Skip to content

Skip to table of contents

11 EKOBEE UE ENƆ

Kɛ̄ Ekpɛ̄naloo Lo Eliamaā Doo

Kɛ̄ Ekpɛ̄naloo Lo Eliamaā Doo

“Ena a a kpaɛ̄ lo edoo mɛ baptism a?”—DOONU 8:36.

YƆƆ 50 Na Kara Kiīloo Nɛ

DASĪ TƐƐ̄NYƆƆ a

Tɛɛ̄ ɛŋɛnɛ nyɔuwe, pya zege le pya nama nɛɛ gaa nyim kiisī sa liamaā (Ɛp 1-2 barakpaɛ̄)

1-2. Lo o sii kpɛnaloo lo eliamaā, ena anua loo a aa ɔ a? (Ɛp foto a le nyɔɔ eko.)

 LO O gaa gbī eliamaā, lo ama lu le nu o seeasī lo edoo. O ekpɛ̄nageloo eliamaā anyaawo ni? Lo o ekpɛ̄naloo sa pya kanɛɛ yerekpotɛ̄, o aa zū tɛ̄ nɛ dumɛ lo eliamaā aba sɔ̄ dee a kpaānɛ lo edoo wo. Dee esiatam nɛ Jɛhova lo o ɛrɛ biī aāloo ekpaā a nɛ.

2 Mɛ ekɔ a ɛrɛ nɛɛ a bee a kɔ nɛ pio nu o ɛrɛ edoo lo enyim tura liamaā ni? Sɛh olo suā nyɔɔ oloo ni? Lo a le doo wo, loo a aa ɔ. O dap nyim tura lo eliamaā kere o le zege ale o e’ana.

“ENA A A KPAƐ̄ LO EDOO MƐ BAPTISM A”?

3. Ena nɛɛ Itiopia a wee si tam tɔ mɛnɛ bee bip Filip a, e amunu ebip na i dap bip a? (Doonu 8:36, 38)

3 Buū Doonu pya Nɛɛ lɛɛratam 8:36, 38. Ziī nɛɛ Itiopia a wee si tam tɔ mɛnɛ bee bip Filip nɛɛ zue ue kɔ: “Ena a a kpaɛ̄ lo edoo mɛ baptism a?” Gbara Itiopia ama bee gbī eliamaā, mɛ ekɔ ebee kpɛ̄nageloo kaāna lo eliamaā ni?

Gbara a wee si tam tɔ mɛnɛ pya Itiopia bee biaɛfii lo enyimɛ suānu a ɛrɛ kumaloo Jɛhova (Ɛp 4 barakpaɛ̄)

4. Bu mɛ sīdee na gbara Itiopia tɔgɛ kɔ a biaɛefii lo ekiisī lo enɔ nu a?

4 Gbara Itiopia ama “bee lu Jerusalɛm wee tuabah kɛ̄” enɛ Bari. (Doonu 8:27) Nyɔɔwo, a wee tɔɔ̄dum doodoo nɛɛ Juu; sa gbaaloo sīdee taāŋabah pya Juu. Lɔgɔ baɛbaɛ beenyiɛ naale loo kɔ ebee nɔ nu akiiloo Jɛhova aāloo pya nu alu e’ɛm a le naɛsī Kpa Kaɛ Hibru. Kerewo, a bee ɛrɛ taɛ lo esuā yereloo. Sɔ̄ Filip zɔŋia nɛɛ a wee si tam tɔ mɛnɛ ama nyɔɔ dee, taɛ ena a muɛ a gaa doo a? A gaa bee buū ui-kpa nɛɛ mɔmanudɛɛ̄ Aizaia bee ɛm. (Doonu 8:28) Lo ama bee le dɔ Kpa Kaɛ a aga edābeeloo. Gbara a wee si tam tɔ mɛnɛ ama ebee suā pio kaka ue a le bu Baibol, mɛ a bee gbī enɔ yereloo.

5. Ena gbara Itiopia bee doo kumaloo nu a bee nɔ a?

5 Nɛɛ Itiopia ama bee ɛrɛ gbɛnɛ ekpo kɛɛ̄ Kandasi waa mɛnɛ pya Itiopia; a bee le “nɛɛ anua nɛɛ-bee loo dɛ̄dɛɛ̄ ye nu zɔ.” (Doonu 8:27) Nyɔɔwo a bee ɛrɛ gbɛnɛkpo tam esi sa naa ɛrɛ sɔ̄. Kerewo, a bee gbīnage sɔ̄ esu taāŋabah Jɛhova. Aba nɔ nɔ kaka ue naa bee ye gbɔɛ̄loo, a bee su nu a bee nɔ yere bu dogo. Nyɔɔwo, a bee aa Itiopia a binia lu wee taāŋabah Jɛhova bie tɔkaɛ li Jerusalɛm. Kiā ama bee dap su gbɛnɛkpo sɔ̄ le kpugi, mɛ lo gbara naa bee le nyɔɔ wo lɛɛbahloo etaāŋabah Jɛhova.

6-7. Bu mɛ sīdee na wereloo gbara Itiopia bee ɛrɛ kumaloo Jɛhova bee kiisī lo enyim a?

6 Lo gbara Itiopia bee nɔ pio kaka ue a kuī aābah Filip. E ziī lo kaka ue na kɔ Jizɔs na Mɛsaia a. (Doonu 8:34, 35) Bu nɛɛ a wee si tam tɔ mɛnɛ ama bee ɛɛ lo esuā nu Jizɔs ye doo nɛ. Edoo dogo doodoo wa kumaloo ni? Ebee dap bia kɛ̄ a bee le doo sa kiisī lo etaāŋabah Bari doodoo nɛɛ a tɔɔ̄dum doodoo nɛɛ Juu. Taāwo, wereloo a bee ɛrɛ kumaloo Jɛhova le ye Nwiīnɛɛdam bee nyim. A bee lu ezū ye kɔ a doo biaɛfii a nyaana ye dum lo eliamaā doodoo nɛɛ aa nyɔɔnɛ dumɛ Jizɔs Kraist. Filip bee muɛ kɔ lo gbara ekpɛ̄naloo, nyɔɔwo, a bee ye limaā.

7 Lo o nyɔɔnɛ edoba gbara Itiopia ama, o dap kpɛ̄naloo lo eliamaā. O dapnage su e’agaloo kɔā kɔ, “Ena a a kpaɛ̄ lo edoo mɛ baptism a?” I naa ɛp kɛ̄ olo dap doonage aba nu gbara Itiopia bee doo a doo: A bee kiisī lo enɔ nu, a su nu a nɔ yere bu dogo, sa kiisī lo enyim bu wereloo a ɛrɛ kumaloo Bari.

KIISĪ LO ENƆ NU

8. Ena kpa Jɔn 17:3 kɔ o ɛrɛ edoo a?

8 Buū Jɔn 17:3. Ekɔ pya ue Jizɔs ama yeregebah a nɛ kɔ o biaɛfii lo enɔ Baibol ni? Edoora kɔ gbɛnɛ-edo ii i nɔ Baibol. Mɛ ekɔ ye ue ama gaa i kɔnage nɛ kɔ i kiisī lo enɔ nu ni? Aiī. Ii le e’ɔbɛ e “suāloo . . . aba kaka Bari.” (Eklis 3:11) I kiisī lo enɔ nu mmɛ deedee. Kɛ̄ i kiisī lo enɔ nu doo, kɛ̄ i agɛrɛbah tɔɔ̄ waɛloo Jɛhova doolo.—Yɔɔ 73:28.

9. Ena a i bɛɛ̄ kɔ i doo sɔ̄ i e’ɛrɛ tuatua suānu kaka ue a?

9 Sɔ̄ i bɔātɛ̄ nɔ nu akiiloo Jɛhova, i wee dasī nɔ aba pya tuatua tɔgɛnu. Bu kpa nɛɛ lɛɛratam Pɔɔl bee ɛm ma pya Hibru, a bee su tuatua tɔgɛnu ama kure “bɔātɛ̄ ue Bari.” A naa gaa kɔ “tuatua ue” a, naa lu gbɛnɛ; mɛ a su ye dooreloo mā lo gbomiɔŋɔ wee ɔ̄. (Hib 5:12; 6:1) Kerewo, a bee yere mɛm loo dɛ̄dɛɛ̄ Pya Nɛɛ Kraist kɔ ba a kiisī lo enɔ nu emanyɔɔ tuatua tɔgɛnu sa nɔ pya kaka ue a toga akiiloo Bari. O e’ɛrɛge taɛ kumaloo tɔgɛnu Baibol a toga ni? O kpɛ̄nageloo enyim bu enɔ pya nu akiiloo Jɛhova le ye ekɛɛrɛ ni?

10. Ena anua nɔ nu dap agabah pio nɛɛ a?

10 A wee agabah gbɛnɛ-edo ii lo enɔ nu. E olo ni a? O bee nɔge lo ebuū kpa sa nɔ nu leere bie tɔkpa ni? Nɔ nu wee a kpegeloo sa o gbī ekiisī lo enɔ nu ni? Sɛh, o muɛ kɔ nɔ kpa naa nia a ni? Naale aba olo na a tɔɔ̄loo doo wo a. Kerewo, Jɛhova dap a yerebah nɛ. A mmana sa para etɔgɛ nu ee dɛ̄dɛɛ̄ nɛɛ.

11. Bu mɛ sīdee na Jɛhova tɔgɛ kɔ alue gbɛnɛ “Nɛɛ-tɔgɛ-nu” a?

11 Jɛhova su aba ɛɛ kure i “Nɛɛ-tɔgɛ-nu.” (Ais 30:20, 21) Alu nɛɛ tɔgɛnu a ɛrɛ egerebu, lu fɛgɛ sa dābeeloo nu. A ɛp le a le bu pya nɛɛ a gaa tɔgɛnu. (Yɔɔ 130:3) A naa kɔ i doo nu ii le edap doo. Nyɛŋiabu kɔ alɛ na a bee dɛm o puī a, lo alu keebee dɔɔ̄nu. (Yɔɔ 139:14) A bee lu edɛm i kɔ i ɛrɛ taɛ lo enɔnu. Nɛɛ a bee i dɛm gbī kɔ i kiisī lo enɔnu sa ɛrɛ ekpeloo mmɛ deedee. Nyɔɔwo, a lee kɔ i ɛrɛ “taɛ” lo enɔ kaka ue anyaawo. (1 Pit 2:2) Ɛrɛ pya nu seeasī lo o dap doo, sa piiga lo ebuū sa nɔ Baibol dookɛ̄ o ebee nɔɔ doo. (Josh 1:8) Tɛ̄maloo yerebah Jɛhova, ekpe a loo lo ebuū nu sa nɔ nu a ye kiiloo eekɛ̄ o wee doo.

12. Ena anua i su sɔ̄ ɛā ekɛɛrɛ nyɔɔ nu akiiloo dum Jizɔs sɔ̄ i aa nɔ nu nyɔɔ i loo a?

12 Wee su sɔ̄ ɛā ekɛɛrɛ nyɔɔ dum Jizɔs le ye esiatam. Nyɔnyɔɔnɛ elap tɔ Jizɔs edoo kɔ i dap taāŋabah Jɛhova, eetɔɔ̄ na bu sɔ̄ a aga ama. (1 Pit 2:21) Jizɔs bee kɔ taɛ pya nu finiabah pya a gaa ye nyɔɔnɛ dumɛ ekpesī. (Luk 14:27, 28) Kerewo, a bee suā leere kɔ ba edap be eebah dookɛ̄ alɛ bee doo. (Jɔn 16:33) Nɔ togatoga nu akiiloo dum Jizɔs, sa nɔɔ kɛ̄ o dap su yerebu dogo ziī ziī dee doo.

13. Ena o kiisī lo ebara Jɛhova a, e ena anua a?

13 Naale aba nu o suā na alu ebɛɛ̄ a. Mɛ nu a kuī na kɛ̄ a a yerebah nɛ kɔ o suā nu akiiloo Jɛhova, ɛrɛ wereloo ye kumaloo sa ye ɛrɛ yira bu doo. (1 Kɔr 8:1-3) Sɔ̄ o aa nɔ nu, kiisī lo ebara Jɛhova kɔ a yerebah a nɛ lokwa o dap agɛrɛtɛ̄ o yira. (Luk 17:5) A wee agara dua kara ama. Kaāna yira a dɛɛa nyɔɔ kaka suānu a aabah Bari eyerebah i nɛ kɔ i kiisī leere.—Jem 2:26.

KIISĪ LO ESU PYA NU O NƆ YERE BU DOGO

Noa le pya ye butɔ bee kiisī lo edoo dogo dɛɛa nyɔɔ nu ba bee nɔ lɛɛ yii maā gae lu (Ɛp 14 barakpaɛ̄)

14. Mɛ sīdee na nɛɛ lɛɛratam Pita bee kɔ siībahdɛɛ̄ kɛ̄ alu ebɛɛ̄ kɔ i su pya nu i nɔ yere bu dogo doo a? (Ɛpnage foto.)

14 Nɛɛ lɛɛratam Pita bee kɔ siībahdɛɛ̄ kɛ̄ alu gbɛnɛ kɔ pya a nyɔɔnɛ dumɛ Kraist a kiisī lo esu pya nu ba aa nɔ yere bu dogo doo. A bee kɔ nu akiiloo Noa a le bu Baibol. Jɛhova bee kɔ nɛ Noa kɔ esue yii maā gbeāsī pya bag dogo a bee le bu ye dee. Aba susuā kɔ yii maā gae lu naale ebee dap kpɔā Noa le pya ye butɔ. Yere nukuādɛɛ̄ loo kɔ Pita bee kɔ nu akiiloo eku sɔ̄ a bee le lɛɛ yii maā gae lu “sɔ̄ a gaa bee lu ekwa fah.” (1 Pit 3:20) Bu kaka, Noa le pya ye butɔ bee doo dogo dɛɛa nyɔɔ nu ba bee nɔ aābah Bari tɛ̄maloo eka fah, lo a le ziī gbɛnɛka fah maā. (Hib 11:7) Pita bee su nu Noa doo ama dooreloo liamaā sɔ̄ a ɛm kɔ: “Baptism, lo a bee nu ama, kpɔā i anyaawo.” (1 Pit 3:21) Bu ziī sīdee, i dap su pya nu o gaa doo lo ekpɛ̄naloo liamaā anyaawo dooreloo tam Noa le pya ye butɔ bee si lo eka fah bu gbɛnɛ-edo zua. Amunu tam na alu ebɛɛ̄ kɔ o si lɛɛ o gae liamaā a?

15. Ena alu kaāna kikiiya a?

15 Ziī nu i dasī doo na ekiiya kaāna aaloo pya i pɔrɔ. (Doonu 2:37, 38) Nu kaāna kikiiya kura na nyaana bahloo i sīdee tɔɔ̄dum. O elɛrage baloo pya dogo a bɛā Jɛhova doodoo kunagā, ɔ̄ sɔɔ̄, ale kɔgara pɔrɔ pɔrɔ muɛ̄ ue ale gbɛ nɛɛ ni? (1 Kɔr 6:9, 10; 2 Kɔr 7:1; Ɛfɛs 4:29) Lo o sii doo wo, piiga lo enyaa. Kɔ nɛ nɛɛ a gaa a nyɔɔnɛ nɔ Baibol ale pya kanɛɛ bu bɔŋanaloo kɔ ba a yerebah a nɛ. Lo o lege zege sa le tɔ loo o tɛ le o ka, kiisī lo ekɔ wa nɛ kɔ ba a yerebah a nɛ lokwa o dap lɛɛbahloo ɛrɛgeba elap dogo edap doo kɔ o aa liamaā.

16. Ena i ɛrɛ edoo lo i gbī ekiisī lo etaāŋabah Jɛhova a?

16 Alunage ebɛɛ̄ kɔ o wee doo pya nu edoo kɔ o kiisī lo etɔɔ̄ waɛloo Bari. Pio lo nu na, sisi enɔānu le su dɔ bu. (Hib 10:24, 25) E aba sɔ̄ o nyim tura lo esitam zue ue, wee doo lo ama dɛ̄dɛɛ̄ sɔ̄. Kɛ̄ o kiisī lo esitam kpɔā dum ama doo, kɛ̄ ekpenage a loo doo lo. (2 Tim 4:5) Lo o le zege sa lege tɔ loo pya o nɛɛ, bip oloo kɔ: ‘Ekɔ na ka le na tɛ wee mɛ dasī nyɛŋiabu kɔ m si enɔānu ale si uwe zue ue ni? Sɛh, lege mda na m wee doo wo nyɔɔ na loo a?’ Tɛ̄maloo edoo pya nu ama nyɔɔ oloo, o aa tɔgɛ yira, wereloo le nia o ɛrɛ kumaloo Jɛhova Bari. Lo ama na dɔɔ̄nu o nɛ Jɛhova a, lo a le tɔɔ̄ “dum a le kaɛ le enwadɛɛ̄ Bari.” (2 Pit 3:11; Hib 13:15) Pya nu o dɔɔ̄ sɔ̄ a naa lu etāŋi a bah wee nia Bari. (Dooreloo 2 Pya Kɔrint 9:7.) I wee doo wo nyɔɔbee bu i ɛɛ lo enɛ Jɛhova i nu a lee eera.

KIISĪ LO ENYIMƐ O WERELOO KUMALOO JƐHOVA

17-18. Amunu elap dogo a kuī na eyerebah a nɛ kɔ o nyim tura lo eliamaā a, e ena anua a? (Kam 3:3-6)

17 Kuma sɔ̄ o aa kiisī lo enyim inaloo liamaā, o kpesī keekee nu finiabah. Pio nɛɛ edap a kɛgɛ nyɔɔ o aā yira; ba dapnage a gbanasī ale ba etɛ̄ŋa a loo. (2 Tim 3:12) O dap tɛɛ̄ ekwɔ pio sɔ̄ sɔ̄ o gaa piiga lo elɛa pɔrɔ elap dogo loo. Ale a dap a mma lo e’egerebu sa bu a biira nyɔɔbee o sii dap doo nu o bee ɛmadɛɛ̄. Ena eyerebah a nɛ kɔ o egerebu a? Ɛɛ na ziī elap dogo a kuī, lo a le wereloo o ɛrɛ loo Jɛhova.

18 Wereloo o ɛrɛ kumaloo Jɛhova kuī ee dɛ̄dɛɛ̄ nu. (Buū Kam 3:3-6.) Gbɛnɛ wereloo o ɛrɛ loo Bari eyerebah a nɛ kɔ o be eebah pya taāŋa o kpesī. Gbɛnɛ-edo sɔ̄, Baibol kɔ nu akiiloo wereloo a naa wee nyaa lo Jɛhova ɛrɛ loo pya ye zooro. Wereloo a naa wee nyaa kura kɔ a naale elɛɛbahloo pya ye zooro ale e’ɔbɛ ewere wa loo. (Yɔɔ 100:5) Lu edɛm a bu bera Bari. (Jɛn 1:26) O dap tɔgɛ dua wereloo ama doodoo wa ni?

O dap tɔgɛ nia loo pya nu Jɛhova a doo nɛ ziī ziī dee (Ɛp 19 barakpaɛ̄) b

19. Bu mɛ sīdee na o dap tɔgɛ gbɛnɛ nia loo dɛ̄dɛɛ̄ nu Jɛhova edoora a nɛ a? (Pya Galetia 2:20)

19 Bɔātɛ̄ tɛ̄maloo tɔgɛ nia. (1 Tɛs 5:18) Bip aba ɔɔ ziī ziī biradee kɔ: ‘Mɛ sīdee na Jɛhova etɔgɛ wereloo mɛ kumaloo a?’ Lɛɛ o muɛ kɔ o doo yaa Jɛhova tɛ̄maloo yere kara, sa kue bee taɛ nu edoora a nɛ. Ɛp kɔ a tɔgɛ wereloo kumaloo taɛ olo dookɛ̄ nɛɛ lɛɛratam Pɔɔl bee kɔ Jɛhova doo ye kumaloo doo. (Buū Pya Galetia 2:20.) Bip aba ɔɔ kɔ: ‘M wee gbīge etɔgɛ wereloo kumaloo Jɛhova nyɔɔ wereloo a mɛ ɛrɛ loo ni?’ Wereloo o ɛrɛ loo Jɛhova eyerebah a nɛ kɔ o kiisī lo ebe eebah doā-ɛp le pya finiabah o kpesī. Edoo kɔ o wee doo pya nu eyerebah a nɛ kɔ o taāŋabah Jɛhova, sa doo kɔ o kiisī lo etɔgɛ wereloo kumaloo o Tɛ aā ziī dee mmɛ ziī.

20. Ena o doo lo ekiīloo a nɛ Jɛhova a, e ena anua lo ama lu biaɛfii a kuī a?

20 Sɔ̄ sɔ̄ aa kiisī, wereloo o ɛrɛ loo Jɛhova ezū a kɔ o yere ziī keebee kara ye nɛ. O kiīloo a nɛ Bari. Nyɛŋiabu kɔ aba sɔ̄ o ekīnaloo nɛ Jɛhova, o ɛrɛ keebee bɛābu, lo a le kɔ: O dap ye le nɛ mmɛ deedee. Sɔ̄ o kiīloo nɛ Jɛhova, o yira yii kɔ o sie tam ye nɛ kere o le bu le kɛ̄tɔɔ̄ ale pɔrɔ kɛ̄tɔɔ̄. Naale eluna ebɛɛ̄ kɔ o sikɛ̄ ye kiīloo nɛ dɔɔ̄na sɔ̄. Bu kaka, i biaɛfii lo edoo nu a kuī sɔ̄ i kiīloo nɛ Jɛhova. Naa kɛɛrɛbu lo ama: O dap biaɛfii gbɛnɛ-edo nu bu dum, pio ɛɛ dap lee, mɛ lɔgɔ ɛɛ a lee tɔɔ̄ lo ama naale. (Yɔɔ 50:14) Setan egbī e’ɔɛloo wereloo o ɛrɛ loo o Tɛ, sa kɛɛrɛ kɔ oo le eyirana agɛrɛ. O aa ye yira nɛ doo pippip! (Job 27:5) Togatoga wereloo o ɛrɛ loo Jɛhova edoo kɔ o kiīloo ye nɛ sa doo kɔ o kiisī lo etɔɔ̄ waɛloo o Tɛ a le li bunyɔɔ.

21. Ena anua i dap kɔ liamaā naale kuma, mɛ ɛɛ bɔātɛ̄ a?

21 Sɔ̄ o ekīnaloo nɛ Jɛhova sah, kɔ nɛ pya kanɛɛ a le bu o bɔŋanaloo kɔ o aa gbī eliamaā. Kerewo, wee nyɛŋiabu kɔ a naale liamaā na ye kpɛdumɛ a, mɛ ye bɔātɛ̄. Ɛɛ na bɔātɛ̄ taāŋabah Jɛhova lo a naale e’ina kuma. Nyɔɔwo, agɛrɛtɛ̄ wereloo o ɛrɛ loo o Tɛ anyaawo. Ɛrɛ pya nu o seeasī lokwa o wereloo dap agatɛ̄ aā ziī dee yii ziī. Dodoo wo, ezū a kɔ o liamaā. Lo ama elu keebee dee. Kerewo, lo ama lu kunɛ ye bɔātɛ̄. Naale bee wereloo o ɛrɛ loo Jɛhova le ye Nwiīnɛɛdam kiisī lo enyim mmɛ deedee!

YƆƆ 135 Su O Zege Mɛ Siātam Nɛ A Na Nwiī

a Lokwa i nyim tura liamaā, a lee kɔ le ekɛɛrɛ na a zū i a. Alunage ebɛɛ̄ kɔ i doo pya nu a bɔloo. I gaa le su edoba nɛɛ Itiopia a wee si tam tɔ mɛnɛ kɔā pya nu nɛɛ aa nɔ Baibol edoo lo enyim tura liamaā.

b UE A BAATƐ̄ FOTO: Ziī wuga nɛɛwa a le zege gaa kɔ nɛ Jɛhova bu kara kɛ̄ bu ye ɛɛ doo loo pya nu edoora ye nɛ.