Skip to content

Skip to table of contents

10 EKOBEE UE ENƆ

Ena Anua Alu Ebɛɛ̄ Kɔ O Liamaā a?

Ena Anua Alu Ebɛɛ̄ Kɔ O Liamaā a?

“Kiiyaa, sa ɛrɛ baptism ziī ziī bui.”—DOONU 2:38.

YƆƆ 34 Kiā Bu Yira Agɛrɛ

DASĪ TƐƐ̄NYƆƆ a

1-2. Ena a wee sira sɔ̄ pya nɛɛ liamaā a, e ena a bɔloo kɔ o kɛɛrɛbu a?

 O EBEE muɛge pya esaa eliamaā ni? O muɛ dua taɛ ba ɛrɛ sɔ̄ ba aa agara baɛ ebip alu ebip wa lɛɛ ba gae liamaā. O muɛ kɔ pya wa butɔ, le pya wa gbo gaa ɛrɛ ɛɛbu. Sɔ̄ ba aabu maā, o muɛ kɛ̄ ba ɛrɛ ɛɛbu le kɛ̄ pya nɛɛ kpa bah doo. Nu a eeloo baɛ boo le lop tup nɛɛ gaa kiīloo wa nɛ Jɛhova bu ziī ziī kaɛ, liamaā sa lu pya ye Ekeebee.

2 E olo a? Lo o gaa kɛɛrɛbu lo eliamaā, o ɛrɛ keebee dee a a kpaānɛ lo ‘egbī Jɛhova’ bu nyɔuwe a bee piya ama. (Yɔɔ 14:1, 2) Ekobee ue ama dap a yerebah nɛ kaɛlɛɛ zua o elua. Mɛ lo ii i eliamaā, gbīnage e’agɛrɛtɛ̄ i biaɛfii lo esitam nɛ Jɛhova mmɛ deedee. Nyɔɔwo, doraa i kɛɛrɛbu loo taa nu yɛɛ pya nu anua i taāŋabah Jɛhova.

O WERELOO KAKA UE LE KAĀNA DOGO

Setan egbeera bee Jɛhova a le kaɛ bu booboo zua sa gaa kiisī lo edoo wo (Ɛp 3-4 barakpaɛ̄)

3. Ena anua pya nɛɛ Jɛhova wereloo kaka ue le kaāna dogo a? (Le-yɔɔ 119:128, 163)

3 Jɛhova bee nɛ lok pya ye nɛɛ kɔ ba a wereloo “kaka ue.” (Zek 8:19) Jizɔs bee kɔ nɛ pya a wee ye nyɔɔnɛ dumɛ kɔ ba a gbī kaāna dogo. (Mat 5:6) Lo ama kura kɔ i ɛrɛ kaāna taɛ lo edoo nu a bɔloo, lee sa ɛɛ kɛ̄dɛɛ̄ Bari. O weregeloo kaka ue le kaāna dogo ni? I suā leere kɔ o doo wo. O baaloo esah le dɛ̄dɛɛ̄ nu a bee piya le bag dogo. (Buū Le-yɔɔ 119:128, 163.) Kɔ esah ɛɛ dogo Setan nɛɛ a gaa bɛɛ nyɔuwe ama. (Jɔn 8:44; 12:31) Ziī nu Setan gbī edoo na lo egbee bee Jɛhova Bari a le kaɛ. Setan ekirasī lo eyaari esah akiiloo Bari aā sɔ̄ a bee lu elɛɛbeekɛɛ̄ bu gɔh Idɛn. A gbī kɔ pya nɛɛ a kɛɛrɛ kɔ Jɛhova lu nɛɛ esah a ­wiibu sa naa gbī kɔ nu a lee loo pya miɔŋɔ nɛɛ. (Jɛn 3:1, 4, 5) Pya esah Setan kɔ ­kumaloo Jɛhova doo kɔ pya nɛɛ a kiisī lo e’ɛp ye nua pɔrɔ nɛɛ. Sɔ̄ pya nɛɛ naa ­wereloo “kaka ue,” Setan dap wa zū kɔ ba a doo pya dogo a bee piya.—Rom 1:25-31.

4. Bu mɛ sīdee na Jɛhova etɔgɛ kɔ alue “Bari a bɔloo eture nyiɛ loo” a? (Ɛpnage foto.)

4 Jɛhova lu “Bari a bɔloo eture nyiɛ loo,” e a tɔgɛ kaka ue pya a ye wereloo bu sīdee wiibu naale loo. (Yɔɔ 31:5) Sɔ̄ a doo wo, a agara wa lɛɛ kɛ̄bah pya esah Setan. Jɛhova tɔgɛnage pya ye nɛɛ kɔ ba a kɔ kaka ue sa doo kaāna dogo. Lo ama doo kɔ ba a ɛrɛ ka sa doo kɔ ba a ɛrɛ efɛɛloo bu wa beenyiɛ. (Kam 13:5, 6) Olo bee muɛge doo wo kuma sɔ̄ o bee le gaa nɔ Baibol ni? O enɔā kɔ pya sīdee Jɛhova doo nu lee loo miɔŋɔ nɛɛ kaāna le olonage. (Yɔɔ 77:13) Nyɔɔwo o gbī edoo nu a lee. (Mat 6:33) O gbī ekpega kaka ue sa tɔgɛ kɔ Setan kɔ esah lo egbee bee Jɛhova Bari. Mɛ sīdee na o dap doo lo ama a?

5. Bu mɛ sīdee na o dap tɔgɛ kɔ o wereeloo kaka ue le kaāna dogo ani?

5 O dap sagɛ lo etɔɔ̄dum bu sīdee a tɔgɛ kɔ o gaa kɔ: “M kiī pya esah Setan sa aabaloo kaka ue agɛrɛ. M gbī etɔɔ̄ kɛɛ̄ bɛbɛɛ Jɛhova sa doo nu a gbī.” Bu mɛ sīdee na o dap doo lo ama a? Yere kara nɛ Jɛhova sa kiīloo a ye nɛ, lɛɛ o tɔgɛ kɔ o ekiīnae loo a ye nɛ tɛ̄maloo eliamaā. Wereloo o ɛrɛ loo kaka ue le doo nu a lee lu ziī gbɛnɛ nu ezū a kɔ o liamaā.

O WERELOO JIZƆS KRAIST

6. Dookɛ̄ a le bu Le-yɔɔ 45:4 doo, ena anua i wereloo Jizɔs Kraist a?

6 Ena anua o wereloo Jizɔs Kraist a? Yere nukuādɛɛ̄ loo pio le nu anua o doo wo bu Le-yɔɔ 45:4. (Buū.) Jizɔs wereloo kaka ue, kumalookɛ̄ le kaāna dogo. Lo o wereloo kaka ue le kaāna dogo etɔgɛ kɔ o wereloo Jizɔs Kraist. Kɛɛrɛ sīdee Jizɔs bee su ­e’agaloo kpeŋa kaka ue le nu a lee. (Jɔn 18:37) Jizɔs bee tɔgɛ elap dogo kumalookɛ̄ doodoo wa?

7. Ena a a nia loo kɛ̄ Jizɔs kumalookɛ̄ doo a?

7 Jizɔs bee tɔgɛ kɔ a kumaelookɛ̄ tɛ̄maloo ye dogo. Bu edoba, taā a nɛ ka aba ɛɛ, a bee su dɛ̄dɛɛ̄ ka nɛ ye Tɛ. (Maak 10:17, 18; Jɔn 5:19) Kumalookɛ̄ Jizɔs tɔɔ̄ a loo doodoo wa? Ekɔ a naa zū a kɔ o were ye loo sa ye nyɔɔnɛ ni? Bu kaka a zū a. Ena anua Jizɔs bee kumalookɛ̄ a? Nyɔnɛbee a wereloo ye Tɛ a kumlookɛ̄, sa nɔ ye edoba. (Yɔɔ 18:35; Hib 1:3) Ekɔ a naa zū a kɔ o tɔɔ̄ waɛloo Jizɔs nɛɛ a tɔgɛ pya elap dogo Jɛhova bu sīdee a mma ni?

8. Ena anua i wereloo i Mɛnɛ Jizɔs a?

8 I wereloo i Mɛnɛ Jizɔs nyɔnɛbee ye bɛbɛɛ lu lo a lee eera. Jɛhova bee tɔgɛ nu ye nwiīnɛɛdam sa ye tubobaloo kɔ a bɛɛ. (Ais 50:4, 5) Naa kɛɛrɛnage bu dua wereloo suloo nwaāna zɔɔ lo Jizɔs bee tɔgɛ. (Jɔn 13:1) Kuma sɔ̄ Jizɔs na alu o Mɛnɛ a, a bɔloo kɔ o were ye loo. Jizɔs bee kɔ pya a ye wereloo sa lu ye gbo wee tɔgɛ tɛ̄maloo egbaɛ̄tɔ̄ pya ye lok. (Jɔn 14:15; 15:14, 15) Ɛp kɛ̄ alu ka doo lo elu gbo Jizɔs alu Nwiīnɛɛdam Bari a!

9. Bu mɛ sīdee na liamaā Pya Nɛɛ Kraist le lo Jizɔs bee ziī a?

9 Ziī lok Jizɔs bee nɛ na kɔ pya aa ye nyɔɔnɛ dumɛ a liamaā. (Mat 28:19, 20) A bee sere lo edoba. Bu pio sīdee, alɛɛ liamaā lu kee loo liamaā pya aa ye nyɔɔnɛ dumɛ. (Ɛp ekpo a kura “ Kɛ̄ Liamaā Jizɔs Le Liamaā Pya Aa Ye Nyɔɔnɛ Dumɛ Lu Kee Loo Ziī Doo.”) Mɛ bu pya dɔɔ̄na sīdee a bee ziī. Tɛ̄maloo eliamaā, Jizɔs bee su ye loo nɛ lo edoo nu alu ekɛɛrɛ ye Tɛ. (Hib 10:7) Bu aba sīdee ama, pya a gaa nyɔɔnɛ dumɛ Jizɔs liamaā lo etɔgɛ kɔ ba ekīnae loo nɛ Jɛhova Bari. Nyɔɔwo, nu a wa kuī loo gbɛnɛ na doo nu alu ekɛɛrɛ Bari, e a naale alaba ekɛɛrɛ. Lo ama tɔgɛ kɔ ba gaa nyɔɔnɛ edoba wa Tɛtɔ Jizɔs.

10. Ena anua wereloo o ɛrɛ kumaloo Jizɔs a zū a kɔ o liamaā ani?

10 O yiga kɔ Jizɔs na Nwiīnɛɛdam Bari le Mɛnɛ lo Bari etubobaloo kɔ a bɛɛ i a. O suā kɔ Jizɔs mmana sa kumalookɛ̄ doodoo ye Tɛ. O enɔā kɔ a bee nɛ nuede pya loo lɛɛ, nɛ egbɔ̄nyiɛ pya e’ɔaloo, sa bo pya loo dumɛ. (Mat 14:14-21) O emɔna kɛ̄ a gaa zaāsī ye bɔŋanaloo doo anii’ee. (Mat 23:10) E o suā kɔ edoo nu a eewo li deesī doodoo Mɛnɛ loo Buɛ̄-mɛnɛ Bari. Ena o doo lo etɔgɛ kɔ o weree ye loo ani? Ɛɛ na tɛ̄maloo enyɔɔnɛ ye edoba. (Jɔn 14:21) O dap bɔātɛ edoo wo tɛ̄maloo ekiī oloo nɛ Jɛhova sa liamaā.

O WERELOO JƐHOVA BARI

11. Taɛ e na edoo kɔ o liamaā a, e ena anua a le doo wo a?

11 Taɛ e na edoo kɔ o liamaā a? Jizɔs bee muūna lok Bari a kuī eera, sɔ̄ a bee kɔ: “O wereloo Nɛɛ-a-i -ɛrɛ o Bari aābu dɛ̄dɛɛ̄ o beenyiɛ, le bu dɛ̄dɛɛ̄ o piogi, le bu dɛ̄dɛɛ̄ o ekɛɛrɛ, le bu dɛ̄dɛɛ̄ o ekpo.” (Maak 12:30) Lege kɛ̄ wereloo o ɛrɛ loo Bari le doolo ni?

Jɛhova na dɛ̄dɛɛ̄ le nu a a nɛ ɛɛbu le lo enɛ a ɛɛbu li deesī tɛɛ̄ aabah a (Ɛp 12-13 barakpaɛ̄)

12. Ena anua o wereloo Jɛhova a? (Ɛpnage foto.)

12 A ɛrɛ gbɛnɛ-edo nu anua i wereloo Jɛhova. Bu edoba, o esuā kɔ alɛ na “ezimaā dum” a, le kɔ “dɛ̄dɛɛ̄ le dɔɔ̄nu le dɛ̄dɛɛ̄ gbɛnɛ dɔɔ̄nu a mma” aa ye bah. (Yɔɔ 36:9; Jem 1:17) Dɛ̄dɛɛ̄ le nu i ɛrɛ aabah i wereloo Bari a para dɔɔ̄nu.

13. Ena a doo kɔ waara zɔɔ a’agara alu nyɛŋia dɔɔ̄nu a?

13 Waara zɔɔ a’agara lu nyɛŋia dɔɔ̄nu Jɛhova i nɛ. Ena anua i kɔ doo wo a? Naa kɛɛrɛ dua gbaaloo a le yɛɛ Jɛhova le ye Nwiīnɛɛdam. Jizɔs bee kɔ: “Na Tɛ were mɛ loo” e “M wereloo Tɛ a.” (Jɔn 10:17; 14:31) Wa gbaaloo bee agɛrɛbah nyim nyɔɔbee ba egbaara tɔɔ̄ bu gbɛnɛ-edo biliɔn zua. (Kam 8:22, 23, 30) Lo a le wo, naa kɛɛrɛ kɛ̄ a bee ziloo Bari doo lo elɛɛbahloo ye Nwiīnɛɛdam kɔ a tɔga sa u doo a! Jɛhova wereloo miɔŋɔ nɛɛ gbɛnɛ, gbaānage loo olo mmɛ lo dɔ a bee lɛɛbahloo ye wereloo Nwiīnɛɛdam kɔ a u i bee, lo edoo kɔ olo le pya dɔɔ̄na a dap tɔɔ̄dum mmɛ deedee. (Jɔn 3:16; Gal 2:20) Lɔgɔ nu a dap doo kɔ i wereloo Bari eewo naale.

14. Ena alu nu a lee eera o dap sagɛ lo edoo bu dum a?

14 Wereloo o ɛrɛ kumaloo Jɛhova enyi­ma nyɔnɛbee o enɔā gbɛnɛkpo nu a ye kiiloo. Bu kaka, o gbī etɔɔ̄ ye waɛloo anyaawo le mmɛ deedee. E o dap doo wo. Bu wereloo, a yere a mɛm loo kɔ o doo kɔ bu ye a ɛɛ. (Kam 23:15, 16) O dap doo wo tɛ̄maloo o ekɔaue le o dogo. Kɛ̄ o tɔɔ̄dum doo etɔgɛ kɔ bu kaka o wereloo Jɛhova. (1 Jɔn 5:3) Lo ama na nu a lee eera o dap sagɛ lo edoo bu dum a.

15. Bu mɛ sīdee na o dap tɔgɛ wereloo o ɛrɛ kumaloo Jɛhova a?

15 O dap tɔgɛ o wereloo kumaloo Jɛhova doodoo wa? Tuatua, o yere ziī keebee kara lo ekiīloo a nɛ aba kaka Bari. (Yɔɔ 40:8) Lɛɛ, o doo kɔ pya nɛɛ a suā kɔ o ekīnae loo nɛ Jɛhova tɛ̄maloo eliamaā. Dookɛ̄ i bee kɔ doo tua sɔ̄ bu ekobee ue ama a, o liamaā lu gbɛnɛ nu enua a ɛɛbu loo bu dum. O bɔātɛ̄ tɔɔ̄dum alu kee nɛ Jɛhova e a naale nɛ oloo. (Rom 14:8; 1 Pit 4:1, 2) Lo ama dap bee kɔ a kuī gbɛnɛ, e alu kaka doo wo. Mɛ lo ama kpaāna dee a nɛ lo etɔɔ̄dum a lee eera. Bu mɛ sīdee?

16. Dookɛ̄ kpa Le-yɔɔ 41:12 tɔgɛ doo, mɛ sīdee na Jɛhova enɛ ekpɛanu pya a su wa dum ye siātam nɛ a?

16 Jɛhova na a para dɔɔ̄nu ee dɛ̄dɛɛ̄ nɛɛ a. Kaɛlɛɛ kɛ̄ nu o ye dɔɔ̄ nɛ kuī doo, alɛ wee nɛ lo a kuī eewo. (Maak 10:29, 30) Edoo kɔ o tɔɔ̄dum a kpeloo, dɔbiī, sa lee gbɛnɛ kere kunɛ nyaawo bu lo pɔrɔ nyɔuwe ama. E lo ama na kunɛ ye bɔātɛ̄ a. Lo sīdee tɔɔ̄dum a bɔātɛ̄ sɔ̄ o liamaā naa lee kɔ a ina kuma. O dap kiisī lo esitam nɛ o wereloo Tɛ mmɛ deedee. Wereloo a le yɛɛ olo le o Tɛ ekiisī lo enyim, e bu kaka o tɔɔ̄dum mmɛ deedee doodoo alɛ.—Buū Le-yɔɔ 41:12.

17. Ena Jɛhova sii ɛrɛ lo o ye dap nɛ a?

17 Sɔ̄ o kiī o dum nɛ Bari sa liamaā, o ɛrɛ dee lo enɛ o Tɛ a le li bunyɔɔ ziī nu a kuī gbɛnɛ. A enɛa a dɛ̄dɛɛ̄ le le nu le ɛɛbu, lo o e’ɛrɛ. Olo dap sikɛ̄ nɛ Nɛɛ-a-ɛrɛ bunyɔɔ le kɛnɛkɛ̄ nu a sii ɛrɛ, lo a le tam o ye si nɛ aābu o beenyiɛ bu bɔ ture nyiɛ loo. (Job 1:8; 41:11; Kam 27:11) Lo ama na nu a lee eera o dap su o dum daā a. Lɔgɔ baɛbaɛ bee­nyiɛ naale loo kɔ wereloo o ɛrɛ loo Jɛhova na taɛ nu anua o liamaā a.

O EKPƐ̄NAGELOO ELIAMAĀ NI?

18. Pya amunu ebip na a lee kɔ o bip oloo a?

18 Lo a le wo, o doodoo wa kumaloo ebip a kɔ, o liage maā ni? Aba olo na o dap agara a. Mɛ elee o bip aba ɔɔ kɔ, ‘Ena anua m aa pɔgɛloo lo eliamaā a?’ (Doonu 8:36) Naa kɛɛrɛbu taa nu i ekɔa. Tuatua, o wereloo kaka ue le kaāna dogo. Bip aba ɔɔ kɔ, ‘M gbīge ele sɔ̄ dɛ̄dɛɛ̄ nɛɛ ekɔ kaka ue sa doo nu a kaāna ni?’ Eree baɛ na kɔ o wereloo Jizɔs Kraist. Bip oloo kɔ, ‘M gbīge kɔ Nwiīnɛɛdam Bari alu na Mɛnɛ, e m gbīge enyɔɔnɛ ye edoba ni?’ Ye taa a kuī eera na kɔ o wereloo Jɛhova. Bip oloo kɔ, ‘M gbīge edoo kɔ bu Jɛhova a ɛɛ tɛ̄maloo esitam ye nɛ doodoo na Bari ni?’ Lo a le o ture loo pya ebip ama lu aiī, lo sɔ̄ ena anua oo liamaā a? Ena anua o pɔgɛloo a?—Doonu 16:33.

19. Ena anua oo ɛrɛ ezū tɛ̄ nɛ dumɛ lo eliamaā a? Naa nɛ edoba. (Jɔn 4:34)

19 Lo o gaa zū tɛ̄ nɛ dumɛ lo eliamaā, kɛɛrɛbu edoba Jizɔs bee nɛ. (Buū Jɔn 4:34.) Yere nukuādɛɛ̄ loo kɔ Jizɔs bee su doo nu a nia ye Tɛ dooreloo nuede. Ena anua a? Nuede wee i lee loo. Jizɔs suā kɔ dɛ̄dɛɛ̄ nu Jɛhova kɔ i doo elee i loo. Jɛhova naale egbī kɔ i doo lɔgɔ nu a naale elee i loo. Ekɔ Jɛhova gbīge kɔ o liamaā ni? Aiī. (Doonu 2:38) Nyɔɔwo, o dap suā leere kɔ gbagbaɛ̄tɔ̄loo ye lok a kɔ alu eliamaā edɔbiī a nɛ. Lo a wee a taɛ lo ede nuede a wee a nia gbɛnɛ, ena anua a naa taɛ a lo eliamaā a?

20. Ena i gaa le nɔ bu elua ekobee ue li a?

20 Ena anua o pɔgɛloo lo eliamaā a? Gbɛnɛ-do nɛɛ e’agara kɔ, “M sii kpɛ̄naloo.” Kaka na bee biaɛfii lo ekiīloo nɛ Jɛhova sa liamaā lu biaɛfii a kuī gbɛnɛ. Nyɔɔwo, a wee su sɔ̄, kɛɛrɛ nu leere le epiaga lo enyim tura. Mɛ lo o ɛrɛ kaāna taɛ lo eliamaā, ena o doo anyaawo lo ekpɛ̄naloo a? I nɔ lo ama bu elua ekobee ue li.

YƆƆ 28 Nɛɛ A Dap Yii Gbo Jɛhova

a Liamaā lu ziī gbɛnɛ nu a kuī kɔ dɛ̄dɛɛ̄ pya i aa nɔɛ̄ Baibol a doo. Ena edap zū nɛɛ i aa nɔɛ̄ Baibol kɔ a liamaā a? Ɛɛ na wereloo. Mɛ wereloo a ɛrɛ loo e ale loo mɛɛ ni? I muɛ ye ture bu ekobee ue ama, sa i kɔnia kɛ̄ dum Nɛɛ Kraist eliamaā wee mɛā doo.