Skip to content

Skip to table of contents

19 EKOBEE UE ENƆ

Lɔgɔ Nu Naale Edap Doo Kɔ Pya Kaāna Dogo A Lɛgara Dɔ

Lɔgɔ Nu Naale Edap Doo Kɔ Pya Kaāna Dogo A Lɛgara Dɔ

“Gbɛnɛ efɛɛloo na pya a wereloo o lok ɛrɛ a; lɔgɔ nu naale dap doo kɔ ba a lɛgara dɔ.”—YƆƆ 119:165.

YƆƆ 122 Yira Agɛrɛ, Sa Tɔɔ̄ Bia O Dɔ!

DASĪ TƐƐ̄NYƆƆ *

1-2. E na ziī nɛɛ ɛm kpa bee kɔ a, e e na i nɔ bu lo ekobee ue ama a?

BOOBOO nɛɛ kɔ ba wereeloo Jizɔs anii’ee, mɛ ba naa gbaɛ̄tɔ̄ pya nu a bee tɔgɛ. (2 Tim 4:3, 4) Bu kaka, ziī nɛɛ ɛm kpa bee kɔ: “Lo dɔɔ̄na Jizɔs le i yɛɛ anii’ee, sa a kɔ ue dookɛ̄ Jizɔs bee doo . . . , i kiīge ye dookɛ̄ a bee lu ekiī ye doo o’oo boo zua akii adumɛ ani? . . . Ture gbɛnɛkpo nɛɛ wee nɛ na: Aiī, kɛ̄ i doo lo.”

2 Gbɛnɛ-edo nɛɛ bu tua sɔ̄ o’oo tup zua a bee dā pya nu Jizɔs bee tɔgɛ, sa muɛ pya nyɛŋia tam a bee si, kerewo ba naa bee ye ɛrɛ yira bu. E na anua a? Bu ekobee ue i aa a, i bee nɔ nia nu anua pya nɛɛ bee dɔ nyɔɔbee nu Jizɔs bee kɔ sa doo. I naa ɛp nia lo dɔɔ̄na nu anua a bee le doo wo. Kuma sɔ̄ i gaa doo wo, i muɛnage nu anua pio nɛɛ gaa kiī pya a nyɔɔnɛ dumɛ Jizɔs anii’ee le nu i doo lokwa ii lɛgara dɔ.

(1) JIZƆS NAA BEE ƐP SĪ NƐƐ

Gbɛnɛ-edo nɛɛ bee dɔ nyɔɔbee pya nɛɛ Jizɔs bee yii gbo. Bu mɛ sīdee na lo ama dapnage tɛrɛ pio nɛɛ anii’ee a? (Ɛp 3 barakpaɛ̄) *

3. Amunu biaɛfii Jizɔs na a bee doo kɔ pio nɛɛ a dɔ a?

3 Jizɔs bee biaɛfii lo eyiiloo dɛ̄dɛɛ̄ eku nɛɛ sɔ̄ a bee le a kɛnɛkɛ̄. A bee yɔ pya mɛnɛ le pya gbɛnɛ gbɛnɛ nɛɛ denu, kerewo, a bee sunage gbɛnɛkpo sɔ̄ tɔ̄ma kpaɛ̄ pya kporo ba le bu ekiɛ̄nu. Gbaāloo wo, a bee ɛrɛ toesaɛ̄ loo pya a wee lu e’ɛp nua “pya pɔrɔ.” E wo bee doo kɔ pio pya a ɛp aba aba nua pya kaāna dogo a dɔ. Ba bee bip pya a wee nyɔɔnɛ dumɛ Jizɔs kɔ: “E na anua bui yɔ pya tup etup le pya pɔrɔ de sa ɔ̄ loo a?” Jizɔs ture wa nɛ sa kɔ: “Pya nwanaloo naa wee gbī dambie, mɛ pya loo dumɛ. Mm bee lu wee kue pya kaāna dogo, mɛ pya pɔrɔ lo ekiiya.”—Luk 5:29-32.

4. Dookɛ̄ nɛɛ mɔmanudɛɛ̄ Aisaia bee kɔ doo, e na pya Juu bee suā akiiloo Mɛsaia a?

4 E na Kpa Kaɛ kɔ a? Nyɔɔnyɔɔ sɔ̄ lɛɛ Mɛsaia gae lu, nɛɛ mɔmanudɛɛ̄ Aisaia ebee kɔ sere kɛ̄ kɔ pya nɛɛ ekiī ye. Lo mɔmanudɛɛ̄ bee kɔ: “A bee lu e’ɛp ye kuma kɛ̄ sa ye kiī tɛ̄ma bah pya nɛɛ . . . Le doodoo nɛɛ pya nɛɛ gɔ̄ wa sī lɛɛ loo. A bee lu e’ɛp ye kuma kɛ̄, sa ii bee ye buū nua lɔgɔ nu.” (Ais 53:3) Bee lu nu a le kɔ elu ekiī Mɛsaia “tɛ̄ma bah pya nɛɛ,” nyɔɔwo pya Juu bu tua sɔ̄ o’oo tup zua ebee suā kɔ elu ekiī Jizɔs.

5. Gbɛnɛ-edo nɛɛ ɛp pya a nyɔɔnɛ dumɛ Jizɔs doodoo wa anii’ee?

5 I muɛge dua taāŋa ama anii’ee ni? Aiī. Gbɛnɛ-edo pya zaāsī yigabari ɛrɛ ɛɛbu sɔ̄ pya gbɛnɛ gbɛnɛ nɛɛ, pya mɛnɛ, le pya alu e’ɛp nua pya gbɛnɛ suānu yii wa tɔbari. A nia pya zaāsī yigabari ama kere elap dogo le sīdee tɔɔ̄dum pya aā nɛɛ ama naa gbaaloo daakuu tɔɔ̄dum Bari sere. Aba pya zaāsī yigabari ama ɛpnage pya zooro Jɛhova ba gaa ye su mɛm siātam nɛ, sa tɔɔ̄dum a ɛɛ kuma kɛ̄ nyɔnɛbee gbɛnɛ-edo nɛɛ bu nyɔuwe naa buū wa yere dɛɛ̄ lɔgɔ nu. Dookɛ̄ Pɔɔl bee kɔ doo, Bari esagɛ pya “kunɛnu.” (1 Kɔr 1:​26-29) Mɛ kiikɛ̄ Jɛhova le, dɛ̄dɛɛ̄ pya ye zooro a bɔloo eture nyiɛ loo si gbɛnɛ du ye kɛ̄dɛɛ̄.

6. Mɛ sīdee na i dap nɔ elap dogo Jizɔs dookɛ̄ alu e’ɛm doo bu kpa Matiu 11:25, 26 a?

6 E na edoo kɔ i aa dɔ a? (Buū Matiu 11:25, 26.) Waa yiga kɔ kɛ̄ nyɔuwe ɛmadɛɛ̄ pya nɛɛ Bari doo a ɛrɛ a pah nyɔɔ. Dābeeloo kɔ aba pya Jɛhova wee su siātam na pya a kumalookɛ̄. (Yɔɔ 138:6) E naa kɛɛrɛbu gbɛnɛ gbɛnɛ tam Bari esia tɛ̄maloo pya nyɔuwe ɛp nua pya ezu sa ba naa suā gbɛnɛ kpa.

(2) JIZƆS SU EKWƆ TƆGƐNU ƐƐ EE

7. E na a bee doo kɔ Jizɔs a su pya Farisii kue pya baɛsī a, e e na ba bee doo a?

7 Jizɔs bee su e’agaloo kɔā ue begee dum baɛsī a bee le bu pya yigabari bu ye dee. Bu edoba, a bee tɔgɛ kɛ̄ pya Farisii lu baɛsī doo, pya a wee kɛɛrɛbu loo aba kɛ̄ ba eloga baɛ bah wa sa naa kɛɛrɛ kɛ̄ ba edoo kuūdɛɛ̄loo wa ka le tɛ. (Mat 15:1-11) Pya ue Jizɔs bee dap lu nyɛŋia loo pya a wee ye nyɔɔnɛ dumɛ. Bu kaka, ba bee ye bip kɔ: “O suāge kɔmɛ a bee lu edoo kɔ pya Farisii a dɔ daa zaɛ̄ sɔ̄ ba bee dā ue ama ni?” Jizɔs ture wa nɛ kɔ: “Dɛ̄dɛɛ̄ nu mdaa Tɛ a le li bunyɔɔ naa bee foh elu ebugara lɛɛ. Lɛraa wa baloo; ba lu pya ture zima dɛɛ̄. Lo a le nɛɛ zima dɛɛ̄ tɔgɛ dee nɛɛ zima dɛɛ̄, baɛ aba edɔ bu bana.” (Mat 15:12-14) Jizɔs naa bee yiga kɔ pɔrɔ dogo pya zaāsī yigabari bu ye dee a ɔbɛe ye lɛɛloo ekɔ kaka ue.

8. Mɛ sīdee na Jizɔs bee tɔgɛ kɔ a naale dɛ̄dɛɛ̄ sīdee yigabari na Bari yerekpotɛ̄ a?

8 Jizɔs bee sunage pio ekwɔ tɔgɛnu yigabari pya Farisii ɛɛ ee. A naa bee kɔ Bari yerekpotɛ̄ dɛ̄dɛɛ̄ sīdee yigabari. Taāwo, a bee kɔ gbɛnɛ-edo nɛɛ ele nyɔɔ bɛɛasī dee a ture nɛɛ bu pepe, sɔ̄ kunɛ nwī epoo loo nɛɛ na ele nyɔɔ lo dee a biiasī sa aga etɛɛ̄ nyɔɔ a ture nɛɛ bu dum a. (Mat 7:13, 14) Jizɔs bee doo kɔ alu edābeeloo kɔ pio nɛɛ esere loo doodoo bee ba gaa taāŋabah Bari, mɛ bu kaka, ba naa gaa ye taāŋabah. A bee zuurabahtɔ̄ pya a wee ye nyɔɔnɛ dumɛ kɔ: “Suaāloo i loo pya zue ue esah, pya ba i lu loo bu nu yaaloo naana pee mɛ bu wa ri ba lu kue a wee su nu. Aāloo wa bee-te na bui suā wa loo a.”—Mat 7:15-20.

Gbɛnɛ-edo nɛɛ bee dɔ nyɔɔbee a naa bee yerekpotɛ̄ ekwɔ yira le doonu. Bu mɛ sīdee na lo ama dapnage tɛrɛ pio nɛɛ anii’ee a? (Ɛp 9 barakpaɛ̄) *

9. Pio pya amunu tɔgɛnu pya ekwɔ sīdee yigabari na Jizɔs bee ɛɛ ee a?

9 E na Kpa Kaɛ kɔ a? Mɔmanudɛɛ̄ Baibol ebee kɔ sere kɛ̄ kɔ mɛm loo tɔ Jɛhova ede Mɛsaia lɛɛ. (Yɔɔ 69:9; Jɔn 2:14-17) Lo mɛm na a bee zū Jizɔs kɔ a su ekwɔ tɔgɛnu le dogo pya Farisii ɛɛ ee a. Bu edoba, pya Farisii wee tɔgɛ kɔ piogi nɛɛ naa u; Jizɔs tɔgɛ kɔ pya e’ua le daa. (Jɔn 11:11) Pya Sadusii naa wee yiga kɔ aakɛ̄ bu luh ele, mɛ Jizɔs bee lɛɛ Lazarɔs kɛ̄ bu luh. (Jɔn 11:43, 44; Doonu 23:8) Pya Farisii wee tɔgɛ kɔ dɛ̄dɛɛ̄ nu a i siraloo ebee lu enɔɔ serekɛ̄ tɛ̄mabah Bari, mɛ Jizɔs kɔ nɛɛ dap biaɛfii lo ba etāŋabah Bari ale ba naale etaāŋa.—Mat 11:28.

10. E na anua gbɛnɛ-edo nɛɛ kiī i nyɔɔ i tɔgɛnu anii’ee a?

10 I muɛge dua taāŋa ama anii’ee ni? Aiī. Gbɛnɛ-edo nɛɛ kiī i anii’ee nyɔnɛbee i su esah tɔgɛnu pya ekwɔ sīdee yigabari ɛɛ ee tɛ̄maloo pya nu i tɔgɛ aābu Baibol. Pya zaāsī tɔbari tɔgɛ pya a wa le kɛɛ̄ kɔ Bari tɔg pya pɔrɔ dogo bu bana miā. Ba su ekwɔ tɔgɛnu ama yeā bɔɔ bu pya nɛɛ lo e’aa wa seea bah. Doodoo pya zooro Jɛhova a taāŋabah Bari wereloo, i su wa esah tɔgɛnu ama ɛɛ ee. Pya zaāsī yigabari tɔgɛnage kɔ piogi naa u. I tɔgɛnage kɔ wa tɔgɛnu pya taāŋabah yɔ ama lu esah nyɔɔbee lo a le doo wo, lɔgɔ bɛābu aakɛ̄ bu luh naale ebee le. E taā i nyɔɔnɛ pya ekwɔ sīdee yigabari yiga kɔ dɛ̄dɛɛ̄ nu a sira ebee lu enɔɔ sere kɛ̄ tɛ̄mabah Bari ale ɛrɛgeba edɔɔ̄, i tɔgɛ pya nɛɛ kɔ dɛ̄dɛɛ̄ nɛɛ ɛrɛ puɛ ekɛɛrɛ lo ebiaɛfii lo a le ba etaāŋabah Bari ale ba naale etaāŋa ye bah. E na pya zaāsī yigabari wee doo sɔ̄ ba suā pya nu i tɔgɛ ama a? Gbɛnɛkpo sɔ̄ ba wee ɛrɛ gbɛnɛ saŋ!

11. Dookɛ̄ ue Jizɔs a le bu kpa Jɔn 8:45-47 kɔ doo, e na Bari gbī aābah pya ye nɛɛ a?

11 E na edoo kɔ i aa dɔ ani? Lo i wereloo kaka ue, i ɛrɛ eyiga sa gbaɛ̄tɔ̄ nu Bari kɔ. (Buū Jɔn 8:45-47.) Bu sīdee i lu kee loo Setan lo a le Pɔrɔ-edɔɔ̄, i yira bia bu kaka ue. Ii doo lɔgɔ nu alu kiiyasī loo nu i yiga. (Jɔn 8:44) Bari gbī kɔ pya ye nɛɛ a “kpoora loo aaloo nu alu pɔrɔ” sa “biibaloo nu a lee,” dookɛ̄ Jizɔs bee doo.—Rom 12:9; Hib 1:9.

(3) BEE LU ETƐ̄ŊALOO JIZƆS

Gbɛnɛ-edo nɛɛ bee dɔ nyɔɔbee ye luh nyɔɔ te tɔga. Bu mɛ sīdee na lo ama dapnage tɛrɛ pio nɛɛ anii’ee a? (Ɛp 12 barakpaɛ̄) *

12. E na anua sīdee a bee lu efɛ Jizɔs lu nu kum tɔloo nɛ gbɛnɛ-edo pya Juu a?

12 Dɔɔ̄na e na a bee lu dɛm kum tɔloo nɛ pya Juu bu dee Jizɔs a? Pɔɔl bee kɔ: “Ili kɔgara Kraist lo a bee lu eka loo te, alu nu dɔ daa zaɛ̄ nɛ pya Juu.” (1 Kɔr 1:23) E na anua sīdee alu efɛ Jizɔs bee taɛ̄ŋɛ gbɛnɛ-edo pya Juu a? Kiikɛ̄ ba le, kɔ alu eka Jizɔs loo te doo kɔ a bee kɔ ɛɛ nɛɛ biu le nɛɛ pɔrɔ, e a naale Mɛsaia.—Deut 21:​22, 23.

13. E na pya a bee dɔ nyɔɔ luh Jizɔs naa bee yiga a ye kiiloo a?

13 Pya Juu a bee dɔ nyɔɔ luh Jizɔs ama naa bee yiga kɔ ue naa bee bee Jizɔs, kɔ alu edɛrɛ ye esah ue, le kɔ a bee lu esu baabu ye daā dogo loo. Pya a bee biaɛ ue loo Jizɔs bu ye doā-ɛp naa bee kɛɛrɛbu loo kaāna biaɛ. Pya biaɛ bu gbɛnɛ tɔbiaɛ pya Juu bee nwaabah bɔŋana lo ebiaɛ Jizɔs sa naa bee nyɔɔnɛ kɛ̄ lok kɔ alu ebiaɛ nɛɛ ue le loo doo. (Luk 22:54; Jɔn 18:24) Taā ba gbaɛ̄tɔ̄ sa ɛp bu esah ue ba aa dɛrɛ Jizɔs bu sīdee baɛsī naale loo, pya biaɛ a bee gbī “ekeebee loo Jizɔs lokwa ba doo kɔ a u.” Sɔ̄ lo ama naa kiā leere wa nɛ, pya tɛsī ewɔp gbī kɛ̄ ba edoo sa Jizɔs kɔ pɔrɔ ue ba e’aā ye bu lok. Lo ama lunage ziī nu lok naa yere kpotɛ̄ doo pippip. (Mat 26:59; Maak 14:55-64) Sɔ̄ elua elɛɛ Jizɔs kɛ̄ bu luh, pya biaɛ alu bag a bee “nɛ gbɛnɛ kpugi” pya nɔ̄ Rom a bee baɛloo ye kpoli sa nɔɔ esah ba ekɔ lo ebaātɛ̄ nu anua bana a le ekobu.—Mat 28:11-15.

14. E na Kpa Kaɛ bee kɔ sere kɛ̄ kiiloo luh Mɛsaia a?

14 E na Kpa Kaɛ kɔ a? Kere gbɛnɛkpo pya Juu bu dee Jizɔs naa bee ɛmadɛɛ̄ kɔ Mɛsaia e’u, yere nukuādɛɛ̄ loo nu mɔmanudɛɛ̄ ebee kɔ sere kɛ̄: “A bee egara ye piogi mmɛ loo luh; sa a bee lu ebuū ye yere yɛɛ pya a tɛɛ̄ ekwɔ; kerewo a bee toora pɔrɔ booboo nɛɛ, sa bara bara nyɔɔ pya a tɛɛ̄ ekwɔ.” (Ais 53:12) Nyɔɔwo pya Juu naa bee ɛrɛ lɔgɔ nu ebee doo kɔ ba a dɔ nyɔɔ kɔ alu efɛ Jizɔs doodoo nɛɛ pɔrɔ dogo.

15. Pya amunu ue alu edɛrɛ Pya Ekeebee Jɛhova na edora kɔ pio nɛɛ a dɔ a?

15 I muɛge dua taāŋa ama anii’ee ni? Yaa muɛ! Bee lu edɛrɛ ue sa biaɛ Jizɔs begee bu pɔrɔ sīdee, aba lo sīdee na aa lunage edoo dogo loo Pya Ekeebee Jɛhova a. Ɛp pio edoba ama. Bie United States bu pya zua 1930 mmɛ 1950 a, bee lu eyere gbɛnɛ-edo ue tɔbiaɛ nyɔɔbee ba bee gbī ekpaɛ̄ i taāŋabah. Bee sirapie kɔ pio pya biaɛ bee su baaloo i dɛā ue. Bie Quebec, li Canada, pya tɔbari le pya bɛbɛɛ bee biibeeloo ziī sa be i esiatam. Bee lu e’aa gbɛnɛ-edo pya zue ue yere tɔ kpɔgɔrɔ nyɔɔbee ba zue ue akiiloo Buɛ̄-mɛnɛ Bari nɛ pya wa nɛɛ kɛ̄ zɔ̄ŋɔ. Kɛɛ̄ bɛbɛɛ Nazi a naa ɛrɛ bɔɔ Bari li Germany, bee lu efɛ gbɛnɛ-edo pya zege wuga nɛɛdam a bee yira agɛrɛ. E bu pio zua lo, elua edɛrɛ ue sa aa gbɛnɛ-edo pya i wuga yere kpɔgɔrɔ kɔ ba lu “pya erabee ba gaa be bɛbɛɛ” nyɔɔbee ba tɔgɛ Baibol pya nɛɛ. Kunɛ Baibol a kura New World Translation of the Holy Scriptures alu esu muɛ ue pya Russia ɛma elua ekpaɛ̄ sa kɔ ɛɛ “kpa pya erabee ba gaa be bɛbɛɛ” aba nyɔɔbee alu e’ɛm bee Jɛhova bu.

16. Dookɛ 1 Jɔn 4:1 tɔgɛ doo, e na anua ii le eyiga kɔ lɔgɔ esah ue alu ekɔ loo pya nɛɛ Jɛhova a dag i a?

16 E na edoo kɔ i aa dɔ ani? Gbītɛ̄ kaka ue a i kiiloo. Bu ue Jizɔs bee kɔ bie nyɔɔ egu, a bee kɔ agɛrɛ nɛ pya a wee ye nyɔɔnɛ dumɛ kɔ pya nɛɛ ekɔgara “dɛ̄dɛɛ̄ piya nu alu keekee [wa] pima.” (Mat 5:11) Nɛɛ dɛ̄dɛɛ̄ esah ama aabah na Setan. A zū pya a i gbanasī kɔ ba a kɔ esah loo pya a wereloo kaka ue. (Mum 12:9, 10) I ɛrɛ ekiī dɛ̄dɛɛ̄ esah pya i baa kɔ ama. Ii le eyiga kɔ wa esah a yere i bɔɔ bu ale ɔɛloo i yira.—Buū 1 Jɔn 4:1.

(4) BEE LU ETƐ̄ŊALOO JIZƆS SA YE TEERA BIE

Gbɛnɛ-edo nɛɛ bee dɔ nyɔɔbee a bee lu elɛɛ ye tɛ̄mabah Juda. Bu mɛ sīdee na lo ama dapnage tɛrɛ pio nɛɛ anii’ee a? (Ɛp 17-18 barakpaɛ̄) *

17. Bu mɛ sīdee na pya nu a bee sira lɛɛ a gae lu efɛ Jizɔs doo kɔ pio nɛɛ a dɔ a?

17 Lɛɛ a elu sɔ̄ ba fɛ Jizɔs, ziī yɛɛ 12 pya ye nɛɛ lɛɛratam bee ye tɛ̄ŋaloo. Dɔɔ̄na nɛɛ lɛɛratam bee ye anna taa sɔ̄, lɛɛ dɛ̄dɛɛ̄ pya ye nɛɛ lɛɛratam teera ye bie lo uunɛ lɛɛ ba gae fɛ ye. (Mat 26:14-16, 47, 56, 75) Nu ama naa bee lu nyɛŋia loo Jizɔs. Alɛ ebee kɔ sere kɛ̄ kɔ kɛ̄ esira doo lo. (Jɔn 6:64; 13:21, 26, 38; 16:32) Sɔ̄ pio nɛɛ muɛ doo wo, ba ebee dap dɔ sa kɔ, ‘Lo pya ye nɛɛ lɛɛratam dap ye teera bie, mm le eyii wa yɛɛ doo pippip!’

18. Pya amunu mɔmanudɛɛ̄ na a bee dooa gbɔ̄mɛɛ̄ bu pya nu a bee sira sɔ̄ ba aa fɛ Jizɔs a?

18 E na Kpa Kaɛ kɔ a? Gbɛnɛ-edo zua lɛɛ Jizɔs aa emɛā, Jɛhova bee muuna sere kɛ̄ bu ye Kpa Kaɛ kɔ elu elɛɛ Mɛsaia loo 30 kpugi silver. (Zek 11:12, 13) Nɛɛ elɛɛ Jizɔs ɛrɛ elu ziī yɛɛ pya ye gbo. (Yɔɔ 41:9) Nɛɛ mɔmanudɛɛ̄ Zekaria bee ɛmnage kɔ: “Zip nɛɛ tɔɔ̄loo naana pee, lokwa alu elagiri ye gbo naana.” (Zek 13:7) Taā pya nu a bee sira ama lu dɛm kum tɔloo nɛ pya nɛɛ le beenyiɛ, ebee yere mɛm loo wa yira sɔ̄ ba muɛ dooa gbɔ̄mɛɛ̄ lo mɔmanudɛɛ̄ bu dum Jizɔs.

19. E na pya nɛɛ le beenyiɛ suā leere a?

19 I muɛge dua taāŋa ama anii’ee ni? Aiī. Bu ilii sɔ̄ ama, pio nɛɛ a bee lu esuāloo leere yɛɛ Pya Ekeebee Jɛhova e’aarabu bɔŋanaloo, lu pya a anna yira, sa gbī ekiira pya dɔɔ̄na lɛɛ bu dee kaka. Ba ekpɛaga pɔrɔ pɔrɔ ue, pio lo ue bee kɔ alu kaka, le kaāna gbɛnɛ esah loo Pya Ekeebee Jɛhova tɛ̄ma nyɔɔ Radio, nyɔɔ TV le nyɔɔ intanɛt. Mɛ a naa lu edag pya nɛɛ le beenyiɛ. Bu kiiyasī, ba suā kɔ ebee lu ekɔ sere kɛ̄ kɔ pya nu ama ɛrɛ edooa.—Mat 24:24; 2 Pit 2:18-22.

20. E na i doo lokwa ii dɔ aa bu kaka nyɔɔ esah pya a anna yira kɔ lo edag i a? (2 Timɔti 4:4, 5)

20 E na edoo kɔ i aa dɔ ani? Lu ebɛɛ̄ kɔ i agɛrɛtɛ̄ i yira tɛ̄maloo enɔ Baibol dɛ̄dɛɛ̄ sɔ̄, kiisī lo eyere kara, le tɛ̄maloo ewee su mɛm siātam Jɛhova bee i nɛ kɔ i si. (Buū 2 Timɔti 4:4, 5.) Lo i ɛrɛ yira, lɔgɔ esah alu ekɔ loo Pya Ekeebee Jɛhova naale edoo kɔ i nyɔŋa bu bɔɔ. (Ais 28:16) Wereloo i ɛrɛ loo Jɛhova, ye Muɛ̄ Ue, le pya wuga nɛɛdam le nɛɛwa eyerebah i nɛ kɔ i aa dɔ nyɔɔ esah pya a anna yira sa aabu kaka ue kɔ.

21. Kere gbɛnɛ-edo nɛɛ kiī i yereue anii’ee, e na i suā leere a?

21 Bu tua sɔ̄ o’oo tup zua a, gbɛnɛ-edo nɛɛ bee dɔ sa kiī Jizɔs. Kerewo, booboo nɛɛ bee ye su baɛbah suā. Pio pya a bee ye gbaɛ̄tɔ̄ na ziī nɛɛ yɛɛ pya tɔbiaɛ Sanhidrin, gbaānage loo “booboo gbɛnɛkpo pya wɔp zɔɔ.” (Doonu 6:7; Mat 27:57-60; Maak 15:43) Bu aba lo sīdee anii’ee, gbɛnɛ-edo nɛɛ aa nyɔɔnɛ dumɛ Jizɔs. E na anua a? Nyɔnɛbee ba suā sa wereloo kaka ue a le bu Kpa Kaɛ. Muɛ Ue Bari kɔ: “Gbɛnɛ efɛɛloo na pya a wereloo o lok ɛrɛ a; lɔgɔ nu naale edap doo kɔ ba a lɛgara dɔ.”—Yɔɔ 119:165.

YƆƆ 124 Kiisī Lo E Tɔɔ̄ Agara

^ bar. 5 Bu ekobee ue i aa a, i bee nɔ nia nu anua pya nɛɛ bee kiī Jizɔs a dee kere le nu anua ba gaa kiī pya ye nɛɛ anii’ee. Bu ekobee ue ama, i nɔ nia pya dɔɔ̄na nu anua. I muɛnage nu anua pya nɛɛ le beenyiɛ ba wereloo Jɛhova naa yiga kɔ ziī nu a doo kɔ ba a dɔ.

^ bar. 60 UE A BAATƐ̄ FOTO: Jizɔs gaa nyɔɔnɛ Matiu le pya dɔɔ̄na nɛɛ tup etup denu.

^ bar. 62 UE A BAATƐ̄ FOTO: Jizɔs kpo pya aa bee oo nu bie bu tɔkaɛ.

^ bar. 64 UE A BAATƐ̄ FOTO: Lu ekɔ Jizɔs a toora te tɔga.

^ bar. 66 UE A BAATƐ̄ FOTO: Judas tɛ̄ŋaloo Jizɔs tɛ̄maloo ekuɛ̄ ye nyɔɔnu loo.