Skip to content

Skip to table of contents

1 EKOBEE UE ENƆ

“Pya A Gbī Jɛhova Naa Ɛrɛ Ebɛɛ̄ Loo Lɔgɔ Le Nu”

“Pya A Gbī Jɛhova Naa Ɛrɛ Ebɛɛ̄ Loo Lɔgɔ Le Nu”

I EKOBEE UE ZUA 2022 NA: “Pya a gbī Jɛhova naa ɛrɛ ebɛɛ̄ loo lɔgɔ le nu.”—YƆƆ 34:10.

YƆƆ 4 ‘Jɛhova Na Nɛɛ A Mɛ Tɔɔ̄loo A’

DASĪ TƐƐ̄NYƆƆ *

Devid bee ɛp kɔ ‘lɔgɔ lenu naa naɛ̄nɛ’ ye sɔ̄ a bee le bu e’aga kɛ̄tɔɔ̄ (Ɛp 1-3 barakpaɛ̄) *

1. Amunu e’aga kɛ̄tɔɔ̄ na Devid bee le bu a?

 DEVID aa bee teera nyɔɔbee a ɛrɛ nɛɛ a gaa bee gbī efɛ ye. Sɔɔl alu mɛnɛ Izrɛl a ɛrɛ ekpo aa bee gbī efɛ ye. Sɔ̄ nuede ebee tah bah Devid, a bee yii bu buɛ̄ Nob, sa bara kɔ alu edɔɔ̄ aba o’oo bee fituru ye nɛ. (1 Sam 21:​1, 3) Sɔ̄ esaa, alɛ le pya ye nɛɛ bee gɔā bu koro dɛm. (1 Sam 22:⁠1) Ena a bee yere Devid bu dua kɛ̄tɔɔ̄ ama a?

2. Amunu gbɛnɛ piya nu na Sɔɔl aa bee doo loo aba ɛɛ a? (1 Samuel 23:​16, 17)

2 Sɔɔl bee manyiɛ Devid kaāna nyɔɔbee bu gbɛnɛ-edo nɛɛ bee ye ɛɛ loo sa ye leera nyɔɔ kɛ̄ ebea gbɛnɛ-edo nɔ̄ eebah doo. Sɔɔl bee suānage kɔ ye lɛɛbeekɛɛ̄ na a doo kɔ Jɛhova a kɔ alu elɛɛ ye dɔ mɛnɛ bah sa sagɛ Devid nua mɛnɛ a. (Buū 1 Samuel 23:​16, 17.) Kerewo, sɔ̄ Sɔɔl bee dagesī le aa bɛɛ doodoo mɛnɛ Izrɛl a, gbɛnɛ-edo pya nɛɛ le pya nɔ̄ bee ye le dumɛ; e lo ama bee doo kɔ Devid a teera taā a doo ba fɛ ye. Sɔɔl bee kɛɛrɛge kɔ edabe gbanasī Bari kɔ aa wu Devid nua mɛnɛ ni? (Ais 55:11) Baibol naa kɔ, kerewo ziī nu i suā na bee: Sɔɔl aa bee doo gbɛnɛ piya nu loo aba ɛɛ. Nyɔnɛbee pya a gbanasī Bari naa wee eeba!

3. Devid bee doo dogo doodoo wa kaɛlɛɛ kɛ̄tɔɔ̄ a bee le bu?

3 Devid bee le nɛɛ a kumalookɛ̄. Naale alɛ na a bee kɔ elue mɛnɛ Izrɛl a. Jɛhova na a bee ye sagɛ kɔ alu mɛnɛ a. (1 Sam 16:​1, 12, 13) Sɔɔl bee bɔātɛ̄ e’ɛp Devid nua nɛɛ le ɛɛ aa be nyɔɔ dɔ mɛnɛ. Mɛ Devid naa bee bege ue Jɛhova kɔ alɛ na a ye yeree bu pɔrɔ kɛ̄tɔɔ̄ ama a; e a naa kpɛanage kpɛa kɔ a naa ɛrɛna nuede a ye gbɔɛ̄eloo le kɔ a gaa tɔɔ̄e bu koro dɛm. Taāwo, a bee dap lu kɔ sɔ̄ a bee le bu koro dɛm ama na a bee ɛm ekpetɔ̄ yɔɔ leera alu ekobee ue zua ama a, lo a kɔ: “Pya a gbī Jɛhova naa ɛrɛ ebɛɛ̄ loo lɔgɔ le nu.”​—⁠Yɔɔ 34:⁠10.

4. Pya amunu ebip na i agara a, e ena anua ba lu ebɛɛ̄ a?

4 Nii’ee, gbɛnɛ-edo pya zooro Jɛhova naa ɛrɛ nuede a wa gbɔɛ̄loo le pya nu a wa bɛɛ̄ pio sɔ̄. * Lo ama sira kaāna bu sɔ̄ gbɛnɛ dumɛloo Covid 19. E i ɛmadɛɛ̄ kɔ nu egbasu eewo ama kuma sɔ̄ i aa tɔɔ̄ waɛloo “gbɛnɛ etɛɛrɛloo” a. (Mat 24:21) Sɔ̄ i esuā pya nu ama a, doraa i agara nia ebip a kɔ: Bu mɛ sīdee na Devid naa bee “ɛrɛ ebɛɛ̄ loo lɔgɔ le nu” a? Ena anua i doo kɔ nu i ɛrɛ a gbɔɛ̄ i loo a? Ena anua i dap suā leere kɔ Jɛhova ekuū i dɛɛ̄ loo ani? E ena i doo anyaawo lo ekpɛ̄naloo baɛ nu esira li deesī a?

“LƆGƆ NU NAA NAƐNƐ MƐ”

5-6. Bu mɛ sīdee na Le-yɔɔ 23:​1-6 i yerebah nɛ kɔ i dābeeloo nu Devid aa bee kɔ sɔ̄ a kɔ pya zooro Bari naa lee “ɛrɛ ebɛɛ̄ loo lɔgɔ le nu” a?

5 Ena Devid aa bee kɔ sɔ̄ a kɔ pya zooro Jɛhova naa lee “ɛrɛ ebɛɛ̄ loo lɔgɔ le nu” a? I dap suā kina nu akiiloo tɛ̄maloo e’ɛp ue a beenage lo ama, a le bu kpa Le-yɔɔ 23 ekobee. (Buū Le-yɔɔ 23:​1-6.) Devid bee bɔātɛ̄ dɔ ama tɛ̄maloo etaā ue a kɔ: “Jɛhova na nɛɛ a mɛ ɛp doodoo Nɛɛ Tɔɔ̄loo Naana Pee; lɔgɔ nu naa naɛnɛ mɛ.” Bu pya barakpaɛ̄ a nyɔɔnɛ lo dɔ, Devid kue bee pya nu a si gbɛnɛ du lo a tɔɔ̄ mmɛ deedee, lo a le pya leelee bu edɔɔ̄ a ɛrɛ sɔ̄ a su Jɛhova nua Nɛɛ a ye tɔɔ̄loo. Jɛhova ture ye nyɔɔ “dɛ̄dɛɛ̄ dee kaāna dogo,” e a yerenagebah nɛ Devid sɔ̄ nu ye lee loo le sɔ̄ nu ye agaloo. Devid suā kɔ kere a le e “kɛ̄ taa ebie” lo Jɛhova, a dabenage ɛrɛ taāŋa bu ye dum. Pio sɔ̄, loo ye dap ɔ sa bee kɔ a gaa “kiā tɛɛ̄ bu koro kɛ̄,” e pya nɛɛ ebaa ye loo. Mɛ kuma sɔ̄ Jɛhova na Nɛɛ a ye tɔɔ̄loo a, ‘bɔɔ naa bee aa’ Devid loo lɔgɔ nu.

6 Nyaawo, i agara tua ebip a bee kɔ: Bu mɛ sīdee na Devid naa bee “ɛrɛ ebɛɛ̄ loo lɔgɔ le nu” a? Ye ture na: A bee ɛrɛ dɛ̄dɛɛ̄ nu a ye bɛɛ̄ lokwa a dap tɔɔ̄ bia loo Jɛhova. Ye ɛɛbu naa bee dɛɛa nyɔɔ zɔ bu namloo. Nu Jɛhova bee nɛ Devid bee ye gbɔɛ̄ loo. Nu a bee ye kuī loo gbɛnɛ na pya leelee Bari ye nɛ le kɛ̄ a ye kpega doo.

7. Dookɛ̄ kpa Luk 21:​20-24 kɔ doo, amunu kɛ̄tɔɔ̄ a nua finiabah na Pya Nɛɛ Kraist ba bee le Judia bu tua sɔ̄ o’oo tup zua bee kpesī a?

7 Aāloo pya ue Devid kɔ, i dap muɛ kɛ̄ alu ebɛɛ̄ doo kɔ i aa doo kɔ zɔ a kuī i loo ereloo. Lu kaka kɔ i dap ɛrɛ ɛɛbu loo zɔ i ɛrɛ, mɛ aa i kuī loo gbɛnɛ bu dum. Ziī kpog-bee kaka ue a bee lu ebɛɛ̄ kɔ Pya Nɛɛ Kraist ba bee le Judia bu tua sɔ̄ o’oo tup zua a dābeeloo lo. (Buū Luk 21:​20-24.) Jizɔs ebee wa zuurabahtɔ̄ kɔ, ɛrɛ sɔ̄ a gaa lu sɔ̄ “pya nɔ̄ [etɛɛ̄] ɛŋɛnɛ” Jerusalɛm. Sɔ̄ esira doo wo, alu ebɛɛ̄ kɔ ba a bɔātɛ̄ “eteera kii nyɔɔ gbɛnɛ kpokɛ̄.” Ba e’ɛrɛ kpɔā lo ba teera aa lo buɛ̄, kere lo ama ekura kɔ ba elɛɛbaloo nu ba bee ɛrɛ. Pio zua akii adumɛ, Tɔ Baɛloo bee kɔ doo wo ama kɔ: “Ba bee lɛɛbaloo wa uwe le wa tɔ, sa naa bee su gbɛnɛ-edo nu aā wa tɔ. Nyɔɔbee ba bee suā kɔ Jɛhova eyereebah wa nɛ a, ba bee su dodoo nu a ye nia nua nu a wa kuī loo ee ɛrɛgeba dɔɔ̄na nu a bee kɔ alu gbɛnɛ.”

8. Ena i dap nɔ aāloo nu a bee siraloo Pya Nɛɛ Kraist ba bee le Judia bu tua sɔ̄ o’oo tup zua a?

8 Ena i dap nɔ aāloo nu a bee siraloo Pya Nɛɛ Kraist ba bee le Judia bu tua sɔ̄ o’oo tup zua a? Lo Tɔ Baɛloo i bee kɔ nu akiiloo tua sɔ̄ a, kɔ: “Deesī li, i dap kpesī pya doā-ɛp etɔgɛ kɛ̄ i ɛp zɔ doo; ekɔ ba lu nu a i kuīloo eera sɛh tɔɔ̄ agara nɛ Bari sa ɛrɛ kpɔā na a i kuīloo a? Bu kaka, sɔ̄ kuma elu i dap yii bu gbɛnɛ e’aga kɛ̄tɔɔ̄ sa le bu naɛ̄nu. Lo sɔ̄ i kpɛ̄naloo lo edoo ɛrɛgeba nu alu ebɛɛ̄ dookɛ̄ Pya Nɛɛ Kraist ba bee teera aa Judia bu tua sɔ̄ o’oo tup zua a bee doo.” *

9. Bu mɛ sīdee na ue Pɔɔl bee kɔ nɛ Pya Hibru a yere mɛm loo a?

9 O dapge kɛɛrɛ kɛ̄ a bee agabah pya lo Nɛɛ Kraist doo kɔ ba a aaloo dɛ̄dɛɛ̄ nu ba bee ɛrɛ sa kii dɔɔ̄na kɛ̄ wee bɔātɛ̄ dum ni? A bee lu ebɛɛ̄ kɔ ba a ɛrɛ e’agatɛ̄ yira kɔ Jɛhova enɛ wa pya nu a wa bɛɛ̄. Mɛ a ɛrɛ nu a bee wa yerebah nɛ. O’oo zua lɛɛ pya nɔ̄ Rom gae tɛɛ̄ ɛŋɛnɛ Jerusalɛm, nɛɛ lɛɛratam Pɔɔl ebee zuurabahtɔ̄ Pya Hibru kɔ: “Sereaa bui dum lɛɛ loo wereloo kpugi, doolo nu bui ɛrɛ a gbɔɛ̄ i loo; nyɔnɛbee alɛ bee kɔ, ‘Mm lee lɛɛ a baloo, e mm lee bie a.’ Nyɔɔbee wo i dap su e’aga beenyiɛ kɔā, ‘[Jɛhova] na mdaa nɛɛ yerebah a, bɔɔ naale e’aa mɛ; ena nɛɛ edap mɛ doo loo a?’” (Hib 13:​5, 6) Lu kaka kɔ a bee waɛbah pya a bee su zuurabahtɔ̄ Pɔɔl lɛɛ pya nɔ̄ Rom gae tɛɛ̄ ɛŋɛnɛ wa buɛ̄, lo etɔɔ̄dum a waɛbah bie kɛ̄ ba bee teera kii. Ba bee suā leere kɔ Jɛhova enɛe wa taɛ nu a wa bɛɛ̄. Ue Pɔɔl ama doo kɔ i suā kɔ Jɛhova enɛnage i pya nu a i bɛɛ̄ anii’ee.

“PYA LO NU AMA EGBƆƐ̄ I LOO”

10. Ena alu “nu gɔā” a bee le bu ue Pɔɔl aa bee kɔ a?

10 Pɔɔl bee nɛnage dua zuurabahtɔ̄ ama Timoti, e lo zuurabahtɔ̄ kuunage ili. A bee ɛm kɔ: “Mɛ lo a le i ɛrɛ nuede le nu yaa loo, pya lo nu ama egbɔɛ̄ i loo.” (1 Tim 6:⁠8) Ekɔ lo ama kurage kɔ a naa lee kɔ i ɛrɛ le nuede, le tɔ etɔɔ̄ bu, ale yaɛ aā bɛloo pio sɔ̄ ni? Naale nu Pɔɔl aa bee kɔ lo. Pɔɔl aa bee kɔ ɛrɛgeba nu i ɛrɛ a gbɔɛ̄ i loo. (Fil 4:12) Taɛ “nu gɔā” a bee le bu ue Pɔɔl aa bee kɔ lo. Nu a i kuī loo gbɛnɛ na gbanialoo i nyɔɔnɛ Bari ɛnia, e a naale zɔ i ɛrɛ.​—⁠Hab 3:​17, 18.

Pya Izrɛl naa bee ɛrɛ “ebɛɛ̄ loo lɔgɔ le nu” bu 40 zua ba bee le bu kpo-sagara-wii. I dapge doo kɔ nu i ɛrɛ anyaanwo a gbɔɛ̄ i loo ni? (Ɛp 11 barakpaɛ̄) *

11. Ena i nɔ akiiloo doo kɔ nu i ɛrɛ a gbɔɛ̄ i loo aāloo ue Mozis bee kɔ nɛ Pya Izrɛl a?

11 Nu ili kɛɛrɛ kɔ a bɛɛ̄e i naa dap lu nu Jɛhova muɛ̄ kɔ a bɛɛ̄ i. Naa ɛp nu Mozis bee kɔ nɛ Pya Izrɛl sɔ̄ ba ebee tɔɔ̄ bu kpo-sagara-wii loo 40 zua ama, a bee kɔ: “Jɛhova o Bari enɛa a leelee bu dɛ̄dɛɛ̄ tam lo o baɛ bah; a suā o kiā tɛɛ̄ bu gbɛnɛ kpo-sagara-wii ama; bu baɛ tup zua ama Jɛhova o Bari ebee a tɔɔ̄ loo; lɔgɔ nu naa bee a naɛnɛ.” (Deut 2:⁠7) Bu lo 40 zua a, Jɛhova bee nɛ manna Pya Izrɛl kɔ ba a de. E wa bɛloo, lo a le taɛ lo bɛloo ba bee yaa aā Ijipt a, naa bee baara. (Deut 8:​3, 4) Kere pio nɛɛ bee ɛp kɔ nu alu enɛ wa ama naa gbɔɛ̄, Mozis bee nyɛŋiabu Pya Izrɛl kɔ ba bee ɛrɛ dɛ̄dɛɛ̄ nu a bee wa bɛɛ̄. Bu Jɛhova e’ɛɛ lo i nɔ lo edoo kɔ nu i ɛrɛ a gbɔɛ̄ i loo, tɛ̄maloo etɔgɛ nia sa doo yaa loo kere nwīgbagbara nu a i nɛ, sa i ɛp nua leelee.

DƐRƐ NYIƐ NYƆƆ JƐHOVA KƆ EKUŪ A DƐƐ̄ LOO

12. Ena a tɔgɛ kɔ Devid naa bee ture nyiɛ loo aba ɛɛ mɛ a bee ture nyiɛ loo Jɛhova a?

12 Devid bee suā kɔ Jɛhova wee tɔɔ̄ agara nɛ pya a ye wereloo e a wee wa kuūnage dɛɛ̄loo kaāna. Kere dum Devid bee le bu gɛɛgɛɛloo sɔ̄ a bee ɛm eree 34 Yɔɔ, tɛ̄maloo yira a bee muɛ̄ kɔ “ɛnjɛl Jɛhova wu tɔkpo” ye “tɛ̄ma ɛŋɛnɛ.” (Yɔɔ 34:⁠7) Dap lu kɔ Devid aa bee su ɛnjɛl Jɛhova dooreloo ziī nɛɛ nɔ̄ a le bu kuɛ, lo a le bu nwaɛ̄dɛɛ̄ sa gaa ɛp sɔ̄ pya nɛɛ baa elu. Kere Devid bee lu nɛɛ a para be nɔ̄, a naa bee dɛɛa nyɔɔ kɔ a parae top dɛm ale su gɛ̄nɔ̄ beā be loo pya ye nɛɛ baa. (1 Sam 16:13; 24:12) Devid bee dɛrɛ nyiɛ nyɔɔ Bari sa suā kɔ ɛnjɛl Jɛhova ‘wee agara pya a ɛrɛ bɔɔ loo Bari.’ Kaka ue na bee, ii le e’ɛmadɛɛ̄ kɔ elu ekpega i bu nyɛŋia sīdee anii’ee. Mɛ i suā kɔ kere pya a ture nyiɛ loo Jɛhova u, a elɛɛ wa kɛ̄ bu luh.

Bu gbɛnɛ etɛɛrɛloo, pya nɔ̄ Gɔg lo Magɔg ebe i be loo. Mɛ i dap dɛrɛ nyiɛ nyɔɔ kaāna kɔ Jizɔs le pya ɛnjɛl emuɛ nu aa sira sa ba ekpega i (Ɛp 13 barakpaɛ̄)

13. Sɔ̄ Gɔg lo Magɔg ebe i be loo, ena anua ebee kɔ ii ɛrɛ kpega a, e ena anua bɔɔ naale e’aa i a? (Ɛp foto a le nyɔɔ eko.)

13 Sɔ̄ sɔ̄ naa binia, elu edoā-ɛp kɛ̄ i dɛrɛ nyiɛ nyɔɔ kɔ Jɛhova edap i kpɔā doo. Sɔ̄ Gɔg lo Magɔg, lo a le dɛ̄dɛɛ̄ edonyɔɔ a gbaaloo ziī, ebebe loo pya nɛɛ Bari, ba e’ɛp i kɔ ii ɛrɛ kpega. Elu ebɛɛ̄ kɔ i dɛrɛ nyiɛ nyɔɔ kɔ Jɛhova edap i agara e a e’agara i. Kiikɛ̄ pya lo edonyɔɔ le, i bee gbo naana pee a naa ɛrɛ lɔgɔ nɛɛ a wa kpega. (Ezek 38:​10-12) Ii le e’ɛrɛ lɔgɔ nu nɔ̄, e a naale elu etɔgɛ i kɛ̄ ebe nɔ̄ doo. Dɛ̄dɛɛ̄ edonyɔɔ e’ɛp i nua pya a waɛ efɛ. Ba naale emuɛ nu i muɛ tɛ̄maloo yira, lo a le gbɛnɛ-edo pya ɛnjɛl ba tɛɛ̄ ɛŋɛnɛ pya nɛɛ Bari lo ekpega wa. Ena anua pya edonyɔɔ naale edap wa muɛ a? Ba naale edap wa muɛ doo pippip, nyɔnɛbee ba naa ɛrɛ yira bu Bari. Naa ɛp kɛ̄ e’ɔbɛ wa sɔ̄ gbo nɔ̄ bunyɔɔ elu wee yerebah i nɛ doo a!​—⁠Mum 19:​11, 14, 15.

KPƐ̄NALOO ANYAAWO BAƐ NU AA LU DEESĪ

14. Pya ena i dap doo anyaawo lo ekpɛ̄naloo baɛ nu aa lu deesī a?

14 Ena i dap doo anyaawo lo ekpɛ̄naloo baɛ nu aa lu deesī a? Tuatua, a lee kɔ dɛ̄dɛɛ̄ ii i ɛp nu bu namloo bu sīdee a bɔloo, sa suā kɔ i dabe lɛɛebaloo ale u bie ziī dee a ee. A bɔnage loo kɔ nu i ɛrɛ a gbɔɛ̄ i loo sa ɛrɛ ɛɛbu loo gbanialoo i ɛrɛ kumaloo Jɛhova. Kɛ̄ i suā loo Bari leere doo, kɛ̄ i dɛrɛnage ye nyiɛ nyɔɔ kɔ ekpɔā i sɔ̄ Gɔg lo Magɔg ebe i be loo doolo.

15. Ena a bee siraloo Devid sɔ̄ a bee le zege lo a doo kɔ a suā kɔ Jɛhova naale elɔgara ye a?

15 Naa ɛp dɔɔ̄na nu a bee yerebah nɛ Devid lo eyerenage bah nɛ ili kɔ i dap kpɛ̄naloo baɛ pya doā-ɛp i kpesī. Devid bee kɔ: “Daaraa edɛm loo sa muɛ kɔ Jɛhova lee! Nu lee loo nɛɛ a ye teera yii bu!” (Yɔɔ 34:⁠8) Pya ue ama doo kɔ alu esuā nu anua Devid bee dɛrɛ nyiɛ nyɔɔ kɔ Jɛhova eyereebah ye nɛ. Devid wee dɛɛa nyɔɔ Jɛhova, e ye Bari naa wee ye lɔgara lɔgɔ sɔ̄. Sɔ̄ Devid bee le zege, a bee bebe loo gbɛnɛ nɛɛ nɔ̄ pya Filistia a ɛrɛ ekpo a kura Goliat, a bee kɔ nɛ lo gbɛnɛ nɛɛ nɔ̄ ama kɔ: “Nii’ee ama Jɛhova gaa le su a mɛ yere kɛ̄ bah.” (1 Sam 17:46) Sɔ̄ esaa, Devid bee si tam nɛ ziī mɛnɛ a kura Sɔɔl, lo a bee gbī efɛ ye gbɛnɛ-edo sɔ̄. Kerewo, “Jɛhova bee . . . le loo” Devid. (1 Sam 18:12) Nyɔɔbee Devid bee muɛ kɛ̄ Jɛhova bee ye yerebah nɛ doo sɔ̄ akii adumɛ a, a bee suā leere kɔ Jɛhova eyerenage bah ye nɛ bu ɛrɛgeba taāŋa a kpesī.

16. Pya amunu sīdee na i dap ‘daara edɛm loo’ le dogo Jɛhova a?

16 Kɛ̄ i dɛrɛ nyiɛ nyɔɔ Jɛhova doo anyaawo, kɛ̄ i dɛrɛnage ye nyiɛ nyɔɔ kɔ e’agara i li deesī doolo. Alu ebɛɛ̄ kɔ i ɛrɛ yira sa dɛɛa nyɔɔ Jɛhova lokwa i dap bip sɔ̄ aābah i tɛtam lo esi i Kɔvɛnsɔn le Asɛmbli ale kɔ a nɛ i sɔ̄ esu siā dɛ̄dɛɛ̄ pya i enɔānu le uwe zue ue. E lo a sira kɔ i tɛtam naa yiga enɛ i sɔ̄ sa i lɛɛ loo tam a? Ekɔ i ɛrɛge yira kɔ Jɛhova naale elɛɛ i baloo sa ekiisī lo enɛ i nu a i bɛɛ̄ ziī ziī dee ni? (Hib 13:⁠5) Booboo pya a gaa si tam mmɛɛ̄ sɔ̄ dap kɔ kɛ̄ Jɛhova eyerebah wa nɛ doo taɛ sɔ̄ ba bee le bu ebɛɛ̄. Jɛhova bɔloo eture nyiɛ loo.

17. Ena alu ekobee ue zua 2022 a, e ena anua a bɔloo a?

17 Kuma sɔ̄ Jɛhova i le loo a, ii le e’ɛrɛ bɔɔ loo nu aa lu li deesī. Ilii Bari naale elɛɛ i baloo, lo i su doo nu a ye nia nua tuatua bu i dum. Lokwa i nyɛŋiabu nu i doo anyaawo lo edap kpɛ̄naloo baɛ pya e’aga sɔ̄ a gaa lu li deesī sa dɛrɛ nyiɛ nyɔɔ kɔ Jɛhova naale elɛɛ i baloo, Eku A Baɛbee esagɛ kpa Le-yɔɔ 34:10 kɔ alu ekobee ue zua 2022, lo a kɔ: “Pya a gbī Jɛhova naa ɛrɛ ebɛɛ̄ loo lɔgɔ le nu.”

YƆƆ 38 Jɛhova Edoo Kɔ o Agaloo

^ bar. 5 Lu esu i ekobee ue zua 2022 aābu kpa Le-yɔɔ 34:​10, lo a kɔ: “Pya a gbī Jɛhova naa ɛrɛ ebɛɛ̄ loo lɔgɔ le nu.” Gbɛnɛ-edo pya zooro Jɛhova naa ɛrɛ gbɛnɛkpo kpugi, e ba naa ɛrɛnage gbɛnɛkpo zɔ. Tɛɛ̄ doodoo wa na i kɔ ba “naa ɛrɛ ebɛɛ̄ loo lɔgɔ le nu” a? E dādābeeloo dɔ ama eyerebah i nɛ kɔ i kpɛ̄naloo baɛ e’aga sɔ̄ elu doodoo wa?

^ bar. 4 Buū “Ebip Pya A Buū Bip” a le bu Watchtower September 15, 2014.

^ bar. 8 Buū Watchtower May 1, 1999, p. 19

^ bar. 54 UE A BAATƐ̄ FOTO: Kere sɔ̄ Devid bee le egɔā bu koro dɛm nyɔɔbee Mɛnɛ Sɔɔl, a bee tɔgɛnage nia loo pya nu Jɛhova edoora ye nɛ.

^ bar. 56 UE A BAATƐ̄ FOTO: Sɔ̄ Pya Izrɛl bee aa Ijipt, Jɛhova bee wa nɛ manna sa doo kɔ wa bɛloo aa saā.