Rhie riẹ irhomẹmro re havwiẹ

Me yẹ Ẹrhọmọnuhwu na?

Me yẹ Ẹrhọmọnuhwu na?

Ẹkpahenrhọ i Baibol na

Uvuẹn i Baibol na, a ha ẹmro ra rhian rhẹ “ẹrhọmọnuhwu” nẹ ẹmro i Greek re se a·naʹsta·sis rhe, ro mevirhọ “re vẹnrẹn,” yanghene “ra rharhumu meviẹ.” Ohworho ra rhọmọnuhwu rhe, ọnọ rharhumu vwo arhọ jeghwai họhọ oborẹ ọ havwọ bọmọke o ki hwu.—1 Corinthians 15:12, 13.

Dedevwo ẹmro na “ẹrhọmọnuhwu” ọ ha obọrẹ a ha edjadjẹ i Hebrew ya uvuẹn i Baibol na-a, ọrẹn ive ẹrhọmọnuhwu ọ ha uvuien. Osolobrugwẹ no veri nyoma ọmẹraro Hosea: “Mi na rharhumu dẹ aye nẹ abọ omẹgbanhon usin na; Mi ne tiẹ aye nẹ abọ uhwu.”—Hosea 13:14; Job 14:13-15; Isaiah 26:19; Daniel 12:2, 13.

Bọgo ya na rhọmọ ihworho nya? Ana rhọmọ ihworho ezẹko riẹ odjuwu nẹ aye i leli Kristi sun ẹrhẹ irodje. (2 Corinthians 5:1; Revelation 5:9, 10) Baibol na o se ọnana “ẹrhọmọnuhwu ọrukaro,” ọnana no djephia taghene ono ji vwo ẹrhọmọnuhwu ọrọrọ. (Revelation 20:6; Philippians 3:11) Ihworho ereva ra na rhọmọnuhwu na, ine nyerẹn uvuẹn otọrakpọ na bẹmẹdẹ, otu aye ine buon omamọ.—Psalm 37:29.

Marhẹ ana rhọmọ ihworho nuhwu lele? Osolobrugwẹ ọ yi Jesu omẹgbanhon rọ nọ rhọmọ ihworho nuhwu. (John 11:25) Jesu ọnọ rhọmọ “ọsoso ihworho ri ha uvuẹn usin okarorhọ” rhiẹ akpọ, lele oborẹ aye i havwọ bọmọke aye i ki hwu. (John 5:28, 29) Ihworho ra rhọmọnuhwu riẹ odjuwu ine vwo ugboma ẹhẹn, ọrẹn eri ne rhirhiẹ otọrakpọ na ine vwo ugboma rọ dabu kpokpọ, rọ ji gba.—Isaiah 33:24; 35:5, 6; 1 Corinthians 15:42-44, 50.

Ayọmo ya na rhọmọnuhwu? Baibol na ọ tare taghene “ono vwo ẹrhọmọnuhwu evwata ọrhẹ eri vwe rhiẹ evwata.” (Acts 24:15) Ihworho jerẹ Noah, Sarah, ọrhẹ Abraham i ha usuẹn evwata ra hunute na. (Genesis 6:9; Hebrews 11:11; James 2:21) Eri vwe rhiẹ evwata yẹ ihworho ri vwa huvwele irhi Osolobrugwẹ, nime aye e vwo uphẹn aye ine yono kpahiẹ-ẹn.

Ọrẹn, a rhọmọ evwọkon ri vwe kwe ghwẹriẹ nuhwu-u. A rhọmọ aruẹ ihworho enana nuhwu-u, aye ina rioja oghwọghọ bẹmẹdẹ.—Matthew 23:33; Hebrews 10:26, 27.

Ọkiọgo ya na rhọmọ ihworho nuhwu? Baibol na ọ tare taghene ana rhọmọ ihworho riẹ odjuwu uvwrọke omẹhaphia ọrẹ i Kristi, rọ tonrhọ uvuẹn ẹgbukpe 1914. (1 Corinthians 15:21-23) Ana rhọmọ ihworho rhiẹ otọrakpọ na uvwre Isuensun i Kristi ọrẹ Ẹgbukpe Uriusionrin, ọke ọrana a dẹrẹ ọsoso akpọ na rhiẹ i paradais ne.—Luke 23:43; Revelation 20:6, 12, 13.

Mesoriẹ o dje ọhọ phia ne vwo imwẹro kpahen ẹrhọmọnuhwu na? Baibol na o vwo iyẹnrẹn ri mwidjẹn ri sekpahen ẹrhọmọnuhwu irhinrin rẹ ihworho buebun i se oseri kpahen. (1 Kings 17:17-24; 2 Kings 4:32-37; 13:20, 21; Luke 7:11-17; 8:40-56; John 11:38-44; Acts 9:36-42; Acts 20:7-12; 1 Corinthians 15:3-6) Ẹrhọmọnuhwu i Lazarus ọrẹ oghẹnrensan, nime Lazarus o hwu tẹ emrẹ ẹdọke ene bọmọke i Jesu ọ ki rhọmiẹ nuhwu, habaye ihworho buebun i ji rhiẹromẹriẹn. (John 11:39, 42) Ihworho ra tobọ kparahasuẹ i Jesu a sabu ten taghene Jesu ọ rhọmiẹ-ẹ, omarana aye na guọlọ izede aye ine kpe i Jesu ọrhẹ Lazarus.—John 11:47, 53; 12:9-11.

Baibol na o djephia taghene Osolobrugwẹ o vwo omẹgbanhon ọrhẹ ojemẹ rọ nọ rhọmọ eri hwuru. Nime ọye yẹ Ọrọmaigbanhon, o vwo omẹgbanhon rọ nọ karorhọ ihworho ephian rọ nọ rhọmọnuhwu. (Job 37:23; Matthew 10:30; Luke 20:37, 38) Osolobrugwẹ ọnọ rhọmọ eri hwuru, o vwo omwemẹ ro no ruie! Baibol na no dje omwemẹ Osolobrugwẹ kpahen ẹrhọmọnuhwu rọ sa obaro na omana: “Wu ne vwo ọdamẹ okokodo kpahen owian abọ ọnọ.”—Job 14:15.

Iroro ri sọre kpahen ẹrhọmọnuhwu na

Iroro rọ sọre: Ẹrhọmọnuhwu na ono kue erhi ọrhẹ ugboma na kugbe.

Iroro rọ gbare: Baibol na o yonorin taghene ohworho orho hwu, erhi owuorowu o vwo ni oma na riẹ ekete owuorowu ye nyerẹ-ẹn. (Genesis 2:7, ekete ra djokarhọ; Ezekiel 18:4) Ohworho ra rhọmọnuhwu ọ vwọ ruẹ uvuẹn erhi ọnẹye-en; Osolobrugwẹ ọnọ rharhumu ma ọravwọ.

Iroro rọ sọre: Ana rhọmọ ihworho ezẹko jeghwai kpe aye hwu ogege.

Iroro rọ gbare: Baibol na ọ tare taghene “eri ruẹ obiobiomu” ine riẹ “ẹrhọmọnuhwu ọrẹ ẹzeguon.” (John 5:29) Ọrẹn, ana ha aye guẹnzọn sekpahen oborẹ aye i ruru arha rhọmọ aye nuhwu hin, ukperẹ ono rhiẹ oborẹ aye i ruru bọmọke aye i ki hwu. Jesu nọ tare: “Eri hwuru ine rhon uvwele Ọmọ Osolobrugwẹ, ihworho ri kerhọ ye ine nyerẹn.” (John 5:25) Ana ya edẹ ihworho ri “kerhọ” ekwakwa rẹ yonirin aye ọke arha rhọmọ aye nuhwu hin rhẹ uvuẹn “ukpitọnbe arhọ na.”—Revelation 20:12, 13.

Iroro rọ sọre: Ihworho ra rhọmọnuhwu ina rharhumu vwo aruẹ ugboma aye i vwori aye i ki hwu.

Iroro rọ gbare: Ohworho orho hwu ne, omayen no gbon, jeghwai ghwọghọ.—Ecclesiastes 3:19, 20.