Rhie riẹ irhomẹmro re havwiẹ

Rhie riẹ eghwẹmro re havwiẹ

Omizu George Rollston ọrhẹ Omizu Arthur Willis ri rhiẹ ekobaro, i gbo imoto aye, owuọwan usuẹn aye o rhie ame rhẹ imoto na.—Obọrẹ o rierun uvuẹn Australia, 1933

O NẸ OGHWA IYẸNRẸN ỌWAN RHE

“O vwo Izede ro Seri Phan Yanghene Biomu Phan rẹn Aye-e”

“O vwo Izede ro Seri Phan Yanghene Biomu Phan rẹn Aye-e”

UVUẸN March 26, 1937, ehworhare awanva rẹ oma ọ ghwọghọre omamọ, ni ghwa imoto aye rọ vuọnren rhẹ oghwurhie ruẹ Sydney Australia. Aye i nẹ ẹkwotọre na omẹ ẹgbukpe owu ne, aye i ji riẹ amwa ri seri te iroko 12,000 ro vwo izede ri biomurun uvuẹn ẹkwotọre na. Ehworhare enana, e rhiẹ ihworho ra guọlọ efe-e. Arthur Willis ọrhẹ Bill Newlands, ekobaro ri vwo oruru rẹ aye ine ghwoghwo iyẹnrẹn esiri Uvie na harẹn ihworho buebun uvuẹn Australia.

Uvwre ẹgbukpe 1920, ibiẹ ẹko emọ uyono i Baibol * ri ha uvuẹn Australia, i joma ghwoghwo iyẹnrẹn esiri Uvie na lele amwa ri ha uvuẹn Australia ne. Ezẹko usuẹn amwa enana i doro omamọ jeghwai vwo ihworho buebun, ọrẹn amwa na i kamu ghwẹ United States. Ọrẹn imizu enana i rheri taghene amwa ekokamu ri ha uvuẹn Australia, e ha usuẹn “ekete ri mai seri uvuẹn akpọ na,” ri idibo i Jesu ine ghwoghwo iyẹnrẹn esiri na lele. (Acts 1:8) Ọrẹn, marhẹ aye ine ru wian owian ọduado ọnana? Aye i vwo imwẹro taghene Jehova ono fi ebrurhọ rhẹ omẹdamu aye, omarana, aye ni brorhiẹn rẹ aye ine ru ekete omẹgbanhon aye o teri.

EKOBARO I RHIE IZEDE NA FIRHỌ

Uvuẹn ẹgbukpe 1929, imizu ri ha uvuẹn ikoko ri ha uvuẹn Queensland ọrhẹ obọrẹ ọren o se gbe uvuẹn Australia ni ru imoto egbogbanhon ri na sabu ghwa izede amwa ekokamu ri ha uvuẹn ẹkwotọre na. Ekobaro ra ghwa imoto na ya jeghwai kwaphiẹ aye, orhianẹ imoto na i biomurun. Aye ni sabu riẹ ekete sansan rẹ iyẹnrẹn esiri na ọ vwọ ji sabu te bi.

Ekobaro ri vwe vwo imoto, na ghwa idjighere. Jerẹ udje, uvuẹn ẹgbukpe 1932, Omizu Bennett Brickell rọ ha uvuẹn ẹgbukpe 23, ọ ha ibiamo isiorin e ghwoghwo iyẹnrẹn esiri na lele amwa ekokamu ri ha uvuẹn Rockhampton, Queensland. Omizu na ọ kpare ewun ekpa, ewun ro no kurhọ, emaren ọrhẹ ẹbe ukoko na sansan. Ọke rẹ itaya idjighere yi ọ sa, no ji ghorien yi nyarhẹn rhẹ imwẹro taghene i Jehova ọnọ sẹroriẹ. No ghorien idjighere na vrẹn iroko 200, nyavrẹn ekete ri ihworho e hwuẹ fọkiẹ ame rọ vwọ ha ekete na. Omizu Brickell ọ ha ẹgbukpe 30 nya iroko uriusiorin buebun lele emwa ri ha uvuẹn Australia rhẹ idjighere, imotosaikoro ọrhẹ imoto. Omizu Brickell, o rhie uphẹn aghwoghwo na firhọ harẹn itu Aborigine jeghwai ha ikoko buebun mwu, na jeghwai rhe yi uvuẹn uvwre emwa erana.

OBORẸ AYE I RU FI EBẸNBẸN KPAROBỌ

Australia ọ ha usuẹn ẹkwotọre rẹ ihworho yi i vwe bun uvuẹn akpọ na ephian. Omarana, Iseri Jehova a damoma nẹ aye i sabu ghwoghwo harẹn ihworho ri ha uvuẹn ekete iseseri uvuẹn ẹkwotọre na.

Omizu Stuart Keltie ọrhẹ William Torrington ri rhiẹ ekobaro, i dje aruo omwemẹ ọrana phia. Uvuẹn ẹgbukpe 1933, aye ni nyavrẹn ato re se Simpson rọ vuọnren rhẹ eyẹn, nẹ aye i sabu ghwoghwo uvuẹn amwa re se Alice Springs rọ ha uvuẹn Australia. Ọke rẹ imoto ọkokamu aye o biomu, aye ni nyaje vwo, Omizu Keltie rọ ha oghwẹ ra jarare ha nya, nọ ji tuẹn onya rhọ rhẹ ikẹrẹkẹtẹ. Ekobaro enana i mẹrẹn omamerhomẹ ọke rẹ aye a mẹrẹn ọhworhare rọ hẹrote ihotẹ owu uvuẹn amwa re se William Creek, ekete i treni ọ nyavrẹn. Ọke oru, ọhworhare re se Charles Bernhardt rọ hẹrote ihotẹ na no rhiabọ dede urhomẹmro na, nọ rhẹ ihotẹ na, ọye ọvo no rhiẹ ọkobaro uvuẹn ọsoso ẹgbukpe 15 uvuẹn amwa rọ mai ka uvuẹn Australia.

Omizu Arthur Willis ro mwuegbe ro no riẹ amwa re se Perth, rọ ha uvuẹn Australia, uvuẹn ẹgbukpe 1936

Ekobaro na ephian, i guọlọ uduefigbere nẹ aye i sabu fi ebẹnbẹn rẹ aye ina dẹrughwaroghwu kparobọ. Omizu Arthur Willis ọrhẹ Bill Newlands ra hunute oberun na, i hunute oborẹ aye i rhiẹromẹrẹn ọke aye ghwoghwo uvuẹn amwa ri ha uvuẹn Australia, taghene aye a ha ikprughwre eva a nya iroko ri te 20, nime oso ọgbogbanhon ọ rhọ, rọ lẹrhẹ izede na vwo epẹtẹ. Ọke ezẹko, omẹdjan ọ djan aye rẹ aye a mwa imoto aye nẹ ekete ri vwo epẹtẹ, eyẹn ọrhẹ itita. Imoto aye orho biomu, aye na ha oghwẹ nya yanghene ghwa idjighere riẹ amwa ri kẹrerẹ aye, aye na jeghwai hẹrhẹ ọke rẹ ekwakwa rẹ aye ina ha kwaphiẹ imoto na ina rhe. Udabọ ebẹnbẹn erana, aye e brenu-u. Ẹmro rẹ Omizu Arthur Willis, ra ya rhẹ ọbe na The Golden Age, nọ tare: “O vwo izede ro seri phan yanghene biomu phan rẹn iseri enẹye-en.”

Omizu Charles Harris ro rhiẹ ọkobaro ẹgbukpe buebun ne, nọ tare taghene ebẹnbẹn rẹ aye i mẹrẹnren uvuẹn amwa rẹ aye e riẹ aghwoghwo na, ọ lẹrheriẹ ti kẹrẹ i Jehova rhọ. Nọ ji habaye: “Ọwan i rhe ru akpọ ọwan lọhọ, yọ mai rhomu. Orhianẹ i Jesu o vwo omwemẹ ro no semerhẹn otafe fọkiẹ erhirhiẹ ezẹko, no fori nẹ oma ọmerhen ọwan ọke ra dẹrughwaroghwu ebẹnbẹn uvuẹn owian ọwan.” Ọrana oborẹ ekobaro buebun i ruru. Omẹdamu aye ọ lẹrhẹ iyẹnrẹn esiri Uvie na te ekete buebun uvuẹn ẹkwotọre na, jeghwai ha userhumu rẹn ihworho buebun rhiẹ Iseri Jehova.

^ Udjoghwẹmro 4 Emọ uyono i Baibol na ni vwo odẹ na, Iseri Jehova uvuẹn ẹgbukpe 1931.Isa. 43:10.