Rhie riẹ irhomẹmro re havwiẹ

Rhie riẹ eghwẹmro re havwiẹ

Wu Rheri?

Wu Rheri?

Mesoriẹ i Baibol na ọ vwanriẹn ẹmro ezẹko?

IHWORHO ri ya Baibol na, i vwanriẹn urhie ẹmro ezẹko rhẹ aruẹ ikerẹmro owu. Jene roro kpahen erhirhiẹ esa ri soriẹ eri yariẹ e ruẹ omaran:

Uvwrọke aye a ya ye. Uvuẹn Israel ọke ahwanren, ihworho buebun e vwo ọbe Urhi ọrẹ aye-e. Aye rhon Urhi na ọke re seyi rẹn agbamwa Israel na ri kokori uvuẹn i tabernacle na. (Deut. 31:​10-12) Ọrẹn, ọkezẹko o vwo ekwakwa ra suẹ ọyanghan ọke aye a kerhọ, ji meviẹ inọke buebun uvwre otu na. (Neh. 8:​2, 3, 7) Uvuẹn aruẹ erhirhiẹ ọrana, arha vwanriẹn ẹmro na ta nọ lẹrhiẹ phẹrẹ rẹ ihworho na ina karorhọ eyaya ọfuanfon na, ji ha aye ruiruo. Itiọrurhomẹmro, ra vwanriẹn ẹmro ezẹko, ọ ha userhumu rẹn aye omamọ karorhọ ẹmro eghoghanren jerẹ eri sekpahen ekama ọrhẹ orhienbro egbagba i Jehova.—Lev. 18:​4-22; Deut. 5:1.

Ona oborẹ a ya ẹmro na lele. A ya ekete ezẹko uvuẹn Baibol na rhẹ ẹmro ijoro, ọbe Psalms, Song of Solomon, ọrhẹ Lamentations i ha usuien. Ọkezẹko, ijoro e vwo ikerẹmro ra vwanriẹnren rọ lẹrhẹ urhomu-ẹmro ijoro na homaphia, rọ ha userhumu rẹn era kerhọ ye sabu karorhọ ikerẹmro na. Jerẹ udje, djokarhọ ẹmro ri ha Psalm 115:​9-11: “O Israel, are i hẹroso i Jehova—Ọye yẹ userhumu aye ọrhẹ ọrọ hẹrote aye. O unuoghwa Aaron, are i hẹroso i Jehova—Ọye yẹ userhumu aye ọrhẹ ọrọ hẹrote aye. Are ra zofẹn i Jehova, hẹroso i Jehova —Ọye yẹ userhumu aye ọrhẹ ọrọ hẹrote aye.” Fọkime a vwanriẹn ẹmro erana, ọ sabu ha userhumu rẹn era so ijoro na sẹrorẹ irhomẹmro eghoghanren erana rhẹ uvuẹn ẹhẹn ọrhẹ ọmudu aye.

Ọghanronmẹ ra na kanrunumwu ẹmro eghoghanren. Ọkezẹko, ihworho ri ya Baibol na, i vwanriẹn urhie ẹmro eghoghanren ezẹko. Jerẹ udje, ọke i Jehova ọ ta rẹn emọ Israel taghene aye i vwa riẹ ọbara-a, Moses nọ vwanriẹn oborẹ ọsoriẹ ọgbọ buebun. Jehova ọ guọlọ karunumwuie taghene arhọ ọrẹ ugboma na, ọ ha uvuẹn ọbara na, nọyẹ ọbara o mevirhọ arhọ. (Lev. 17:​11, 14) Ọke inyikọ na ọrhẹ ekpako ri ha i Jerusalem e kele ekwakwa ro fori na kẹnoma riẹn, ri Jehova o vwo utuoma kpahen, aye ni rharhumu kanrunumwu oborẹ ọsoriẹ ana kẹnoma rẹn ọbara.—Acts 15:​20, 29.

Dedevwo o vwo ekete buebun ra vwanriẹn ẹmro uvuẹn Baibol na, ọrẹn ọnana o mevirhọ taghene Jehova ọ guọlọre ne vwo uruemru ra vwanriẹn ẹmro i Baibol na-a. Jerẹ udje, Jesu nọ tare: ‘Are arha nẹrhomo, are i vwa vwanriẹn ẹmro owu ọgbọ buebu-un.’ (Matt. 6:7) Jesu nọ hunute ekwakwa sansan ro fori taghene a nẹrhomo kpahen ri serhọ rhẹ ọhọre Osolobrugwẹ. (Matt. 6:​9-13) Omarana, dedevwo a jomarhotọre na ja vwanriẹn aruẹ ẹmro owu uvuẹn ẹrhomo ọwan, ọrẹn ana sabu rharhumu riẹ irhomu-ẹmro erana ọgbọ buebun.—Matt. 7:​7-11.

Fọkiẹ omamọ iroro erana yọ soriẹ i Baibol na ọ vwanriẹn ẹmro yanghene urhie ẹmro ezẹko. Ọnana owu usuẹn izede buebun ri Jehova ro rhiẹ Oyono Rode na, o yono ọwan oborẹ ene ru mẹrẹn erere rẹn oma ọwan.—Isa. 48:​17, 18.