Habu̱ ma gi tini te hutsʼi

Habu̱ ma dä xiʼi te hutsʼi

mustafahacalaki/DigitalVision Vectors via Getty Images

¡ÑHOKI ꞌNE NDO̱ꞌMIHU̱!

¿Ma dä maxkägihu̱ o ma dä yꞌo̱tkähu̱ rä dañu gatꞌho näꞌä tsa dä me̱fi nꞌa rä computadora? ¿Te udi rä Biblia?

¿Ma dä maxkägihu̱ o ma dä yꞌo̱tkähu̱ rä dañu gatꞌho näꞌä tsa dä me̱fi nꞌa rä computadora? ¿Te udi rä Biblia?

 Ja gehya, yä lider, yä científico ꞌne märꞌa yä jäꞌi nuꞌu̱ xa ja yä mfädi pa dä usa yä computadora, xä ñä ndunthi de rä inteligencia artificial (IA) o de gatꞌho näꞌä dä za dä me̱fi nꞌa rä computadora. Nuꞌu̱ xä mää ge nuꞌu̱ yä programä ja ha yä computadora dä za dä maxkägihu̱ pe ꞌnehe tuyämu̱i po näꞌä rä dañu dä za dä yꞌo̱tkägihu̱.

  •   «Mäpaya yä computadora geꞌu̱ nꞌa de nuꞌu̱ yä erramienta dä za dä matsꞌi yä jäꞌi dä me̱ꞌtsi nꞌa rä bida mänꞌa xä ñho [...]. Pe ꞌnehe pe̱ꞌtsi rä tsꞌe̱di pa dä bepäbi yä dato yä jäꞌi, dä hñäkuäbi nuꞌu̱ yä derecho pe̱ꞌtsi, dä ꞌme̱di näꞌä rä komfiansa pe̱ꞌspäbi märꞌaa, ꞌne näꞌä rä derecho de dä desidi po geꞌu̱se̱» (Kamala Harris, vicepresidenta de Estados Unidos, 4 de rä mäyo de rä 2023).

  •   «Mäske yä computadora dä za dä mfaxte ndunthi pa gä suhu̱ mä nzakihu̱, ꞌnehe ja rä peligro de dä hänkähu̱ yä xuñha ꞌne yä hñeni» (Grupo internacional de médicos y profesionales de la salud dirigido por el doctor Frederik Federspiel, BMJ Global Health, 9 de rä mäyo de rä 2023). a

  •   «Nubye̱, nꞌa rä computadora ya dä za dä xani yä nkꞌuamba. Mänꞌitꞌho ndunthi yä jäꞌi dä za dä ꞌme̱di yä ꞌme̱fi. ꞌNe rꞌa yä bämhñä jäꞌi enä ge ma dä zo̱ho̱ rä pa habu̱ yä mexiꞌmhai ma dä ꞌmu̱i en peligro po ränge yä computadora» (The New York Times, 1 de rä mäyo de rä 2023).

 Ja ngu thogi rä tiempo ma gä handihu̱ mu̱ ma dä maxkägihu̱ o ma dä yꞌo̱tkägihu̱ rä dañu nuꞌu̱ yä computadora. ¿te udi rä Biblia?

¿Por hanja jakägihu̱ gä tumämu̱i po nuꞌu̱ yä imbento rä mexiꞌmhai?

 Rä Biblia udi por hanja nuꞌu̱ yä imbento xä zu̱di yä mexiꞌmhai hingä nzäntho ma drä usa pa dä hyombäbi yä ñho märꞌaa.

  1.  1. Mäske yä jäꞌi hingi honi dä u̱ni märꞌaa, nuꞌu̱ yä desision di huahni bi hä yä xuñha.

    •   «Ja nꞌa rä ꞌñuu näꞌä xä ñho ha rä thandi rä ñꞌo̱ho̱, pe ri ngätsꞌi tsitsꞌi ha rä du» (Proverbios 14:12).

  2.  2. Ninꞌa de gekhu̱ dä za dä bädi mu̱ ma drä usa xä ñho o hinä näꞌä te xtä hokihu̱ o xtä imbentahu̱.

    •   «Pe̱ꞌtsi te gä tsokuäbi [mä ꞌme̱fi] näꞌä rä ñꞌo̱ho̱ ma dä ehe mꞌe̱fa de geki. ¿Ha di fäꞌä mu̱ ma dä ꞌñudi rä mfädi o drä dondo? Hindi mporta dri tenguꞌä, näꞌä go ma dä usa gatꞌho näꞌä dä pe̱fi ko ngatꞌho mä tsꞌe̱di ꞌne mä mfädi nuua ha rä xiꞌmhai» (Eclesiastés 2:18, 19).

 Näꞌä rä dumu̱i di sentihu̱ udi xä ñho ge di jakägihu̱ mꞌe̱di dä gu̱nkägihu̱ Äjuä, näꞌä mä Hyokätehu̱.

¿Habu̱ dä za gä hutsꞌihu̱ mä komfiansahu̱?

 Äjuä xä promete ge nunka ma dä hyopi ge yä jäꞌi ꞌne nixi nuꞌu̱ yä imbento dä huati rä Xiꞌmhai o yä mexiꞌmhai.

  •   «Rä xiꞌmhai ꞌmu̱i pa nzäntho» (Eclesiastés 1:4).

  •   «Nuꞌu̱ yä jäꞌi o̱tꞌe rä justisia ma dä ꞌmu̱i ha rä xiꞌmhai ꞌne ja ma dä mꞌu̱hni pa nzäntho» (Salmo 37:29).

 Po mäde de rä Biblia Äjuä di gu̱nkägihu̱ pa njabu̱ xudi ndämäni dä za gä ꞌmu̱ihu̱ seguro ꞌne en paz. Mu̱ gi ne gi pädi mä nꞌa tu̱i de näꞌä udi rä Biblia, hñeti nuꞌu̱ yä artikulo «¿Existe alguna guía confiable que le asegure su futuro?» ꞌne «Äjuä ma dä hä nꞌa rä mꞌu̱i temäꞌentho».

a De rä artikulo “Threats by Artificial Intelligence to Human Health and Human Existence” (Las amenazas de la inteligencia artificial a la salud y existencia humanas), por Frederik Federspiel, Ruth Mitchell, Asha Asokan, Carlos Umana y David McCoy.