Devid bee suā kɔ Jɛhova weree ye loo sa ye kuūdɛɛ̄loo a, bee doo kɔ a ɛrɛ ɛɛbu sa nu a ɛrɛ bee ye gbɔɛ̄loo, e a naa nɛ taāŋa loo ye.—Yɔɔ 16:11.

14. Bu amunu sīdee na Jɛhova i dap kuūdɛɛ̄loo bu wereloo a?

14 Jɛhova gaa i kuūdɛɛ̄loo kaāna eetɔɔ̄ na sɔ̄ piya nu i siraloo bu dum. Ziī wuga nɛɛwa a kura Claire, a lo esiatam Bɛtɛl bu nu a eeloo 20 zua, bee kɛɛrɛ kɔ lɔgɔ kɛ̄ edoo naale sɔ̄ pya wa butɔ bee kpesī ziī gbɛnɛ taāŋa. Ye tɛ bee dɔ bu dumɛloo a ye fɛ ziī baraloo, e a bee lu ekpo ziī ye gbagbara wuga nɛɛwa lɛɛbu bɔŋanaloo sa pya wa butɔ bee peere gbora ba wee doo lo e’ɛrɛ kpugi, e pya bank bee aa wa tɔ dɛɛ̄ kpugi. Bu mɛ sīdee na Jɛhova bee wa kuūdɛɛ̄loo a? Claire kɔ: “Jɛhova bee muɛ kɔ pya na butɔ ɛrɛ pya nu a wa bɛɛ̄ ziī ziī biradee. Aā ziī sɔ̄ yii ziī, pya nu Jɛhova bee i nɛ bee eenyɔɔ kɛ̄ m dap kɛɛrɛ doo! Booboo sɔ̄ m wee kɛɛrɛ nu akiiloo kɛ̄ Jɛhova mɛ tɔgɛ fɛgɛ wereloo kumaloo doo, sa m wee wa tɔgɛ nia loo. Kɛkɛɛrɛ bu pya nu ama bee doo kɔ m wee kiisī leere kaɛlɛɛ pya etɛɛrɛloo m kpesī.”

15. Ena anua loo Devid bee sukɛ̄ a? (Ɛpnage foto.)

15 A doo kɔ loo mɛ a sukɛ̄.’  Pio sɔ̄, loo Devid wee ɔ nyɔɔbee dɛ̄dɛɛ̄ taāŋa le etɛɛrɛloo lo aa bee kpesī. (Yɔɔ 18:​4-6) Kerewo, wereloo Jɛhova le kɛ̄ a ye kuūdɛɛ̄loo doo bee doo kɔ loo ye a sukɛ̄. Jɛhova bee ture ye gbo loo ye ɔ ama mmɛ “kɛ̄ taa ebie dum” le “kpaɛ̄ maā kɛ̄ fɛɛrɛloo.” Wo bee doo kɔ Devid a sikɛ̄ ɛrɛ ye ekpo sa kiisī lo etaāŋabah Jɛhova bu ɛɛbu.—Yɔɔ 18:​28-32.

Sɔ̄ Devid bee le dee tee, kɛ̄ Jɛhova bee ye tɔgɛ wereloo alu fɛgɛ kumaloo sa ye kuūdɛɛ̄loo doo bee doo kɔ loo ye a sukɛ̄ (Ɛp 15 barakpaɛ̄)


16. Bu mɛ sīdee na Jɛhova edora kɔ loo a a sukɛ̄ a?

16 Bu aba lo sīdee anii’ee, ɛɛ ‘wereloo Jɛhova lo a naa wee nyaa sa naa ɔp lɔgɔ sɔ̄ na a doo kɔ i lege dum’ sɔ̄ i kpesī etɛɛrɛloo le taāŋa bu dum a. (Yɔɔ-To 3:22; Kɔl 1:11) Naa kɛɛrɛbu edoba Rachel. A bee ye nɛ taāŋa gbɛnɛ sɔ̄ ye dam bee ye lɛɛbahloo sa ɔbɛnage etaāŋabah Jɛhova bu sɔ̄ dumɛloo COVID-19 a. Ena Jɛhova bee ye doo nɛ a? A kɔ: “Jɛhova bee doo kɔ m suā kɔ alu ewere mɛ loo. A bee doo kɔ pya kaāna gbo a le mɛ kpaɛ̄. Ba wee yere pya ue egbɔ̄ mɛ nyiɛ le pya ue a aabu Kpa Kaɛ mɛ ma, mɛ sere le sī loo sa kiisī lo edoo kɔ m suā kɔ Jɛhova gaa mɛ kuūdɛɛ̄loo. M doo yaa Jɛhova dɛ̄dɛɛ̄ sɔ̄ kɔ a nɛ mɛ ziī butɔ a kuī lo ba mɛ wereloo.”

17. Ena anua “bɔɔ” naa bee aa Devid a?

17 “Bɔɔ naale e’aa mɛ; nyɔnɛbee olo le mɛ loo.” Devid bee le bu kɛ̄tɔɔ̄ a dap su ye dum sa a bee ɛrɛ gbɛnɛ-edo pya nɛɛ baa ba ɛrɛ ekpo. Kerewo, kɛ̄ Jɛhova bee ye wereloo doo bee doo kɔ loo ye a sukɛ̄ sa a bee le bu kpoogaloo. Devid bee muɛ kɔ Jɛhova le e ye loo bu dɛ̄dɛɛ̄ kɛ̄tɔɔ̄ a bee le bu, e a bee ye nɛ agɛrɛ nyiɛ. Nyɔɔwo, a bee dap uɛ kɔ: “[Jɛhova] zuura mɛ lɛɛbu dɛ̄dɛɛ̄ na bɔɔ.” (Yɔɔ 34:4) Kereadoo bɔɔ bee aa Devid gbɛnɛ pio sɔ̄, a bee dap lɛa bɔɔ bu nyɔnɛbee a suā kɔ Jɛhova weree ye loo.

18. Bu mɛ sīdee na susuā kɔ Jɛhova were a loo edoo kɔ o dap lɛa bɔɔ bu a?

18 Bu mɛ sīdee na susuā kɔ Jɛhova were i loo i agɛrɛloo sɔ̄ i kpesī pya kɛ̄tɔɔ̄ a i aarɛ bɔɔ a? Susi alu nɛɛ sɛmdee kɔ kɛ̄ a bee tɔɔ̄loo ye dam le ɛɛ doo sɔ̄ wa nwiīnɛɛdam bee fɛ aba ɛɛ kɔ: “Sɔ̄ pɔrɔ nu bugia sira wee ɛrɛ pah nyɔɔ nɛɛ sa dap doo kɔ a kɛɛrɛ kɔ lo dɔɔ̄na gaa le siranage sa lɔgɔ kɛ̄ edoo naale. Mɛ kɛ̄ Jɛhova i lu fɛgɛ loo doo doo kɔ loo i a sukɛ̄ sa i le bu kpoogaloo.” Rachel i bee kue bee tua sɔ̄ a kɔ nu a bee ye siraloo kɔ: “Ziī uunɛ sɔ̄ bu mɛ bee biira gbɛnɛ sa a bee mɛ nɛ taāŋa mmɛ kɛ̄ nyiɛ mɛ bee pe, m bee yere kara siā nyɔɔ nɛ Jɛhova. Aba lo sɔ̄, a bee mɛ gbɔ̄ nyiɛ sa loo mɛ bee sukɛ̄ sa m ɛrɛ efɛɛloo, bee sɔ̄ ka gbɔ̄ ye nwiī, e daa bee mɛ yii dɛɛ̄. Mm le e’ibere dee ama.” Tasos alu nɛɛ kanɛɛ bee tɔɔ̄ kpɔgɔrɔ loo nia zua nyɔɔ kɔ a naa yiga eyii bu nɔ̄. Bu mɛ sīdee na a bee muɛ kɛ̄ Jɛhova ye wereloo sa ye kuūdɛɛ̄loo doo a? A kɔ: “Jɛhova bee mɛ nɛ dɛ̄dɛɛ̄ nu a mɛ bɛɛ̄, sa mɛ nɛ emanyɔɔ wo. Lo ama bee doo kɔ m agɛrɛbah suā kɔ m dap ye dɛrɛ nyiɛ nyɔɔ. Gbaāloo wo, tɛ̄maloo ye edɔɔ̄, Jɛhova nɛ mɛ ɛɛbu kere m bee le bu kɛ̄tɔɔ̄ a mɛ biinɛ nɛ kɛ̄. Lo ama doo kɔ m suā leere kɔ kɛ̄ m kiisī lo enyɔɔnɛ ye si tam doo, kɛ̄ m ɛrɛnage biī aāloo ye wereloo doo lo. Nyɔɔwo m bee bɔātɛ̄ esitam ye nɛ doodoo nɛɛ sɛmdee kere sɔ̄ m bee le kpɔgɔrɔ.”

TƆƆ̄ WAƐLOO O BARI ALU FƐGƐ

19. (a) I yere kara doodoo wa lo a le i suā kɔ Bari were i loo? (b) Amunu sīdee alu ebaatɛ̄ dua wereloo Jɛhova ɛrɛ na a a nia gbɛnɛ a? (Ɛp ekpo a kura “ Pya Ue A Doo Kɔ I Muɛ Kɛ̄ Jɛhova I Wereloo Doo.”)

19 Dɛ̄dɛɛ̄ pya nu a bee siraloo pya i ekɔa nu akiiloo ama tɔgɛ kɔ Jɛhova alu “Bari wereloo” le i loo! (2 Kɔr 13:11) A ɛrɛ nia bu ziī ziī ii. I suā leere kɔ Ye wereloo a naa wee nyaa “tɛɛ̄ ɛŋɛnɛ nɛɛ a” ye tɔɔ̄ agara nɛ. (Yɔɔ 32:10) Lo i kiisī lo e’ɛrɛ ekɛɛrɛ nyɔɔ kɛ̄ a i tɔgɛ wereloo kumaloo doo, edoo kɔ i agɛrɛbah muɛ kɛ̄ a i kuūdɛɛ̄loo doo sa kɛ̄ i tɔɔ̄nage ye waɛloo doo lo. Bɔɔ naale e’aa i lo eyere kara ye nɛ sa ye kɔ nɛ kɛ̄ ye wereloo i bɛɛ̄ doo. I dap kɔ dɛ̄dɛɛ̄ nu a i taāŋɛ ye nɛ, sa suā leere kɔ a dābeeloo sa kpɛ̄naloo lo eyerebah i nɛ.—Yɔɔ 145:​18, 19.

20. Bu mɛ sīdee na wereloo Jɛhova i zū kɔ i tɔɔ̄ ye waɛloo a?

20 Dookɛ̄ a wee i taɛ etɔɔ̄ waɛloo miā sɔ̄ tɔɔ le doo, kɛ̄ wereloo Jɛhova i zūnage kɔ i tɔɔ̄ ye waɛloo doo lo. Kereadoo wereloo Jɛhova si ekpo, alunage fɛgɛ. Nyɔɔwo a lee kɔ o su baɛ bah suā wereloo Jɛhova a ɛrɛ loo. E doolo dɛ̄dɛɛ̄ ii tɔgɛ nia kumaloo ye wereloo tɛ̄maloo ekɔ: “M wereloo Jɛhova”!—Yɔɔ 116:1.

O AGARA DOODOO WA?

  • Bu mɛ sīdee na o dap baatɛ̄ wereloo Jɛhova a?

  • Ena anua o dap suā leere kɔ Jɛhova were a loo kaāna a?

  • Wereloo Jɛhova ɛrɛ tɔɔ̄ a loo doodoo wa?

YƆƆ 108 Wereloo A Naa Wee Nyaa Bari Ɛrɛ

a Elua enyaana pio bee ama.