Rhie riẹ irhomẹmro re havwiẹ

Rhie riẹ eghwẹmro re havwiẹ

Enọ rẹ otu re se ẹbe Ọwan i Nọren

Enọ rẹ otu re se ẹbe Ọwan i Nọren

Ayọmo yẹ Ilorogun ri Jesu ọ tẹmro kpahen owuọwọn e ki kpe yi na, mesoriẹ e se aye omaran?

Uvuẹn owuowọn i Jesu o ki hwu, nọ ha urhebro rẹn inyikọ yen nẹ aye i ja guọlọ ẹrhẹ ọduado uvwre omoma aye. Nọ ta rẹn aye: “Irodje ri ha egbamwa na e ruẹ oma aye jerẹ ọga, habaye e se ihworho ri vwo omẹgbanhon uvwre aye Ilorogun. Ọrẹn, are i vwa họhọ aye-e.”—Luke 22:25, 26.

Ayọmo yẹ Ilorogun ri Jesu ọ temro kpahen na? Ekwakwa ra ya rhotọre, igho, ọrhẹ ekwakwa ra jarare i djephia taghene itu i Rome ọrhẹ Greek i vwo uruemru rẹ aye a họghọ rẹn ihworho ri titiri, nyoma re se aye Euergetes yanghene Ilorogun. A họghọ rẹn aruẹ ihworho enana fọkime aye i ruẹ emru ọduado uvuẹn ẹkwotọre aye ne.

Ilorogun ye se irodje buebun ọke ọrana. Usuẹn aye yẹ irodje ri suẹn Egypt re se Ptolemy III Euergetes (c. 247-222 B.C.E.) ọrhẹ Ptolemy VIII Euergetes II (c. 147-117 B.C.E.). Julius Caesar (48-44 B.C.E.) ọrhẹ Augustus (31 B.C.E.–14 C.E.) ri rhiẹ irodje i Rome i ji ha usuẹn aye, omaran ji te Herod the Great ro rhiẹ orodje i Judea. Ọrẹn, ọnọ sabu rhirhiẹ taghene e se Herod Olorogun fọkime ọ kpare irosu ọrhẹ ewun bru ihworho ri ha erhirhiẹ ọkanronmẹ uvuẹn i Judea.

Ọgba irherhe owu obẹ i Germany re se Adolf Deissmann ọ tare taghene ihworho buebun a ha odovan na Olorogun ruiruo. Nọ tare: ‘Ọnọ sabu phẹrẹ ra na mẹrẹn ekete buebun ra ha odovan ọrana ruiruo.’

Omarana, me yi Jesu ọ haye ta ọke rọ ta rẹn idibo yi taghene: “Are i vwa họhọ aye-e”? Jesu nọ haye ta taghene aye i vwe vwo ọdamẹ kpahen ihworho re rhirhiẹ kẹrẹ aye-e? Ẹjo. Oborẹ i Jesu o vwo ọdamẹ kpahen yẹ oborẹ ọ lẹrhẹ aye ruie.

Uvuẹn ọke i Jesu, ihworho i vwo uruemru rẹ aye ine ruẹ oma aye titi nyoma rẹ aye a ha iruẹn mwuẹ, bọn ekete ra ha ronmoma, eghwa ẹga ọrhẹ irueruo erọrọ ri họhọ enana. Ọrẹn, aye e ruẹ ekwakwa enana neneyo ihworho i jiri aye, nẹ aye i titi, yanghene neneyo ihworho i kwe rẹn aye nẹ aye i sun. Ọbe iyẹnrẹn owu nọ tare, “dedevwo o vwo idje ri djephia taghene ihworho i vwo uruemru ghwologhwolo, ọrẹn usun oseghe yọ lẹrhẹ aye buebun ruie.” Aruẹ ẹhẹn omẹkpare ọrhẹ ọdamẹ omobọ ọrana yi Jesu ọ tare taghene idibo yi i kẹnoma riẹn.

Ẹgbukpe ezẹko a vrẹn, ọnyikọ Paul nọ kanrunumwu ọghanronmẹ re ne tiobọnu rhẹ ẹhẹn ro serhọ. Paul nọ ya vwe imizu ri ha i Corinth, nọ tare: “Jenẹ owuowọnwan o ru oborẹ o kwerhọ uvuẹn ọmudu ọnẹyen, o vwo rhiẹ ọrẹ e brenu ruẹ-ẹ, yanghene ọrẹ a gba ohworho ruẹ-ẹ, nime Osolobrugwẹ o vwo ẹguọlọ kpahen ohworho ro tiobọnẹ ghwologhwolo.”—2 Cor. 9:7.