Bai na kontenido

Bai na kontenido

ARTÍKULO DI ESTUDIO 17

Yehova Lo Yuda Bo ku Problemanan Ònferwagt di Bida

Yehova Lo Yuda Bo ku Problemanan Ònferwagt di Bida

“Un persona hustu ta hañ’é ku hopi difikultat, pero Yehova ta libr’é for di nan tur.”—SAL. 34:19.

KANTIKA 44 Orashon di un Sirbidó Abatí

UN BISTA ADELANTÁ a

1. Kiko nos tin sigur di dje?

 KOMO sirbidónan di Yehova, nos sa ku e ta stima nos masha hopi mes i ku e ke pa nos disfrutá di bida. (Rom. 8:35-39) Nos sa tambe ku si nos sigui e prinsipionan ku tin den Beibel, lo bai bon ku nos. (Isa. 48:17, 18) Pero, kiko nos tin ku hasi si nos haña nos ònferwagt ku problemanan?

2. Ki problema nos por haña nos kuné, i ki pregunta por pasa den nos mente?

2 Nos tur ku ta sirbi Yehova ta haña nos ku problema. Por ehèmpel, un famia di nos por desapuntá nos òf problema ku salú por pone ku nos no por hasi mashá pa Yehova. Kisas nos a pasa den un desaster natural òf nos por haña nos ku persekushon. Ora e tipo di situashonnan ei presentá kisas nos ta puntra nos mes: ‘Dikon e kosnan akí ta pasa ku nèt ami? Ta ki malu m’a hasi? Ta rabiá Yehova ta ku mi?’ Si bo a yega di pensa asina, no sinti bo malu. Hopi di Yehova su fiel sirbidónan a lucha ku e mesun sintimentunan ei.—Sal. 22:1, 2; Hab. 1:2, 3.

3. Kiko nos ta siña for di Salmo 34:19?

3 Lesa Salmo 34:19. E versíkulo akí tin dos punto interesante: (1) Hende hustu ta haña nan ku problema i (2) Yehova ta libra nos di nos pruebanan. Pero kon e ta hasi esei? Wèl, e ta yuda nos mira nos bida na un manera realístiko. Aunke ku Yehova a bisa ku nos lo sinti goso ora nos sirbié, e no a primintí ku nos bida lo ta sin problema. (Isa. 66:14) E ta animá nos pa focus riba nos futuro, ora ku nos lo disfrutá pa semper di e bida ku e ke pa nos tin. (2 Kor. 4:16-18) Pero turesten, e ta duna nos e forsa tur dia pa nos sigui sirbié.—Lam. 3:22-24.

4. Kiko nos lo trata den e artíkulo akí?

4 Den e artíkulo akí nos lo trata algun lès ku nos ta siña for di Yehova su fiel sirbidónan di pasado i di nos tempu. Tambe nos ta bai mira ku nos tur por haña nos ku problemanan ku nos no ta ferwagt. I ku ora nos ta dependé riba Yehova, semper lo e yuda nos. (Sal. 55:22) Segun nos ta trata e ehèmpelnan ei, puntra bo mes: ‘Si algu asina pasa ku mi, kiko ami lo hasi? Kon e ehèmpelnan akí ta fortalesé mi konfiansa den Yehova? Ki lès mi por saka i kon mi por aplik’é den mi bida?’

DEN TEMPU DI BEIBEL

Yákòb a traha 20 aña pa Lában. Aunke Lában no a trat’é bon, Yehova a bendishoná Yákòb (Wak paragraf 5)

5. Ki problemanan Yákòb a hañ’é kuné debí na Lában? (Wak e plachi di portada.)

5 Sirbidónan di Yehova den tempu di Beibel tambe a haña nan ku problemanan ku nan no a ferwagt. Laga nos wak e ehèmpel di Yákòb. Yákòb su tata a bis’é pa e kasa ku un di e yu muhénan di Lában, un famia ku tambe tabata sirbi Yehova. Su tata a sigur’é ku si e hasi esei, Yehova lo bendishon’é. (Gén. 28:1-4) Pues Yákòb a obedesé. El a bai Kánan na kas di Lában kende tabatin dos yu muhé, Lea i Raquel. Yákòb su bista a kai riba Raquel, esun mas chikitu. Pa kasa kuné, Yákòb tabata dispuesto pa traha shete aña pa Lában. (Gén. 29:18) Ma kosnan no a kana manera Yákòb a spera. Lában a nèk e. Na lugá di Raquel, el a pone Lea, e yu muhé mas grandi, kasa kuné. Pero despues Lában a bis’é ku lo e lag’é kasa ku Raquel e siguiente siman si e primintí di traha shete aña mas p’e. (Gén. 29:25-27) Anto ora Lában tabata hasi negoshi ku Yákòb, tampoko e no tabata onesto. En total, Lában a probechá di Yákòb pa 20 aña!—Gén. 31:41, 42.

6. Ki otro problemanan Yákòb a hañ’é kuné?

6 Yákòb a hañ’é ku hopi problema mas. E tabatin hopi yu, pero no ta semper nan tabata bai bon ku otro. Kos a bai asina leu ku nan a bende nan mes ruman Yósef komo katibu. Un otro biaha, Levi ku Símeòn, dos yu di Yákòb, a hasi algu ku a daña tantu nòmber di nan famia komo esun di Yehova. I riba dje, Raquel, e kasá ku Yákòb mas a stima, a muri ora e tabata duna lus na nan di dos yu. Anto aunke Yákòb tabata di edat kaba, debí na skarsedat di kuminda, el a hañ’é fòrsá ta muda bai Egipto.—Gén. 34:30; 35:16-19; 37:28; 45:9-11, 28.

7. Kon Yehova a mustra Yákòb ku e tabatin Su aprobashon?

7 Apesar di tur e kosnan ku Yákòb a pasa aden, nunka el a pèrdè su fe den Yehova ni nunka el a lubidá riba Yehova su promesanan. Anto Yehova a hasi sigur ku Yákòb a komprondé ku e tabatin Su aprobashon. Por ehèmpel, apesar ku Lában no tabata onesto, Yehova a hasi Yákòb riku. Anto Yákòb tabata masha gradisidu na Yehova ora ku el a mira Yósef atrobe, e yu ku segun e tabata morto pa hopi aña. Yákòb por a dil ku tur e pruebanan ei debí ku e tabatin un bon amistat ku Yehova. (Gén. 30:43; 32:9, 10; 46:28-30) Pues, nos tambe por wanta pruebanan ku bini ònferwagt si nos tin un bon amistat ku Yehova.

8. Kiko Rei David tabatin masha gana di hasi?

8 Rei David no por a hasi tur e kosnan ku e tabatin gana di hasi pa Yehova. Por ehèmpel, e tabatin masha gana di traha un tèmpel pa su Dios. Ora el a konta Profeta Nátan esei, el a kontest’é: “Hasi loke bo kurason ta deseá, pasobra e Dios berdadero ta ku bo.” (1 Kró. 17:1, 2) Bo por imaginá bo kon felis David a sintié ora el a tende esei? Kisas mesora el a kuminsá plania e proyekto grandi akí.

9. Kiko David a hasi ora el a haña un mal notisia?

9 Pero no a tarda mashá ku Nátan a bai bèk serka David ku mal notisia. “E anochi ei mes” Yehova a bisa Nátan ku David no ta esun ku lo traha e tèmpel. Mas bien, un di su yu hòmbernan lo hasi esei. (1 Kró. 17:3, 4, 11, 12) Kiko David a hasi ora el a tende e notisia? El a ahustá su plannan i a kuminsá kolektá fondo i material ku su yu Sálomon lo tabatin mester pa e proyekto.—1 Kró. 29:1-5.

10. Kon Yehova a bendishoná David?

10 Despues ku David a tende ku lo e no ta esun ku lo bai traha e tèmpel, Yehova a sera un pakto kuné. Yehova a primintié ku un di su desendientenan lo goberná pa semper. (2 Sám. 7:16) Den e mundu nobo, durante e Reinado di Mil Aña, David ta bai ta hopi kontentu ora e haña sa ku e Rei, Hesus, ta un di su desendientenan. Loke nos ta siña for di e relato akí ta ku asta si nos no logra tur e kosnan ku nos tin gana di hasi pa Yehova, nos Dios por tin otro bendishon na mente pa nos ku hamas nos por a ferwagt.

11. Kon e kristiannan di promé siglo a mira ku Yehova tabata bendishoná nan esfuerso? (Echonan 6:7)

11 Pa e kristiannan di promé siglo tabatin sierto kos ku no a bai manera nan a pensa. Por ehèmpel, nan tabatin masha gana pa Dios su Reino bini pero nan no tabata sa na ki momento esei lo a tuma lugá. (Echo. 1:6, 7) Pues, kiko nan a hasi? Nan a keda aktivo den e trabou di prediká. Komo resultado, nan a prediká e bon notisia na mas i mas lugá. Esei a laga nan mira ku Yehova tabata bendishoná nan esfuerso.—Lesa Echonan 6:7.

12. Kiko e kristiannan di promé siglo a hasi ora ku tabatin un hamber grandi?

12 Dado momento a “bini un hamber grandi riba henter e tera habitá.” (Echo. 11:28) Anto e hamber ei a afektá e kristiannan di promé siglo tambe. Nos por djis imaginá kon nan a sufri debí na e situashon ei. Sin duda mayornan tabata preokupá tokante kon nan por a haña kuminda pa nan famia. I kiko di e hóbennan ku tabatin plan pa hasi mas den sirbishi? Bo ta kere ku nan a pensa ku ta mihó nan wanta ku e plannan ei? Sea kual sea tabata nan sirkunstansia, nan a adaptá na e situashon. Nan a sigui prediká na e manera ku nan tabata por i nan tabata kontentu pa yuda nan rumannan na Hudea ku tabata den nesesidat.—Echo. 11:29, 30.

13. Kon Yehova a bendishoná e kristiannan durante e periodo di e hamber grandi?

13 Ki bendishon e kristiannan a haña durante e hamber grandi? Esnan ku a haña yudansa material a mira ku nan mes wowo kon Yehova tabata yuda nan. (Mat. 6:31-33) Mas ku nunka, nan lo a sinti ku nan a bira mas será ku e rumannan ku a yuda nan. I kiko di e rumannan ku a hasi donashon òf ku a duna yudansa na kualke otro manera? Nan por a sinti e goso ku ta bini di duna. (Echo. 20:35) Yehova a bendishoná tur e rumannan ei pasobra nan a adaptá na e kambio di situashon.

14. Kiko a pasa ku Bárnabas i Pablo, i ku ki resultado? (Echonan 14:21, 22)

14 E kristiannan di promé siglo a haña nan ku hopi persekushon, anto tin biaha na momento ku nan no a ferwagt. Wak por ehèmpel loke a pasa ku Bárnabas i Apòstel Pablo ora ku nan tabata prediká na Listra. Na kuminsamentu e hendenan tabata masha kontentu i a skucha nan. Pero mas despues, algun opositor “a konvensé e multitut pa lanta kontra” Bárnabas i Pablo. Anto algun hende di e multitut ei a lanta kontra Pablo i nan a piedr’é pa mata. (Echo. 14:19) Despues, Bárnabas i Pablo a sigui prediká otro kaminda. Ku ki resultado? Nan “a yuda basta hende bira disipel,” i loke nan a bisa i hasi a fortalesé nan rumannan. (Lesa Echonan 14:21, 22.) Bárnabas i Pablo por a logra tur esei pasobra nan no a stòp di prediká ora nan a haña nan ku persekushon. P’esei, si nos tampoko no stòp di hasi e trabou ku Yehova a duna nos pa hasi, nos lo ser bendishoná.

DEN NOS TEMPU

15. Kiko nos ta siña for di Ruman A. H. Macmillan?

15 Durante e añanan promé ku 1914, Yehova su sirbidónan a pensa ku algun kos importante lo a tuma lugá. Laga nos wak e kaso di Ruman A. H. Macmillan. Meskos ku hopi ruman di e tempu ei, el a pensa ku pronto nan lo a bai shelu. Na sèptèmber 1914, el a bisa den un diskurso: “Esaki probablemente ta e último diskurso públiko ku mi ta bai duna.” Klaru, esei no tabata su último diskurso. Mas despues el a bisa: “Kisas algun di nos tabata muchu purá pa pensa ku nos lo a bai shelu mesora.” El a agregá: “Loke nos mester a hasi ta di keda okupá den e sirbishi di Señor.” I esei ta nèt loke Ruman Macmillan a hasi. El a traha duru den sirbishi. E tabatin e privilegio di animá hopi ruman ku tabata den prizòn debí ku nan a nenga di bira sòldá. I asta den su edat avansá, e tabata bai su reunionnan regularmente. Dikon tabata bon ku Ruman Macmillan a keda okupá den e trabou di Yehova segun ku e tabata warda riba su rekompensa? Un poko promé ku el a muri, na aña 1966, el a bisa: “Mi fe aworakí ta mas fuerte ku nunka.” E aktitut di e ruman akí ta un bon ehèmpel pa nos imitá, foral si nos ta pasando den prueba ku ta durando mas largu ku nos a ferwagt.—Heb. 13:7.

16. Ki prueba ònferwagt Ruman Herbert Jennings i su kasá a haña nan kuné? (Santiago 4:14)

16 Hopi sirbidó di Yehova a haña nan ònferwagt ku problema di salú. Por ehèmpel, Ruman Herbert Jennings b a konta den su historia di bida kon e ku su kasá tabatin un bunita asignashon komo misionero na Gana. Pero, ku tempu el a haña sa ku e tabatin un problema serio ku su salú mental. Ruman Jennings a sita Santiago 4:14 pa splika tokante su situashon nobo; el a yam’é “un ‘mañan’ ku nos no a ferwagt.” (Les’é.) El a skirbi: “Enfrentando e realidat, nos a prepará pa bai laga Gana i e hopi amigunan será ku nos i bolbe Canada [pa tratamentu médiko].” Yehova a yuda ruman Jennings i su kasá sigui sirbié fielmente apesar di e pruebanan ku nan a enfrentá.

17. Kon e relato di ruman Jennings a yuda otro rumannan?

17 E manera onesto ku Ruman Jennings a konta su historia di bida a animá otro ruman masha hopi mes. Un ruman muhé a skirbi: “Nunka mi a yega di sinti mi asina konmoví manera ora mi a lesa e artíkulo akí. . . . Ora mi a lesa kon Ruman Jennings tabatin ku laga su asignashon para pa motibu di su enfermedat, esei a yuda mi mira mi situashon na un manera balansá.” Anto un ruman hòmber a skirbi: “Despues ku mi a sirbi dies aña largu komo ansiano di kongregashon, mi tabatin ku renunsiá mi privilegio pa motibu di mi enfermedat mental. E idea ku mi a frakasá a deprimí mi asina tantu ku mi no por a ni lesa e artíkulonan di historia di bida. . . . Pero, Ruman Jennings su perseveransia tabata un animashon pa mi.” Esaki ta siña nos ku ora nos pasa den problemanan ku bini ònferwagt, nos por ta un fuente di animashon pa nos rumannan. Asta si bo bida no resultá manera bo a ferwagt, tòg bo fe i perseveransia por yuda otronan.—1 Ped. 5:9.

Ora nos ta dependé riba Yehova, problemanan ònferwagt den bida por eigenlijk hala nos mas serka di dje (Wak paragraf 18)

18. Kiko bo ta siña for di e ruman biuda di Nigeria? (Wak e plachi.)

18 E pandemia di COVID-19 a afektá hopi di nos rumannan. Por ehèmpel, tabatin un ruman biuda di Nigeria ku no a sobra muchu sèn ni kuminda. Un mainta, su yu muhé a puntr’é kiko nan lo bai kome despues ku nan kaba di kushiná nan último kùp di aros. E mama a bisa su yu ku nan no tin mas sèn ni kuminda, pues nan lo prepará nan último kuminda i pone nan konfiansa den Yehova, meskos ku e biuda di Sarepta. (1 Rei. 17:8-16) Promé ku sikiera nan a kuminsá preokupá tokante kiko nan lo a kome e mèrdia ei, nan a haña un pakete di kuminda for di nan rumannan. Nan a haña sufisiente kuminda pa mas ku dos siman. E ruman no a pensa ku Yehova tabata skuchando ku asina tantu atenshon ora e tabata papiando ku su yu muhé. Sí, ta bèrdat ku ora nos dependé riba Yehova, problemanan ònferwagt den bida por eigenlijk hala nos mas serka di dje.—1 Ped. 5:6, 7.

19. Ki tipo di persekushon ruman Aleksey Yershov a hañ’é kuné?

19 Durante e último añanan, nos rumannan a haña nan ku vários tipo di persekushon ku nan no a ferwagt. Wak por ehèmpel loke a pasa ku ruman Aleksey Yershov di Rusia. Na 1994, tempu ku el a batisá, Testigunan di Yehova tabatin un grado di libertat na Rusia. Pero algun aña despues, e situashon a kambia. Na aña 2020, polis i agentenan sekreto a hasi un entrada hudisial den ruman Yershov su kas i a konfiská hopi di su pertenensianan. Algun luna despues, gobièrnu a kuminsá un kaso penal kontra dje. Pa hasi e kos pió, el a ser akusá a base di grabashon di vidio ku a bini di un persona ku a pretendé di ta interesá den Beibel pa mas ku un aña. Esta un traishon!

20. Kon ruman Yershov a fortales’é su amistat ku Yehova?

20 E persekushon ku ruman Yershov a pasa aden tabatin bon resultado? Sí. Su amistat ku Yehova a bira asta mas fuerte. El a bisa: “Awor, ami ku mi kasá ta hasi orashon mas tantu. Mi a ripará ku lo mi no por a trata ku e situashon ei sin Yehova su yudansa.” El a agregá: “Estudio personal ta yuda mi ora mi ta desanimá. Mi ta meditá riba ehèmpel di sirbidónan fiel di pasado. Tin hopi relato den Beibel ku ta mustra mi kon importante ta pa keda kalmu i konfia den Yehova.”

21. Kiko nos a siña den e artíkulo akí?

21 Den e artíkulo akí nos a siña ku nos por haña nos ku problemanan ònferwagt den e mundu akí. Pero apesar di esei, Yehova semper ta yuda su sirbidónan ku ta dependé riba dje. Nos teksto sentral a mustra nos ku “un persona hustu ta hañ’é ku hopi difikultat, pero Yehova ta libr’é for di nan tur.” (Sal. 34:19) Pues, laga nos focus riba e yudansa ku nos ta haña for di Yehova i no riba nos difikultatnan. E ora ei, meskos ku Apòstel Pablo, nos tambe lo por bisa: “Pa tur kos mi tin forsa pa medio di esun ku ta duna mi poder.”—Flp. 4:13.

KANTIKA 38 E Lo Hasi Bo Fuerte

a Den bida nos por haña nos ku problemanan inesperá, pero loke nos por tin sigur di dje ta ku Yehova lo yuda su fiel sirbidónan. Pero kon el a hasi esei den pasado i kon e ta hasi esei awe? Tantu e relatonan den Beibel komo esnan di nos tempu lo sigurá nos asta mas ainda ku si nos dependé riba Yehova, lo e t’ei pa nos.