Habu̱ ma gi tini te hutsʼi

Habu̱ ma dä xiʼi te hutsʼi

RÄ NTHEKE 11

¿Hanja faxkägihu̱ nuꞌu̱ yä tsꞌofo uni rä Mäkä Tꞌofo?

¿Hanja faxkägihu̱ nuꞌu̱ yä tsꞌofo uni rä Mäkä Tꞌofo?

1. ¿Por hanja di jakhu̱ mꞌe̱di toꞌo dä ꞌñutkägihu̱ te mä ꞌñuu gä te̱nihu̱?

¿Hanja nuꞌu̱ yä tsꞌofo uni rä Mäkä Tꞌofo faxkägihu̱ pa gä suhu̱ mä tehu̱ ꞌne mä nzakihu̱? (SALMO 36:9.)

Jeoba geꞌä mä Dadahu̱, mä Hyokätehu̱, ꞌne mänꞌa pe̱ꞌtsi ndunthi rä mfädi ke nuju̱. Jeoba turämu̱i po nuju̱ ꞌñenä ngu nꞌa rä hogä dada näꞌä di mädi yä zi bätsi. Jeoba himbi hyogägihu̱ pa gä ꞌuegehu̱ de geꞌä (Jeremías 10:23). Ja ngu yä zi tꞌu̱kä bätsi japä mꞌe̱di dä gu̱hni yä dada, gatꞌho yä jäꞌi di jakhu̱ mꞌe̱di dä ꞌñutkägihu̱ Äjuä te mä ꞌñuu gä yꞌohu̱ (Isaías 48:17, 18). Nuꞌu̱ yä tsꞌofo hutsꞌi ha rä Mäkä Tꞌofo geꞌä nꞌa däta regalo bi ehe de Jeoba, ngeꞌä di gu̱nkägihu̱ ha gatꞌho mä mꞌu̱ihu̱. Hñeti 2 Timoteo 3:16.

Nuꞌu̱ yä tsꞌofo ꞌne yä mhända di rꞌakägihu̱ Jeoba, utkägihu̱ hanja dä za gä pe̱ꞌtsihu̱ nꞌa rä mꞌu̱i mänꞌa xä ñho mäpaya, ꞌne xikägihu̱ hanja dä za gä hänihu̱ nuꞌu̱ yä jäpi ma dä hä mꞌe̱fa. Äjuä go geꞌä bi hyogägihu̱, hänge ri ꞌñepi gä o̱tehu̱ ꞌne gä umbäbihu̱ njamädi po nuꞌu̱ yä tsꞌofo di gu̱nkägihu̱. Hñeti Salmo 19:7, 11 ꞌne Apocalipsis (Revelación) 4:11.

2. ¿Te rä me̱ꞌu̱ nuꞌu̱ yä tsꞌofo de rä Mäkä Tꞌofo?

Rä Mäkä Tꞌofo uni yä tsꞌofo nuꞌu̱ xa mähyoni gä pädihu̱ ꞌne udi näꞌä to̱ꞌmi Äjuä gä pe̱fihu̱ ha gatꞌho mä mꞌu̱ihu̱. Rä Mäkä Tꞌofo ꞌnehe uni yä mhända ꞌne xikägihu̱ te adi Äjuä gä pe̱fihu̱ (Deuteronomio 22:8). Pa gä pädihu̱ habu̱ ꞌne hanja gä pe̱fihu̱ nuyu̱ yä tsꞌofo Äjuä, nuju̱ pe̱ꞌtsi te gä mbenihu̱ ꞌne gä ntso̱ꞌmihu̱ xä ñho (Proverbios 2:10-12). Hyandi nunä tsꞌofo: rä Mäkä Tꞌofo xikägihu̱ ge rä te, nunä nꞌa däta regalo xä rꞌakägihu̱ Äjuä. Nunä tsꞌofo ma dä gu̱nkägihu̱ ha mä ꞌme̱fihu̱, ha mä nguhu̱, ꞌne nuꞌmu̱ di yꞌohu̱ ha nꞌa ꞌñuu. Ngeꞌä ma dä jakägihu̱ gä su mä tehu̱ ꞌne rä te märꞌa yä jäꞌi. Hñeti Hechos 17:28.

3. ¿Ndaꞌu̱ nuꞌu̱ yoho yä tsꞌofo mänꞌa xa yä däta de gatꞌho?

Rä Hesu bi mää yoho de nuꞌu̱ yä däta tsꞌofo hutsꞌi ha rä Mäkä Tꞌofo ꞌne mähyoni gä pädihu̱: näꞌä mu̱di däta tsꞌofo, udi ge Äjuä bi hyogägihu̱ pa gä pädihu̱ toꞌoꞌä, pa gä mädihu̱, ꞌne pa gä pe̱päbihu̱ ja ngu adi. Nunä mu̱di däta tsꞌofo udi ge mähyoni gä o̱tꞌehu̱ ngue̱nda ha gatꞌho mä mꞌu̱ihu̱ (Proverbios 3:6). Toꞌo dä yꞌo̱de nunä tsꞌofo, ma dä zo̱ho̱ dä ntsitsꞌiui Äjuä, ma dä dini rä johya, ꞌne ma dä za dä mꞌu̱i pa nzäntho. Hñeti Mateo 22:36-38.

Rä yoho däta tsꞌofo, faxkägihu̱ gä ntsitsꞌihu̱ xä ñho ko märꞌaa (1 Corintios 13:4-7). Mu̱ gä pe̱fihu̱ nunä tsꞌofo, ma gä udihu̱ ge di de̱mbäbihu̱ rä mꞌu̱i Äjuä de hanja di trata märꞌa yä jäꞌi. Hñeti Mateo 7:12 ꞌne 22:39, 40.

4. ¿Habu̱ faxkägihu̱ nuꞌu̱ yä tsꞌofo uni rä Mäkä Tꞌofo?

Nuꞌu̱ yä tsꞌofo uni rä Mäkä Tꞌofo, uti yä familia dä mädi ꞌne dä ntsitsꞌi xä ñho (Colosenses 3:12-14). Rä Noya Äjuä ꞌnehe umbäbi yä tsꞌofo yä familia, ngeꞌä uti yä medinthäti ge nunka dä ñhe̱gi. Hñeti Génesis 2:24.

Mu̱ gä pe̱fihu̱ nuꞌu̱ yä tsꞌofo uni rä Mäkä Tꞌofo, ma dä nupkägihu̱ mä mfenihu̱. ꞌNehe ma dä maxkägihu̱ ha mä ꞌme̱fihu̱, ngeꞌä ha ndunthi yä ꞌme̱fi, yä hmuu honi pa dä umbi rä ꞌme̱fi ho̱nse̱ nuꞌu̱ yä jäꞌi pe̱päbi yä tsꞌofo Äjuä, ngeꞌä pädi ge nuyu̱ hindi mpe ꞌne yä me̱fi (Proverbios 10:4, 26; Hebreos 13:18). Rä Mäkä Tꞌofo ꞌnehe utkägihu̱ gä johyahu̱ ko näꞌä di pe̱ꞌtsihu̱ pa gä tsihu̱ ꞌne gä hehu̱, ꞌne faxkägihu̱ gä handihu̱ ge mꞌe̱tꞌo mähyoni gä hombäbihu̱ rä ntsitsꞌi Äjuä ke gatꞌho märꞌa yä kosa. Hñeti Mateo 6:24, 25, 33 ꞌne 1 Timoteo 6:8-10.

Mu̱ gä pe̱fihu̱ nuꞌu̱ yä tsꞌofo uni rä Mäkä Tꞌofo, ꞌnehe ma dä maxkägihu̱ gä suhu̱ mä nzakihu̱ ꞌne mä ndoyꞌohu̱ (Proverbios 14:30; 22:24, 25). Hyandi nunä tsꞌofo: rä Mäkä Tꞌofo xikägihu̱ ge Äjuä hindi ho dä hyandi yä ti. Nunä tsꞌofo ma dä maxkägihu̱ pa hingä honihu̱ yä ñheni o gä pe̱ꞌtsihu̱ yä tsꞌo thogi nuꞌu̱ dä za dä hyogägihu̱ (Proverbios 23:20). Jeoba hokägihu̱ gä tsihu̱ nꞌa tu̱i rä binu, rä sei o mä nꞌa ithe, pe hingi ho dä hyandi xa gä tsihu̱ ndunthi (Salmo 104:15; 1 Corintios 6:10). Nuꞌu̱ yä tsꞌofo uni Äjuä, faxkägihu̱ gä handihu̱ ꞌne gä suhu̱ mä mꞌu̱ihu̱ ꞌne mä mfenihu̱ (Salmo 119:97-100). ¿Por hanja nuꞌu̱ xa mäjuäni yä kristianu pe̱fi nuꞌu̱ yä tsꞌofo uni Äjuä? Mäske di hänihu̱ yä ñho nuꞌmu̱ di pe̱fihu̱ nuꞌu̱ yä tsꞌofo uni rä Mäkä Tꞌofo, nuju̱ di pe̱fihu̱ nuyu̱ yä tsꞌofo pa di eꞌspäbihu̱ rä nsu mä Zi Dadahu̱ Jeoba. Hñeti Mateo 5:14-16.