Rhie riẹ irhomẹmro re havwiẹ

USERHUMU RẸN EKRUN NA

Oborẹ Wu Ne Ru Ha Userhumu Rẹn Ọmọ Ru Rhomurhọ Obẹ Isukuru

Oborẹ Wu Ne Ru Ha Userhumu Rẹn Ọmọ Ru Rhomurhọ Obẹ Isukuru

 Ọmọ o vwo ọdamẹ kpahen isukuru-u, o vwo kwe yono jeghwai wian owian isukuru ọnẹyẹ-ẹn. Nime yọ nọ phia? O vwo rho ruẹ riaro-o, iruemru enẹyen ne ji biomẹrhọ. Marhẹ wu ne ru ha userhumu riẹn no ru riaro?

 Oborẹ o fori ne wu rhe

 Ọhiẹn ọ lẹrhẹ obẹnbẹn na gbanhanrhọ. Wa rha gba ọmọ no ru emru, ọnọ lẹrhẹ ọfiamu ro vwori obẹ isukuru ọrhẹ uvuẹn oghwa gbanhonrhọ! Nẹ ẹhẹn yen ọ sabu te otọre, ọmọ na ọnọ sabu rha mọrenfian wẹn jeghwai wene iyẹnrẹn rọ ha uvuẹn irepọt kadi ọnẹyẹn yanghene o vwo rho riẹ isukuru ọke ephia-an. Obẹnbẹn na nọ nọ gbanhonrhọ.

 Ẹghẹlẹ we tiobọnuẹ riẹn ọnọ sabu lẹrhẹ ekwakwa biomurhọ. Ọsẹ owu ro rhiẹ Andrew nọ tare: “Nẹ ọmọ ame ọgbọto ọ sabu rhe ruẹ riaro, ame na yẹ ye ẹghẹlẹ, ọrẹn ọrana nọ lẹrhiẹ tẹnroviẹ ẹghẹlẹ na ọvo.” Ọrhọ sabu ru riaro ọke ọrọrọ-ọ, ẹghẹlẹ rọ nọ jọ mẹrẹn nọ yọ da ye, ukperẹ ọnọ da ye taghene ọ sabu ru riaro-o.”

 We rhe kperi iyono ọmọ obẹ isukuru o vwo erere owuorowu-u. Ọmọ ọnọ ọnọ sabu rhe roro taghene ọ guọlọ omẹdamu nọ sabu ru riaro-o. Ono ji kperi awọrọ fọkiẹ orusọ ye jeghwai guọlọ taghene awọrọ i fi ebẹnbẹn enẹyen kparobọ riẹn. Itiọrurhomẹmro, uphẹn ọmọ ọnọ ono rhiẹ omamọ ohworho rọ nọ sabu kpare ohwan ro terie obaro na, ọnọ sabu va ye abọ.

 Oborẹ wu na sabu ru

 Sun iroro ọnọ. Wa rha tuekwẹre, wu vwa tẹmro rẹn ọmọ kpahen eru riaro ọnẹye-en. “Mẹmẹ rhẹ ane mẹ i mẹrẹn erere buebun ne ọke ame e vwo ẹhẹn ọfọfọ jeghwai roro rẹn emọ ame,” omaran ọsẹ owu re se Brett ọ tare.

 Uruemru-urhi Baibol: ‘Rhe kiki kerhọ, wu vwe kiki tẹmro-o, wu vwe kiki tuekwẹre-e.’—James 1:19.

 Rhe oborẹ ọ suẹ obẹnbẹn na. Ekwakwa buebun ra lẹrhẹ ọmọ je ru riaro obẹ isukuru yẹ, osehiẹn, erhe wene isukuru rọ nya ọke ephian, ọfiamu ọdamuni rọ nọ ya, ebẹnbẹn ekrun, ọrhianẹ ọ vwọ dabu merhẹ-ẹn, o vwo omamọ ẹkwaphiẹrhotọre-e, yanghene ọ vwọ ji dabu kpomaviẹ-ẹ. Wu vwa ghwai ta taghene ọmọ ọnọ ọvwiẹlẹ-ẹ.

 Uruemru-urhi Baibol: “Ohworho ro dje oniso phia ọrẹ ẹmro ọnọ mẹrẹn efikparobọ.”—Proverbs 16:20.

 Kwaphiẹ ekete rọ dabu serhọ ra na sabu yono. Ru ẹkwaphiẹrhotọre rẹn ọmọ nọ sabu wian owian isukuru ọnẹyen jeghwai yono. Mwuegbe ekete rẹ ọmọ ọnọ sabu wian owian ra yẹriẹ obẹ isukuru, ekete na o vwo vwo edon ekpetughe yanghene ifonu-u. Ghalẹ owian ra yẹriẹ obẹ isukuru rhẹ ẹko ekokamu, neneyo ọ ha userhumu rẹn ọmọ sabu kpomavi. Hector, ro rhiẹ ọsẹ obẹ i Germany, nọ tare: “Orhianẹ ọmọ ame o vwo ọdamuni rọ nọ ya obẹ isukuru, ame ne lelie yono kẹdẹkẹdẹ ukperẹ ame ina hẹrhẹ te ọke ọdamuni na.”

 Uruemru-urhi Baibol: “O vwo ọke harẹn i kemru kemru.”—Ecclesiastes 3:1.

 Rhe jiri uyono riẹn. Ọmọ ọrhọ dabu vwẹruọ erere rọ havwiẹ erhe riẹ isukuru vwana, ọnọ lẹrhiẹ fiomarhọ uyono. Jerẹ udje, imasi ọnọ ha userhumu riẹn rhe oborẹ ọnọ ghwọghọ igho lele.

 Uruemru-urhi Baibol: “Vwo ẹghwanren, vwo ọmẹrẹnvwrurhe. . . . Nie ghanghanren.”—Proverbs 4:5, 8.

 Urhebro: Ha userhumu rẹn ọmọ wian owian isukuru ra yẹriẹ, ọrẹn wu vwe ruie riẹ-ẹn. Ọsẹ owu re se Andrew nọ tare: “Ọmọ ame ọgbọtọ ọ guọlọre nẹ ame i rhe dje riẹn ọke ephian, ọnana nọ lẹrhiẹ je fiomarhọ uyono.” Yono ọmọ oborẹ ono ru wian owian isukuru ra yẹriẹ.