Skip to content

Skip to table of contents

2 EKOBEE UE ENƆ

Nu I Nɔ Aāloo ‘Nɛɛ A Wee Nyɔɔnɛ Dumɛ Jizɔs Lo A Wereloo’

Nu I Nɔ Aāloo ‘Nɛɛ A Wee Nyɔɔnɛ Dumɛ Jizɔs Lo A Wereloo’

“Dooraa i wereloo ɛnia ii, nyɔnɛbee wereloo aaloo Bari.”—1 JƆN 4:7.

YƆƆ 105 “Bari Na Wereloo”

DASĪ TƐƐ̄NYƆƆ *

1. Wereloo Bari tɔɔ̄ a loo doodoo wa?

NƐƐ lɛɛratam Jɔn bee ɛm kɔ, “Bari na wereloo” a. (1 Jɔn 4:8) Nwī kerebah ue ama nyɛŋia i bu ziī nu alu kaka kɔ: Dum aabah Bari, e alɛ na wereloo aaloo a. Jɛhova were i loo! Ye wereloo doo kɔ i ɛrɛ kpoogaloo, ɛɛbu, le iīnaloo.

2. Dookɛ̄ Matiu 22:37-40 kɔ doo, baɛ amunu lok na a kuī ee dɛ̄dɛɛ̄ lok a, e e na anua a dap i agabah egbaɛ̄tɔ̄loo lo eree baɛ aba a?

2 Nɛɛ Kraist naale esagɛ lo a le etɔgɛ wereloo ale a naale etɔgɛ. Alu lok alu enɛ i. (Buū Matiu 22:37-40.) Lo i suāloo Jɛhova leere, edap i waɛbah egbaɛ̄tɔ̄loo lo tua lok a bee i nɛ. Kɛādoo, Jɛhova lu nɛɛ a mmana, a dā i beeloo sa i lu fɛgɛ loo. Mɛ a dap i agabah egbaɛ̄tɔ̄loo lo eree baɛ lok a bee i nɛ. E na anua a? Nyɔnɛbee pya i wuga nɛɛdam le nɛɛwa bu bɔŋanaloo lo ba le yɛɛ pya a i tɔɔ̄ waɛloo kaāna lu pya a naa mmana. Pio sɔ̄, ba dap kɔ ue sa doo nu a naa bɔloo i kumaloo. Jɛhova suā kɔ e’aga i bah lo egbaɛ̄tɔ̄loo lok ama, nyɔɔwo a su pio pya a bee ɛm Baibol i tɔŋɛ nu anua i tɔgɛ wereloo kumaloo ɛnia ii le kɛ̄ i tɔgɛ doo. Jɔn bee le ziī aba.—1 Jɔn 3:11, 12.

3. Amunu ue na Jɔn bee kɔ siībah dɛɛ̄ a?

3 Bu pya ye e’ɛma, Jɔn kɔ siībah dɛɛ̄ kɔ pya Nɛɛ Kraist ɛrɛ etɔgɛ wereloo. Bu pya nu Jɔn bee ɛm akiiloo dum Jizɔs, a bee su pya bee ue a kɔ “wereloo” le “bee wereloo” kɔā ue gbɛnɛ-edo sɔ̄ ee pya dɔɔ̄na a bee ɛm Kpa Le Yereue. Jɔn ebee dap lu o’oo tup zua sɔ̄ a bee ɛm Kpa Le Yereue le taa dɔɔ̄na kpa. Pya lo e’ɛma a le kaɛ tɔgɛ kɔ wereloo ɛrɛ ezū pya Nɛɛ Kraist bu dɛ̄dɛɛ̄ nu ba doo. (1 Jɔn 4:10, 11) Kerewo, a bee su sɔ̄ bah Jɔn lo edoo wo.

4. Jɔn wee tɔgɛge wereloo kumaloo pya dɔɔ̄na dɛ̄dɛɛ̄ sɔ̄ ni?

4 Sɔ̄ Jɔn bee lege zege, a naa wee tɔgɛ wereloo dɛ̄dɛɛ̄ sɔ̄. Bu edoba, a ɛrɛ sɔ̄ Jizɔs le pya a wee ye nyɔɔnɛ dumɛ gaa bee tɛɛ̄ Sameria kii Jerusalɛm. Pya nɛɛ a bee le ziī buɛ̄ a le Sameria naa bee wa su baɛ bah suā. E na Jɔn bee doo ani? A bee bip Jizɔs lo ba a kuege miā aā bunyɔɔ sa ɔma dɛ̄dɛɛ̄ pya a tɔɔ̄ bu lo buɛ̄ naa e. (Luk 9:52-56) Dɔɔ̄na sɔ̄, Jɔn naa bee tɔgɛ wereloo kumaloo pya le ɛɛ gbaa lu pya nɛɛ lɛɛratam. Alɛ le ye wuga Jems bee zū wa ka kɔ a kɔ nɛ Jizɔs kɔ a nɛ wa gbɛnɛ dɔ bu ye Buɛ̄-mɛnɛ. Sɔ̄ pya lo dɔɔ̄na nɛɛ lɛɛratam bee suā kɔ kɛ̄ Jems le Jɔn doo lo, bu wa bee biira kaāna! (Mat 20:20, 21, 24) Mɛ kaɛlɛɛ dɛ̄dɛɛ̄ ekwɔ Jɔn bee tɛɛ̄ ama, Jizɔs bee ye wereloo.—Jɔn 21:7.

5. E na i gaa le nɔ bu ekobee ue ama a?

5 Bu ekobee ue ama, i nɔ nu akiiloo edoba Jɔn le pio nu a bee ɛm akiiloo wereloo. Sɔ̄ i gaa doo wo, i nɔ kɛ̄ i dap tɔgɛ wereloo kumaloo pya i wuga nɛɛdam le nɛɛwa doo. I nɔnage ziī gbɛnɛ sīdee nɛɛ alu tɛ bee tɔ etɔgɛ kɔ a wereeloo pya ye tɔ.

LU ETƆGƐ WERELOO BU DOGO

Jɛhova bee i tɔgɛ ye wereloo tɛ̄maloo eyere ye Nwiīnɛɛdam nua a kɛnɛkɛ̄ kɔ a u i bee (Ɛp 6-7 barakpaɛ̄)

6. Bu mɛ sīdee na Jɛhova i tɔgɛ kɔ a weree i loo a?

6 I wee kɛɛrɛ kɔ wereloo na sɔ̄ i ɛrɛ le ekɛɛrɛ kumaloo pya dɔɔ̄na sa wa kɔ ue nɛ bu sīdee alu fɛgɛ. Mɛ lo i were wa loo kaāna, i tɔgɛ tɛ̄maloo i dogo. (Dooreloo Jemes 2:17, 26.) Bu edoba, Jɛhova were i loo. (1 Jɔn 4:19) E a tɔgɛ lo wereloo tɛ̄maloo pya lele ue a ɛm sere kɛ̄ bu Baibol. (Yɔɔ 25:10; Rom 8:38, 39) Kerewo, i suā kɔ Bari were i loo naale nyɔɔ aba pya nu a kɔ, mɛ nyɔɔ pya nu edora nage. Jɔn bee ɛm kɔ: “Bu lo ba ama wereloo Bari bee sira ɛɛdee i yɛɛ, kɔmɛ Bari bee yere aba ye Nwiī-nɛɛdam a bee buɛ̄ nua bu nyɔuwe, lokwa i tɔɔ̄ dum ye tɛ̄ma bu.” (1 Jɔn 4:9) Jɛhova bee lɛɛbaloo ye Nwiīnɛɛdam a wereloo kɔ a tɔga sa i u bee. (Jɔn 3:16) Nyɔɔwo, lɔgɔ baɛbaɛ beenyiɛ naale loo kɔ Jɛhova were i loo kaāna.

7. E na Jizɔs doo lo etɔgɛ kɔ a weree i loo a?

7 Jizɔs bee doo kɔ pya a wee ye nyɔɔnɛ dumɛ a suā kɔ a weree wa loo. (Jɔn 13:1; 15:15) Tɛ̄maloo ye ekɔaue le ye dogo, a bee tɔgɛ kɔ a weree wa loo, e a tɔgɛnage kumaloo ili. Jizɔs bee kɔ: “Lɔgɔ nɛɛ a ɛrɛ wereloo a ee lo ba ama naale, kɔmɛ nɛɛ su ye dum sere kɛ̄ nyɔɔ pya ye gbo.” (Jɔn 15:13) Kɛkɛɛrɛbu nu Jɛhova le Jizɔs edora i nɛ ezū i kɔ i doo wa?

8. E na 1 Jɔn 3:18 kɔ i doo a?

8 I tɔgɛ kɔ i wereeloo Jɛhova le Jizɔs tɛ̄maloo egbaɛ̄ wa tɔ̄ loo. (Jɔn 14:15; 1 Jɔn 5:3) E Jizɔs bee i nɛ lok kɔ i wereloo ɛnia ii. (Jɔn 13:34, 35) Naale aba bu muɛ̄ ue na i tɔgɛ kɔ i wereeloo pya i wuga a, mɛ i tɔgɛnage bu dogo. (Buū 1 Jɔn 3:18.) Taɛ e na i doo lo etɔgɛ kɔ i weree wa loo ani?

WERELOO PYA O WUGA NƐƐDAM LE NƐƐWA

9. Wereloo bee zū Jɔn kɔ a doo wa?

9 Jɔn ebee dap tɔɔ̄ kpaɛ̄ ye tɛ sa ɛrɛ kpugi aāloo fɛ bari lo alu gbora ba wee doo. Mɛ taāwo, a bee su dɛ̄dɛɛ̄ ye dum yeābah nɛ pya dɔɔ̄na kɔ ba a suā kaka akiiloo Jɛhova le Jizɔs. Sīdee tɔɔ̄dum Jɔn bee sagɛ naa bee waɛ. Sɔ̄ ebee ana, bee lu etɛ̄ŋa ye loo sa ye aa kuma dɔɔ̄na buɛ̄ sɔ̄ aa bee zue ue bu kpɛdumɛ sɔ̄ loo tua sɔ̄ o’oo tup zua. (Doonu 3:1; 4:1-3; 5:18; Mum 1:9) Kere sɔ̄ ba bee yere Jɔn kpɔgɔrɔ nyɔɔbee aa bee zue nu akiiloo Jizɔs, a bee tɔgɛ kɔ a kɛɛrɛbu pya dɔɔ̄na. Bu edoba, sɔ̄ a bee le Patmɔs buɛ̄ maā tɛɛ̄ ɛŋɛnɛ, a bee ɛm pya nu a bee lu emuuna ye nɛ sa bee yere ma pya bɔŋanaloo lokwa ba suā “nu a enwaaba dooa.” (Mum 1:1) Naa daba sɔ̄ ebee lu elɛɛ Jɔn tɔ kpɔgɔrɔ bie Patmɔs, na a bee ɛm ye Kpa Le Yereue a kɔ nu akiiloo dum Jizɔs le ye esiatam a. A bee ɛmnage taa dɔɔ̄na kpa lo eyeā mɛm loo sa agɛrɛloo pya ye wuga nɛɛdam le nɛɛwa bu yira. Mɛ sīdee na o dap nɔ suloo nwaana zɔɔ Jɔn bee doo ani?

10. Mɛ sīdee na o dap tɔgɛ kɔ o wereeloo pya nɛɛ a?

10 O dap tɔgɛ kɔ o wereeloo pya nɛɛ tɛ̄maloo nu o sagɛ lo esu o dum daā. Nyɔuwe Setan gbī kɔ o su dɛ̄dɛɛ̄ o sɔ̄ le mɛm daānu elee loo aba ɔɔ, sa piaga lo e’ɛrɛ kpugi ale siā bee. Taā pya Nɛɛ Kraist a le dɛ̄dɛɛ̄ kɛ̄ bu nyɔuwe doo wo, ba su gbɛnɛ-edo sɔ̄ zuema le yereue sa yerebah nɛ pya nɛɛ kɔ ba a tɔɔ̄ waɛloo Jɛhova. Pio aba gaa su dɛ̄dɛɛ̄ wa sɔ̄ zuema ue sa tɔŋɛnu.

I tɔgɛ i wereloo tɛ̄maloo nu i doo nɛ pya i wuga nɛɛdam le nɛɛwa gbaāloo pya i butɔ (Ɛp 11, 17 barakpaɛ̄) *

11. Bu mɛ sīdee na pya zue ue a tɔɔ̄ agara tɔgɛ kɔ ba wereeloo Jɛhova le pya wa wuga nɛɛdam le nɛɛwa a?

11 Gbɛnɛ-edo pya Nɛɛ Kraist gaa biibahkɛ̄ si tam lokwa ba dap ɛrɛ nu a wa bɛɛ̄ le lo pya wa butɔ. Kerewo, pya zue ue a tɔɔ̄ agara ama gaa yerenage kpotɛ̄ bɔŋanaloo Bari bu ɛrɛgeba sīdee ba dap. Bu edoba, pio aba gaa yerebah nɛ pya nɛɛ bugia siranu siraloo, siga aba gaa si tam wu be, e dɛ̄dɛɛ̄ aba ɛrɛ dee lo esu kpugi yeākpotɛ̄ tam zue ue bu dɛ̄dɛɛ̄ nyɔuwe. Ba doo wo nyɔnɛbee ba wereloo Bari le pya nɛɛ. Bu ziī ziī kaɛ, i tɔgɛ kɔ i wereeloo pya wuga nɛɛdam le nɛɛwa tɛ̄maloo esi enɔānu sa su dɔ bu. Kere loo i ɔ, i wee sinage enɔānu. E kere kɛɛ wee i bɔp, i agara nage ebip. Sa kere i ɛrɛ taāŋa a i le loo, i wee yere mɛm loo pya dɔɔ̄na lɛɛ enɔānu gae bɔātɛ̄ le sɔ̄ enɔānu ekpāna. (Hib 10:24, 25) Naa ɛp kɛ̄ bu i ɛɛ doo loo tam pya i wuga bu yira i si nɛ a!

12. Dɔɔ̄na amunu sīdee na Jɔn bee tɔgɛ wereloo kumaloo pya ye wuga nɛɛdam le nɛɛwa a?

12 Naale aba tɛ̄maloo ekaɛgɛ pya wuga nɛɛdam le nɛɛwa na Jɔn bee tɔgɛ kɔ a weree wa loo a, mɛ tɛ̄maloo enɛ wa zuurabahtɔ̄. Bu edoba, bu pya kpa Jɔn bee ɛm, a bee kaɛgɛ pya ye wuga nɛɛdam le nɛɛwa nyɔɔ wa yira le letam, kerewo a bee wa zuura nage bahtɔ̄ nyɔɔ pɔrɔ ba bee si. (1 Jɔn 1:8–2:1, 13, 14) Bu aba lo sīdee, alu ebɛɛ̄ kɔ i kaɛgɛ pya i wuga nɛɛdam le nɛɛwa loo le nu ba doo. Mɛ lo ziī nɛɛ bɔātɛ̄ e’ɛrɛ pɔrɔ elap dogo ale doo ziī nu egbee ye gbanialoo kiiloo Jɛhova, i tɔgɛ ye wereloo tɛ̄maloo esu fɛgɛ kɔā nu a bɔloo kɔ a suā ye nɛ. A gbī e’agaloo lo edap zuurabahtɔ̄ o gbo, mɛ Baibol kɔ kaāna gbo wee tɛ̄ ziī, ale leredeebah ziī.—Kam 27:17.

13. E na ii le edoo a?

13 Siga sɔ̄, i dap tɔgɛ i wereloo kumaloo pya i wuga nɛɛdam le nɛɛwa tɛ̄maloo nu ii doo. Bu edoba, ii le enwaaba ɛrɛ saŋ nyɔɔ nu ba kɔ. Naa kɛɛrɛbu ziī nu a bee sira sɔ̄ Jizɔs ebee sah e’u. A bee kɔ nɛ pya a wee ye nyɔɔnɛ dumɛ kɔ lo ba gbī e’ɛrɛ dum a naa tah ba eba ye namloo sa ɔ̄ ye miī. (Jɔn 6:53-57) Lo ue bee wa lu ziī dua loo e gbɛnɛkpo pya a wee ye nyɔɔnɛ dumɛ bee ye aaloo, mɛ Jɔn le pio pya ye kaāna gbo naa bee ye aaloo. Ba bee ye tɔɔ̄ nɛ. Ba naa bee dābeeloo nu Jizɔs bee kɔ, e a bee wa dap ɔbɛ. Kerewo, pya gbo Jizɔs a ye tɔɔ̄ nɛ ama naa bee kɛɛrɛ kɔ nu a bee kɔ bee piya sa ɛrɛ biirabu. Taāwo, ba bee ye ture nyiɛ loo sa suā kɔ nu a kɔ lu kaka. (Jɔn 6:60, 66-69) Naa ɛp kɛ̄ a kuī doo kɔ i aa nwaabah si saŋ sɔ̄ pya i gbo kɔ nu a naa nia i i nɛ a! Taāwo, i lɛɛ wa bahloo kɔ ba a kɔ nu ba kɛɛrɛ.—Kam 18:13; Eklis 7:9.

14. E na anua ii le eyiga kɔ baaloo a gbee i beenyiɛ a?

14 Jɔn bee i zūnage kɔ i aa baaloo pya i wuga nɛɛdam le nɛɛwa. Lo ii su lo zuurabahtɔ̄, i nɛ dee pɔrɔ edɔɔ̄ kɔ a su i daānu a ye nia. (1 Jɔn 2:11; 3:15) Lo ama bee siraloo pio nɛɛ bu tua sɔ̄ o’oo tup zua C.E a. Setan gaa bee doo dɛ̄dɛɛ̄ nu a dap lo enyimɛ baaloo le popooa yɛɛ pya nɛɛ Bari. Sɔ̄ Jɔn bee ɛm pya ye kpa ama, pya nɛɛ a ɛrɛ elap dogo Setan ebee nim yii bu bɔŋanaloo. Bu edoba, Diɔtrifis gaa bee yere e’agabah popooa bu bɔŋanaloo. (3 Jɔn 9, 10) A naa bee nwadɛɛ̄ pya kanɛɛ eku a baɛbee yere. A bee gbīnage ekpo ɛrɛgeba nɛɛ a aara saanɛɛ pya bu ye naa ɛɛloo lɛɛ bu bɔŋanaloo. Mɛ dua eeloo nɛ nyɔɔ sɛh! Setan lege gaa gbī kɛ̄ edoo poo pya nɛɛ Bari anii’ee. Doraa ii le elɛɛbaloo kɔ baaloo a poo i.

WERELOO PYA O BUTƆ

Jizɔs bee su kuūdɛɛ̄loo ye ka bu namloo le bu edɔɔ̄ yerebah Jɔn. Nii’ee pya alu tɛ bee tɔ ɛrɛ ekuūdɛɛ̄loo ebɛɛ̄ wa butɔ (Ɛp 15-16 barakpaɛ̄)

15. E na nɛɛ alu tɛ bee tɔ ekɛɛrɛbu a?

15 Ziī gbɛnɛ sīdee tɛ bee tɔ tɔgɛ kɔ a wereeloo pya ye butɔ na tɛ̄maloo enɛ wa nu a wa bɛɛ̄ bu namloo. (1 Tim 5:8) A ɛrɛ enyɛŋiabu kɔ nu bu namloo naale edap mmɛɛ̄ ebɛɛ̄ bu edɔɔ̄ pya ye butɔ. (Mat 5:3) Yere nukuādɛɛ̄ loo edoba Jizɔs sere kɛ̄ nɛ pya alu tɛ bee tɔ ama. Dookɛ̄ Kpa Le Yereue Jɔn kɔ doo, kere sɔ̄ Jizɔs ebee ina gaa u bia nyɔɔ te tɔga, a bee lege gaa kɛɛrɛbu loo pya ye butɔ. Jɔn bee le eyira kpaɛ̄ ka Jizɔs a kura Meri bie kɛ̄ ba bee ye kaloo te. Kaɛlɛɛ kɔ Jizɔs bee le bu gbɛnɛ ezialoo, a bee kɔ Jɔn a kuūdɛɛ̄loo Meri. (Jɔn 19:26, 27) Jizɔs bee ɛrɛ pya wuga lo ba ebee dap kuūdɛɛ̄loo Meri bu namloo, mɛ a bee bee kɔ lɔgɔ aba sii bee lu pya a wee ye nyɔɔnɛ dumɛ. Nyɔɔwo, Jizɔs bee gbī emuɛ̄ kɔ alu ekuūdɛɛ̄loo Meri bu namloo le bu edɔɔ̄.

16. Amunu tam na Jɔn bee si a?

16 Jɔn bee si gbɛnɛ-edo tam. Doodoo ziī yɛɛ pya nɛɛ lɛɛratam, a bee zaāsī esiatam zue ue. A bee dap ɛrɛ wa, nyɔɔwo a bee dapnage nɛ nu alu ebɛɛ̄ bu namloo le bu edɔɔ̄ pya ye butɔ. (1 Kɔr 9:5) E na pya tɛ bee tɔ dap nɔ aāloo ani?

17. E na anua alu ebɛɛ̄ kɔ nɛɛ alu tɛ bee tɔ a kuūdɛɛ̄loo ebɛɛ̄ bu edɔɔ̄ pya ye butɔ a?

17 Wuga nɛɛdam a ɛrɛ butɔ dapnage ɛrɛ gbɛnɛ-edo tam. Bu edoba, a ɛrɛ esi ye tam leere bie kɛ̄tam lokwa ye elap dogo dap su ka nua loo bee Jɛhova. (Ɛfɛs 6:5, 6; Taitɔs 2:9, 10) A dapnage ɛrɛ dɔtam bu bɔŋanaloo, lo a le kuūdɛɛ̄loo pya wuga nɛɛdam le nɛɛwa sa sunage zaāsī bu tam zue ue. Gbaāloo wo, alu ebɛɛ̄ kɔ a nyɔɔnɛ ye wa le pya ye miɔŋɔ nɔnu. Ba etɔgɛ nia loo ye epiaga lo enɛ wa nu bu namloo, lo edoo kɔ bu wa a ɛɛ, le lo edoo kɔ ba a ɛrɛ le gbanialoo kumaloo Jɛhova.—Ɛfɛs 5:28, 29; 6:4.

“TƆƆ̄ BU NA WERELOO”

18. E na Jɔn bee suā a?

18 Jɔn bee biɛ̄ dum kaāna, sa a bee tɛɛ̄ bu gbɛnɛ-edo nu. A bee kpesī gbɛnɛ-edo nu ebee dap ɔɛloo ye yira. Mɛ a wee doo ɛrɛgeba nu a dap doo lo esere lok Jizɔs, gbaāloo lo a kɔ alu ewereloo pya wuga nɛɛdam le nɛɛwa. Wo bee doo kɔ Jɔn a suā kɔ Jɛhova le Jizɔs weree ye loo sa ba enɛ ye mɛm lo edap tama ɛrɛgeba taāŋa. (Jɔn 14:15-17; 15:10; 1 Jɔn 4:16) Lɔgɔ nu nyɔuwe Setan doo naa bee dap ɔbɛ Jɔn lɛɛloo ewereloo pya ye wuga, sa tɔgɛ tɛ̄maloo nu a kɔ le nu a doo.

19. E na 1 Jɔn 4:7 i yere mɛm loo kɔ i doo a, e e na anua a?

19 Doodoo Jɔn, i tɔɔ̄ bu nyɔuwe Setan a naa wereloo lɔgɔ nɛɛ gaa bɛɛ. (1 Jɔn 3:1, 10) Kere a gbī kɔ i ɔbɛ ewereloo pya wuga, a naale edap doo wo kɛɛrɛ kɔ i nɛ ye dee kɔ a doo wo. Doraa i biaɛfii lo ewereloo pya i wuga nɛɛdam le nɛɛwa, sa tɔgɛ lo wereloo tɛ̄maloo nu i kɔ le nu i doo. Wo edoo kɔ loo i a sukɛ̄ kɔ i nuunae butɔ Jɛhova, e i ɛrɛ ɛɛbu bu dum.—Buū 1 Jɔn 4:7.

YƆƆ 88 Tɔgɛ Mɛ Oloo Dee

^ bar. 5 I yiga kɔ nɛɛ lɛɛratam Jɔn na alu “nɛɛ a wee nyɔɔnɛ dumɛ Jizɔs, [lo] Jizɔs wereloo” a. (Jɔn 21:7) Nyɔɔwo, kere sɔ̄ a bee lege zege, a bee ɛrɛ pya elap dogo a lee. Sɔ̄ pio zua etɛ̄na, Jɛhova bee ye su ɛma gbɛnɛ-edo nu akiiloo wereloo. Ekobee ue ama ekɔ nu akiiloo pio nu Jɔn bee ɛm sa i kɔnianage nu i dap nɔ aāloo ye edoba.

^ bar. 59 UE A BAATƐ̄ FOTO: Tɛ bee tɔ a su dɔ bu yerebah nɛ pya bugia siranu siraloo, su kpugi yeākpotɛ̄ tam zue ue, sa kue pya dɔɔ̄na kɔ ba a gbaaloo ye wa le ɛɛ gbaāloo pya ye miɔŋɔ loo enɔānu butɔ.