Rhie riẹ irhomẹmro re havwiẹ

Rhie riẹ eghwẹmro re havwiẹ

Enọ Rẹ Otu Re Se Ẹbe Ọwan I Nọren

Enọ Rẹ Otu Re Se Ẹbe Ọwan I Nọren

Mesoriẹ i Jesu ọ hunute ẹmro i David ri ha Psalm 22:1 o ki hwu?

Usuẹn ẹmro ri Jesu ọ ta kẹta o ki hwu, yẹ ẹmro ra ya rhẹ Matthew 27:46: “Osolobrugwẹ mẹ, Osolobrugwẹ mẹ, mesoriẹ wa sẹrerhumuji mẹ?” Ọke i Jesu ọ tẹmro enana, nọ ha ẹmro i David, ra ya rhẹ Psalm 22:1 te orugba. (Mark 15:34) Ọnọ sọ erhe roro taghene Jesu ọ tẹmro enana fọkime ẹhẹn yen o seriotọre, yanghene orho vwo esegburhomẹmro kpahen Jehova-a. Jesu ọ dabu rhe oborẹ ọsoriẹ o fo no hwu, no ji mwuegbe ro no hwu. (Matt. 16:21; 20:28) O ji rhe taghene uvwre ọke uhwu ọnẹyen, Jehova ọ “gbogba ẹruete” hariẹ ye-e. (Job 1:10) Omarana, Jehova nọ ha uphẹn rẹn Jesu no djephia rhẹ imwẹro taghene ọye ono vwo atamwu, o toro oborẹ o hwu lele-e.—Mark 14:35, 36.

Omarana, mesoriẹ i Jesu ọ tẹmro ri ha psalm ọnana? Dedevwo a dabu rhe oborẹ ọsoriẹ-ẹ, ọrẹn jenẹ a ta kpahen iroro ezẹko. *

Ọke i Jesu ọ tẹmro enana, nọ haye ta taghene Jehova ọ ha userhumu riẹn ọke uhwuie-e? O fori ni Jesu ọ kwosa otan na vabọ userhumu i Jehova. Jesu onyakpọ, omarana o fori no “hwu rẹn ihworho ephian.”—Heb. 2:9.

Ọke i Jesu ọ hunute ẹmro ezẹko nẹ psalm ọrana, ọ guọlọre nẹ awọrọ i roro kpahen ọsoso eghwẹmro i psalm na? Uruemru itu i Jew ọke ahwanren aye ine rhe ẹmro ijoro buebun rhẹ urhomu. Aye i rhe rhon oghwẹmro ijoro owu, aye ina sabu karorhọ ọsoso eghwẹmro ijoro na. Orhianẹ ọnana yẹ oborẹ i Jesu o vwo rhẹ ẹhẹn, nọyẹ ọ ha userhumu rẹn idibo yi ri rhiẹ itu Jew karorhọ aruẹmẹrẹn buebun ri ha uvuẹn oghwẹmro i psalm ọnana, sekpahen ekwakwa ri na phia ọke uhwu i Jesu. (Ps. 22:7, 8, 15, 16, 18, 24) Habaye, eghwẹmro ri kẹta uvuẹn psalm na, i ha ujiri rẹn Jehova jeghwai djephia taghene ọye yo suẹn ọsoso akpọ na.—Ps. 22:27-31.

Ọke i Jesu ọ hunute ẹmro i David ọ tare, nọ haye ta taghene ọye o ruẹ emru ọsọsọ owuorowu-u? Bọmọke o ki hwu, otu i Sanhedrin na i ruẹ ẹghware ro vwo lele urhi, jeghwai brorhiẹn kpe i Jesu taghene ọ kparehaso Osolobrugwẹ. (Matt. 26:65, 66) Aye i ruẹ ẹghware ọnana ọrẹ okpakpa uvuẹn ason, habaye aye e ruie lele urhi re guẹnzọ-ọn. (Matt. 26:59; Mark 14:56-59) Ọke i Jesu ọ nọ onọ ọrana, ọ haye ta taghene ọye o ru oborẹ ọ sọre ra na fọkiẹ kpe yi hwu-u.

Jesu ọ ji karorhọ awọrọ taghene dedevwo a ha uphẹn rẹn David, ro rhiẹ ohworho rọ ya eghwẹmro i psalm ọnana nọ rioja, ọnana no djephia taghene Jehova orho vwo ekwerhọ kpahen Davidi-i? Onọ i David o djephia taghene orho vwo esegburhomẹmro-o. Ọke rọ nọ onọ na hin, nọ tare taghene ọye ọ hẹroso omẹgbanhon i Jehova ono simi ihworho yi, omarana Jehova nọ ha ebrurhọ riẹn. (Ps. 22:23, 24, 27) Omaran ọ ji havwọ, dedevwo Jesu, ro rhiẹ “Ọmọ i David,” ọ rioja uvuẹn oberun orhan oja na, Jehova o ji vwo ekwerhọ kpahiẹn.—Matt. 21:9.

Jesu ọ vioja kpahen imwẹro na taghene Jehova o tiobọnu usimi riẹ-ẹn, neneyo ọ sabu sẹrorẹ emevigbanhon ọnẹyen? Orhiẹ ọhọre i Jehova bi nẹ Jesu ọ rioja jeghwai hwu-u. Ọke i Adam ọrhẹ Eve a kparehaso i Jehova hin, yẹ ẹkwaphiẹrhotọre ọrana o rhirhiẹ ye. Jesu o ruẹ oborẹ ọ sọre-e, ọrẹn o fori nọ rioja jeghwai hwu, neneyo ọ sabu kpahenrhọ enọ Echu ọ nọren, jeghwai tiobọnu otan rọ nọ dẹ oborẹ Adam ọ kpare fughwẹ. (Mark 8:31; 1 Pet. 2:21-24) Ọnana ọnọ sabu rugba orhianẹ i Jehova o dje ẹruete phia rẹn Jesu uvwre ibiọke-e, uvuẹn ọke ukaro uvuẹn akpenyerẹn yen.

Jesu ọ guọlọ ha userhumu rẹn idibo yi tẹnrovi oborẹ ọsoriẹ i Jehova ọ ha uphẹn riẹn no hwu oberun orhan oja? * Jesu o rheri taghene aruẹ uhwu ọnana uvuẹn oberun orhan oja na, ọnọ suẹ ukọ rẹn ihworho buebun. (1 Cor. 1:23) Orhianẹ idibo yi i tẹnrovi oborẹ ọsoriẹ o fo no hwu, aye ine vwẹruọ oborẹ uhwuie o ghini mevirhọ. (Gal. 3:13, 14) Aye ine ni Jesu rhiẹ Usimi aye, ukperẹ ono rhiẹ ohworho rọ suẹ urhi.

O toro oborẹ ọsoriẹ i Jesu ọ hunute ẹmro erana-a, ọye o rheri taghene orho hwu oberun orhan oja na, ọye o ruẹ ọhọre i Jehova. Ọke i Jesu ọ tẹmro ri ha eghwẹmro i psalm ọnana hin, nọ tare: “O rugba ne!” (John 19:30; Luke 22:37) Itiọrurhomẹmro, fọkime i Jehova o dje ẹruete phia rẹn Jesu uvwre ibiọke-e, nọ ha uphẹn rẹn Jesu sabu ruẹ ọsoso oborẹ ọsoriẹ e dje yi rhiẹ otọrakpọ na gba. Nọ ji ha uphẹn riẹn ha ọsoso ekwakwa ra ya kpahiẹn “uvuẹn urhi Moses ọrhẹ erẹ emẹraro na kugbe Ọbe Ijoro na” te orugba.—Luke 24:44.

^ Udjoghwẹmro 2 Se udjoghwẹ 9 ọrhẹ 10 uvuẹn urhomu-ẹmro uyono na “Oborẹ Ana Sabu Yono nẹ Ẹmro i Jesu ri Kẹta” rọ ha uvuẹn Oghwa Odẹrẹ ọnana.

^ Udjoghwẹmro 4 Ọke rọ wian owian aghwoghwo na, ọkezẹko Jesu ọ tẹmro yanghene nọ enọ ri vwe dje oborẹ o ghini roro phia. O ruẹ ọnana neneyo ọ sabu ha uphẹn rẹn idibo yi nẹ aye i ta iroro aye phia.—Mark 7:24-27; John 6:1-5; se Oghwa Odẹrẹ ọrẹ October 15, 2010, idjaghwẹ 4-5.