Skip to content

Skip to table of contents

12 EKOBEE UE ENƆ

Nɔ Nu Akiiloo Jɛhova Tɛ̄maloo Dɛmnu

Nɔ Nu Akiiloo Jɛhova Tɛ̄maloo Dɛmnu

“Aā bɔātɛ̄ nyɔuwe ye nu gɔā esira sa lu emuɛ tɛ̄maloo nu a bee dɛm.”—ROM 1:20.

YƆƆ 6 Bunyɔɔ Gaa Kɔ Ka Bari Siā

DASĪ TƐƐ̄NYƆƆ a

1. Ena alu ziī sīdee Job bee su suāloo Jɛhova leere a?

 YƐƐ dɛ̄dɛɛ̄ pya Job ewee nyɔɔnɛ kɔnia ue bu dum, a ɛrɛ lo a sirapie kaāna, ɛɛ ye na lo a bee nyɔɔnɛ Jɛhova Bari kɔnia. Jɛhova bee kɔ nu akiiloo gbɛnɛ gbɛnɛ nu a bee dɛm nɛ Job lokwa a dap suā kɛ̄ Ye suānu kuī doo, le kɔ a dap doo dɛ̄dɛɛ̄ nu alu ebɛɛ̄ nɛ pya ye zooro. Bu edoba, Bari bee nyɛŋiabu Job kɔ alɛ na a doo kɔ dɛ̄dɛɛ̄ nam a ɛrɛ nuede a, nyɔɔwo, a dapnage kuūdɛɛ̄loo Job. (Job 38:39-41; 39:1, 5, 13-16) Tɛ̄maloo enɔ nu akiiloo dɛmnu, Job bee nɔ gbɛnɛ-edo nu akiiloo pya dogo Bari ɛrɛ.

2. Ena anua a dap i aga bah lo enɔ nu akiiloo pya nu Jɛhova dɛm a?

2 Ili dapnage suā gbɛnɛ-edo nu akiiloo Bari sɔ̄ i nɔ nu akiiloo pya nu a bee dɛm. Kerewo, a naa waɛ edoo wo pio sɔ̄. Lo alu kɔ i tɔɔ̄ bu gbɛnɛ buɛ̄, pio sɔ̄ bu ziī ziī biradee ii le edap muɛ gbɛnɛ-edo nu Jɛhova dɛm. Kere i tɔɔ̄ kɛ̄ a waɛ emuɛ pya nu alu edɛm, a dap i aga bah esu sɔ̄ nɔā nu akiiloo pya nu Jɛhova dɛm. Nyɔɔwo, doraa i kɔnia nu anua a lee kɔ i piiga lo esu sɔ̄ nɔā nu akiiloo nu a bee lu edɛm. I gaa le nɔ kɛ̄ Jɛhova le Jizɔs bee su dɛmnu tɔŋɛnu doo, le nu i dap doo lokwa i nɔnu akiiloo dɛmnu yereloo.

ENA ANUA I NƆ NU AKIILOO DƐMNU A?

Jɛhova bee gbī kɔ Adam a ɛrɛ ekpeloo aāloo nu a bee dɛm sa kɔnage kɔ a nɛ bee keekee nam (Ɛp 3 barakpaɛ̄)

3. Ena a tɔgɛ kɔ Jɛhova bee gbī kɔ Adam a ɛrɛ ɛɛbu aāloo dɛmnu a?

3 Jɛhova bee gbī kɔ tua nɛɛ a bee dɛm a ɛrɛ ekpeloo aāloo nu a bee dɛm. Sɔ̄ Bari bee dɛm Adam, a bee ye nɛ paradais a kpedɛɛ̄ kɔ a tɔɔ̄ bu sa si tam bu, sa yɛgɛ mmɛ pya dɔɔ̄na kɛ̄ bu nyɔuwe. (Jɛn 2:8, 9, 15) Naa kɛɛrɛ kɛ̄ bu Adam bee ɛɛ doo sɔ̄ a muɛ sɔ̄ eyuu te simɛɛ̄ le sɔ̄ flawa yere yuuri. Mɛ dua dee Adam bee ɛrɛ lo ekuūdɛɛ̄loo gɔh Idɛn sɛh! Jɛhova bee kɔnage nɛ Adam kɔ a nɛ bee ziī ziī nam. (Jɛn 2:19, 20) Jɛhova ebee dap su alɛɛ loo wa nɛā bee; kerewo, a bee nɛ lo tam Adam. Baɛbaɛ beenyiɛ naale loo kɔ lɛɛ Adam gae nɛ wa bee, a bee ɛp wa elap dogo le kɛ̄ wa mɛā le doo. Nu Adam bee doo ama bee ye dap kpeloo kaāna. A bee doo kɔ a ɛrɛ dee lo etɔgɛ nia loo kɛ̄ ye Tɛ suānu doo, le kɛ̄ pya nu a dɛm lee doo.

4. (a) Ziī ena anua i ɛrɛ ekɛɛrɛ nyɔɔ pya nu alu edɛm a? (b) Amunu nu alu edɛm na a a nia kaāna a?

4 Ziī nu anua i ɛrɛ ekɛɛrɛ nyɔɔ nu alu edɛm na bee Jɛhova gbī kɔ i doo wo. A kɔ i nɛ kɔ: “Danaa bui dɛɛ̄ nɛ nyɔɔ sa muɛ!” Lɛɛ a bip kɔ: “Mɛɛ na a bee dɛm pya lo nu ama a?” Ye ture sirapie leere. (Ais 40:26) I dap nɔ nu aāloo gbɛnɛ-edo nu Jɛhova dɛm a le bunyɔɔ, le kɛnɛkɛ̄ le bu pɛnɛ. (Yɔɔ 104:24, 25) E naa kɛɛrɛ kɛ̄ Bari i dɛm doo. A dɛm i doo kɔ i ɛrɛ ɛɛbu loo pya nu a kpedɛɛ̄ a i tɛɛ̄ ɛŋɛnɛ. A doonage kɔ i dap ɛrɛ ekpeloo aāloo keekee nu a bee dɛm tɛ̄ma o’oo sīdee, lo a le muɛ nu, dānu, daabaloo nu, suā egā nu, le dānu loo nu.

5. Dookɛ̄ Pya Rom 1:20 kɔ doo, mɛ sīdee na i ɛrɛ biī aāloo nɔnɔ pya nu Jɛhova dɛm a?

5 Baibol kɔnage dɔɔ̄na nu anua alu ebɛɛ̄ kɔ i ɛrɛ ekɛɛrɛ nyɔɔ nu a bee lu edɛm. A tɔgɛ i nu akiiloo pya elap dogo Jɛhova. (Buū Pya Rom 1:20.) Bu edoba, naa kɛɛrɛ kɛ̄ pya nu Jɛhova dɛm kpedɛɛ̄ doo. Ekɔ ba naa tɔgɛ kɛ̄ Bari suā nu doo ni? Naa kɛɛrɛnage keekee bee nuede i aa de. Lo ama tɔgɛ leere kɔ a wereloo miɔŋɔ nɛɛ. Mumuɛ kɛ̄ dogo Jɛhova sira bu pya nu a bee dɛm doo, doo kɔ i suā ye loo leere sa ye agɛrɛbah tɔɔ̄ waɛloo. Nyaawo, dooraa i kɔ nu akiiloo pio sīdee Jɛhova esua nu a bee dɛm tɔŋɛ nu a kuī pya nɛɛ.

BARI SU NU ALU EDƐM I TƆŊƐ NU AKIILOO ABA ƐƐ

6. Ena i dap nɔ aāloo kɛ̄ enuɛ wee pɛɛ aa ziī barasī kii ziī doo a?

6 Jɛhova esere sɔ̄ loo dɛ̄dɛɛ̄ nu. Dɛ̄dɛɛ̄ zua, aā tah Baɛ Enɔɔ̄ mmɛ tah O’oo Enɔɔ̄, pya Izrɛl wee muɛ ewera a gaa pɛɛ kii barasī mmnyɔɔ. Bari bee kɔ nɛ pya Izrɛl kɔ: “Kunɛ ewera a pɛɛ bunyɔɔ suā ye sɔ̄.” (Jer 8:7) Dookɛ̄ Jɛhova sere sɔ̄ pya enuɛ ama pɛɛ kii ziī ziī barasī doo, a esere sɔ̄ a gaa le su ye biaɛ nua. Nii’ee sɔ̄ i muɛ pya enuɛ a pɛɛ aa ziī barasī kii ziī, a doo kɔ i suā kɔ i dap dɛrɛ nyiɛ nyɔɔ kɔ Jɛhova esere taɛ “sɔ̄” esu kuma mmɛ loo lo pɔrɔ nyɔuwe ama.—Hab 2:3.

7. Ena i dap nɔ aāloo kɛ̄ enuɛ pɛɛ doo a? (Aisaia 40:31)

7 Jɛhova enɛā ekpo pya ye zooro. Tɛ̄maloo Aizaia, Jɛhova bee yira yii kɔ enɛe ekpo pya ye nɛɛ sa doo kɔ ba a “su laba pɛā kuma nyɔɔ doodoo goh” sɔ̄ loo wa ɔ ale alu ebii wa nɛ kɛ̄. (Buū Aisaia 40:31.) Pya Izrɛl wee muɛ sɔ̄ goh yaari ye laba bu efɔp sa pɛɛ kii bunyɔɔ e a naa fub ye laba. Lo ama nyɛŋia i bu kɔ lo Jɛhova nɛ ekpo pya enuɛ ama, e nɛnage ekpo pya ye zooro! Sɔ̄ o muɛ ziī gbɛnɛ ka enuɛ a gaa pɛɛ kii taɛ bunyɔɔ e a naa fub ye laba, nyɛŋiabu kɔ Jɛhova dap a nɛ ekpo lo ebeā eebah pya o taāŋa.

8. Ena Job bee nɔ aāloo ɛrɛ ekɛɛrɛ nyɔɔ pya nu Bari dɛm a, e ena ili dap nɔ aāloo a?

8 A bɔloo kɔ i dɛrɛ nyiɛ nyɔɔ Jɛhova. Jɛhova bee yerebah nɛ Job kɔ a kiisī lo edɛrɛ ye nyiɛ nyɔɔ. (Job 32:2; 40:6-8) Sɔ̄ Bari bee nyɔɔnɛ Job kɔnia ue, a bee kɔ nu akiiloo gbɛnɛ-edo nu a bee dɛm doodoo zina, tɔ̄dee, le ɛnɛmdee. Jɛhova bee kɔnage ue akiiloo keekee bee nam, doodoo nam le enyanya. (Job 38:32-35; 39:9, 19, 20) Dɛ̄dɛɛ̄ pya nu ama tɔgɛ kɔ Bari ɛrɛ ekpo sa ɛrɛnage wereloo le suānu. Wa kɔnia ue ama bee doo kɔ Job a dap dɛrɛ nyiɛ nyɔɔ Jɛhova eekɛ̄ a wee doo tua sɔ̄. (Job 42:1-6) Bu aba lo sīdee, sɔ̄ i nɔ nu akiiloo dɛmnu, a nyɛŋia i bu kɔ Jɛhova ɛrɛ gbɛnɛ suānu le ekpo i ee. E a dap, sa gaa le su kuma nua loo dɛ̄dɛɛ̄ i taāŋa. Susuā lo ama edoo kɔ i agɛrɛbah ye dɛrɛ nyiɛ nyɔɔ.

JIZƆS BEE SU DƐMNU TƆŊƐ NU AKIILOO YE TƐ

9-10. Ena zue le boo i tɔgɛ akiiloo Jɛhova a?

9 Jizɔs bee suā nu akiiloo dɛmnu kaāna. Doodoo “nɛɛ kari,” a bee ɛrɛ dee lo enyɔɔnɛ ye Tɛ dɛm pya nu a le bu nyɔuwe. (Kam 8:30) Sɔ̄ esaa, sɔ̄ Jizɔs bee le a kɛnɛkɛ̄, a bee su dɛmnu tɔŋɛ pya a wee ye nyɔɔnɛ dumɛ nu akiiloo ye Tɛ. Naa kɛɛrɛ pio nu a bee tɔgɛ ama.

10 Jɛhova yɛgɛ ye wereloo mmɛ loo dɛ̄dɛɛ̄ nɛɛ. Bu ye Ekɔaue Nyɔɔ Egu, Jizɔs bee kue ekɛɛrɛ pya a wee ye nyɔɔnɛ dumɛ kumaloo baɛ dɛmnu pya nɛɛ wee ɛp tɛrɛ lo a le: zue le boo. Baɛ nu ama lu ebɛɛ̄ lokwa i dap tɔɔ̄ dum. Jɛhova ebee dap doo kɔ pya a naa taāŋa ye bah aa ɛrɛ zue le boo. Taāwo, a doo kɔ zue le boo a mɔ sa dɔɔ nɛ dɛ̄dɛɛ̄ nɛɛ. (Mat 5:43-45) Jizɔs bee su nu ama tɔŋɛ pya a wee ye nyɔɔnɛ dumɛ kɔ Jɛhova gbī kɔ i tɔgɛ wereloo kumaloo dɛ̄dɛɛ̄ nɛɛ. Ɛrɛgeba sɔ̄ zue mɔ ale boo dɔɔ sa i nɛ ziinɛloo, i dap kɛɛrɛ kɛ̄ Jɛhova i ɛrɛ togatoga wereloo kumaloo doo. Edoba Jɛhova dap i zū kɔ i tɔgɛ dua wereloo ama kumaloo dɛ̄dɛɛ̄ pya nɛɛ tɛ̄maloo ezue ue wa nɛ.

11. Bu mɛ sīdee na nɔ nu akiiloo enuɛ dap i yere mɛm loo a?

11 Jɛhova nɛ i pya nu a i bɛɛ̄ bu namloo. Bu aba lo Ekɔaue Nyɔɔ Egu, Jizɔs bee kɔnage kɔ: “Ɛbaa enuɛ pɛɛ loo bunyɔɔ: ba naa egara eyuu, ale fii nu aā wii, ale bɔŋɛnɛloo nu yerebu nwī-be-gum, kerewo bui Tɛ lo a le li bunyɔɔ gaa wa kpɔā.” Bu kaka, pya nɛɛ Jizɔs aa bee kɔ ue nɛ bee dap muɛ enuɛ aa pɛɛ bunyɔɔ sɔ̄ a bee wa bip kɔ: “Bɔɔlo buii si du wa ee ni?” (Mat 6:26) Naa ɛp kɛ̄ Jizɔs su wereloo daā kɔ i suā kɔ Jɛhova dap i nɛ pya nu a i bɛɛ̄ bu namloo doo a! (Mat 6:31, 32) Pya nu enɔ a aaloo dɛmnu ama kiisī lo eyere mɛm loo pya zooro Jɛhova a yira agɛrɛ. Ziī zege wuga nɛɛwa a wee sɛmdee lo a tɔɔ̄ Spain bee ɛrɛ e’ɔaloo nyɔɔbee a naa bee muɛ kɛ̄ etɔɔ̄ a lee. Mɛ a bee sīkɛ ɛrɛ mɛm sɔ̄ a muɛ pya enuɛ a gaa de nu. Alɛ bee kɔ, “Sɔ̄ m muɛ pya enuɛ ama, a nyɛŋia mɛ bu kɔ Jɛhova kuūdɛɛ̄loo pya nu a bee dɛm le kɔ a gaa le kuūnage dɛɛ̄ loo mda.” Bu kaka, lo wuga nɛɛwa bee muɛ tɔ etɔɔ̄.

12. Dookɛ̄ Matiu 10:29-31 kɔ doo, ena nwī-kpɛɛ̄ i tɔgɛ akiiloo Jɛhova a?

12 Ziī ziī ii kuī loo Jɛhova. Lɛɛ Jizɔs gae yere pya a wee ye nyɔɔnɛ dumɛ kɔ ba a kii wee zue ue, a bee wa yerebah nɛ kɔ ba a dap be eebah bɔɔ a aaloo gbanasī. (Buū Matiu 10:29-31.) A bee doo wo tɛ̄maloo ekɔ nu akiiloo ziī enuɛ pya Izrɛl wee suāloo, lo a le nwī-kpɛɛ̄. Pya enuɛ ama naa wee si gbɛnɛ kpugi bu dee Jizɔs. Mɛ a bee kɔ nɛ pya a wee ye nyɔɔnɛ dumɛ kɔ: “Ziī aba naale ewɛadɔ kɛnɛkɛ̄ lo a le bui Tɛ naa suā.” Lɛɛ a kɔ yereloo kɔ: “Bɔɔlo bui si du eenyɔɔ booboo nwī-kpɛɛ̄.” Nyɔɔwo Jizɔs bee doo kɔ pya a wee ye nyɔɔnɛ dumɛ a suā kɔ Jɛhova tɔgɛ nia loo ziī ziī aba, nu anua ba naale e’ɛrɛ bɔɔ loo tɛ̄ŋaloo lo. Pya a wee nyɔɔnɛ dumɛ Jizɔs bee dap nyɛŋiabu pya ue Jizɔs bee wa kɔ nɛ sɔ̄ ba muɛ nwī-kpɛɛ̄ a gaa pɛɛ sɔ̄ ba le uwe zue ue bie ziī ziī buɛ̄. Ɛrɛgeba sɔ̄ o muɛ ziī nwīgbagbara enuɛ, nyɛŋiabu kɔ Jɛhova tɔgɛ nia loo taɛ olo, nyɔnɛbee o “si du eenyɔɔ booboo nwī-kpɛɛ̄.” Tɛ̄maloo yerebah Jɛhova oo le e’ɛrɛ bɔɔ sɔ̄ o kpesī gbanasī.—Yɔɔ 118:6.

BU MƐ SĪDEE NA DƐMNU DAP DOO KƆ I NƆ NU AKIILOO JƐHOVA YERELOO A?

13. Ena eyerebah i nɛ kɔ i dap nɔ nu aāloo pya nu alu edɛm a?

13 I dap nɔ gbɛnɛ-edo pya dɔɔ̄na nu akiiloo Jɛhova tɛ̄maloo nu alu edɛm. Bu mɛ sīdee? Tuatua, alu ebɛɛ̄ kɔ i su sɔ̄ ɛma pya nu alu edɛm. Lɛɛ i kɛɛrɛ pya nu a i tɔgɛ akiiloo Jɛhova. Naale e aadee i dap waɛbah kɔ i wee doo wo dɛ̄dɛɛ̄ sɔ̄. Ziī wuga nɛɛwa a kura Géraldine alu Cameroon kɔ: “Nyɔɔbee m wee tɔɔ̄ bu gbɛnɛ buɛ̄ a, a naa wee mɛ aadee waɛbah lo e’ɛp pya nu a bee lu edɛm.” Ziī nɛɛ kanɛɛ a kura Alfonso baatɛ̄ kɔ, “M enɔā kɔ alu ebɛɛ̄ kɔ m nɔɔ sɔ̄ lo e’ɛp pya nu Jɛhova dɛm sa ɛrɛ ekɛɛrɛ nyɔɔ pya nu a mɛ tɔgɛ a ye kiiloo.”

Sɔ̄ Devid bee ɛp pya nu a ye tɛɛ̄ ɛŋɛnɛ, a bee ɛrɛ ekɛɛrɛ nyɔɔ nu a ye tɔgɛ akiiloo Jɛhova (Ɛp 14 barakpaɛ̄)

14. Ena Devid bee nɔ sɔ̄ a ɛrɛ ekɛɛrɛ nyɔɔ pya nu Bari dɛm a?

14 Devid bee kɛɛrɛ nu akiiloo pya nu Bari dɛm kaāna. A bee kɔ nɛ Jɛhova kɔ: “Sɔ̄ m ɛp dɛ̄dɛɛ̄ o bunyɔɔ, lo tam dɛ̄dɛɛ̄ o nwībah, enɔɔ le dɛ̄dɛɛ zina lo o bee kwa sere; ena nɛɛ a, kɔ olo yere ye bu ekɛɛrɛ a?” (Yɔɔ 8:3, 4) Bu kaka, sɔ̄ Devid bee ɛp bunyɔɔ uunɛ, naa bee tɔgɛ nia loo aba kɛ̄ pya nu a le bunyɔɔ lu nyɛŋia doo, mɛ a bee ɛrɛnage ekɛɛrɛ nyɔɔ pya nu gbo zina ye tɔgɛ akiiloo Bari. A bee muɛ kɛ̄ Jɛhova lu gbɛnɛ doo. A ɛrɛnage sɔ̄ Devid bee ɛrɛ ekɛɛrɛ nyɔɔ kɛ̄ ye ekpaloo bee nyim kina kina bie bu ye ka doo. Kuma sɔ̄ a ɛrɛ ekɛɛrɛ nyɔɔ pya nu ama, a bee agɛrɛbah tɔgɛ nia loo kɛ̄ Jɛhova ɛrɛ suānu doo.—Yɔɔ 139:14-17.

15. Naa nɛ edoba a tɔgɛ kɛ̄ pya elap dogo Jɛhova sira bu dɛmnu doo. (Le-yɔɔ 148:7-10)

15 Doodoo Devid, a ɛrɛ gbɛnɛ-edo nu alu edɛm a i waɛloo i dap ɛrɛ ekɛɛrɛ nyɔɔ. Lo o ɛp pya nu a le kɛ̄ o tɔɔ̄, eyerebah a nɛ kɔ o dābeeloo gbɛnɛ-edo pya elap dogo Jɛhova leere. Bu edoba, sɔ̄ zue a zia, o dap suā kɛ̄ Jɛhova ɛrɛ ekpo doo. (Jer 31:35) Ɛrɛ ekɛɛrɛ nyɔɔ kɛ̄ Jɛhova suānu doo ɛrɛgeba sɔ̄ o muɛ ziī enuɛ̄ a gaa top ye esaɛ tɔ. Kɛɛrɛ kɛ̄ Jɛhova gbī kɔ i ɛrɛ ekpeloo sɔ̄ i muɛ nwiī gbo aa su ye zū biā bii doo, sa o doo yaa Jɛhova ɛrɛgeba sɔ̄ o muɛ wa a gaa nyɔɔnɛ ye nwiī bira bii. I ɛrɛ gbɛnɛ-edo dee a i kpaānɛ i dap su nɔā nu akiiloo Jɛhova nyɔɔbee dɛ̄dɛɛ̄ nu a bee dɛm leera ye, lo a kuī, le lo a tera, lo a i waɛloo le lo a le kɛ̄ a binia.—Buū Le-yɔɔ 148:7-10.

16. Ena i biaɛfii lo edoo a?

16 Ilii Bari suānu ee dɛ̄dɛɛ̄ nɛɛ, ɛrɛ wereloo sa ɛrɛ ekpo, e dɛ̄dɛɛ̄ nu a dɛm kpedɛɛ̄. Lo i ɛp leere, i muɛ kɔ dɛ̄dɛɛ̄ pya elap dogo ama sira bu nu a bee dɛm. Doraa mɛ i su sɔ̄ ɛā ekɛɛrɛ nyɔɔ pya nu alu edɛm sa kɛɛrɛbu nu ba i tɔgɛ akiiloo Jɛhova. Lo i doo wo, i tɔɔ̄ waɛloo nɛɛ a bee i dɛm kaāna. (Jem 4:8) Bu lo ekobee ue enyɔɔnɛ, i muɛ kɛ̄ pya tɛ le ka dap su dɛmnu yeābah nɛ pya wa miɔŋɔ kɔ ba a tɔɔ̄ waɛloo Jɛhova doo.

YƆƆ 5 Pya Nyɛŋia Tam Bari

a Dɛmnu Jɛhova lu nyɛŋia. Aāloo ekpo a le loo zue mmɛ loo kɛ̄ flawa kpedɛɛ̄ doo, dɛ̄dɛɛ̄ ɛɛ lu nyɛŋia. Pya nu i nɔ aāloo dɛmnu dapnage i yerebah nɛ kɔ i suā pya dɔɔ̄na nu akiiloo Jɛhova. Bu ekobee ue ama, i kɔnia nu anua i su sɔ̄ ɛma dɛmnu le kɛ̄ dodoo wo eyerebah i nɛ kɔ i tɔɔ̄ waɛloo i Bari doo.