Skip to content

Skip to table of contents

Baɛ Mɛnɛ A Be Ziī Bu Sɔ̄ Kpɛdumɛ

Baɛ Mɛnɛ A Be Ziī Bu Sɔ̄ Kpɛdumɛ

Pya mɔmanudɛɛ̄ alu ekɔ nu kumaloo bu ekpo ama sira bu aba eku sɔ̄. Dɛ̄dɛɛ̄ ɛɛ tɔgɛ bu keekee sīdee kɔ i gaa tɔɔ̄dum bu “sɔ̄ kpɛdumɛ.”—Dan 12:4.

  • Pya dɔ Kpa Kaɛ, Mum 11:7; 12:13, 17; 13:1-8, 12

    Mɔmanudɛɛ̄ “Nam kuɛ” a bee bɛɛ bu nyɔuwe bu gbɛnɛ-edo sɔ̄ o’oo tup zua. Bu sɔ̄ kpɛdumɛ, bee lu eyere muū loo lo eree ye ɛrɛba ekobee. Sɔ̄ esaa bee lu ebo lo ekobee sa “dɛ̄dɛɛ̄ nyɔuwe” bee nyɔɔnɛ lo nam kuɛ. Setan su lo nam kuɛ beā “nɔ̄ pima” pya a siga.

    Dooa gbɔ̄mɛɛ̄ Sɔ̄ yii maā etɛ̄na, bɛbɛɛ pya miɔŋɔ nɛɛ a gbanasī Jɛhova bee aakɛ̄. Sɔ̄ gbɛnɛ-edo sɔ̄ o’oo tup zua etɛ̄na, bu Tua Sɔ̄ Nɔ̄ Nyɔuwe, ekpo bɛbɛɛ edonyɔɔ Britain bee dɔ. A bee sikɛ̄ ɛrɛ ekpo sɔ̄ a bee gbaaloo pya United States. Bu sɔ̄ kpɛdumɛ ama, Setan gaa su ekpo bɛbɛɛ pya nyɔuwe su tɛ̄ŋaloo pya nɛɛ Bari.

  • Pya dɔ Kpa Kaɛ Dan 11:25-45

    Mɔmanudɛɛ̄ Mɛnɛ dee mmnyɔɔ le mɛnɛ dee kerekɛ̄ bee bebe loo ziī bu sɔ̄ kpɛdumɛ.

    Dooa gbɔ̄mɛɛ̄ Germany le Anglo-America bee bebe loo ziī. Bu zua 1945 pya Soviet Union le pya a ye le loo bee lu mɛnɛ dee mmnyɔɔ. Bu zua 1991 pya Soviet Union bee laba, e sɔ̄ sɔ̄ gaa kiisī, Russia le pya a wa gbaaloo bee sikɛ̄ lu mɛnɛ dee mmnyɔɔ.

  • Pya dɔ Kpa Kaɛ, Ais 61:1; Mal 3:1; Luk 4:18

    Mɔmanudɛɛ̄ Jɛhova bee yere ye “nwiī lɛɛratam” kɔ a “kwa” dee ye mmsī lɛɛ a gae lu ewu Buɛ̄-mɛnɛ Mɛsaia. Lo nwiī lɛɛratam bee kii ee lo “esu le yere ue nua loo” pya alu fɛgɛ.

    Dooa gbɔ̄mɛɛ̄ Aā bu zua 1870 kiisī, C. T. Russell le pya a ye le loo bee su mɛm siātam lo e’obia wu kaka ue Baibol. Bu pya zua 1880, ba bee bɔātɛ̄ ekɔ baatɛ̄ kɔ alu ebɛɛ̄ kɔ pya zooro Bari a zue ue. Ba bee lɛɛ pya kpa a doodoo “Wanted 1,000 Preachers” le “Anointed to Preach” tɔ.

  • Pya dɔ Kpa Kaɛ, Mat 13:24-30, 36-43

    Mɔmanudɛɛ̄ Ziī nɛɛ baa bee foh kpakpaa-pya-buɛ yɛɛ kaāna kpakpaa lo a bee lu elɛɛbaloo kɔ ba a gbaa dum mmɛ sɔ̄ bugara nu; lɛɛ alu esere kee yɛɛ kpakpaa-pya-buɛ le kaāna kpakpaa.

    Dooa gbɔ̄mɛɛ̄ Bu kpɛdumɛ sɔ̄ loo pya zua 1800 kiisī, pya kaka Nɛɛ Kraist bɔātɛ̄ lu esere nua kee lɛɛloo pya ekwɔ Nɛɛ Kraist. Bu sɔ̄ kpɛdumɛ, lu ebɔŋɛnɛloo pya kaka Nɛɛ Kraist sa sere kee lɛɛloo pya esah Nɛɛ Kraist.

  • Pya dɔ Kpa Kaɛ, Dan 2:31-33, 41-43

    Mɔmanudɛɛ̄ Nwī-nɛɛpie alu esu keekee kpe daā, ɛrɛ ekaɛtɔ alu kpe le baɛ̄.

    Dooa gbɔ̄mɛɛ̄ Baɛ̄ a, tɔɔ̄dɔ pya a bee lɛɛbeekɛɛ̄ Ekpo Bɛbɛɛ Nyɔuwe Pya Anglo-America lo a gaa bee bɛɛ lo sɔ̄. Nyɔɔwo, lo bɛbɛɛ naa bee dapna su ye ekpo daānu leere.

  • Pya dɔ Kpa Kaɛ, Mat 13:30; 24:14, 45; 28:19, 20

    Mɔmanudɛɛ̄ Bee lu ebɔŋɛnɛloo “kaāna kpakpaa” yerebu “nwī be gum” sa a bee lu etobobaloo “zooro a bɔloo eture nyiɛ loo sa suānu” kɔ a baɛ bee pya “ye tɔ.” Zue “le yereue loo Buɛ̄-mɛnɛ” bɔātɛ̄ yaara “tɛ̄ma ɛŋɛnɛ dɛ̄dɛɛ̄ nyɔuwe.”

    Dooa gbɔ̄mɛɛ̄ Bu zua 1919, bee lu etubobaloo zooro a bɔloo eture nyiɛ loo kɔ ba a baɛbee pya nɛɛ Bari. Aāge lo sɔ̄ kiisī, Pya Nɔ Baibol bee nyimɛ wa tam zue ue. Anii’ee Pya Ekeebee Jɛhova gaa zue ue bu nu a eeloo 200 buɛ̄ sa ɛm pya kpa a dɛɛa nyɔɔ Baibol yere bu nu a eeloo 1,000 muɛ̄ ue.

  • Pya dɔ Kpa Kaɛ, Dan 12:11; Mum 13:11, 14, 15

    Mɔmanudɛɛ̄ Nam kuɛ a ɛrɛ baɛ koo bee su zaāsī lo edɛm “bera nam kuɛ” sa nɛ “piogi dum bera nam kuɛ” a.

    Dooa gbɔ̄mɛɛ̄ Ekpo Bɛbɛɛ Nyɔuwe Pya Anglo-America bee su zaāsī lo edoo kɔ League of Nation a le. Pya dɔɔ̄na edonyɔɔ bee yerekpotɛ̄ lo bɔŋanaloo. A bee sira kɔ mɛnɛ dee mmnyɔɔ bee gbaa nage loo pya League of Nation aābu zua 1926 mmɛ bu zua 1933. Doodoo pya United Nation (UN) lo a bee ye za nyɔɔnɛ, pya lo Edonyɔɔ bee lu enɛ wa ka a kuu aba Buɛ̄-mɛnɛ Bari.

  • Pya dɔ Kpa Kaɛ, Dan 8:23, 24

    Mɔmanudɛɛ̄ Ziī mɛnɛ a yere bɔɔ bee nua “gbɛnɛ gbegbee a lu bɔɔ.”

    Dooa gbɔ̄mɛɛ̄ Ekpo Bɛbɛɛ Nyɔuwe Pya Anglo-America efɛa gbɛnɛ-edo nɛɛ sa gbeesī gbɛnɛ-edo nu. Bu edoba, bu Baɛ Sɔ̄ Nɔ̄ Nyɔuwe a, pya United State bee tā baɛ ebɛm naa ture edonyɔɔ pya wa baa, lo a bee fɛ gbɛnɛ-edo nɛɛ sa gbeesī gbɛnɛ-edo nu.

  • Pya dɔ Kpa Kaɛ, Dan 11:31; Mum 17:3, 7-11

    Mɔmanudɛɛ̄ Lo “nam kuɛ a kum-doh” bee aabu abyss, e a bee le lo eree ɛrɛtaa mɛnɛ. Kpa Daniɛl kɔ lo mɛnɛ ama lu “saaŋa nu lo a wee nua ekokɛ̄.”

    Dooa gbɔ̄mɛɛ̄ League of Nation bee ina kuma bu Baɛ Sɔ̄ Nɔ̄ Nyɔuwe. Sɔ̄ lo nɔ̄ edɔa sah, UN ‘bee obia su ye dɔ.’ Doodoo League of Nation a bee ye dasī, bee lu enɛ ka a kuu aba Buɛ̄-mɛnɛ Bari UN. UN gaa le bebe loo pya yigabari.

  • Pya dɔ Kpa Kaɛ, 1 Tɛs 5:3; Mum 17:16

    Mɔmanudɛɛ̄ Pya edonyɔɔ gaa le kɔ “efɛɛloo le kpɔā” siā, e lo “lop koo” a, le lo “gbɛnɛ nam kuɛ” gaa le bebe loo “wa-kiā-uwe” sa ye gbeesī lɛɛ. E sɔ̄ a esaa elu egbeesī pya lo edonyɔɔ.

    Dooa gbɔ̄mɛɛ̄ Pya lo edonyɔɔ ekɛɛrɛ kɔ ba e’ɛrɛe efɛɛloo le kpɔā. Lɛɛ pya edonyɔɔ a yerekpotɛ̄ UN gbeesī bɔŋanaloo pya ekwɔ sīdee taāŋabah. Lo ama na bɔātɛ̄ gbɛnɛ etɛɛrɛloo a. E lo gbɛnɛ etɛɛrɛloo e’ina kuma sɔ̄ elu egbeesī nyɔuwe Setan bie bu nɔ̄ Amagidɔn.

  • Pya dɔ Kpa Kaɛ, Ezek 38:11, 14-17; Mat 24:31

    Mɔmanudɛɛ̄ Gɔg ebebe loo pya nɛɛ Bari. Lo sɔ̄, pya ɛnjɛl ebɔŋɛnɛloo pya a bee lu “etubobaloo.”

    Dooa gbɔ̄mɛɛ̄ Mɛnɛ dee mmnyɔɔ egbaaloo pya dɔɔ̄na ekpo bɛbɛɛ nyɔuwe sa bebe loo pya nɛɛ Bari. Sɔ̄ lo be ama elua ebɔātɛ̄, elu ebɔŋɛnɛloo pya alu etɔ̄ nɔɔ̄ bee a siga kuma bunyɔɔ.

  • Pya dɔ Kpa Kaɛ Ezek 38:18-23; Dan 2:34, 35, 44, 45; Mum 6:2; 16:14, 16; 17:14; 19:20

    Mɔmanudɛɛ̄ “Nɛɛ a le ɛŋɛtɛ̄” nyɔɔ “ɛɛ enyanya” bee “be eeba” tɛ̄maloo egbeesī Gɔg le pya ye gbo nɔ̄. “Lo gbɛnɛ nam kuɛ” lu “etop . . . tɛrɛ bu bana miā” sa alu egbeesī lo gbɛnɛka nwīnɛɛpie.

    Dooa gbɔ̄mɛɛ̄ Jizɔs mɛnɛ loo Buɛ̄-mɛnɛ Bari lu sa agara pya nɛɛ Bari. A egbaaloo pya 144,000 ba enyɔɔnɛ ye bɛɛ le gbo nɔ̄ pya ɛnjɛl, sa gbeesī edonyɔɔ a gbaaloo ziī, le dɛ̄dɛɛ̄ eku bɛbɛɛ nyɔuwe Setan.