Skip to content

Skip to table of contents

3 EKOBEE UE ENƆ

Nu I Dap Nɔ Aāloo To Jizɔs

Nu I Dap Nɔ Aāloo To Jizɔs

“Jizɔs bee to.”—JƆN 11:35.

YƆƆ 17 “M Gbī”

DASĪ TƐƐ̄NYƆƆ *

1-3. Pya amunu nu finiabah na a dap doo kɔ pya nɛɛ Jɛhova a to a?

 MƐ SƆ̄ na o bee to biewo a? Pio sɔ̄ maā wee i aa dɛɛ̄ nyɔɔbee bu i ɛɛ kaāna. Mɛ gbɛnɛkpo sɔ̄ i wee to nyɔɔ ekiɛ̄nu a i le nyiɛ. Bu edoba, i dap to sɔ̄ nɛɛ i u loo. Ziī wuga nɛɛwa a le United States a kura Lorilei bee ɛm kɔ: “A ɛrɛ sɔ̄ luh na nwiīnɛɛwa wee mɛ kiɛ̄ mmɛ kɛ̄ lɔgɔ nu a wee mɛ dap gbɔ̄nyiɛ naale. Sɔ̄ a mɛā doo wo, m wee kɛɛrɛ kɔ mm le edabe egerebu sa kɛɛrɛ kɔ mm le edapna ɛrɛna ɛɛbu.” *

2 Ɛrɛ pya dɔɔ̄na nu a dap doo kɔ i to. Ziī nɛɛ sɛmdee a kura Hiromi a le Japan bee kɔ: “Bu mɛ wee biira gbɛnɛ-edo sɔ̄ nyɔnɛbee pya nɛɛ m zue ue nɛ naa gbī egbaɛ̄tɔ̄. Pio sɔ̄ sɔ̄ m le aa to, m wee bara Jɛhova kɔ a yerebah mɛ nɛ kɔ m muɛ nɛɛ aa gbī enɔ kaka ue.”

3 Nu ewee a tɔɔ̄ge loo dookɛ̄ a bee tɔɔ̄loo pya wuga nɛɛwa alu ekɔ ue kumaloo ama doo ni? Edaba tɔɔ̄loo gbɛnɛ-edo ii doo wo. (1 Pit 5:⁠9) I gbī esi “tam nɛ Jɛhova tɛ̄maloo ɛɛbu,” mɛ i dap ye si tam nɛ bu to nyɔɔ ekiɛ̄nu, e’ɔaloo, ale ziī kɛ̄tɔɔ̄ a i nɛ taāŋa lo a doā-ɛp i tɔɔ̄ agara nɛ Bari. (Yɔɔ 6:6; 100:⁠2) Sɔ̄ nu i tɔɔ̄loo doo wo, i dap tama doodoo wa?

4. Ena i gaa le nɔ bu ekobee ue ama a?

4 I dap nɔ nu aāloo edoba Jizɔs. Pio sɔ̄, nu bee ye tɔaloo mmɛ kɛ̄ a ‘bee to.’ (Jɔn 11:35; Luk 19:41; 22:44; Hib 5:⁠7) Doraa i kɔ ue nyɔɔ pya lo nu. Dodoo wo edoo kɔ i muɛ nu i dap nɔ aāloo. I kɔnage nu akiiloo pya nu i dap doo sɔ̄ i kpesī pya nu finiabah a doo kɔ i to.

JIZƆS BEE TO NYƆƆBEE PYA YE GBO

Nɛ egbɔ̄nyiɛ pya a le bu ekiɛ̄nu dookɛ̄ Jizɔs bee doo (Ɛp 5-9 barakpaɛ̄) *

5. Ena i nɔ akiiloo Jizɔs aāloo e’ɛma a le bu kpa Jɔn 11:​32-36 a?

5 A bee le sɔ̄ tɔɔ bu zua 32 C.E., na nu bee dumɛ gbo Jizɔs a kura Lazarɔs sa a u. (Jɔn 11:​3, 14) Lazarɔs bee ɛrɛ baɛ wuga nɛɛwa a kura Meri le Mata, sa Jizɔs bee wereloo pya butɔ ama kaāna. Baɛ wa ama bee ɛrɛ gbɛnɛ ekiɛ̄nu sɔ̄ wa wuga nɛɛdam ba wereloo bee u. Sɔ̄ Lazarɔs u sah, Jizɔs bee si Bɛtani, kɛ̄ Meri le Mata wee tɔɔ̄. Sɔ̄ Mata bee dā kɔ Jizɔs aa lu, a bee teera kii ee wee zɔ̄ŋia ye. Naa kɛɛrɛ dua ekiɛ̄nu a bee ɛrɛ sɔ̄ a kɔ: “Nɛɛ-a-i-ɛrɛ, lo a le olo bee le akɛāma, na wuga nɛɛdam naale ebee u.” (Jɔn 11:21) Sɔ̄ esaa sɔ̄ Jizɔs muɛ Meri le pya dɔɔ̄na ba gaa to, alɛ “bee to.”​—⁠Buū Jɔn 11:​32-36.

6. Ena anua Jizɔs bee to sɔ̄ a ina kɛ̄ ye gbo Lazarɔs u a?

6 Ena a bee doo kɔ Jizɔs a to bie lo kɛ̄ a? Kpa a kura Insight on the Scriptures agara kɔ: “Luh ye gbo Lazarɔs le ekiɛ̄nu pya ye wuga nɛɛwa ɛrɛ, doo kɔ Jizɔs a ‘ɛrɛ gbɛnɛ ekiɛ̄nu sa to.’ ” * Dap lu kɔ Jizɔs gaa bee kɛɛrɛ dua ezialoo ye gbo Lazarɔs bee tɛɛ̄ bu sɔ̄ nu gaa bee ye dumɛ le kɔ a gaa bee kɛɛrɛ kɛ̄ nu bee tɔɔ̄loo ye gbo Lazarɔs doo sɔ̄ a bee suā kɔ a gaa le u e. Jizɔs bee tonage nyɔɔbee a muɛ kɛ̄ Meri le Mata ɛrɛ ekiɛ̄nu doo nyɔɔ luh wa wuga nɛɛdam. Lo ziī o gbo ale ziī nɛɛ a nuūna o butɔ e’ua, naadaba nu edaba a tɔɔ̄loo doo wo. Doo i naa ɛp taa nu o dap nɔ aāloo siranu ama.

7. Ena i nɔ akiiloo Jɛhova aāloo kɛ̄ Jizɔs bee to doo sɔ̄ ye gbo Lazarɔs bee u a?

7 Jɛhova dābeeloo kɛ̄ nu a tɔɔ̄loo doo. Jizɔs na alu “taɛtaɛ . . . bera” ye Tɛ a. (Hib 1:⁠3) Sɔ̄ Jizɔs bee to, a tɔgɛ kɛ̄ nu tɔɔ̄loo Jɛhova doo sɔ̄ ziī nɛɛ u. (Jɔn 14:⁠9) Lo o le bu ekiɛ̄nu nyɔɔbee ziī o nɛɛ u, suā leere kɔ Jɛhova naa aadee muɛ kɔ o le bu ekiɛ̄nu, mɛ a kiɛ̄ ye kaāna kɔ o le bu ekiɛ̄nu. A gbī eboh o beenyiɛ ebaara ama.​—⁠Yɔɔ 34:18; 147:⁠3.

8. Ena anua i suā leere kɔ Jizɔs elɛɛ pya i nɛɛ ebee u kɛ̄ bu luh a?

8 Jizɔs gbī elɛɛ pya o nɛɛ a bee u kɛ̄ bu luh. Lɛɛ a gae lu sɔ̄ Jizɔs to, a bee kɔ nɛ Mata kɔ: “O wuga nɛɛdam esikɛ̄ aakɛ̄.” Mata bee yiga nu Jizɔs kɔ. (Jɔn 11:​23-27) Doodoo nɛɛ a gaa bee taāŋabah Jɛhova bu bɔloo ture nyiɛ loo, Mata bee suā nu akiiloo kɛ̄ Elaija le Elaisha ebee lɛɛ pya nɛɛ kɛ̄ bu luh doo gbɛnɛ-edo zua lɛɛ a gae lu lo sɔ̄. (1 Mɛnɛ 17:​17-24; 2 Mɛnɛ 4:​32-37) Sa ebee dānage nu akiiloo pya nɛɛ Jizɔs ebee lɛɛ kɛ̄ bu luh. (Luk 7:​11-15; 8:​41, 42, 49-56) O dapnage suā leere kɔ o sikɛ̄ muɛ pya o nɛɛ ba ebee u. To Jizɔs bee to sɔ̄ aa nɛ egbɔ̄nyiɛ pya ye gbo a bee le bu ekiɛ̄nu tɔgɛ kɔ a taɛ ye elɛɛ pya nɛɛ kɛ̄ bu luh!

9. Bu mɛ sīdee na o dap nɛ egbɔ̄nyiɛ pya a le bu ekiɛ̄nu dookɛ̄ Jizɔs bee doo a? Naa nɛ edoba.

9 O dap nɛ egbɔ̄nyiɛ pya a le bu ekiɛ̄nu. Naale aba bee Jizɔs bee to sɔ̄ a muɛ kɔ Mata le Meri aa to, mɛ a bee wa gbaɛ̄tɔ̄loo sa wa kɔ ue agɛrɛ nyiɛ nɛ. I dapnage doo wo nɛ pya a le bu ekiɛ̄nu. Dan alu nɛɛ kanɛɛ a tɔɔ̄ Australia bee kɔ: “Sɔ̄ na wa bee u sah, m bee gbī egbɔ̄nyiɛ. Gbɛnɛ-edo pya dam le wa wee mɛ le kpaɛ̄ dɛ̄dɛɛ̄ sɔ̄ lo egbaɛ̄ mɛ tɔ̄loo. Ba wee lɛɛbaloo kɔ m kɔ kɛ̄ nu mɛ kiɛ̄ doo, e bu wa naa wee biira sɔ̄ m to. Ba wee mɛ yerenage bah nɛ log loo na fah, si wee yaɛ nu sa mɛ bui nuede nɛ sɔ̄ mm dap doo pya nu ama. E ba wee mɛ nyɔɔnɛ yere kara gbɛnɛkpo sɔ̄. Ba bee tɔgɛ kɔ ba lue na gbo le na wuga a ‘mɛā lo sɔ̄ etɛɛrɛ.’ ”​—⁠Kam 17:⁠17.

JIZƆS BEE TO NYƆƆBEE PYA YƐRƐ LE

10. Naa baatɛ̄ siranu alu e’ɛm bu kpa Luk 19:​36-40.

10 Jizɔs bee ina Jerusalɛm nyɔɔ 9 biradee bu enɔɔ̄ Nisan 33 C.E. Sɔ̄ a ewaraloo lo buɛ̄, gbɛnɛ eku nɛɛ bee bɔŋana sa pya nɛɛ bee kpɛɛra wa bɛloo nyɔɔ dee lo esu baɛbah suā Jizɔs doodoo wa Mɛnɛ. Nu a bee sira ama bee le nu ɛɛbu. (Buū Luk 19:​36-40.) Nyɔɔwo pya a wee ye nyɔɔnɛ dumɛ naa bee ɛmadɛɛ̄ kɔ nu a sikɛ̄ sira nyɔɔnɛ esira. “Sɔ̄ [Jizɔs] ewara loo sa muɛ buɛ̄ a, a to ye nyɔɔ.” Sɔ̄ a bee lege gaa to, a bee kɔ gbɛnɛ pɔrɔ nu a gaa le siraloo pya a le bu buɛ̄ Jerusalɛm.​—⁠Luk 19:​41-44.

11. Ena anua Jizɔs bee to nyɔɔbee pya nɛɛ a le Jerusalɛm a?

11 Jizɔs bee ɛrɛ gbɛnɛ ekiɛ̄nu nyɔnɛbee a bee suā kɔ kaɛlɛɛ kɔ ba gaa ye sue baɛbah suā lo sɔ̄, pya Juu ebee tɔgɛ kɔ ba naale egbaɛ̄etɔ̄ yereue Buɛ̄-mɛnɛ. E nu esira aabu na bee, elu egbeesī Jerusalɛm e ɛrɛgeba nɛɛ Juu a tɛɛ̄ yeebah lo gbeerasī elu zooro. (Luk 21:​20-24) Lu ekiɛ̄nu kɔ dookɛ̄ Jizɔs bee kɔ doo a, gbɛnɛ-edo pya nɛɛ bee ye kiī. Pya nɛɛ a le kɛ̄ o tɔɔ̄ doo dogo doodoo wa kumaloo yereue Buɛ̄-mɛnɛ ni? Lo kunɛ nwī-epooloo nɛɛ na a tɔgɛ nia loo o epiaga lo etɔgɛ wa kaka ue a, ena o dap nɔ aāloo to Jizɔs a? Naa ɛp dɔɔ̄na taa nu enɔ ama.

12. Ena i dap nɔ kiiloo Jɛhova aāloo to Jizɔs bee to nyɔɔbee pya yɛrɛ le a?

12 Jɛhova kuūdɛɛ̄loo pya nɛɛ. To Jizɔs nyɛŋia i bu kɛ̄ Jɛhova kuūdɛɛ̄loo pya nɛɛ doo. “A naa gbī kɔ lɔgɔ nɛɛ a pe, mɛ kɔ dɛ̄dɛɛ̄ nɛɛ a lu ina loo kikiiya.” (2 Pit 3:⁠9) Nii’ee i tɔgɛ kɔ i wereeloo pya le ii le tɛ̄maloo epiiga kuma kɛ̄ i dap doo lo ezue le yereue wa nɛ.​—⁠Mat 22:39. *

Kwabaloo sɔ̄ o siā uwe zue ue dookɛ̄ Jizɔs bee doo (Ɛp 13-14 barakpaɛ̄) *

13-14. Jizɔs bee tɔgɛ toesaɛ̄ kumaloo pya nɛɛ doodoo wa, e bu mɛ sīdee na i dap nɔ ye elap dogo ama a?

13 Jizɔs bee biibahkɛ̄ si tam zue ue. A bee tɔgɛ wereloo kumaloo pya nɛɛ tɛ̄maloo ekiisī lo esu ɛrɛgeba dee a ye kpaā nɛ wa tɔŋɛnu. (Luk 19:​47, 48) Ena a bee ye zū kɔ a doo wo a? Jizɔs bee wa ɛrɛ toesaɛ̄ loo. Pio sɔ̄, gbɛnɛ-edo nɛɛ bee gbī edā ue Jizɔs mmɛ kɛ̄ alɛ le pya a wee ye nyɔɔnɛ dumɛ “naa dap de kunɛ nuede.” (Maak 3:20) E sɔ̄ ziī gbara bee gbī ekɔ ue ye nɛ sɔ̄ elua uunɛ, a bee kpɛ̄nanage loo egbaɛ̄ ye tɔ̄. (Jɔn 3:​1, 2) Gbɛnɛ-edo pya nɛɛ a bee gbaɛ̄tɔ̄loo Jizɔs naa bee lu pya a ye nyɔɔnɛ dumɛ. Mɛ a bee kura kɔ eyira ekeebee nɛ dɛ̄dɛɛ̄ pya a bee dā ye ue. Nii’ee i gbī edoo kɔ dɛ̄dɛɛ̄ nɛɛ a dā le yereue. (Doonu 10:42) Lo edoo lo ama, alu ebɛɛ̄ kɔ i kwabaloo sīdee i zuema le yereue.

14 Kpɛ̄naloo ekwabaloo pio nu. Pio sɔ̄, lo ii nyaana baloo sɔ̄ i siā uwe zue ue, ii le edap inaloo pya a gbī egbaɛ̄tɔ̄ le yereue. Ziī nɛɛ sɛmdee a kura Matilda bee kɔ: “Na dam le mm wee piiga lo ezue ue keekee sɔ̄ bu biradee. I wee zue ue bagara lɔɔre bie kɛ̄ pya nɛɛ aa tɔɔ̄ doo gbora. Sɔ̄ elua sɔɔ̄pie sɔ̄ gbɛnɛ-edo nɛɛ e’mma nyɔɔ dee, i wee zue ue kpaɛ̄ kpe yere kpa bu kigere. E sɔ̄ elua loo uunɛ, i wee zue ue nɛ pya nɛɛ bie wa tɔ nyɔnɛbee ba wee le tɔ.” Taā i nɔɔ si uwe zue ue aba sɔ̄ ili ɛrɛ sɔ̄, alu ebɛɛ̄ kɔ i kwabaloo sɔ̄ i siā uwe zue ue, lokwa i dap muɛ pya nɛɛ tɔ. Lo i doo wo, i suā leere kɔ bu Jɛhova e’ɛɛ.

JIZƆS BEE TO NYƆƆBEE A BEE GBĪ ESERE BEE YE TƐ KAƐ

Yere kara aābu o beenyiɛ nɛ Jɛhova sɔ̄ o le bu taāŋa dookɛ̄ Jizɔs bee doo (Ɛp 15-17 barakpaɛ̄) *

15. Ena a bee sira kpɛdumɛ uunɛ lɛɛ Jizɔs gae u dookɛ̄ alu e’ɛm doo bu kpa Luk 22:​39-44 a?

15 Taɛ pie edɛɛ̄ Nisan 14, 33 C.E., Jizɔs bee kii bu gɔh Gɛtsemani. Bie lo kɛ̄, a bee kɔ dɛ̄dɛɛ̄ nu a ye le nyiɛ nɛ Jɛhova. (Buū Luk 22:​39-44.) A bee le pya sɔ̄ a aga gbɛnɛ ama na Jizɔs bee barabara tɛ̄maloo “gbɛnɛ to le maāto” a. (Hib 5:⁠7) Kpɛdumɛ uunɛ lɛɛ Jizɔs gae u, ena a bee yere kara kumaloo a? A bee yere kara bara mɛm lokwa a dap tɔɔ̄ agara nɛ Jɛhova sa doo nu a gbī. Jɛhova bee dā kara a aa nyiɛ ye Saaro ama sa bee yere ziī ɛnjɛl kɔ a yere ye mɛm loo.

16. Ena anua Jizɔs bee ɛrɛ gbɛnɛ etɛɛrɛ sɔ̄ a gaa bee yere kara bie bu gɔh Gɛtsemani a?

16 Bu kaka, Jizɔs bee to sɔ̄ a gaa yere kara bie bu gɔh Gɛtsemani nyɔɔbee a bee suā kɔ pya nɛɛ e’ɛp ye nua nɛɛ gbee bee. A bee suānage kɔ a ɛrɛe gbɛnɛ toh a ye le bee, lo a le dodoo kɔ bee ye Tɛ a le kaɛ. Lo o gaa tɛɛ̄ bu ziī kɛ̄tɔɔ̄ a doā-ɛp o tɔɔ̄ agara nɛ Jɛhova, ena o dap nɔ aāloo to Jizɔs a? Naa ɛp dɔɔ̄na taa nu enɔ ama.

17. Ena i dap nɔ akiiloo Jɛhova aāloo kɛ̄ a agara kara Jizɔs bee yere aābu beenyiɛ doo a?

17 Jɛhova gbaɛ̄tɔ̄ pya o kara. Jɛhova bee gbaɛ̄tɔ̄loo kara Jizɔs bee yere aābu nyiɛ ye. Ena anua a? Taɛ nu anua na bee nu a bee kuī loo Jizɔs na tɔɔ̄ agara nɛ ye Tɛ le sere ye bee kaɛ. Lo tɔɔ̄ agara nɛ Jɛhova le sere ye bee kaɛ kuī i loo, a gaa le agara i bara loo yerebah.​—⁠Yɔɔ 145:​18, 19.

18. Bu pya amunu sīdee na Jizɔs le doodoo gbo a dābeeloo nɛɛ a?

18 Jizɔs dābeeloo kɛ̄ nu a tɔɔ̄loo doo. Sɔ̄ i le bu etɛɛrɛ, bu i wee ɛɛ sɔ̄ i gbo dābeeloo kɛ̄ nu i tɔɔ̄loo doo, eetɔɔ̄ na nɛɛ etɛ̄na bu dua taāŋa i gaa tɛɛ̄ bu. Jizɔs na lo dua gbo a. A suā nu a kura kɔ loo nɛɛ ɔ le kɔ nɛɛ gbī yerebah. A dābeeloo i kɛ̄tɔɔ̄, e a gaa le yerebah i nɛ “taɛ sɔ̄ a bɔloo.” (Hib 4:​15, 16) Dookɛ̄ Jizɔs bee su yerebah ɛnjɛl bee ye nɛ bie bu gɔh Gɛtsemani doo, i kpɛ̄naloo esu yerebah Jɛhova i nɛ, kere a aabu pya i kpa, bu vidio, bu ekɔaue, ale a aabah nɛɛ kanɛɛ a i inaloo ale ziī wuga nɛɛdam ale nɛɛwa.

19. Bu mɛ sīdee na o dap ɛrɛ mɛm sɔ̄ o gaa kpesī kɛ̄tɔɔ̄ a doā-ɛp o tɔɔ̄ agara nɛ Bari a? Naa nɛ edoba.

19 Jɛhova enɛ a “efɛɛloo Bari.” Jɛhova eyere i mɛm loo doodoo wa? Sɔ̄ i yere kara, i ɛrɛ “efɛɛloo Bari lo a eenyɔɔ dɛ̄dɛɛ̄ suānu.” (Fil 4:​6, 7) Efɛɛloo Jɛhova nɛ doo kɔ beenyiɛ i a fɛɛrɛloo sa doo kɔ i kɛɛrɛ nu leere. Naa ɛp kɛ̄ lo ama bee lu kaka loo ziī wuga nɛɛwa a kura Luz doo. A bee kɔ: “M wee bialoo kɛɛrɛ kɔ m le e aba mm. Pio sɔ̄, pya ekɛɛrɛ ama wee doo kɔ m kɛɛrɛ kɔ Jɛhova naa were mɛ loo. Mɛ sɔ̄ a sira doo wo, m wee kɔ kɛ̄ nu mɛ tɔɔ̄loo doo nɛ Jɛhova aba lo sɔ̄. Kara yerebah mɛ nɛ kɔ m baɛloo kɛ̄ nu mɛ tɔɔ̄loo doo.” Dookɛ̄ nu a bee ye siraloo tɔgɛ doo, i dap ɛrɛ efɛɛloo tɛ̄maloo yere kara.

20. Ena i enɔā aāloo to Jizɔs bee to a?

20 Mɛ dua nu a nɛ egbɔ̄nyiɛ nɛɛ i dap nɔ aāloo to Jizɔs sɛh! Lu enyɛŋia i bu kɔ i nɛ egbɔ̄nyiɛ pya i gbo ba le bu ekiɛ̄nu le kɔ i dɛrɛ nyiɛ nyɔɔ Jɛhova le Jizɔs kɔ ba eyerebah i nɛ sɔ̄ nɛɛ i u loo. Lu ezū i kɔ i zue ue sa tɔgɛ nu tɛ̄maloo toesaɛ̄, nyɔnɛbee Jɛhova Bari le Jizɔs Kraist tɔgɛ le elap dogo ama. E i ɛrɛ egbɔ̄nyiɛ sɔ̄ i suā kɔ Jɛhova le ye Saaro dābeeloo kɛ̄ nu i tɔɔ̄loo doo, suā i e’ɔaloo, sa gbī eyerebah i nɛ lokwa i dap egerebu. Dooraa i kiisī lo esu pya nu i enɔā yere bu dogo mmɛ dee Jɛhova edoo gbɔ̄mɛɛ ye yii a tɔaloo nɛɛ a kɔ a gaa le “siŋana dɛ̄dɛɛ̄ maāto [i] lɛɛ dɛɛ̄”!​—⁠Mum 21:⁠4.

YƆƆ 120 Nɔ Fɛgɛ Dogo Jizɔs

^ bar. 5 Pio sɔ̄ nu wee tɔaloo Jizɔs mmɛ kɛ̄ eto. Bu ekobee ue ama, i kɔ ue nyɔɔ taa sɔ̄ Jizɔs bee to, le nu i dap nɔ aāloo.

^ bar. 1 Elua enyaana pio bee ama.

^ bar. 6 Buū Insight on the Scriptures, Volume 2, p. 69.

^ bar. 12 Bee ue Greek alu etap nua “nɛɛ le ɔɔ le” a le bu kpa Matiu 22:39 naa kiiloo aba pya nɛɛ a i tɔɔ̄ kpaɛ̄. A dap kiiloo ɛrɛgeba nɛɛ i yaa nyɔɔnɛ dānianu.

^ bar. 58 UE A BAATƐ̄ FOTO: Jizɔs bee gbɔ̄nyiɛ Meri le Mata. I dapnage doo wo nɛ pya nɛɛ nɛɛ u loo.

^ bar. 60 UE A BAATƐ̄ FOTO: Jizɔs bee kpɛ̄naloo etɔgɛ nu Nikodimɔs sɔ̄ elua uunɛ. I nɔɛ̄ Baibol pya nɛɛ sɔ̄ ba ɛrɛ sɔ̄.

^ bar. 62 UE A BAATƐ̄ FOTO: Jizɔs bee yere kara bara mɛm lo etɔɔ̄ agara nɛ Jɛhova. Ili ɛrɛnage edoo wo sɔ̄ i le kɛ̄bah doā-ɛp.