Skip to content

Skip to table of contents

18 EKOBEE UE ENƆ

Ɛrɛge Nu A A Dap Ɔbɛ Lɛɛ Loo Enyɔɔnɛ Dumɛ Jizɔs Ni?

Ɛrɛge Nu A A Dap Ɔbɛ Lɛɛ Loo Enyɔɔnɛ Dumɛ Jizɔs Ni?

“Leelee a le nɛ ɛrɛgeba nɛɛ a naa dɔ daa zaɛ̄ mɛ nyɔɔ.”—MAT 11:6.

YƆƆ 54 ‘Lo Dee Na Ama’

DASĪ TƐƐ̄NYƆƆ *

1. E na a bee a dap lu nyɛŋia loo tua sɔ̄ o bee gbī ekɔ yereue Baibol nɛ pya dɔɔ̄na ani?

O NYƐŊIAGE bu tua sɔ̄ o bee suā kɔ o emɔnae kaka ni? Dɛ̄dɛɛ̄ pya nu o gaa bee nɔ aābu Baibol bee waɛ edābeeloo! A bee a tɔɔ̄loo kɔ dɛ̄dɛɛ̄ nɛɛ eyiga pya nu o yiga. O bee yiga kɔ yereue a le bu Baibol edoo kɔ ba a tɔɔ̄ le dum anyaawo sa wa nɛ kaāna bɛābu kiiloo deesī. (Yɔɔ 119:105) Nyɔɔwo o bee su mɛm kɔā kaka ue o emɔna a nɛ pya o gbo le pya o manamana. Mɛ e na a sira a? Alu a nyɛŋia loo kɔ gbɛnɛ-edo aba naa yiga nu o wa kɔ nɛ.

2-3. Bu dee Jizɔs, gbɛnɛ-edo nɛɛ bee doo dogo doodoo wa kiiloo ye yereue?

2 Aa lu ziī dua loo lɔgɔ ii sɔ̄ pya nɛɛ kiī yereue i wa zue nɛ. Sɔ̄ Jizɔs bee le a kɛnɛkɛ̄, gbɛnɛ-edo nɛɛ bee ye kiī kaɛlɛɛ dɛ̄dɛɛ̄ nyɛŋia tam a bee si sa tɔgɛ kɔ Bari na a ye nɛ ekpo a su daānu a. Bu edoba, Jizɔs bee lɛɛ Lazarɔs kɛ̄ bu luh, lo alu ziī nyɛŋia tam pya ye nɛɛ baa naa bee dap ana doo pippip. Kerewo, pya a gaa bee zaāsī pya Juu naa bee yiga esu Jizɔs doodoo Mɛsaia. Taāwo ba bee gbī efɛ Jizɔs le Lazarɔs!​—⁠Jɔn 11:​47, 48, 53; 12:​9-11.

3 Jizɔs bee suā kɔ gbɛnɛ-edo nɛɛ naale esue ye doodoo Mɛsaia. (Jɔn 5:​39-44) A bee kɔ nɛ eku a wee nyɔɔnɛ dumɛ Jɔn Nɛɛ Limaā kɔ: “Leelee a le nɛ ɛrɛgeba nɛɛ a naa dɔ daa zaɛ̄ mɛ nyɔɔ.” (Mat 11:​2, 3, 6) E na anua gbɛnɛ-edo nɛɛ bee kiī Jizɔs a?

4. E na i gaa le nɔ bu ekobee ue ama a?

4 Bu ekobee ue ama le lo a nyɔɔnɛ, i gaa le ɛp pya nu a bee doo kɔ gbɛnɛ-edo nɛɛ bu tua sɔ̄ o’oo tup zua aa ɛrɛ yira bu Jizɔs. I muɛnage nu anua gbɛnɛ-edo nɛɛ anii’ee naa gbaɛ̄tɔ̄ i yereue. Lo a eetɔɔ̄ na bee, i nɔ nu anua i ɛrɛ e’agatɛ̄ yira bu Jizɔs lokwa ii ye dɔ aa dumɛ.

(1) KƐ̄ JIZƆS AA

Gbɛnɛ-edo nɛɛ bee ɔbɛ enyɔɔnɛ dumɛ Jizɔs nyɔɔbee kɛ̄ a aa. Bu mɛ sīdee na pya nu ama dapnage doo kɔ pio nɛɛ a dɔ anii’ee ani? (Ɛp 5 barakpaɛ̄) *

5. E na anua pio nɛɛ bee dap kɛɛrɛ kɔ Jizɔs naale Mɛsaia a bee lu eyira yii loo a?

5 Gbɛnɛ-edo nɛɛ kiī Jizɔs nyɔɔbee kɛ̄ a bee lu ekpɔā ye aākɛ̄ doo. Ba yiga kɔ a bee le gbɛnɛ nɛɛ tɔgɛnu sa a bee si gbɛnɛ-edo tam nyɛŋia. Mɛ kiikɛ̄ ba le, ba ɛp kɔ a bee le kunɛ nwiī nɛɛ alu kporo a wee kanu. E a bee lu Nazarɛt, ziī buɛ̄ pya nɛɛ wee ɛp kumakɛ̄. Kere Nataniɛl lo a bee lu nɛɛ a wee nyɔɔnɛ dumɛ Jizɔs sɔ̄ esaa, bee kɔ tua sɔ̄ kɔ: “Ziī le nu dapge aa bu Nazarɛt sira ni?” (Jɔn 1:46) Buɛ̄ Jizɔs gaa bee tɔɔ̄ lo sɔ̄ naa bee dap nia Nataniɛl. Ale bee a bee nyɛŋiabu mɔmanudɛɛ̄ a le bu kpa Maika 5:​2, lo a kɔ Mɛsaia emɛā bu buɛ̄ Bɛtlehem, e a naale Nazarɛt.

6. E na ebee yerebah nɛ pya nɛɛ bu dee Jizɔs kɔ ba a suā kɔ alɛ na Mɛsaia a?

6 E na Kpa Kaɛ kɔ a? Nɛɛ mɔmanudɛɛ̄ Aisaia bee kɔ pya nɛɛ baa Jizɔs naale ekɛɛrɛ ‘sɔ̄ eku’ Mɛsaia. (Ais 53:⁠8) Gbɛnɛ-edo nu a ye kiiloo bee lu ekɔ sere kɛ̄. Lo pya nɛɛ ama bee su sɔ̄ gbiātɛ̄ dɛ̄dɛɛ̄ nu alu kaka a ye kiiloo, ba ebee suā kɔ Jizɔs bee mɛā bie Betlehem sa a bee le manamana Mɛnɛ Devid. (Luk 2:​4-7) Nyɔɔwo, kɛ̄ Jizɔs bee mɛā bie bee gbaaloo mɔmanudɛɛ̄ a le bu kpa Maika 5:⁠2. E na a bee lu taāŋa a sɛ̄? Ba bee lu pya a nwaabah biaɛ nɛɛ. Ba naa bee suā dɛ̄dɛɛ̄ nu a ye kiiloo. Nyɔɔbee wo, ba bee ye kiī.

7. E na anua gbɛnɛ-edo nɛɛ anii’ee kiī pya nɛɛ Jɛhova a?

7 I muɛge dua taāŋa ama anii’ee ni? Aiī. Gbɛnɛ-edo pya nɛɛ Jɛhova aa kɛ̄tɔɔ̄ a kiikɛ̄; nyɔɔwo pya nɛɛ ɛp kɔ “ba naa suā kpa gbɛnɛ, pya a naa suā nu.” (Doonu 4:13) Pio nɛɛ kɛɛrɛ kɔ a naa bɔloo kɔ pya nɛɛ Bari a tɔgɛ nu a aabu Baibol nyɔnɛbee ba sii si gbɛnɛ gbɛnɛ tɔkpa pya tɔbari. Pio nɛɛ kɔ bɔŋanaloo Ekeebee Jɛhova lu “tɔbari pya America,” kereadoo buā Pya Ekeebee a le United States naa aadee lu gbɛnɛ. Gbaāloo wo, elua ekɔ nɛ pya nɛɛ kɔ Pya Ekeebee naa yiga bu Jizɔs. Bu gbɛnɛ-edo zua lo, elua ekɔ Pya Ekeebee Jɛhova lu pya a gbī “etɔɔ̄ nyɔɔ wa loo,” “pya gɔā ɛp kɛ̄ ba aa America,” le kɔ ba lu “pya erabee.” Nyɔɔbee wo, gbɛnɛ-edo nɛɛ naa gbī elu ziī yɛɛ Pya Ekeebee Jɛhova nyɔɔbee pya nu ba dā sa naa suā kaka akiiloo ama.

8. Dookɛ̄ Kpa Doonu pya Nɛɛ lɛɛratam 17:11 kɔ doo, e na a bɔloo kɔ pya nɛɛ a doo lo ba gbī esuāloo pya zooro Bari anii’ee a?

8 E na edoo kɔ nɛɛ aa dɔ ani? Lu ebɛɛ̄ kɔ pya nɛɛ a gbītɛ̄ kaka akiiloo nu ba dā. Taɛ nu nɛɛ a bee ɛm Kpa Le Yereue Luk bee biaɛfii lo edoo lo. A bee piiga lo egbītɛ̄ “dɛ̄dɛɛ̄ nu leere aā bɔātɛ̄.” A bee gbī kɔ pya a buū lo e’ɛma a “suā kɔ nu” ba bee dā akiiloo Jizɔs lu kaka. (Luk 1:​1-4) Pya Juu ba bee le Beria a dee kere bee bee Luk. Tua sɔ̄ ba bee dā le yereue akiiloo Jizɔs, ba bee gbītɛ̄ aābu Kpa Kaɛ a bee lu esu Muɛ̄ Ue Hibru ɛma lo e’ɛp sɛh nu ba bee wa kɔ nɛ luge kaka naa e. (Buū Doonu pya Nɛɛ lɛɛratam 17:11.) Bu aba lo sīdee anii’ee, pya nɛɛ ɛrɛ egbītɛ̄ nu alu kaka. Ba ɛrɛ esu nu pya nɛɛ Bari aa wa tɔgɛ dooreloo nu Kpa Kaɛ kɔ. Lunage ebɛɛ̄ kɔ ba a nɔ nu akiiloo pya nɛɛ Jɛhova bu ilii dee ama. Lo ba gbītɛ̄ nu leere, ba naale elɛɛbaloo kɔ egbɛa ale ba-kɔ a zimɛ wa dɛɛ̄.

(2) JIZƆS NAA BEE YIGA ESITAM NYƐŊIA LO ETƆGƐ KƆ ALƐ NA MƐSAIA A

Gbɛnɛ-edo nɛɛ bee ɔbɛ enyɔɔnɛ dumɛ Jizɔs nyɔɔbee a naa bee yiga etɔgɛ edoba nu. Bu mɛ sīdee na pya nu ama dapnage doo kɔ pio nɛɛ a dɔ anii’ee ani? (Ɛp 9-10 barakpaɛ̄) *

9. E na a bee sira sɔ̄ Jizɔs naa bee yiga etɔgɛ edoba nu a aa bunyɔɔ a?

9 Tɔgɛnu Jizɔs naa bee gbɔɛ̄loo pio pya a bee le bu ye dee. Ba bee gbī kɔ a doo dɔɔ̄na nu. Ba bee ye kɔ nɛ kɔ a tɔgɛ kɔ alɛ na Mɛsaia tɛ̄maloo e “tɔgɛ wa edoba nu a aa bunyɔɔ.” (Mat 16:⁠1) Naa daba ba gbī kɔ a doo wo dɛɛa nyɔɔ wa ekwɔ edaābeeloo loo ue a le bu kpa Daniel 7:​13, 14. Kerewo, a sii bee ina sɔ̄ Jɛhova edoo kɔ lo mɔmanudɛɛ̄ a dooa gbɔ̄mɛɛ̄. Pya nu Jizɔs bee tɔgɛ lu nu ebee doo kɔ ba a yiga kɔ ɛɛ na Mɛsaia a. Mɛ sɔ̄ a naa bee yiga edoo nu ba kɔ, ba bee ye kiī.​—⁠Mat 16:⁠4.

10. Mɛ sīdee na Jizɔs bee doo gbɔ̄mɛɛ̄ nu Aisaia bee kɔ kumaloo Mɛsaia a?

10 E na Kpa Kaɛ kɔ a? Nɛɛ mɔmanudɛɛ̄ Aisaia bee ɛm kiiloo Mɛsaia kɔ: “A naale wiikpā ale dana ye muɛ nɛ nyɔɔ, ale doo kɔ a lu edā ye muɛ bu dee buɛ̄.” (Ais 42:​1, 2) Jizɔs bee kumalookɛ̄ sa fɛɛrɛloo si ye tam zue ue. A naa bee wu gbɛnɛ gbɛnɛ tɔkaɛ nɛ ye loo, sa naa bee yaa keebee bɛloo pya yigabari ale kɔ ba a kure ye gbɛnɛ gbɛnɛ esobee pya tɔbari. Sɔ̄ aa bee lu ebiaɛ ye biaɛ loo, Jizɔs naa bee yiga edoo nu enia Mɛnɛ Herod tɛ̄maloo esitam nyɛŋia. (Luk 23:​8-11) Jizɔs bee si pio tam nyɛŋia, mɛ taɛ nu a bee sere ekɛɛrɛ nyɔɔ na lo ezue le yereue. A bee kɔ nɛ pya a wee ye nyɔɔnɛ dumɛ kɔ: “Nu a bee nua kɔ m lu lo.”​—⁠Maak 1:⁠38.

11. Amunu ekwɔ ɛmadɛɛ̄ nu na pio nɛɛ ɛrɛ anii’ee a?

11 I muɛge dua taāŋa ama anii’ee ni? Aiī. Gbɛnɛ-edo nɛɛ anii’ee ɛrɛ nia loo gbɛnɛ gbɛnɛ tɔbari alu ewu a ɛrɛ pya nu alu etɔ̄ŋana loo, lo a ɛrɛ gbɛnɛ gbɛnɛ esobee lo pya zaāsī yigabari doo, gbaāloo pya doonu a naa lu esuā kɛ̄ a bee bɔātɛ̄ aā sa naa luna esuā nu a kura. Mɛ taɛ e na pya a si tɔbari a le doo wo ama gaa nɔ akiiloo Bari ani? Pya ba si enɔānu pya Nɛɛ Kraist nɔ nu Jɛhova i gbī aābah le kɛ̄ edoo nu a ye nia doo. Pya i Tɔ Nɔnu Buɛ̄-mɛnɛ le ɛɛ sa lele, mɛ a naa ɛrɛ gbɛnɛ gbɛnɛ nu alu etɔ̄ kpaɛ̄. Pya a gaa zaāsī naa wee yaa lɔgɔ keebee bɛloo, ale gbī kɔ alu ekue wa gbɛnɛ gbɛnɛ esobee. Dɛ̄dɛɛ̄ nu i tɔgɛ sa yiga dɛɛa nyɔɔ Muɛ̄ Ue Bari. Kerewo, gbɛnɛ-edo nɛɛ anii’ee naa gbī egbaa i loo nyɔɔbee ba ɛp kɔ ii doo gbɛnɛ gbɛnɛ doonu bu i sīdee taāŋabah le kɔ nu i tɔgɛ naa lu nu ba gbī edā.

12. Dookɛ̄ alu ebaatɛ̄ doo bu Pya Hibru 11:​1, 6, e na a bɔloo kɔ i yira a dɛɛa nyɔɔ a?

12 E na edoo kɔ i aa dɔ ani? Nɛɛ lɛɛratam Pɔɔl bee kɔ nɛ pya Nɛɛ Kraist ba bee le Rom kɔ: “Yira tɛ̄ma aāloo dādā, e dādā tɛ̄ma aaloo ue Kraist.” (Rom 10:17) Nyɔɔwo, i agɛrɛtɛ̄ i yira tɛ̄maloo enɔ Kpa Kaɛ, e a naale tɛ̄maloo ɛrɛ epoo bu doo doonu a naa gbaaloo Kpa Kaɛ, kaɛlɛɛ kɛ̄ a bee kɔ a lee doo. I ɛrɛ e’ɛrɛ e’agatɛ̄ yira a dɛɛa nyɔɔ kaāna suānu nyɔnɛbee “lo a le yira naale naa lu edap doo nu a . . . nia” Bari. (Buū Pya Hibru 11:​1, 6.) Nu anua lo sa a naa lu ebɛɛ̄ kɔ i dasī muɛ ziī gbɛnɛ edoba nu a aa bunyɔɔ lɛɛ i gae yiga kɔ i emɔna kaka. Kuūdɛɛ̄ kɛ̄ nɔ kɛ̄ Baibol e agɛrɛtɛ̄ i yira doo, doo kɔ i yiga kɔ i ɛrɛe kaka sa i lɛɛ baɛbaɛ ekɛɛrɛ bu.

(3) JIZƆS NAA BEE NYƆƆNƐ DOONU KƐNƐKƐ̄ PYA JUU

Gbɛnɛ-edo nɛɛ bee ɔbɛ enyɔɔnɛ dumɛ Jizɔs nyɔɔbee a bee kiī pio wa doonu kɛnɛkɛ̄. Bu mɛ sīdee na pya nu ama dapnage doo kɔ pio nɛɛ a dɔ anii’ee ani? (Ɛp 13 barakpaɛ̄) *

13. E na a bee doo kɔ gbɛnɛ-edo nɛɛ a kiī Jizɔs a?

13 Bu dee Jizɔs, a bee lu nyɛŋia loo pya a wee nyɔɔnɛ dumɛ Jɔn sɔ̄ ba bee muɛ kɔ pya a wee nyɔɔnɛ dumɛ Jizɔs naa kaɛ nuede. Jizɔs bee baatɛ̄ kɔ a naa lu ebɛɛ̄ kɔ ba a kaɛ nuede sɔ̄ a lege dum. (Mat 9:​14-17) Kerewo, pya Farisii le pya dɔɔ̄na a wee gbanasī Jizɔs bee ye kɔ gbɛ nyɔnɛbee a naa bee yiga enyɔɔnɛ wa doo wa doonu kɛnɛkɛ̄. Bu wa bee biira sɔ̄ a bee bo pya loo naa nwaɛ̄ nyɔɔ Dee Fɛɛrɛloo. (Maak 3:​1-6; Jɔn 9:16) Kereadoo ba kaaga kɔ ba gaa seree lok Dee Fɛɛrɛloo, ba kiisī lo e’uradu bie bu tɔkaɛ nyɔɔ lo dee. Ba bee ɛrɛ gbɛnɛ biirabu sɔ̄ Jizɔs bee wa bege ue loo nu ba bee doo ama. (Mat 21:​12, 13, 15) E pya nɛɛ Jizɔs bee zue ue nɛ bie bu tɔ bɔŋanaloo li Nazarɛt bee ɛrɛ biirabu sɔ̄ Jizɔs bee su edoba aāloo eloh kere wa su ɛā ee kɔ ba lu pya wiibu le pya baɛsī. (Luk 4:​16, 25-30) Nu Jizɔs doo lo ba naa bee ɛmadɛɛ̄ bee doo kɔ gbɛnɛ-edo aba a dɔ.​—⁠Mat 11:​16-19.

14. E na anua Jizɔs bee kɔ ue bege doonu kɛnɛkɛ̄ a naa gbaaloo nu a le bu Kpa Kaɛ ani?

14 E na Kpa Kaɛ kɔ a? Jɛhova bee kɔ tɛ̄manu nɛɛ mɔmanudɛɛ̄ Aisaia kɔ: “Pya nɛɛ ama lu waɛ loo tɛ̄maloo wa egā sa su wa ekpa-nyɔɔnu mɛ nwadɛɛ̄, sɔ̄ wa beenyiɛ binia mɛ loo, ewa aabɔɔ a mɛ kiiloo lu nu alu enɛ bu lok lo a bee lu edoo kɔ ba a nɔ bu etaā.” (Ais 29:13) A bee lu nu a bɔloo sɔ̄ Jizɔs bee kɔ ue begee doonu kɛnɛkɛ̄ pya miɔŋɔ nɛɛ lo a naa gbaaloo Kpa Kaɛ. Pya a su lok miɔŋɔ nɛɛ le doonu kɛnɛkɛ̄ emanyɔɔ nu Kpa Kaɛ kɔ kiī Jɛhova le Mɛsaia nɛɛ a bee yere.

15. E na anua gbɛnɛ-edo nɛɛ naa wereloo Pya Ekeebee Jɛhova anii’ee a?

15 I muɛge dua taāŋa ama anii’ee ni? Aiī. Gbɛnɛ-edo nɛɛ ɛrɛ biirabu sɔ̄ Pya Ekeebee Jɛhova naa gbaa wa loo sɔ̄ ba gaa doo doonu kɛnɛkɛ̄ lo Baibol naa yerekpotɛ̄; doodoo nyɛŋiabu dee nɛɛ bee mɛā le doo doonu Krismas. Pya dɔɔ̄na ɛrɛ biirabu sɔ̄ Pya Ekeebee Jɛhova naa su dɔ bu doonu a yere kaloo wa edo ale ba naa nyɔɔnɛ sīdee li nɛɛ lo Muɛ̄ Ue Bari naa yerekpotɛ̄. Pya a ɛrɛ biirabu nyɔɔbee lo ama ekɛɛrɛ kɔ ba gaa taāŋaebah Bari bu lera sīdee. Mɛ ba naale edap doo nu a ye nia lo a le doonu kɛnɛkɛ̄ nyɔuwe nia wa ee kaāna tɔgɛnu a aabu Baibol.​—⁠Maak 7:​7-9.

16. Dookɛ̄ Le-yɔɔ 119:​97, 113, 163-165 kɔ doo, e na i ɛrɛ edoo a, e e na ii ɛrɛ edoo a?

16 E na edoo kɔ i aa dɔ ani? Alu ebɛɛ̄ kɔ i agɛrɛtɛ̄ wereloo i ɛrɛ loo lok Jɛhova le pya ye daakuu. (Buū Le-yɔɔ 119:​97, 113, 163-165.) Lo i wereloo Jɛhova i kiī ɛrɛgeba doonu kɛnɛkɛ̄ a naa nia ye. Ii le eyiga kɔ lɔgɔ nu a gbanasī wereloo i ɛrɛ kumaloo Jɛhova.

(4) JIZƆS NAA BEE SU KUMA MMƐ LOO TAĀŊA A BEE LE BU BƐBƐƐ ABA LO SƆ̄

Gbɛnɛ-edo nɛɛ bee ɔbɛ enyɔɔnɛ dumɛ Jizɔs nyɔɔbee a naa yiga eyerekpotɛ̄ bira bɛbɛɛ. Bu mɛ sīdee na pya nu ama dapnage doo kɔ pio nɛɛ a dɔ anii’ee ani? (Ɛp 17 barakpaɛ̄) *

17. Amunu ɛmadɛɛ̄ nu na a bee doo kɔ gbɛnɛ-edo nɛɛ a dɔ bu dee Jizɔs a?

17 Pio pya a bee le bu dee Jizɔs bee gbī kɔ alu enyaana baloo bɛbɛɛ aba lo sɔ̄. Ba bee ɛmadɛɛ̄ kɔ Mɛsaia e’agara wa lɛɛ kɛ̄bah bɛbɛɛ Pya Rom lo a gaa bee wa biinɛkɛ̄. Mɛ sɔ̄ ba bee gbī esu Jizɔs nua wa mɛnɛ, a naa bee yiga. (Jɔn 6:​14, 15) Bɔɔ bee aa pya ewɔp gbaāloo pya dɔɔ̄na kɔ Jizɔs enyaana bɛbɛɛ Pya Rom, e lo ba ama elɛɛ ekpo bah pya zaāsī yigabari lo pya Rom bee wa nɛ. Dua ekɛɛrɛ ama bee doo kɔ gbɛnɛ-edo pya Juu a dɔ.

18. Pya amunu mɔmanudɛɛ̄ Baibol akiiloo Mɛsaia na gbɛnɛ-edo nɛɛ naa bee yiga a?

18 E na Kpa Kaɛ kɔ a? Kereadoo gbɛnɛ-edo mɔmanudɛɛ̄ bee kɔ sɔ̄ sɔ̄ gaa lu Mɛsaia elu Gbɛnɛ Nɛɛ be eebah, pya dɔɔ̄na mɔmanudɛɛ̄ bee tɔgɛ kɔ edasī u bee i pɔrɔ. (Ais 53:​9, 12) Lo a le doo wo, e na anua ba bee ye ɛmadɛɛ̄ bu ekwɔ sīdee ani? Gbɛnɛkpo pya a bee le bu dee Jizɔs naa bee yiga bu ɛrɛgeba mɔmanudɛɛ̄ a naa kɔ elu elɛɛ wa taāŋa aba lo sɔ̄.​—⁠Jɔn 6:​26, 27.

19. Amunu ekwɔ ekɛɛrɛ na a doo kɔ gbɛnɛ-edo nɛɛ a kiī i yereue anii’ee a?

19 I muɛge dua taāŋa ama anii’ee ni? Aiī. Gbɛnɛ-edo nɛɛ anii’ee kiī i nyɔɔbee i tɔɔ̄ kee aaloo bira bɛbɛɛ. Ba ɛmadɛɛ̄ kɔ i tɛrɛ kpa bu sɔ̄ tɛrɛ kpa. Kerewo, i suā kɔ dookɛ̄ Jɛhova ɛp doo, lo i sagɛ kɔ pya nɛɛ a bɛɛ i, lo ama ekura kɔ i gaa ye kiī. (1 Sam 8:​4-7) Pya nɛɛ dapnage ɛmadɛɛ̄ kɔ i wu tɔkpa sa top tɔpie gbaāloo dɔɔ̄na tam toesaɛ̄. Ba kiī ue i wa zue nɛ nyɔɔbee ii piiga lo elɛɛ taāŋa a le bu nyɔuwe anyaawo.

20. Dookɛ̄ alu ebaatɛ̄ doo bu ue Jizɔs a le bu kpa Matiu 7:​21-23, e na alu taɛ nu i sere ekɛɛrɛ nyɔɔ a?

20 E na edoo kɔ i aa dɔ ani? (Buū Matiu 7:​21-23.) Taɛ nu i sere ekɛɛrɛ nyɔɔ na si tam Jizɔs bee i nɛ bu lok kɔ i si. (Mat 28:​19, 20) Naa lee kɔ i lɛɛbaloo bira bɛbɛɛ ale taāŋa a le bu nyɔuwe kɔ a dabara i ekɛɛrɛ. I wereloo pya nɛɛ sa kɛɛrɛbu pya taāŋa ba gaa tɛɛ̄ bu, mɛ i suā kɔ aba le sīdee i dap yerebah nɛ pya le ii gbaa le na tɔgɛ wa nu akiiloo Buɛ̄-mɛnɛ Bari sa wa yerebah nɛ kɔ ba a ɛrɛ le gbanialoo kumaloo Jɛhova.

21. E na i biaɛfii lo edoo a?

21 Bu ekobee ue ama, i enɔā nia nu a bee doo kɔ gbɛnɛ-edo nɛɛ aa nyɔɔnɛ dumɛ Jizɔs a bu tua sɔ̄ o’oo tup zua, e a dapnage doo kɔ pio nɛɛ a kiī pya a gaa nyɔɔnɛ dumɛ Jizɔs anii’ee. Mɛ a lege aba nu a bɔloo kɔ i kpooraloo lɛɛloo na ama ni? Eeye. Bu ekobee ue a nyɔɔnɛ, i nɔ dɔɔ̄na nia nu a dap doo kɔ i dɔ. Doraa i biaɛfii lo etɔɔ̄ agara sa ii dɔ, sa kiisī lo e’agɛrɛtɛ̄ i yira!

YƆƆ 56 Su Kaka Ue Nua Olo

^ bar. 5 Kereadoo Jizɔs na aba gbɛnɛ Nɛɛ Tɔgɛnu ebee tɔɔ̄ a kɛnɛkɛ̄ a, gbɛnɛ-edo nɛɛ bu ye dee bee ye kiī. E na anua a? Bu ekobee ue ama, i kɔ nu akiiloo nia nu anua. I muɛnage nu anua gbɛnɛ-edo nɛɛ anii’ee naa yiga nu pya a gaa nyɔɔnɛ dumɛ Jizɔs kɔ, le nu ba doo. Lo a eetɔɔ̄, i gaa le nɔ nu anua i ɛrɛ e’agatɛ̄ yira bu Jizɔs, lokwa ii ɔbɛ enyɔɔnɛ ye dumɛ.

^ bar. 60 UE A BAATƐ̄ FOTO: Filip bee yere mɛm loo Nataniɛl kɔ a si loo Jizɔs.

^ bar. 62 UE A BAATƐ̄ FOTO: Jizɔs gaa zue le yereue.

^ bar. 64 UE A BAATƐ̄ FOTO: Jizɔs bo nɛɛ ua baraloo bie kɛ̄sī pya a ye gbanasī.

^ bar. 66 UE A BAATƐ̄ FOTO: Aba Jizɔs gaa kiā kii nyɔɔ egu.