Rhie riẹ irhomẹmro re havwiẹ

Rhie riẹ eghwẹmro re havwiẹ

Wu Rheri?

Wu Rheri?

Iruemru-urhi ri ha Uvuẹn Urhi Moses na ya ha Kwaphiẹ Ẹghwọ Rhọ Kẹdẹkẹdẹ Ọke Emọ Israel Ahwanren?

ỌKEZEKO, ee. Jene roro kpahen udje owu. Deuteronomy 24:​14, 15 ọ tare: “Wu vwe ruẹ irueruo ọghware rhẹ odibo wu ha ruiruo ro rhiẹ ovwiegbere ọrhẹ ohworho rọ guọlọ userhumu-u, sẹ ọye omizuo yanghene ọpha uvuẹn emwa are . . . Orhiẹ omara-an, ọye ọnọ viẹ bru i Jehova fọkiẹ owẹwẹ, wẹwẹ ni ne rhiẹ oruọdandan.”

Evwẹre eriẹ ra ya orẹ odibo na rhọ

A mẹrẹn aruẹ erhirhiẹ ọrana uvuẹn iyẹnrẹn owu ra yare uvwre ẹgbukpe 700 B.C.E. A mẹrenriẹn uvuẹn ekete rọ kẹrẹ Ashdod. Ọkezẹko, a yariẹ fọkiẹ ohworho ra ha ruiruo, ra mọrefian baren taghene ọ sabu ruiruo yi hi-in, iyẹnrẹn ọnana ra ya rhẹ evwẹre eriẹ, nọ tare: “Ọke odibo ọnọ (ohworho rọ wian owian na) o koko ewawọ ro vunrun uvwre ẹdẹ ezẹko, Hoshayahu ro rhiẹ ọmọ i Shobay, nọ mọ ha ewun odibo ọnọ. . . . Ihworho re lele mẹ wian erhẹrhuvo ẹdẹ ọrana, ena sabu se oseri . . . taghene oborẹ mi tare na urhomẹmro. Mie ru sọ-ọ . . . . Igọvunọ na, orho nie rhẹ oborẹ orhomurun rọ nọ ha ewun odibo na ghwẹrioma-a, biko ruie fọkiẹ aruẹdọn! Biko ru emru kpahiẹn nime a ha ewun odibo ọnọ mie yi ne.”

Ogbikun owu re se Simon Schama nọ tare taghene, orẹ na “o djephia rẹn ọwan taghene ohworho na, ọ vwọ ghwai rẹ na yẹ ye [ewun ọnẹye-en].” Ukpomaran, “o djephia taghene ohworho na o rhe urhi rọ ha uvuẹn i Baibol na, maido urhi ro sekpahen oborẹ ana hẹrote ivwiegbere lele rọ ha uvuẹn ọbe i Leviticus ọrhẹ Deuteronomy.”