Skip to content

Skip to table of contents

1 EKOBEE UE ENƆ

Fɛɛrɛloo Sa Ture Nyiɛ Loo Jɛhova

Fɛɛrɛloo Sa Ture Nyiɛ Loo Jɛhova

I EKOBEE UE ZUA 2021 NA: “Bu efɛɛlootɔɔ̄, le bu ture nyiɛ loo na bui ekpo ele a.”—AIS 30:15.

YƆƆ 3 Bari Na I Ture Nyiɛ Loo Sa Bɛābu A

DASĪ TƐƐ̄NYƆƆ *

1. Doodoo Mɛnɛ Devid, e na pio ii dap bip a?

DƐ̄DƐƐ̄ ii gbī etɔɔ̄ efɛɛloo dum. Lɔgɔ nɛɛ taāŋa nia naale. Kerewo, i dap ɛrɛ gbɛnɛ ekɛɛrɛ pio sɔ̄. Nu anua lo sa pio pya zooro Jɛhova dap bip dua ebip Mɛnɛ Devid bee bip Jɛhova kɔ: “Ina kuma mɛ sɔ̄ na m toora biirabu bu na piogi a, sa ɛrɛ etɛɛrɛloo bu na beenyiɛ dɛ̄dɛɛ̄ dee?”—Yɔɔ 13:2.

2. E na i kɔnia bu ekobee ue ama a?

2 Kere ii le edap lu puɛ aakɛ̄ bah gbɛnɛ ekɛɛrɛ, i ɛrɛ gbɛnɛ-edo nu i dap doo lokwa ii bialoo ɛrɛ gbɛnɛ ekɛɛrɛ. Bu ekobee ue ama, i dasī kɔ nu akiiloo pio nu a dap doo kɔ i ɛrɛ gbɛnɛ ekɛɛrɛ. Lɛɛ i kɔnia ini’ī sīdee i dap le bu efɛɛloo sɔ̄ i gaa kpesī taāŋa.

E NA A DAP DOO KƆ I ƐRƐ GBƐNƐ EKƐƐRƐ A?

3. Pya amunu taāŋa na i kpesī a, e i dapge wa kpega ni?

3 Ii le edap kpega ale ɔbɛ pio nu a dap doo kɔ i ɛrɛ gbɛnɛ ekɛɛrɛ. Bu edoba, ii le edap tɔ̄ kɛ̄ nuede, nu eyaa, le kɛ̄ etɔɔ̄ esidu doo ziī ziī zua, ale kɔ kuma sɔ̄ pya i gbo tɔkpa ale gbo kɛ̄tam edoā i ɛp kɔ i kɔ esah ale doo dogo a naa ɛɛ. E ii le edapnage ɔbɛ bag dogo a gaa kiisī bie kɛ̄ i tɔɔ̄. I kpesī pya nu finiabah ama nyɔnɛbee i tɔɔ̄ bu nyɔuwe ekɛɛrɛ gbɛnɛ-edo nɛɛ naa dɛɛa nyɔɔ daakuu Baibol. Setan lo a le bari lo nyɔuwe ama, suā kɔ pio nɛɛ dap lɛɛbaloo kɔ “ekɛɛrɛ nyɔuwe” ama a kpaɛ̄ wa lɛɛ loo etaāŋabah Jɛhova. (Mat 13:22; 1 Jɔn 5:19) Nu anua lo sa a naa lu i nyɛŋia loo kɔ pya nu a doo kɔ nɛɛ a ɛrɛ gbɛnɛ ekɛɛrɛ mma bu nyɔuwe ama.

4. E na edap sira lo i ɛrɛ gbɛnɛ ekɛɛrɛ yeekɛ̄ a?

4 I dap ɛrɛ gbɛnɛ ekɛɛrɛ kumaloo pya i taāŋa mmɛ kɛ̄ ii le edapna ɛrɛ ekɛɛrɛ kumaloo lɔgɔ dɔɔ̄na nu. Bu edoba, i dap ɛrɛ gbɛnɛ ekɛɛrɛ kɔ ii le edap ɛrɛ kpugi ekuādɛɛ̄loo pya i ebɛɛ̄, ale kɔ loo i dap dumɛ sa i obia uwe tam ale elu elɛɛ i loo tam. I dapnage kɛɛrɛ kɔ i dɔ lo alu edoā i ɛp kɔ i lɛɛbeekɛɛ̄ lok Bari. Sɔ̄ sɔ̄ naa binia Setan esu pya a ye le kɛɛ̄ beā pya nɛɛ Bari, nyɔɔwo, i dap ɛrɛ gbɛnɛ ekɛɛrɛ kumaloo nu i doo sɔ̄ lo ama esira. I dap bip aba ii kɔ: ‘Ekɔ a beege piya lo m kɛɛrɛ nu akiiloo dua nu ama ni?’

5. E na Jizɔs gaa bee kɔ sɔ̄ a kɔ: “Bui aa su gbɛnɛ ekɛɛrɛ nyɔa loo i” a?

5 I suā kɔ Jizɔs bee kɔ nɛ pya a wee ye nyɔɔnɛ dumɛ kɔ: “Bui aa su gbɛnɛ ekɛɛrɛ nyɔa loo i.” (Mat 6:25) Ekɔ nu a gaa kɔ na kɔ i aa ɛrɛ lɔgɔ ekɛɛrɛ doo pippip ni? Naale wo! Alu kaka kɔ pio pya zooro Jɛhova a bee ye tɔɔ̄ nɛ sɔ̄ akii adumɛ bee tama gbɛnɛ ekɛɛrɛ, mɛ Jɛhova naa bee wa lɛɛbaloo. * (1 Mɛnɛ 19:4; Yɔɔ 6:3) Jizɔs bee doo kɔ i suā lo ama. A naa bee gbī kɔ i ɛrɛ gbɛnɛ ekɛɛrɛ kumaloo dum mmɛ kɛ̄ e’ɛrɛ pɔrɔ pah nyɔɔ i esiatam nɛ Bari. Nyɔɔwo, e na i doo sɔ̄ i ɛrɛ gbɛnɛ ekɛɛrɛ ani?—Buū ekpo a kura “ Kɛ̄ Edoo Doo.”

INI’Ī NU EYEREBAH I NƐ KƆ I LE BU EFƐƐLOO

Ɛp 6 barakpaɛ̄ *

6. Dookɛ̄ Pya Filipai 4:6, 7 kɔ doo, e na edap i nɛ kaāna efɛɛloo a?

6 (1) Yere kara dɛ̄dɛɛ̄ sɔ̄. Pya Nɛɛ Kraist alu ebiinɛ nɛ kɛ̄ dap ɛrɛ yerebah sɔ̄ ba yere kara nɛ Jɛhova aābu wa beenyiɛ. (1 Pit 5:7) Bu a’agara pya o kara, o dap ɛrɛ “efɛɛloo Bari, lo a eenyɔɔ dɛ̄dɛɛ̄ suānu” miɔŋɔ nɛɛ. (Buū Pya Filipai 4:6, 7.) Jɛhova nɛ i efɛɛloo tɛ̄maloo ye kaɛ edɔɔ̄ a ɛrɛ ekpo.—Gal 5:22.

7. E na i seea bu beenyiɛ sɔ̄ i gaa yere kara nɛ Bari a?

7 Kɔ dɛ̄dɛɛ̄ nu o gaa tɛɛ̄ bu nɛ Jɛhova sɔ̄ o gaa yere kara. Kue bee ziī ziī o taāŋa. Kɔ kɛ̄ lo kɛ̄tɔɔ̄ mɛā doo sa baatɛ̄ taɛ kɛ̄ nu a tɔɔ̄loo doo ye nɛ. Lo a ɛrɛ nu o dap doo loo o taāŋa, bara ye kɔ a nɛ a suānu lokwa o suā nu edoo sa o bara kɔ a nɛ a mɛm edaā. Lo oo ɛrɛ lɔgɔ nu o dap doo loo o taāŋa, bara kɔ Jɛhova a yerebah a nɛ lokwa oo bialoo kɛɛrɛbu loo. Lo o kɔ ziī ziī o taāŋa bu kara, sɔ̄ sɔ̄ gaa kiisī, o yere nukuādɛɛ̄ loo pya kɛ̄ Jɛhova wa agara doo. Lo a naa lu e’agara o kara taɛ lo sɔ̄, o aa pee beenyiɛ a. Naale aba kɔ o kɔ ziī ziī o taāŋa na Jɛhova gbī a, mɛ a gbīnage kɔ o kiisī lo ekɔ ye nɛ.—Luk 11:8-10.

8. Dɔɔ̄na e na i doo sɔ̄ i gaa yere kara a?

8 Sɔ̄ o gaa kɔ pya o taāŋa nɛ Jɛhova bu kara, doonage ye yaa. Kere sɔ̄ i le bu e’aga kɛ̄tɔɔ̄, a leenage kɔ i yere nukuādɛɛ̄ loo pya le nu i e’ɛrɛ. Pio sɔ̄, kere oo suā taɛ pya bee ue o dap kɔā kɛ̄ nu a tɔɔ̄loo doo, nyɛŋiabu kɔ Jɛhova wee agara nage i kara kere aba nu i dap kɔ na ‘Soosoo yerebah!’—2 Edoo 18:31; Rom 8:26.

Ɛp 9 barakpaɛ̄ *

9. Bu mɛ sīdee na i dap ɛrɛ kaāna kpoogaloo a?

9 (2) Dɛɛa nyɔɔ suānu Jɛhova, naale olo. Bu sɔ̄ akii adumɛ bu ɛrɛtaa sɔ̄ o’oo tup zua B.C.E. a, pya Asiria bee yere bɔɔ bu pya Juda. Nyɔɔbee ba naa bee gbī etɔɔ̄ kɛɛ̄ pya Asiria a, ba bee bara yerebah aābah pya Ijipt a naa wee taāŋabah kaka Bari. (Ais 30:1, 2) Jɛhova bee wa kɔ nɛ kɔ wa erabee gaa le ture wa mmɛ loo pepe. (Ais 30:7, 12, 13) Tɛ̄maloo Aisaia, Jɛhova bee kɔ nɛ pya nɛɛ a kɛ̄ ba edap ɛrɛ kaāna kpoogaloo doo. A bee kɔ: “Bu efɛɛlootɔɔ̄, le bu ture nyiɛ loo [Jɛhova] na bui ekpo ele a.”—Ais 30:15b.

10. Bu pio amunu kɛ̄tɔɔ̄ na i dap tɔgɛ kɔ i turee nyiɛ loo Jɛhova a?

10 Mɛ sīdee na i dap tɔgɛ kɔ i turee nyiɛ loo Jɛhova a? Naa ɛp pio edoba ama. Naa su kɔ o ɛrɛ ziī aā tam edoo kɔ o ɛrɛ gbɛnɛkpo kpugi, mɛ esu gbɛnɛ-edo o sɔ̄ mmɛ kɛ̄ oo le edapna ɛrɛ sɔ̄ esu taāŋabah Bari. Ale ziī nɛɛ a le o kɛ̄tam tɔgɛ a taɛ bu, mɛ a naale zooro Jɛhova eliamaā. Ale bee ziī nɛɛ o butɔ o wereloo kaāna kɔ a nɛ kɔ ekiīe a lo o kiisī lo etaāŋabah Jɛhova. Bu ziī ziī kɛ̄tɔɔ̄ ama, o ɛrɛ gbɛnɛ nu ebiaɛfii, mɛ Jɛhova etɔgɛ a nu alu ebɛɛ̄ kɔ o doo. (Mat 6:33; 10:37; 1 Kɔr 7:39) Ebip a le kɛ̄ na bee, o turege nyiɛ loo Jɛhova sa doo nu a kɔ ni?

Ɛp 11 barakpaɛ̄ *

11. Pya amunu e’ɛma a le bu Baibol na i nɔ lokwa i dap ɛrɛ efɛɛloo sɔ̄ alu egbana i sī a?

11 (3) Nɔ nu aāloo pya le edoba le lo pɔrɔ. Baibol aara gbɛnɛ-edo edoba a kɔ ue nyɔɔ kɛ̄ a kuī doo lo etɔɔ̄ bu efɛɛloo sa ture nyiɛ loo Jɛhova. Kuma sɔ̄ o gaa nɔ nu akiiloo pya e’ɛma ama, yere nukuādɛɛ̄ loo nu a bee yerebah nɛ pya zooro Bari kɔ ba a tɔɔ̄ bu efɛɛloo kere sɔ̄ a bee lu egbana wa sī. Bu edoba, sɔ̄ pya a le gbɛnɛ tɔbiaɛ pya Juu bee kɔ pya nɛɛ lɛɛratam a ɔbɛ wa tam zue ue, ba naa bee ɛrɛ bɔɔ. Taāwo, ba bee su e’agaloo kɔā siā kɔ: “I ɛrɛ egbaɛ̄ tɔ̄ loo Bari ee pya nɛɛ.” (Doonu 5:29) Kere sɔ̄ a bee lu ezip wa, ba naa bee ɛrɛ bɔɔ. E na anua a? A bee le nyɔɔbee ba suā kɔ Jɛhova le e wa loo. Bu ye bee wa ɛɛ loo. Nyɔɔwo, ba bee kiisī lo ezue le yereue. (Doonu 5:40-42) Bu aba lo sīdee sɔ̄ ebee sah elu efɛ Stivin alu nɛɛ a wee nyɔɔnɛ dumɛ Jizɔs, a bee ɛrɛ ɛɛbu sa ɛrɛ efɛɛloo mmɛ kɛ̄ “ye sī bee sī ɛnjɛl.” (Doonu 6:12-15) E na anua a? Nyɔnɛbee a bee suā kɔ Jɛhova yeree ye kpotɛ̄.

12. Dookɛ̄ 1 Pita 3:14 le 4:14 kɔ doo, e na anua i ɛrɛ ɛɛbu sɔ̄ alu etɛ̄ŋa i loo a?

12 Pya nɛɛ lɛɛratam bee muɛ̄ kaāna nu a tɔgɛ kɔ Jɛhova bee wa le e loo. Ebee wa nɛ ekpo esu siā nyɛŋia tam. (Doonu 5:12-16; 6:8) Mɛ a naale doo wo loo ili anii’ee. Kerewo, Jɛhova kɔ i nɛ bu ye Muɛ̄ Ue kɔ alɛ le i loo sɔ̄ i tɔga nyɔɔbee kaāna dogo, sa ye kaɛ edɔɔ̄ lenage i loo. (Buū 1 Pita 3:14; 4:14.) Nyɔɔwo, taā i bie ekɛɛrɛ nyɔɔ nu i doo sɔ̄ e’agabah tɛ̄ŋaloo elu i loo li deesī, alu ebɛɛ̄ kɔ i kɛɛrɛ nu i dap doo anyaawo lo edɛrɛ nyiɛ nyɔɔ kɔ Jɛhova ekuu i dɛɛ̄loo sa i agara. Dookɛ̄ pya a bee nyɔɔnɛ dumɛ Jizɔs tua sɔ̄ bee doo, i ture nyiɛ loo yii Jizɔs a kɔ: “M gaa le nɛ i egā le suānu, lo lɔgɔ bui nɛɛ baa naale edap yira baɛ, ale a’amana.” A doo kɔ i suā kɔ: “Tɛ̄maloo bui nyɔɔnyɔɔ egerebu na bui ɛrɛ bui dum a.” (Luk 21:12-19) O aa ibere kɔ Jɛhova le gaa nyɛŋiabu dɛ̄dɛɛ̄ nu akiiloo pya ye zooro ba bee ye tɔɔ̄ agara nɛ lo ba ebee u. E wo edoo kɔ a lɛɛ wa kɛ̄ bu luh.

13. Nɔ nu a bee sira loo pya a naa bee fɛɛrɛloo sa ture nyiɛ loo Jɛhova edɔbiī i nɛ doodoo wa?

13 I dapnage nɔ nu aāloo nu a bee siraloo pya a naa bee fɛɛrɛloo sa ture nyiɛ loo Jɛhova. Nɔnɔ nu akiiloo pya pɔrɔ edoba ama eyerebah i nɛ kɔ i dap kpooraloo lɛɛ loo pya ekwɔ ba bee tɛɛ̄. Bu edoba, bu bagara sɔ̄ loo bɛbɛɛ Mɛnɛ Asa a bee bɛɛ Juda, a bee dɛɛa nyɔɔ Jɛhova sɔ̄ a bee kpesī ziī gbɛnɛ gbo nɔ̄, e Jɛhova bee ye nɛ leelee sa a bee be eebah. (2 Edoo 14:9-12) Kerewo, sɔ̄ esaa sɔ̄ nwīgbagbara gbo nɔ̄ Mɛnɛ Baasha alu Izrɛl bee ye bebe loo, Asa bee yaɛ gbo nɔ̄ pya Siria yaa loo taā a gbī kpɔā aābah Jɛhova dookɛ̄ a bee doo sɔ̄ akii adumɛ. (2 Edoo 16:1-3) E lɛɛ a gae u, a bee dɔ bu gbɛnɛ dumɛloo, e a naa bee dɛɛa nyɔɔ Jɛhova kɔ a yerebah ye nɛ.—2 Edoo 16:12.

14. E na i dap nɔ aāloo ekwɔ Asa bee tɛɛ̄ a?

14 Bu bɔātɛ̄ Asa bee gbī yerebah aābah Jɛhova sɔ̄ a bee kpesī taāŋa. Mɛ sɔ̄ esaa a naa bee gbīna yerebah aābah ye Bari, a bee gbī edoo nu nyɔɔ ye loo. A dap i tɔɔ̄loo kɔ a lee sɔ̄ Asa bee gbī kɔ pya Siria a yerebah ye nɛ lo ebebe loo pya Izrɛl. Mɛ efɛɛloo a bee ɛrɛ naa bee biɛ̄. Jɛhova bee ye kɔ nɛ tɛ̄maloo ziī nɛɛ mɔmanudɛɛ̄ kɔ: “Nyɔnɛbee o bee ture nyiɛ loo mɛnɛ-buɛ̄ Siria, sa oo bee ture nyiɛ loo Jɛhova o Bari, gbɛnɛ gbo nɔ̄ mɛnɛ-buɛ̄ Siria eteera a aaloo.” (2 Edoo 16:7) I ɛrɛ enwaɛ̄dɛɛ̄ lokwa ii dɛɛa nyɔɔ aba ii sɔ̄ i kpesī taāŋa sa ii gbī baɛloo aābah Jɛhova tɛ̄maloo ye Muɛ̄ Ue. Kere sɔ̄ i kpesī kɛ̄tɔɔ̄ alu gbaragbara, i fɛɛrɛloo sa dɛɛa nyɔɔ Jɛhova, e eyerebah i nɛ kɔ i doo nu a bɔloo.

Ɛp 15 barakpaɛ̄ *

15. E na i dap doo sɔ̄ i gaa buū Baibol a?

15 (4) Aa pio dɔ Baibol biea bee a. Sɔ̄ o muɛ̄ pya dɔ Baibol a tɔgɛ kɔ o dap ɛrɛ mɛm aāloo fɛɛrɛloo sa dɛɛa nyɔɔ Jɛhova, piiga lo e’aa pio dɔ a kuī ama biea bee. Lokwa o dap aa biea bee a, o dap dana muɛ̄ sɔ̄ o gaa buū ale o ɛm wa lokwa o dap kiisī lo etɛɛ̄ nyɔɔ. Bee lu enɛ lok Joshua kɔ a buū kpa Lok dɛ̄dɛɛ̄ dee lokwa a doo nu bu sīdee suānu le loo. Pya ue nyɛŋiabu ama eyerenage bah ye nɛ kɔ a be eebah bɔɔ a dap ɛrɛ bu pya kɛ̄tɔɔ̄ a kpesī. (Josh 1:8, 9) Gbɛnɛ-edo ue a le bu Muɛ̄ Ue Bari enɛ a efɛɛloo bu beenyiɛ le ekɛɛrɛ sɔ̄ o kpesī pya kɛ̄tɔɔ̄ ebee dap doo kɔ o ɛrɛ gbɛnɛ ekɛɛrɛ ale bɔɔ.—Yɔɔ 27:1-3; Kam 3:25, 26.

Ɛp 16 barakpaɛ̄ *

16. Bu mɛ sīdee na Jɛhova su ye bɔŋanaloo i yeābah nɛ kɔ i ɛrɛ efɛɛloo sa ye ture nyiɛ loo a?

16 (5) Gbaaloo pya nɛɛ Bari. Jɛhova su pya i wuga nɛɛdam le nɛɛwa i yeābah nɛ kɔ i ɛrɛ efɛɛloo sa ye ture nyiɛ loo. Bie pya i enɔānu, i ɛrɛ biī aāloo pya zuurabahtɔ̄ alu enɛ aākɛ̄ kɔ ue aā, ture pya a le kɛ̄ nɛ, le pya ekɔa sɔh a wu nɛɛ yah i nyɔɔnɛ pya i wuga nɛɛdam le nɛɛwa kɔnia. (Hib 10:24, 25) I dapnage ɛrɛ kaāna mɛm aāloo nyɔɔnɛ pya gbo i dɛrɛ nyiɛ nyɔɔ a le bu bɔŋanaloo kɔnia kɛ̄ nu i tɔɔ̄loo doo. “Le muɛ̄ ue” a aabah ziī i gbo dap i yerebah nɛ doo kɔ i aa aanadee ɛrɛ gbɛnɛ ekɛɛrɛ.—Kam 12:25.

Ɛp 17 barakpaɛ̄ *

17. Dookɛ̄ Pya Hibru 6:19 kɔ doo, bu mɛ sīdee na i bɛābu Buɛ̄-mɛnɛ edoo kɔ i tɔɔ̄ bia dɔ kere sɔ̄ i kpesī e’aga kɛ̄tɔɔ̄ a?

17 (6) Aabaloo o bɛābu agɛrɛ. Bɛābu Buɛ̄-mɛnɛ le doodoo “kpe aā fah loo i” piogi, lo a doo kɔ i yira bia dɔ kaɛlɛɛ pya kɛ̄tɔɔ̄ a aga ale gbɛnɛ ekɛɛrɛ. (Buū Pya Hibru 6:19.) Ɛrɛ ekɛɛrɛ nyɔɔ pya yii Bari eyira kumaloo deesī li sɔ̄ pɔrɔ ekɛɛrɛ naale elena. (Ais 65:17) Naa kɛɛrɛbu sɔ̄ o le bu aā nyɔuwe efɛɛloo mma bu, sa lɔgɔ kɛ̄tɔɔ̄ enua taāŋa loo nɛɛ naale elena. (Maika 4:4) O bɛābu e’aga nagetɛ̄ sɔ̄ o kɔ nu akiiloo nɛ pya dɔɔ̄na. Piiga kuma kɛ̄ o dap doo bu tam zue ue le doo kɔ pya nɛɛ a nyɔɔnɛ dumɛ Jizɔs. Lo o doo wo, o gaa le “ture nyiɛ loo [o] bɛābu mmɛ kuma.”—Hib 6:11.

18. Pya amunu e’aga kɛ̄tɔɔ̄ na i ɛmadɛɛ̄ li deesī a, e e na i doo lo edap tɛɛ̄ yeebah a?

18 Kuma sɔ̄ nyɔuwe ama gaa tɔɔ̄ waɛloo ye kuma, i kpesī pya e’aga kɛ̄tɔɔ̄ a dap doo kɔ i ɛrɛ gbɛnɛ ekɛɛrɛ. I ekobee ue zua 2021 dap i yerebah nɛ kɔ i kpesī pya e’aga kɛ̄tɔɔ̄ ama sa tɔɔ̄ bia bu efɛɛloo, naale tɛ̄maloo ilii ekpo, mɛ tɛ̄maloo ture nyiɛ loo Jɛhova. Bu zua ama, doraa i tɔgɛ tɛ̄maloo i dogo kɔ i ɛrɛe yira bu yii Jɛhova a kɔ: “Bu efɛɛlootɔɔ̄, le bu ture nyiɛ loo na bui ekpo ele a.”Ais 30:15.

YƆƆ 8 Jɛhova Na Ilii Kɛ̄ Kpega A

^ bar. 5 I ekobee ue zua 2021 kɔ ue nyɔɔ kɛ̄ alu ebɛɛ̄ doo lo eture nyiɛ loo Jɛhova kuma sɔ̄ i gaa tama kɛ̄bah taāŋa anyaawo le lo a gaa lu li deesī. Ekobee ue ama ekɔ ue nyɔɔ pya sīdee i dap su zuurabahtɔ̄ a le bu i ekobee ue a bɛɛ zua ama daānu.

^ bar. 5 Pio pya wuga nɛɛdam le nɛɛwa ba tɔɔ̄ agara ɛrɛ gbɛnɛ ekɛɛrɛ le bɔɔ. Kɛɛrɛ nu yeekɛ̄ ama dap doo kɔ o dɔ bu dumɛloo, kerewo, a naale dua ɛrɛ gbɛnɛ ekɛɛrɛ ama na Jizɔs gaa bee kɔ nu kumaloo a.

^ bar. 63 UE A BAATƐ̄ FOTO: (1) Ziī wuga nɛɛwa a gaa yere kara dɛ̄dɛɛ̄ sɔ̄ kumaloo gbɛnɛ ekɛɛrɛ a ɛrɛ.

^ bar. 65 UE A BAATƐ̄ FOTO: (2) Sɔ̄ a gaa denu sɔɔ̄pie bie kɛ̄tam, a gbī suānu aābu Muɛ̄ Ue Bari.

^ bar. 67 UE A BAATƐ̄ FOTO: (3) A ɛrɛ ekɛɛrɛ nyɔɔ pya le edoba le lo pɔrɔ a gbī muɛ̄ bu Baibol.

^ bar. 69 UE A BAATƐ̄ FOTO: (4) A ɛm pio dɔ kpa kaɛ a ye yere mɛm loo lo a gbī e’aa biea bee ka loo ye frig.

^ bar. 71 UE A BAATƐ̄ FOTO: (5) A ɛrɛ ɛɛbu aāloo pya le gbanialoo a ɛrɛ bie uwe zue ue.

^ bar. 73 UE A BAATƐ̄ FOTO: (6) A agɛrɛtɛ̄ ye bɛābu tɛ̄maloo ekɛɛrɛ nu akiiloo deesī.