Nu nuä jabu̱

Da mi nu ya xe̱ki ge ja na su̱kuä

NXA̱DI 06

¿ʼBe̱pu̱ bä nekiʼä ra te?

¿ʼBe̱pu̱ bä nekiʼä ra te?

“[Ojä] nangeʼi bä neki ra te” (Salmo 36:9). ¿Ha gi ëʼkyëʼi na? ʼBu̱ʼu̱ yu̱ jäʼi ëʼkyëi ge nuʼä ra te bi nekize̱he̱, ʼne njoʼo toʼo bä sa̱nni. Geʼbu̱ ya bä nekize̱he̱ ma tehu̱, ne dä ma te ni mbatho ge di ʼbu̱hmu̱. Pe̱, geʼbu̱ geʼä Jeoba bä sa̱nnä ra te, genhma jaʼä bi mbëmʼbu̱ mi za̱nni, ¿ha hinmajuäniʼä? a Gi nuʼä mambu̱ ja Biblia ge hapu̱ bä fu̱ʼä ra te ʼne hanja ge dä za̱ gä ëʼkyëihu̱ nuʼä mambu̱.

1. ¿Hapu̱ bä neki ga̱ʼtho ʼbe̱ʼä ja?

Nuʼä Biblia ëna: “Nuʼbu̱ na mu̱di, Ojä bi hoʼkä mahëʼtsi ʼne ra ha̱i” (Génesis 1:1). ʼBe̱ ga̱ʼtho yu̱ bäsu̱kuä, nuʼu̱ ʼtëmbi sientifiko, ëʼkyëi ge nuʼä ga̱ʼtho ʼbe̱ʼä ja, jabu̱ bä fu̱di. ¿ʼBe̱pu̱ bi hoʼkä Ojä ga̱ʼtho ʼbe̱ʼä ja? Bi hyonʼä na ʼtse̱di, nuʼä di ëmfu̱ espiritu santo, pa di hoki ga̱ʼtho ʼbe̱ʼä ja, yu̱ galaksia, yu̱ so̱, yu̱ planeta ʼne ga̱ʼtho ʼbe̱ʼä ja (Génesis 1:2).

2. ¿Hanja bä hoʼkä Ha̱iʼä Ojä?

Nuʼä Jeoba hingä ho̱ntho bi hoktäthoʼä Ha̱i, bi hoki pa di mʼbu̱hyu̱ jäʼi (Isaías 45:18). Nuʼä, bi hoki nuna ha̱i di ʼbu̱hmu̱ ge emme mahotho, pa nzäntho di mʼbu̱manho yu̱ jäʼi (dä mi nu Isaías 40:28 ʼne 42:5). Nuʼu̱ yu̱ sientifico ëna ge nuua Ha̱i di ʼbu̱hmu̱, emme mahotho ʼne emme xi ngü di muui. Njongi pädi geʼbu̱ ja manʼna planeta hapu̱ dä za̱ gä mʼbu̱hmu̱.

3. ¿ʼBe̱ʼä o̱ʼte ge di hye̱ʼtsi nuʼu̱ yu̱ jäʼi ko nuʼu̱ yu̱ züʼuë ʼne yu̱ zate?

Nuʼbu̱ mi guadi mi hoʼkä Ha̱i, nuʼä Jeoba bi ünna te ga̱ʼthoʼu̱ ʼbu̱kua Ha̱i. Mu̱ditho bi yüsʼna Ha̱i ko yu̱ za, yu̱ paxi, yu̱ züʼuë ʼne yu̱ zate. ʼNe mʼbe̱fa “nuʼä Ojä bi hoʼkä jäʼi tengüthoʼä” (dä mi nu Génesis 1:27). ¿ʼBe̱ʼä o̱ʼte ge di hye̱ʼtsu̱ yu̱ züʼuë ʼne yu̱ zate? Nuʼä Ojä bi hogähu̱ tengüʼä, nangeʼä sa̱ gä häkpähu̱ yu̱ hogä nja, tengüʼä ra hmädi o ra nhuëkäte, o ge gä ne gä o̱ʼthu̱ nuʼä po̱manho. Nuʼä bi hogähu̱ pa dä za̱ ge gä pähmu̱ yu̱ idioma o yu̱ ne ge ña yu̱ jäʼi, ʼne gä njohyahu̱ ko yu̱ ʼbe̱i ʼne yu̱ thühü, ge gä hohu̱ ga̱ʼtho ʼbe̱ʼä bi hoki. Nuju̱ sa̱ gä thännehu̱ʼä Ojä, hingä tengüʼu̱ yu̱ züʼuë o yu̱ zate.

GÄ PÄHMU̱ MANʼNA NANGEHNA

Mba gä nuhu̱ ʼbe̱ʼä ürkähu̱ ge Ojä bä sa̱nni ga̱ʼtho ʼbe̱ʼä ma te i ja. ʼNe gä pähmu̱ hanja dä za̱ gä ëʼkyëihu̱ ge geʼä Ojä bä hoki ga̱ʼtho tengü mambu̱ Biblia. Kextä gä pähmu̱ ʼbe̱ʼä xa̱ngähu̱ nangeʼä Ojä nuʼu̱ yu̱ hogä njaʼu̱ yu̱ jäʼi.

4. ʼBu̱ʼä bä sa̱nnä ra te

Nuʼu̱ yu̱ jäʼi ge jaʼä sa̱nni ʼtëmbi ge emme ja yu̱ mfädiʼu̱, madägeʼä häktätho ʼbe̱ʼä xi za̱nnä Ojä, nuʼu̱ emme pa nʼtëspi nangeʼu̱ xi za̱nni. Pe̱ ¿hanja hingi pa nʼtëspi nuʼä bä sa̱nni ga̱ʼtho ʼbe̱ʼä ja? Dä mi nuui ä BIDEO ʼne manhmi nangehna:

  • ¿ʼBe̱ʼä xi hyäʼku̱ yu̱ jäʼi nangeʼu̱ yu̱ züʼuë?

Dä mi bëni, ʼna ra ngü ʼbu̱ʼä toʼo bä hoki o bä sa̱nni, himbi nekize̱he̱, njarbu̱tho ga̱ʼtho nuʼä di nuhu̱ o ʼbe̱ʼä ja, kextä ʼbu̱ʼä toʼo bä sa̱nni, ¿toʼoʼä? Dä mi nuui Hebreos 3:4, Ja ua ra̱ ʼdaʼyo cohi bi gohmi̱ Oja̱ yø ja̱ʼi̱ [OTN] ʼne manhmi nangehna:

  • Nangeʼä ʼbe̱ʼä ga̱ʼtho jaua ha̱i ¿ʼbe̱ʼä manʼna gi ho o gi numanho?

  • ¿Hanja dä za̱ gä ëʼkyëihu̱ ge ʼbu̱ʼä bä sa̱nni ga̱ʼtho ʼbe̱ʼä ja?

¿Ha mi päkena?

Nubu̱ jw.org gi timbu̱ yu̱ su̱kuä ʼne yu̱ bideo nangehna di manhmu̱. Dä mi hyombu̱ nʼtoʼti “¿Ha ʼbu̱ʼä bä sa̱nni?” ʼne nubu̱ “Nuʼä mbënʼu̱ miʼra nangeʼä ʼbe̱pu̱ bä nekiʼä ra te”.

“Porke ga̱ʼtho yu̱ ngü i ja, i ʼbu̱i to bi hoki. A nuya, nu te ga̱ ma kosa i ja, ga̱ geʼä Ojä bä sa̱nni ge bi nja”.

5. Dä za̱ gä ëʼkyëihu̱ ge majuäniʼä mambu̱ Biblia nangeʼä ʼbe̱pu̱ bä nekiʼä ra te

Nuʼä Biblia, nubu̱ ja libro Génesis kapitulo 1, mambu̱ ʼbe̱pu̱ bä nekiʼä ra Ha̱i ʼne ga̱ʼtho ʼbe̱ʼä ʼbu̱i. ¿Ha majuäniʼä mambu̱ o ʼna kuentotho? Dä mi nuui ä BIDEO ʼne manhmi nangehna:

  • ¿Ha ürkähu̱ Biblia ge nuʼä Ha̱i ʼne ga̱ʼtho ʼbe̱ʼä ʼbu̱i bi mba ma hoki ge 6 patho?

  • ¿Ha dä za̱ gä ëʼkyëihu̱ ge majuäniʼä mambu̱ Biblia ge Ojä bi hoki ga̱ʼtho ʼbe̱ʼä ja? ¿Hanja?

Dä mi nuui Génesis 1:1 ʼne manhmi nangehna:

  • ʼBe̱ ga̱ʼthoʼu̱ yu̱ sientifico ëna ge jabu̱ bä fu̱di ga̱ʼtho ʼbe̱ʼä ja. ¿Ha ngübu̱ manʼä Biblia tengü mbënʼu̱?

ʼBu̱hyu̱ jäʼi ge mbëni ge nuʼä Ojä mu̱ditho bä hoʼkä ʼna ra ʼtu̱züʼuë, ʼne mʼbe̱fa ʼrahmi ʼtsu̱ bi mpa̱di asta geʼbu̱ mi gohi bi njäʼi. Dä mi nuui Génesis 1:21, 25, 27 ʼne manhmi nangehna:

  • ¿Ha mambu̱ Biblia ge Ojä mu̱ditho bä hoʼkä ʼna ra ʼtu̱züʼuë ʼne ʼrahmi ʼtsu̱ bi mpa̱di asta geʼbu̱ mi nhuä, bi nzate o bi njäʼi? ¿O ʼradbu̱ mi hoʼkä Ojä ga̱ʼtho ʼbe̱ʼä ʼbu̱ʼi?

6. Nuju̱ hingä ʼraingüju̱ nuʼu̱ miʼra bi hoʼkä Ojä

Nuju̱ hingä ʼraingühu̱ yu̱ züʼuë o yu̱ zate. Dä mi nuui Génesis 1:26 ʼne manhmi nangehna:

  • Nuju̱ sa̱ gä ühmu̱ ra nhuëkäte, ra hmädi ʼne ra nyemu̱i, geʼtho nuʼä Ojä bi hogähu̱ tengüʼä. Nuna ¿ʼbe̱ʼä xa̱nniʼi nangeʼä na hogä nja o na hogä nʼto̱ʼteʼä Jeoba?

NUʼÄ ʼBE̱ʼÄ MANʼU̱ ʼRA YU̱ JÄʼI: “Nuʼä mambu̱ Biblia ge Ojä bä hoki ga̱ʼtho nʼtsa̱nnithoʼä”.

  • ¿ʼBe̱ʼä gi mbëni? ¿Hanja gi mbëni ngübu̱?

NUʼÄ MANʼNA JAʼTSE̱DI

Nuʼä Jeoba bi hoki ga̱ʼtho ʼbe̱ʼä ja.

Nuʼä dä pähmu̱

  • ¿ʼBe̱ʼä manʼä Biblia nangeʼä ʼbe̱pu̱ bä neki ga̱ʼthoʼä ja?

  • ¿Xiʼä Ojä ha mu̱ditho bä hoʼkä ʼna ra ʼtu̱züʼuë ʼne ʼme̱fa ʼrahmi ʼtsu̱ bi mpa̱di asta geʼbu̱ mi gohi bi njäʼi? ¿O ʼradbu̱ mi hoʼkä Ojä ga̱ʼtho ʼbe̱ʼä ʼbu̱i?

  • ¿Hanja manʼna di muui yu̱ jäʼi?

Nuʼä dä za̱ gi ʼyo̱ʼte

DÄ MI PÄDI MANʼNA

Dä mi hyandi ʼra yu̱ nʼtüti ge ürkähu̱ ge ga̱ʼtho ʼbe̱ʼä ja ʼbu̱ʼä bä sa̱nni.

“¿ʼBe̱ʼä ürkähu̱ yu̱ züʼuë ʼne yu̱ zate?” (¡Despertad!, septiembre ge 2006)

Dä mi nu ʼna bideo nangeʼä ʼna ra ta ge xa̱mbäʼä na ʼtu̱hni o na bätsi nuʼä mambu̱ ja Biblia ge ʼbe̱pu̱ bä neki ga̱ʼthoʼä ja.

Nuʼä Jeoba bi hoki ga̱ʼtho ʼbe̱ʼä ja (2:37)

Dä mi nxa̱di geʼbu̱ di nthe̱uiʼä Biblia nuʼä manʼu̱ yu̱ jäʼi nangeʼä ʼbe̱pu̱ bä nekiʼä ra te.

“¿Ha mu̱di bä hoʼkä Ojä yu̱ ʼtu̱züʼuë ʼne ʼrahmi ʼtsu̱ bi mpa̱di asta geʼbu̱ mi gohi bi nzate, bi nzüʼuë o bi njäʼi?” (Bä ʼyëpu̱ jw.org)

Dä mi pädi ko nangeʼä xi nxa̱ʼu̱ ʼne xi dinʼu̱ yu̱ jäʼi ge sientifico geʼbu̱ nuʼä ra te, ha ʼbu̱ʼä bä sa̱nni o bi nekize̱he̱.

ʼBe̱pu̱ bä nekiʼä ra te. Ku̱ʼta yu̱ nʼta̱nni ge dä za̱ gi nxa̱di (Foyeto)

a Nuʼä nxa̱di 25 mambu̱ nuʼä mbënʼä Ojä dä ʼyo̱ʼte ko yu̱ jäʼi o ge hanja bä sa̱nnu̱.