Habu̱ ma gi tini te hutsʼi

Habu̱ ma dä xiʼi te hutsʼi

RÄ NTHEKE 6

¿Habu̱ pa nuꞌu̱ yä jäꞌi xä du?

¿Habu̱ pa nuꞌu̱ yä jäꞌi xä du?

1-3. ¿Te mä ntꞌani o̱tꞌe rꞌa yä jäꞌi ora toꞌo tu, ꞌne te udi rꞌa yä relijion?

RÄ Biblia di promete ge ya hingä ma dä nja rä du (Apocalipsis 21:4). Ha rä ntheke 5 de nunä mfistꞌofo, ya dä pädihu̱ ge koꞌmu̱ bi njutꞌi nꞌa rä rescate po gekhu̱, nubye̱ di pe̱ꞌtsihu̱ rä oportunida de gä ꞌmu̱ihu̱ pa nzäntho. Pe mientraꞌä, zäi ge rꞌabu̱ gi ñꞌani: «¿Te thogi kongekhu̱ ora di tuhu̱?» (Eclesiastés 9:5).

2 Ora tu nꞌa rä jäꞌi näꞌä gi mädi, zäi ge mänꞌa gi ñꞌanise̱: «¿Habu̱ bi maꞌä? ¿O̱de näꞌä di mää? ¿Dä za te dä yꞌo̱tkägi? ¿Ma dä zo̱ho̱ rä pa gä handi mänꞌaki?».

3 Kada nꞌa rä relijion thädi rꞌanꞌañꞌo nuya yä ntꞌani. Rꞌaa enä ge nuꞌu̱ yä hojäꞌi pa mähetsꞌi, pe nuꞌu̱ yä tsꞌomꞌu̱i pa ha rä nidu. Rꞌaa enä ge ora tu nꞌa rä jäꞌi, pa bi tsu̱di nuꞌu̱ yä familia ya xä du. ꞌNe märꞌaa enä ge nuꞌu̱ tu, mꞌe̱tꞌo di thämpäbi ngue̱nda de näꞌä xä me̱fi, ꞌne mꞌe̱fa pengi pa dä mꞌu̱i mänꞌaki ngu nꞌa rä jäꞌi o ngu nꞌa rä zuꞌue.

4. ¿Te udi kasi gatꞌho yä relijion?

4 Kasi gatꞌho yä relijion di nthe̱ näꞌä udi de rä du. Por ejemplo, udi ge ora tu nꞌa rä jäꞌi, rä alma o rä espiritu bi sigi bi ꞌmu̱i ha mä nꞌa rä luga. Pe, ¿mäjuäni thogi njabu̱?

¿HABU̱ PA NUꞌU̱ YÄ JÄꞌI XÄ DU?

5, 6. ¿Te thogi kongekhu̱ ora di tuhu̱?

5 Rä Zi Dada Jeoba pädi xä ñho te thogi kongekhu̱ nuꞌmu̱ di tuhu̱, ꞌne Näꞌä xikägihu̱ ge ora tu nꞌa rä jäꞌi, ja huadibu̱ rä te. Hää, nuꞌu̱ xä du ya hinte handi, hinte o̱de, hinte di mbeni ꞌne ya hinte di senti. Nuꞌu̱ xä du ya himbi sigi bi te ha mä nꞌa rä luga. *

6 Rä rey Salomón bi yꞌofo ge «nuꞌu̱ xä du, nuꞌu̱ hinte pädi». Nuꞌu̱ yä jäꞌi xä du, ya hingi tsa dä uni rä mhäte nixi hingi tsa dä ñꞌu̱tsate. ꞌNehe bi mää ge ha rä Ntꞌagi «hinte mä ꞌme̱fi, hinte mä mfeni, ꞌne hinte mä mfädi bi ja» (hñeti Eclesiastés 9:5, 6, 10). ꞌNe ha rä Salmo 146:4 enä ge ora tu nꞌa rä jäꞌi, ya hinte mä mfeni pe̱ꞌtsi.

NÄꞌÄ BI MÄNGÄ RÄ HESU DE RÄ DU

Rä Zi Dada Jeoba bi hyoki yä jäꞌi pa xä mꞌu̱i pa nzäntho ha rä Xiꞌmhai.

7. ¿Konte bi kompara rä Hesu rä du?

7 Nuꞌmu̱ bi du Lázaro, rä Hesu bi ꞌñembäbi nuꞌu̱ yä de̱ni: «Mä amigohu̱ rä Lázaro bi ähä, pe nuga ma gä mani pa gä a de rä tꞌähä». Pe nuꞌu̱ yä de̱ni bi hñuyämu̱i ge xa mäjuäni mi ähä Lázaro, hänge rä Hesu bi esplikabiꞌu̱: «Lázaro xä du» (Juan 11:11-14). ¿Bi mängä rä Hesu ge Lázaro bi ma mähetsꞌi o ge bi ma bä tsu̱di nuꞌu̱ yä familia ya xki du? ¿Bi mängä rä Hesu ge Lázaro xki tꞌe̱ntꞌi ha rä nidu o ge ya xki mengi dä mꞌu̱i mänꞌaki ngu nꞌa rä jäꞌi o ngu nꞌa rä zuꞌue? Hinä. Rä Hesu bi kompara rä du ko rä tꞌähä. Ja märꞌa yä testo nuꞌu̱ di kompara rä tꞌähä ko rä du. Por ejemplo, rä Biblia enä ge Esteban bi ñꞌähä ha rä du nuꞌmu̱ bi tho (Hechos 7:60, TNM). ꞌNe rä apostol Pablo bi yꞌofo ge rꞌa yä kristianu de rä tiempoꞌä «ya xki ñꞌähä ha rä du» (1 Corintios 15:6, TNM).

8. ¿Hanja di pädihu̱ ge Jeoba himbi hyogägihu̱ pa gä tuhu̱?

8 ¿Bi hyoki Jeoba yä mexiꞌmhai pa dä du? Hinä. Nuꞌmu̱ Jeoba bi hyoki Adán ꞌne Eva, nuꞌu̱ myä perfecto ꞌne nunka ma xä ñheni. Jeoba bi «hñuꞌspäbiꞌu̱ ha yä koraso dä ne dä mꞌu̱i pa nzäntho» (Eclesiastés 3:11). ¿Hänge nꞌa rä dada o nꞌa rä nänä hingi ho dä hyandi yä bätsi dä ñheni ꞌne dä du? Njabu̱ ꞌnehe, rä Zi Dada Jeoba hingi ho dä hyandi gä ñhenihu̱ nixi gä tuhu̱. Pe, mu̱ rä Zi Dada Jeoba bi hyogägihu̱ pa gä ꞌmu̱ihu̱ pa nzäntho, ¿por hanja di tuhu̱?

¿POR HANJA DI TUHU̱?

9. ¿Por hanja Jeoba go geꞌä mi pädi te mi xä ñho pa Adán ꞌne Eva?

9 Ha rä jardin de Edén, Jeoba bi ꞌñembäbi Adán: «Dä za gi tsipäbi yä fruta gatꞌho nuꞌu̱ yä arbol ja ha rä jardin asta xa gi niñä. Pe hingi debe gi tsipäbi rä fruta näꞌä arbol de rä mfädi de näꞌä xä ñho ꞌne de näꞌä xä ntsꞌo, ngeꞌä näꞌä rä pa gi tsi de geꞌä ma gi tu» (Génesis 2:9, 16, 17). ¿Mi xä ñhei näꞌä rä mhända bi tꞌumbäbi? Hinä. Koꞌmu̱ Jeoba go xki hyoki Adán ꞌne Eva, näꞌä mi pädi te mi xä ñho pa geꞌu̱ ꞌne te hinä. Mu̱ Adán ꞌne Eva xä me̱fi näꞌä xki mhändabi, nuꞌu̱ ma xä ꞌñudi ge mi jamädibi rä Zi Dada Jeoba po gatꞌho näꞌä xki me̱fi po geꞌu̱. ꞌNehe ma xä ꞌñudi ge mi pe̱ꞌspäbi rä tꞌekꞌei näꞌä rä autorida pe̱ꞌtsi Jeoba.

10, 11. a) ¿Te bi me̱fi rä Zithu pa bi hyatꞌi Adán ꞌne Eva? b) ¿Por hanja dä za gä eñhu̱ ge Jeoba himi merese dä tꞌo̱tꞌpäbi njabu̱?

10 Pe Adán ꞌne Eva bi huahni hindä yꞌo̱te rä Zi Dada Jeoba. Rä Zithu bi ꞌñembäbi Eva: «¿Xa mäjuäni bi xiꞌähu̱ Äjuä ge hingi debe gi tsiphu̱ yä fruta de gatꞌho nuꞌu̱ yä arbol ja ha rä jardin?». Eva bi dädi: «Dä za gä tsihe gatꞌho nuꞌu̱ yä fruta ja ha rä jardin. Pe de näꞌä rä arbol ꞌmai mädetho de rä jardin, Äjuä xä ꞌñenä: “Hingi debe gi tsipäbihu̱ yä fruta, hinä, hingi debe gi thathu̱. Mu̱ gi tsihu̱, ma gi tuhu̱”» (Génesis 3:1-3).

11 Pe rä Zithu bi ꞌñembäbi Eva: «Hingä mäjuäni ma gi tuhu̱. Äjuä pädi xä ñho ge näꞌä rä pa gi tsihu̱ de geꞌä, geꞌä rä pa ma dä xogi ri dahu̱ ꞌne ma gi njahu̱ ngu Äjuä: ma gi pädihu̱ näꞌä xä ñho ꞌne näꞌä xä ntsꞌo» (Génesis 3:4-6). Rä Zithu mi ne ge Eva xä gamfri ge mi tsa dä huahnise̱ näꞌä rä ꞌñuu xä ñho ꞌne näꞌä hinä.Pe hingä ho̱nse̱ꞌä, rä Zithu himbi xipäbi Eva te gatꞌho ma xä thogi mu̱ xä zi näꞌä frutaꞌä. Hänge Eva bi gu̱u̱ ꞌne bi zi näꞌä frutaꞌä. Mꞌe̱fa, bi umbäbi ꞌnehe rä däme pa bi zi. Nuꞌu̱ mi pädi xä ñho ge Jeoba xki mändabiꞌu̱ hindä zi, pe̱ nuꞌu̱ bi huahni hindä yꞌo̱te. Nuꞌu̱ bi ꞌñudi ge hinte mä tꞌekꞌei mi pe̱ꞌspäbi rä Zi Dada Jeoba, näꞌä toꞌo xki umbäbi yä te. ¡Jeoba himi merese dä tꞌo̱tꞌpäbi njabu̱!

12. ¿Por hanja xa bi u̱ rä mfeni rä Zi Dada Jeoba?

12 Zäi ge xa bi u̱ rä mfeni rä Zi Dada Jeoba ora bi hyandi ge nuꞌu̱ yä mu̱di bätsi bi nju̱tsꞌi kontra geꞌä. Imäjinä ge nuꞌi gä tede nꞌa ri bätsi ꞌne gä umbäbi gatꞌho näꞌä mi japäbi mꞌe̱di. Pe nse̱kitho bi mpu̱ntsꞌi kontra geꞌi ꞌne pe̱fi gatꞌho näꞌä pädi xä ñho ge hingi ho. ¿Hänge xa ma dä u̱ñꞌäꞌi ri mfeni?

Adán bi thoki de rä fonthai ꞌne mi du bi mengi bi mfonthai mänꞌaki.

13. ¿Te bi ne bi mää Jeoba ora bi ꞌñembäbi Adán «nuꞌi grä fonthai ꞌne ma gi pengi ha rä fonthai»?

13 Dende näꞌä rä ora bi huahni Adán ꞌne Eva hindä yꞌo̱te rä Zi Dada Jeoba, nuꞌu̱ bi ꞌme̱di näꞌä rä oportunida mi pe̱ꞌtsi de dä mꞌu̱i pa nzäntho. Jeoba bi ꞌñembäbi Adán: «Nuꞌi grä fonthai ꞌne ma gi pengi ha rä fonthai» (hñeti Génesis 3:19). Po näꞌä bi me̱fi Adán ꞌne Eva, nuꞌu̱ ma xä mfonthai mänꞌaki ja ngu mi nja änte de xä thoki (Génesis 2:7). Hänge mi du Adán ꞌne Eva, ja bi uapu̱tho yä te.

14. ¿Por hanja di tuhu̱?

14 Mu̱ Adán ꞌne Eva xä yꞌo̱te Äjuä, mäpaya tobe di tethoꞌu̱. Pe koꞌmu̱ hinä, nuꞌu̱ bi zo ha rä pekado ꞌne ko rä tiempo bi du. Rä pekado ꞌñenä ngu nꞌa rä tsꞌo ñheni näꞌä bi hyo̱xkägihu̱ Adán ꞌne Eva. Po rängeꞌä gatꞌho di ꞌmu̱ihu̱ ko rä pekado ꞌne di tuhu̱ (Romanos 5:12). Pe Jeoba hingä geꞌä mi ne pa yä mexiꞌmhai. Jeoba himbi hyogägihu̱ pa gä tuhu̱. Rä Biblia mää ge rä du geꞌä mä nkontrahu̱ (1 Corintios 15:26).

¿HANJA FAXKÄGIHU̱ GÄ PÄDIHU̱ TE THOGI KO NUꞌU̱ YÄ JÄꞌI XÄ DU?

15. ¿Hanja hubgä mä mu̱ihu̱ gä pädihu̱ te udi rä Biblia de nuꞌu̱ xä du?

15 Ndunthi yä relijion udi ge nuꞌu̱ yä jäꞌi xä du, bi sigi bi te ha mä nꞌa rä luga. Hänge ora tu nꞌa rä jäꞌi, nuꞌu̱ yä familia juꞌti yä majhä pa dä yꞌo̱tpäbi yä mixa. Pe rä Biblia udi ge nuꞌu̱ xä du ya hingi pe̱ꞌtsi yä u̱gi nixi yä dumu̱i, ꞌne mäske xi gä nzofohu̱ nuꞌu̱ ya hingi o̱xkägihu̱ nixi tsa dä ñä kongekhu̱. Otho yä raso pa gä tsuhu̱ nuꞌu̱ xä du, ngeꞌä nuꞌu̱ ya hingi tsa dä maxkägihu̱ nixi tsa te dä yꞌo̱tkägihu̱. ¡Hängu faxkägihu̱ gä pädihu̱ te udi rä Biblia de nuꞌu̱ xä du!

16. ¿Te mä nkꞌuamba udi ndunthi yä relijion?

16 Rä Zithu usa nuꞌu̱ yä hyate relijion pa dä hyakägihu̱ ꞌne dä xikägihu̱ ge nuꞌu̱ mä jäꞌihu̱ xä du, bi sigi bi te ha mä nꞌa rä luga. Ndunthi de nuꞌu̱ yä relijion udi ge ora tu nꞌa rä jäꞌi, po̱ni rä espiritu o rä alma ꞌne sigi te. ¿Geꞌä xä tꞌutꞌäꞌi ha ri relijion? Rä Zithu usa nuya yä nkꞌuamba pa dä ꞌueke yä jäꞌi de Jeoba.

17. ¿Por hanja näꞌä rä ntꞌudi de rä nidu xa di tsꞌombäbi rä thuhu rä Zi Dada Jeoba?

17 Nuꞌu̱ yä hyate relijion udi ge ora tu nuꞌu̱ yä tsꞌomꞌu̱i jäꞌi, di tꞌe̱ntꞌi ha rä nidu pa ja dä sufrini pa nzäntho. Pe nunä nkꞌuamba xa di tsꞌombäbi rä thuhu rä Zi Dada Jeoba, ¡ngeꞌä näꞌä nunka xä mbeni dä kastiga njabu̱ yä jäꞌi! (Hñeti 1 Juan 4:8, TNM). ¿Te ma gi mbeni de nꞌa rä dada mu̱ gi hyandi dä tsäꞌtuäbi yä yꞌe̱ rä bätsi ha rä tsibi pa dä kastiga? ¿Ma gi ne gi yꞌo̱tꞌe ri amigo näꞌä jäꞌi? Hinä, zäi ge hinte ma gi ne gi pädi de geꞌä. Rä Zithu geꞌä ne gä sentihu̱ de rä Zi Dada Jeoba.

18. ¿Por hanja hingi debe gä tsuhu̱ nuꞌu̱ yä jäꞌi xä du?

18 Rꞌa yä relijion udi ge nuꞌu̱ yä jäꞌi tu di mpu̱ngä espiritu. ꞌNehe udi ge nuꞌu̱ yä espirituꞌu̱ dä za dä maxkägihu̱ o dä za dä yꞌo̱tkägihu̱ yä ntsꞌomꞌu̱i. Hänge yä jäꞌi tsu ꞌne honi hanja dä gohi xä ñho ko nuꞌu̱ yä jäꞌi xä du. Ndunthi yä jäꞌi huꞌtsuäbi yä ofrenda ꞌne asta go di nsundaꞌu̱ en lugar de dä nsunda rä Zi Dada Jeoba. Pe beni, hinte mä raso ja pa gä tsuhu̱ nuꞌu̱ yä jäꞌi xä du; nuꞌu̱ ya hinte di senti ꞌne ya hingi tsa te dä me̱fi. Rä Zi Dada Jeoba go geꞌä mä Hyokätehu̱ ꞌne ho̱nse̱ꞌä ri ꞌñepäbi gä nsundahu̱ ꞌne gä xo̱kämbenihu̱ (Apocalipsis 4:11).

19. ¿Hanja faxkägihu̱ gä pädihu̱ te thogi ko nuꞌu̱ yä jäꞌi xä du?

19 Gä pädihu̱ te thogi ko nuꞌu̱ yä jäꞌi xä du, faxkägihu̱ pa ya hinto dä hyakägihu̱. ꞌNehe faxkägihu̱ pa gä ntiendehu̱ xä ñho näꞌä xä promete rä Zi Dada Jeoba dä me̱fi po gatꞌho nuꞌu̱ yä jäꞌi xä du.

20. ¿Te ma gä handihu̱ ha näꞌä rä ntheke xä ꞌñepu̱?

20 O̱tꞌe ndunthi yä je̱ya, nꞌa rä ꞌme̱go Äjuä mi rä thuhu Job bi yꞌo̱tꞌe nunä ntꞌani: «Mu̱ nꞌa rä jäꞌi dä du, ¿dä za dä me̱ꞌtsi rä te mänꞌaki?» (Job 14:14). Ma gä handihu̱ te udi rä Biblia ha näꞌä rä ntheke xä ꞌñepu̱.

^ parr. 5 Rꞌa yä jäꞌi kamfri ge di pe̱ꞌtsihu̱ nꞌa rä alma o espiritu näꞌä sigi te mꞌe̱fa de gä tuhu̱. Mu̱ gi ne gi pädi te udi rä Biblia, hyandi rä nota 17, «Alma». ꞌNe rä nota 18, «Espiritu».