Rhie riẹ irhomẹmro re havwiẹ

Rhie riẹ eghwẹmro re havwiẹ

Wu Ji Karorhọ?

Wu Ji Karorhọ?

Wu dabu se irhomu-ẹmro ri ha uvuẹn Oghwa Odẹrẹ re nyavrẹn na? Nie sẹ wu na sabu kpahenrhọ enọ enana:

Me yẹ ekwakwa ẹne ra na sabu ru, neneyo uvwele ijoro ẹsuọ ọwan ọ sabu rhomu rhọ?

Ana sabu dabu mevi jeghwai mọrọn ọbe ijoro ọwan rierun. O fori na dabu mwuẹhẹn totọre. Erhe rhie unu ọwan firhọ so ijoro na, ijoro na nọ nọ phia gorigori.—w17.11, p. 5.

Me yẹ emru omamerhomẹ kpahen izede ro suẹn riẹ emwa ra zerua na ọrhẹ ekete aye i havwọ?

O vwo emwa erhan ra zẹrua ri rhabọ lele ẹkwotọre na, ọrhẹ omamọ izede ro suẹn riẹ emwa na. Omarana, ohworho nọ sabu kiki zẹ te amwa na ọrẹ omefuon.—w17.11, p. 14.

Mesoriẹ ẹghẹlẹ izobo otan ri Jehova o tiobọnu rẹn ọwan o rhiẹ ẹghẹlẹ rọ mai rhomu kparobọ?

Ọ lẹrherẹ ọwan vwo ifiẹrorhọ re ne nyerẹn bẹmẹdẹ, ọ jeghwai lẹrhẹ ọwan vabọ ọdandan ọrhẹ uhwu. Fọkiẹ ẹguọlọ rẹ Osolobrugwẹ o vwo kpahen emọ Adam, no tiobọnu i Jesu rẹn ọwan ri rhiẹ iruedandan.—wp17.6, pp. 6-7.

Marhẹ i Psalm 118:22 o ru rionbọrhọ ẹrhọmọnuhwu i Jesu?

A tiẹn i Jesu taghene rhẹ ọye yi Messiah na-a, na jeghwai kpe yi. Na rhọmeriẹn nẹ uhwu neneyo ọ sabu “rhiẹ atita rọ mai ghanren” na.—w17.12, pp. 9-10.

A tare taghene ọmọ ọkpako ọvo yo no rhiẹ ọsẹ rode rẹn i Messiah na?

Emọ ekpako ezẹko i rhiẹ ọsẹ rode rẹn i Messiah na, ọrẹn, o rhiẹ ọke ephia-an. Jerẹ udje, o rhiẹ i David yẹ ọmọ ọkpako i Jesse-e; ọrẹn, Messiah na o nẹ uvwiẹ i David rhe—w17.12, pp. 14-15.

Iruemru-urhi ego ri sekpahen omesimo yi ha i Baibol na?

Urhi na ọ tare taghene ihworho re kpomẹ aruẹ emiamo ezẹko i rhirhiẹ ekete kologho. Ihworho ri hobọte irinmi ne ghwe abọ aye. Urhi ọ ji ta kpahen oborẹ ene ru ekwakwa ri vwe fo re nẹ oma ohworho sa. A samo ọmọ orho te ẹdẹ ẹrẹnren ne, oma ọmọ na ọrhọ gbanhon ne, no jo ghwe ọbara phan.—wp18.1, p. 7.

Mesoriẹ o fo nẹ Olele Kristi o vwo ẹguọlọ omobọ?

O fori ne vwo ẹguọlọ kpahen ereva ọwan jerẹ oma ọwan. (Mark 12:31) A ta rẹn esa nẹ aye i “vwo ẹguọlọ kpahen ane aye jerẹ ugboma aye.” (Eph. 5:28) Ọrẹn ẹguọlọ omobọ, ọnọ ji sabu vrẹn ovwan.—w18.01, p. 23.

Me yẹ ekwakwa ezẹko ra na sabu ru ne rhe ruẹ riaro uvuẹn ogame i Jehova?

O fori ne se i Baibol na, roro kpahiẹn jeghwai haye ruiruo. O fori ne rhie ọmudu ọrhẹ ẹhẹn ọwan firhọ neneyo ẹhẹn ọfuanfon na ọ sabu sun ọwan, ne ji rhiabọ dede userhumu awọrọ.—w18.02, p. 26.

Mesoriẹ ihworho ra ha ikereti bepha ọrhẹ idjilẹ ina ja sabu ta rẹn ọwan kpahen obaro na?

O vwo iroro buebun, ọrẹn, ọrọ mai ghanren yẹ, Baibol na ọ tiẹn iruemru erana.—wp18.2, pp. 4-5.

Ukẹro ọgo yo fori na ha ni use ra na ya riẹ emaren uvuẹn oghwa ohworho?

Orhianẹ ọwan i rhiabọ dede use owu ne, o fori na nyamwu ẹmro ọwan. (Ps. 15:4) O fo na ghwai wene ẹhẹn ogege-e. Ohworho ro seruo na, o mwuegbe hẹruọ ne.—w18.03, p. 18.

Me yẹ ihworho ra ha mwu ina sabu yono mie i Timothy?

Timothy ọ hẹrote edamẹ ihworho jeghwai ha ogame i Jehova karo. Ọ wian gbangbanhon uvuẹn iruo Uvie na jeghwai ha oborẹ o yonorin ruiruo. O yono omayen ọke ephian jeghwai hẹroso ẹhẹn ọfuanfon i Jehova. Ekpako ukoko ọrhẹ awọrọ ina sabu hẹrokele udje yi.—w18.04, pp. 13-14.