Rhie riẹ irhomẹmro re havwiẹ

Rhie riẹ eghwẹmro re havwiẹ

URHOMU-ẸMRO UYONO 21

IJORO 107 Udje Ẹguọlọ Ọrẹ Osolobrugwẹ

Oborẹ wu ne ru Mẹrẹn Omamọ Ohworho wu na Rọnmọ

Oborẹ wu ne ru Mẹrẹn Omamọ Ohworho wu na Rọnmọ

“Ọrọmo yọ nọ sabu guọlọ omamọ ane mẹrẹn? Ọ ghanren ghwẹ ikoral dibridibri.”PROV. 31:10.

OBORẸ ENE YONO KPAHEN

Ene yono kpahen iruemru-urhi Baibol ri na ha userhumu rẹn ohworho guọlọ omamọ esa yanghene ane, ọrhẹ oborẹ awọrọ uvuẹn ukoko na ine ru hobọtua ihworho ri vwa ji rọnmọ ri vwo ẹhẹn aye ina rọnmọ.

1-2. (a) Me yẹ Ilele Kristi ri vwa ji rọnmọ ine roro kpahen bọmọke aye ine ki lele ohworho kọnrhọ? (b) Me yo mevirhọ ne lele ohworho “kọnrhọ”? (Se “Ẹmro re Dje Fiotọre.”)

 WU VWO ẹhẹn wu na rọnmọ? Dedevwo rhẹ orọnmo yọ yẹ ohworho omamerhomẹ-ẹ, ọrẹn, Ilele Kristi buebun ri vwa ji rọnmọ, e fiẹrorhọ ọke aye ina mẹrẹn ohworho aye ina rọnmọ. Bọmọke wu ne ki lele ohworho kọnrhọ, wu ne vi mwuegbe oma vwẹre, vwo ẹguọlọ kpahen i Jehova, ji vwo igho wu ne ruẹ irueruo na. a (1 Cor. 7:36) Wu rhe ru te omaran, wu ne vwo orọnmo ro vwo omamerhomẹ.

2 Ọrẹn, ọ lọhọ na mẹrẹn omamọ ohworho ra na rọnmọ-ọ. (Prov. 31:10) Wu rha tobọ mẹrẹn ohworho ro jeruo dede, ọ vwọ lọhọ re ne lelie kọnrhọ-ọ. b Uvuẹn urhomu-ẹmro ọnana, ene yono kpahen oborẹ ọnọ ha userhumu rẹn Ilele Kristi ri vwa ji rọnmọ, mẹrẹn omamọ ohworho aye ina rọnmọ, ji lelie kọnrhọ. Ene ji yono kpahen oborẹ awọrọ uvuẹn ukoko na ine ru hobọtua eri vwo ẹhẹn aye ina rọnmọ.

OBORẸ WU NE RU MẸRẸN OMAMỌ OHWORHO WU NA RỌNMỌ

3. Me yẹ Olele Kristi rọ guọlọ ohworho rọ nọ rọnmọ ono roro kpahen?

3 Wu rhe vwo ẹhẹn wu na rọnmọ, o fori ne wu kiki brorhiẹn iruemru wu guọlọ mie ohworho ro no rhiẹ esa yanghene anuọ, bọmọke wu ne ki lelie kọnrhọ. c We rhe ruẹ omara-an, wu na sabu gbobọhiẹn ohworho ro serhọ wẹn, ye lele ohworho ro vwo serhọ wẹn kọnrhọ. Itiọrurhomẹmro, o fori nẹ ọravwọ o rhiẹ Olele Kristi ro bromarhame ne. (1 Cor. 7:39) Ọrẹn, orhiẹ Olele Kristi ephian ro bromarhame ne, yo no rhiẹ omamọ esa yanghene ane wẹ-ẹn. Omarana, no fori wu nọ oma: ‘Ẹkẹ ego yi mi bru te oma uvuẹn akpenyerẹn mẹ? Iruemru ego yi mi guọlọre uvuẹn oma ohworho na? O vwo ohworho rọ nọ sabu nyamwu oborẹ mie fiẹrorhọ na?’

4. Me yẹ ihworho ezẹko ra guọlọ ohworho aye ina rọnmọ i nẹrhomo kpahen?

4 Wu rhe vwo ẹhẹn wu na rọnmọ, o fiotọre taghene wu nẹrhomo kpahiẹn ne. (Phil. 4:6) Udabọ ọrana, karorhọ taghene orhiẹ i Jehova yọ nọ ha ohworho wu na rọnmọ vwo-o. Ọrẹn, rhe taghene o vwo ọdamẹ kpahen iroro ọrhẹ edamẹ enọ, ọnọ ji sa erhumu mẹrẹn ohworho ro serhọ wẹn. Omarana, rha ta riẹn kpahen iroro ọrhẹ edamẹ enọ. (Ps. 62:8) Rẹ ye nọ ha userhumu wẹn vwo erhionrin ọrhẹ ẹghwanren. (Jas. 1:5) Omizu ọhworhare owu obẹ United States re se i John, d rọ vwọ ji rọnmọ, no dje kpahen oborẹ ọ haba ẹrhomo ọnẹyen: “Mi ta rẹn i Jehova kpahen aruẹ uruemru mi guọlọre uvuẹn oma ọmase mi guọlọ rọnmọ. Mi nẹrhomo ni Jehova ọ yẹ mẹ uphẹn mi na mẹrẹn aruẹ ọmase ọrana. Mi ji rẹ ye nọ ha userhumu mẹ vwo iruemru ri na lẹrhe mẹ rhiẹ omamọ esa.” Omizu ọmase owu obẹ Sri Lanka re se i Tanya, nọ tare: “Uvwrọke mia guọlọ esa, ni mi rẹ i Jehova nọ ha userhumu mẹ fuevwan ga ye, ji vwo omamọ uruemru ọrhẹ omamerhomẹ.” Ọrhọ tobọ rhianẹ wa ji mẹrẹn ohworho wu na rọnmọ ne-e, vwo imwẹro taghene Jehova ọnọ rhọ ha userhumu wẹn izede ọrẹ ugboma ọrhẹ ọrẹ iroro.—Ps. 55:22.

5. Uphẹn ego yẹ Ilele Kristi ri vwa ji rọnmọ i vwori, rọ nọ sa aye erhumu mẹrẹn awọrọ ri vwo ẹguọlọ kpahen i Jehova? (1 Corinthians 15:58) (Ni ifoto na.)

5 Baibol na ọ ha urhebro rẹn ọwan ne vwo “ewian buebun uvuẹn owian Ọrovwori na.” (Se 1 Corinthians 15:58.) Wu rhe fiomarhọ ogame i Jehova ji lele imizu sansan ghwọghọ ọke kugbe, wu na riamerhen obọdẹn okugbe ji vwo uphẹn wu na mẹrẹn awọrọ ri vwa ji rọnmọ ra fuevwan ga i Jehova. Oma ọnọ merhuọn, wu rhe ruẹ ekete omẹgbanhuọn o teri nẹ oma ọ merhen i Jehova.

Wu rhe fiomarhọ ogame i Jehova ji lele imizu sansan ghwọghọ ọke kugbe, wu na sabu mẹrẹn awọrọ ri vwo ẹhẹn aye ina rọnmọ (Ni udjoghwẹ 5)


6. Me yẹ Ilele Kristi ri vwa ji rọnmọ ina karorhọ uvwrọke aye a guọlọ ohworho aye ina rọnmọ?

6 Ẹmro urhebro: Wu vwe jenẹ oborẹ ọ mai ghanren wẹn, no rhiẹ ojemẹ wu na guọlọ ohworho wu na rọnmọ-ọ. (Phil. 1:10) Sẹ ohworho ọ rọnmọren yanghene ọ rọnmọ-ọ, orhiẹ ọrana yọ nọ yẹ ye omamerhomẹ-ẹ, ukpomaran onyerẹnkugbe yi rhẹ i Jehova. (Matt. 5:3) Orhianẹ wa ji rọnmọ-ọ, wu vwo uphẹn wu ne kerabọ owian Uvie na rhọ. (1 Cor. 7:​32, 33) Dabu ha ọke ọnana ruiruo. Omizu ọmase owu obẹ United States re se Jessica, rọ rọnmọren ọke rọ joma te ẹgbukpe 40 nọ tare, “Mi dabu fiomarhọ owian aghwoghwo na, ọrana nọ ha userhumu mẹ vwo ẹhẹn otemẹ uvwrọke mia hẹrhẹ.”

DABU NI OHWORHO NA SO

7. Mesoriẹ o fo ne wu ni ohworho so bọmọke wu na ki ta riẹn taghene wu vwo ẹguọlọ kpahiẹn? (Proverbs 13:16)

7 Me wu ne ruo orhianẹ wu mẹrẹn ohworho ro jeruo ne? O fori ne wu brokpakpa ta riẹn kpahiẹn? Baibol na ọ tare taghene ọvwẹghwanren ọ ha irherhe ruiruo uvuẹn kemru kemru ro ruẹ. (Se Proverbs 13:16.) Ono dje ẹghwanren phia ne wu ha ibiọke ni ohworho na so, wu ki ta riẹn taghene wu vwo ẹguọlọ kpahiẹn. Omizu ọhworhare owu obẹ Netherlands re se Aschwin nọ tare, “Aruẹ iroro ẹguọlọ ọnana ọ kiki homaphia, omaran ọ ji kiki ranmiẹ. Omarana, wu rha dabu ni ohworho so, wu rhe brokpakpa lelie kọnrhọ-ọ.” Habaye, wu rhe ni ọravwọ so ne, ne wu ne rhe sẹ o serhọ wẹn yanghene o serhọ wẹ-ẹn.

8. Marhẹ ohworho rọ vwọ ji rọnmọ ono ru ni ohworho ro jerie so? (Ni ifoto na.)

8 Marhẹ wu ne ru ni ohworho na so? Wu na sabu rhe oborẹ o vwo ẹguọlọ kpahen i Jehova te ọrhẹ aruẹ ohworho rọ havwọ, nyoma wu ne nie so uvuẹn uyono ukoko, yanghene ekete ra riakpọ. Ayọmo yẹ igbehian yen, me yọ mai ta kpahan? (Luke 6:45) Ẹkẹ ro bru te oma i serhọ rhẹ enọ? Wu na sabu nọ kpahiẹn mie ekpako ukoko yi, yanghene Ilele Kristi erọrọ ri te edje ne ri dabu rhe yi. (Prov. 20:18) Wu na sabu nọ kpahen aruẹ ohworho re rherie rhọ yanghene uruemru ro vwori. (Ruth 2:11) Uvwrọke we nie sua na, wu vwe ruẹ oborẹ ọnọ lẹrhẹ ofa ruiẹ-ẹ. Mwuọghọ rẹn orhienbro yi, ọrhẹ oborẹ o vwo imwẹro kpahen, ji kẹnoma rẹn ẹmro ri vwe sekpahuọn.

Ono dje ẹghwanren phia ne wu ha ibiọke ni ohworho na so, wu ki ta riẹn taghene wu vwo ẹguọlọ kpahiẹn (Ni idjaghwẹ 7-8)


9. Ne wu ki ta rẹn ohworho kpahen oborẹ we roro, imwẹro ọgo yo fori wu vwo?

9 Marhẹ wu ne ni ohworho na jiri te bọmọke wu na ki ta riẹn taghene wu vwo ẹguọlọ kpahiẹn? Wu rhe brokpakpa ta riẹn, ọnọ họhọ taghene wu vwe roro vwẹre we ki brorhiẹ-ẹn. (Prov. 29:20) Ọrẹn, wu rhe kpọke phan, nọ nọ họhọ taghene we rhe oborẹ e brorhiẹ-ẹn, maido ọravwọ orho rhe taghene wu vwo ẹguọlọ kpahiẹn. (Eccl. 11:4) Karorhọ, wu na sabu ta rẹn ohworho kpahen oborẹ we roro, ọrhọ tobọ rhianẹ o ji mwuo ẹro sẹ wu na rọnmiẹ-ẹ. Ọrẹn, jenẹ o mwuo ẹro taghene wu mwuegbe orọnmo ne, habaye ji vwo yi rhẹ ẹhẹn taghene ọravwọ ọnọ sabu rhiẹ ọro serhọ wẹn.

10. Me wu ne ruo wu rha djokarhọ taghene ohworho o vwo ẹguọlọ kpahuọn, ọrẹn we vwo ẹguọlọ kpahiẹ-ẹn?

10 Me wu ne ruo wu rha djokarhọ taghene ohworho o vwo ẹguọlọ kpahuọn? We rhe vwo ẹguọlọ kpahiẹ-ẹn, gbe djeyi phia nyoma uruemru ọnọ. Ono rhiẹ oborẹ ọsọre, ne wu lẹrhẹ ọravwọ roro taghene wu vwo ẹguọlọ kpahiẹn, ọrẹn orhiomaran yọ havwọ-ọ.—1 Cor. 10:24; Eph. 4:25.

11. Me wu ne vwo rhẹ ẹhẹn orhianẹ a ta wẹn ne wu ruẹ ẹkwaphiẹrhotọre rẹ awanva ina kọnrhọ?

11 Uvuẹn ẹkwotọre ezẹko, emiemọ yanghene imirẹghwa erọrọ ya sanọ esa yanghene ane rẹn ihworho ekrun aye. Uvuẹn ẹkwotọre erọrọ, ihworho ekrun ọrhẹ igbehian ye ruẹ ẹkwaphiẹrhotọre neneyo ihworho awanva ri vwa ji rọnmọ i vwoma, ji ni oma aye so sẹ aye i fori. Orhianẹ a ta wẹn ne wu ruẹ aruẹ ẹkwaphiẹrhotọre ọnana, o fori ne wu dabu roro kpahen oborẹ o je ihworho awanva na. Wu rha mẹrẹn ihworho awanva ri dabu fo ne, gba damoma nọ kpahen iruemru aye, ọrhẹ aruẹ ihworho aye i havwọ, maido onyerẹnkugbe aye rhẹ i Jehova. Obọdẹn onyerẹnkugbe rhẹ i Jehova, ọ ghanren ghwẹ igho, isukuru ra nyaren, yanghene ẹrhẹ re vwori. Karorhọ taghene ihworho awanva na yi ne brorhiẹn sẹ aye ina rọnmọ.—Gal. 6:5.

OBORẸ WU NE RU LELE OHWORHO KỌNRHỌ

12. Wu rha guọlọ lele ohworho kọnrhọ, marhẹ wu ne ru ta riẹn kpahiẹn?

12 Wu rha guọlọ lele ohworho kọnrhọ, marhẹ wu ne ru ta riẹn kpahiẹn? e Wu na sabu lele ọravwọ bru ọke rhoma are ina tẹmro uvuẹn ekete ihworho i havwọ yanghene nyoma ifonu. Dabu ta ẹhọn riẹn taghene wu vwo ẹguọlọ kpahiẹn. (1 Cor. 14:9) Ọravwọ ọrhọ ta wẹn taghene ọ guọlọ ọke ro no roro kpahiẹn, gba yẹ ye ọke. (Prov. 15:28) Mwuọghọ rẹn ọravwọ, orhianẹ ọ tare taghene ọ guọlọ-ọ.

13. Me wu ne ruo orhianẹ ohworho ọ ta wẹn taghene o vwo ẹguọlọ kpahuọn? (Colossians 4:6)

13 Me wu ne ruo orhianẹ ohworho ọ ta wẹn taghene o vwo ẹguọlọ kpahuọn? Karorhọ taghene ọ lọhọ riẹn rọ ta wẹ-ẹn, omarana, dje uruemru esiri phia ji họghọ riẹn. (Se Colossians 4:6.) Orhianẹ wu guọlọ ọke wu ne brorhiẹn sẹ wu ne lelie kọnrhọ, gba ta riẹn. Ọrẹn, damoma kiki yẹ ọravwọ ẹkpahenrhọ. (Prov. 13:12) Orhianẹ wa guọlọ-ọ, gba ta riẹn izede ro fiotọre ro ji dje ọghọ phia. Djokarhọ oborẹ omizu ọhworhare owu obẹ Austria re se Hans ọ kpahenrhọ ye lele, ọke omizu ọmase owu ọ ta riẹn taghene o vwo ẹguọlọ kpahiẹn: “Mi kpahenrhọ riẹn izede ro fiotọre ro ji dje ọghọ phia. Ogege yi mia ta riẹn taghene mi sabu lelie kọnrhọ-ọ, no jo rho vwo yi rhẹ ẹhẹn. Nẹ ọke ọrana nyarhẹn, mie rhe lelie tẹmro, mi vwe rhe ruẹ ekwakwa ri na lẹrhiẹ roro taghene mi wene ẹhẹn mẹ ne-e.” Ọrẹn, wu rha guọlọ lele ọravwọ kọnrhọ, gba ta riẹn kpahiẹn ji lelie ta kpahen oborẹ wu guọlọre uvuẹn onyerẹnkugbe na. Oborẹ wu guọlọre ọnọ sabu vẹnẹ ọnẹyen, fọkiẹ irueruo amwa wu nurhe yanghene iroro erọrọ.

MARHẸ AWỌRỌ INE RU HOBỌTUA ILELE KRISTI RI VWA JI RỌNMỌ?

14. Marhẹ ene ru nyoma ẹmro ọwan hobọtua Ilele Kristi ri vwa ji rọnmọ?

14 Marhẹ ọwan ephian ine ru hobọtua Ilele Kristi ri vwa ji rọnmọ, ri vwo ẹhẹn aye ina rọnmọ? Izede owu yẹ ọrẹ ene ni ẹmro ọwan so. (Eph. 4:29) Ana sabu nọ oma ọwan: ‘Mia ha izede ona tẹmro ekan kpahen ihworho ri vwa ji rọnmọ? Mi rha mẹrẹn omizu ọhworhare ọrhẹ ọmase ri vwa ji rọnmọ ra tẹmro, ni mia ghwai roro taghene aye i vwo ẹguọlọ kpahen omomaye?’ (1 Tim. 5:13) Habaye, o fo na lẹrhẹ Ilele Kristi ri vwa ji rọnmọ roro taghene emru ọ sọre uvuẹn oma aye-e. Hans, ra hunute vrẹn ne nọ tare: “Imizu ezẹko na nọ mẹ, ‘Me wa hẹrhẹ wu ki rọnmọ? Wẹwẹ rhẹ ọmọvwerhe ghwomaran rẹ.’ Aruẹ ẹmro erana, a lẹrhẹ eri vwa ji rọnmọ ni oma aye sakamu, ji lẹrhẹ aye vwo ọhiẹn ọgbogbanhon aye ina rọnmọ.” Omarana, o fori na rha guọlọ uphẹn ra na kpẹmẹ Ilele Kristi ri vwa ji rọnmọ!—1 Thess. 5:11.

15. (a) Sekpahen uruemru-urhi rọ ha uvuẹn Romans 15:​2, me ye ne roro kpahen vwẹre na ki ha userhumu rẹn ohworho guọlọ ọrọ nọ rọnmọ? (Ni ifoto na.) (b) Me wu yono nẹ ividio na rhe?

15 Me yo fori ne ru erhe roro taghene imizu awanva ine fo orọnmo? Baibol na ọ ta rẹn ọwan ne roro kpahen iroro awọrọ. (Se Romans 15:2.) Ihworho buebun ri vwa ji rọnmọ a guọlọ nẹ awọrọ i dje ohworho aye ina sabu rọnmọ rẹn aye-e, o fori na họghọ rẹn orhienbro aye. (2 Thess. 3:11) Awọrọ ina sabu guọlọ userhumu, ọrẹn, jenẹ aye ọvo bruo rhe vwẹre wu ki ha userhumu rẹn aye. f (Prov. 3:27) Ezẹko i vwa guọlọ ne dje ohworho rẹn aye-e. Omizu ọmase owu obẹ Germany re se Lydia, nọ tare: “Wu na sabu ha use rẹn ihworho awanva na rhiẹ ekete ra riakpọ. Wu rhe ruẹ ọnana ne, gba nyajẹ ọrọ hẹrhẹre vwo harẹn aye.”

Ekete ra riakpọ, ọ lẹrhẹ ihworho ri vwa ji rọnmọ vwo uphẹn rẹ aye ina vwoma (Ni udjoghwẹ 15)


16. Me yo fori nẹ Ilele Kristi ri vwa ji rọnmọ i karorhọ?

16 Ọwan ephian ina sabu nyerẹn obọdẹn akpọ omamerhomẹ—sẹ a rọnmọ ne yanghene a ji rọnmọ-ọ! (Ps. 128:1) Omarana, wu rhe vwo ẹhẹn wu na rọnmọ ọrẹn wa ji mẹrẹn ohworho-o, rhe fiomarhọ ogame i Jehova. Omizu ọmase owu obẹ Macao re se Sin Yi, nọ tare: “Ọke wu ne rhirhiẹ ye kologho yọ mai kpẹtẹ, wu rha haye vwanvwọn ọke wu na ghwọghọ kugbe rhẹ ohworho wu na rọnmọ uvuẹn i Paradais. Riamerhen ọke ọnana, ji dabu haye ruiruo.” Ọrẹn, me wu ne ruo orhianẹ we lele ohworho ro jeruo kọnrhọ ne? Urhomu-ẹmro rọ ha kpahen ọnana, ọnọ ta kpahen oborẹ wu ne ru kọnrhọ rhẹ efikparobọ.

IJORO 137 Emẹse Ra Fuevwan

a Ne wu sabu rhe sẹ wu mwuegbe ne, se urhomu-ẹmro na “Ra Kọn Rhọ​—Obọrẹ Ukaro: Mi Mwuegbe mi ne Lele Ohworho Kọn Rhọ ne?” rọ ha uvuẹn jw.org.

b ẸMRO RE DJE FIOTỌRE: Uvuẹn urhomu-ẹmro ọnana ọrhẹ ọrọ ha kpahiẹn, na “kọnrhọ” o mevirhọ ọke rẹ ọhworhare ọrhẹ ọmase a dabu rhe oma aye, nẹ aye i sabu brorhiẹn sẹ aye ina rọnmọ obaro na. Ana ji sabu seyi ẹkọnrhọ ohworho, yanghene onyerẹnkugbe uvwre idama ọrhẹ ọgbọtọ ra guọlọ rọnmọ. Ọhworhare ọrhẹ ọmase a tuẹn aruẹ onyerẹnkugbe ọnana rhọ, ogege aye i rhe kwe ne taghene aye i vwo ẹguọlọ kpahen owuowọnwan, aye ina ji kọnrhọ bọmọke aye ine ki brorhiẹn sẹ aye ina rọnmọ yanghene fiobarhọ onyerẹnkugbe na.

c Dedevwo imizu ehworhare ya mai rionbọrhọ uvuẹn urhomu-ẹmro na. Ọrẹn, iruemru-urhi enana i ji sekpahen imizu emẹse.

d E wene edẹ ezẹko.

e Uvuẹn ekete ezẹko, ọhworhare yo bru ọmase nya ji ta riẹn taghene ọ guọlọre nẹ aye i kọnrhọ. Ọrẹn, ọmase ọnọ ji sabu bru ọhworhare ro je yi. (Ruth 3:​1-13) Wu rha guọlọ iyẹnrẹn erọrọ, se urhomu-ẹmro na “Young People Ask . . . How Can I Tell Him How I Feel?” rọ ha uvuẹn Awake! ọrẹ October 22, 2004.