Bai na kontenido

Bai na kontenido

Hóben, Bo Por Tin un Bida Felis

Hóben, Bo Por Tin un Bida Felis

“Lo bo mustra mi e berea di bida.”SAL. 16:11

KANTIKA: 133, 89

1, 2. Segun e eksperensia di Tony, ki kambio ta posibel?

TONY a lanta sin tata. E tabata bai skol sekundario, pero e no tabata masha interesá den skol. De echo, e tabatin pensá di stòp di bai skol. Tony tabata pasa henter wikènt ku su amigunan òf na sine. E no tabata un persona violento ni un persona adikto na droga. Simplemente, su bida no tabatin propósito. Ademas, e tabata duda si Dios ta eksistí. Despues, el a topa un pareha Testigu di Yehova i a papia ku nan tokante su dudanan i a hasi nan algun pregunta. Nan a dun’é e dos foyetonan El origen de la vida i Bida Ta Obra di un Kreador?

2 Ora e pareha a bai bèk serka Tony, su aktitut a kambia kompletamente. El a studia e foyetonan asina tantu ku e puntanan di e blachinan tabata tur doblá. El a bisa e pareha: “Mester tin un Dios.” Tony a aseptá un estudio di Beibel i gradualmente su punto di bista tokante bida a kambia. Anteriormente e no tabata bai masha bon na skol, pero awor el a bira un di e mihó alumnonan. Asta e kabes di skol a keda asombrá ku e kambionan ku Tony a hasi. El a bisa Tony: “Bo aktitut i bo sifranan a mehorá hopi. Ta pasobra bo ta studia ku Testigunan di Yehova?” Tony a kontestá ku sí i el a kompartí loke e tabata siña ku e kabes di skol. El a kaba skol sekundario i awor e ta un pionero regular i un sirbidó ministerial. Ademas, e ta sintié masha kontentu ku Yehova ta su Tata amoroso.—Sal. 68:5.

OBEDESÉ YEHOVA I LO BO TIN ÉKSITO

3. Ki konseho Yehova ta duna tur hóben?

3 E eksperensia di Tony ta mustra nos kuantu interes Yehova tin den hóben. Si abo ta un hóben, Yehova ke pa bo tin un bida berdaderamente felis i eksitoso. P’esei e ta konsehá bo: “Kòrda . . . riba bo Kreador den e dianan di bo hubentut.” (Ekl. 12:1) Esei no ta fásil den e mundu djawe. Pero e no ta imposibel tampoko. Ku yudansa di Dios bo por tin un bida felis i eksitoso, no solamente den bo hubentut, sino durante henter bo bida. Pa yuda nos komprondé esaki mihó, laga nos wak kiko a yuda e israelitanan konkistá e Tera Primintí i kiko a duna David poder pa vense e gigante, Goliat.

4, 5. Ki lès balioso nos por siña for di e echo ku e israelitanan a sali viktorioso riba e kananeonan i di e manera ku David a vense Goliat? (Wak e promé plachi.)

4 Ora e israelitanan tabata serka di yega e Tera Primintí, Dios no a bisa nan pa nan bira mihó sòldá ni pa nan train pa guera. (Deu. 28:1, 2) Mas bien, el a bisa nan ku nan tabatin ku obedesé su mandamentunan i konfia den dje. (Hos. 1:7-9) For di punto di bista humano, e konseho ei no a zona niun tiki lógiko! Pero esei tabata e mihó konseho, pasobra Yehova a duna nan ún viktoria tras di otro riba e kananeonan. (Hos. 24:11-13) Sí, obedensia na Dios ta rekerí fe. I si nos tin e klase di fe ei, semper lo bai nos bon. Esei tabata asina den pasado i ta asina awe tambe.

5 Goliat tabata un guerero poderoso ku tabata kasi 3 meter haltu. Ademas, e tabata bon armá. (1 Sam. 17:4-7) Di otro banda, David tabatin dos kos so: un slenger i fe den su Dios, Yehova. Den bista di hende ku no tin fe, kisas David a parse bobo. Pero en realidat, Goliat tabata esun bobo.—1 Sam. 17:48-51.

6. Kiko nos lo analisá den e artíkulo akí?

6 Den e artíkulo anterior nos a trata kuater kos ku ta kontribuí na felisidat i éksito den bida. Esakinan tabata: Kon pa satisfasé nos nesesidat spiritual, kon pa haña bon amigu ku ta stima Yehova, kon pa pone meta ku ta bale la pena i kon pa balorá berdadero libertat komo e pueblo di Dios. Den e artíkulo akí, nos lo analisá e tópikonan akí un tiki mas di aserka. Pa hasi esei, laga nos usa algun prinsipio ku nos ta haña na Salmo 16.

SATISFASÉ BO NESESIDAT SPIRITUAL

7. (a) Kon lo bo deskribí un persona spiritual? (b) Kiko tabata David su “porshon,” i ki efekto esei tabatin riba dje?

7 Un persona spiritual tin fe den Dios i ta hasi esfuerso pa mira un asuntu manera Dios ta mir’é. E ta buska Dios su guia i ta determiná pa obedes’é. (1 Kor. 2:12, 13) David tabata un bon ehèmpel di un persona spiritual. Den un kantika, David a bisa ku Yehova tabata su “porshon,” refiriendo na su bon relashon kuné. (Sal. 16:5) E tabata kontentu di por tin Yehova komo su amigu i di por tuma refugio den dje. (Sal. 16:1) P’esei, David por a bisa: “Mi alma ta regosihá.” Sí, nada no a duna David mas goso ku su relashon íntimo ku Dios.—Lesa Salmo 16:9, 11.

8. Kiko por duna bo bida berdadero satisfakshon?

8 Hende ku ta enfoká riba plaka i plaser nunka no por tin mes tantu goso ku David tabatin. (1 Tim. 6:9, 10) Un ruman hòmber na Canada a bisa: “Berdadero satisfakshon no ta bini for di loke nos por saka for di bida, sino for di loke nos ta duna Yehova Dios, e Dunador di tur kos bon.” (Sant. 1:17) Sí, ora nos kultivá fe den Yehova i sirbié, nos bida ta haña propósito i nos lo tin berdadero satisfakshon. Pero pa nos por tin mas fe den Dios, nos mester, na moda di papia, pasa tempu ku Dios. Kon asina? Wèl, nos mester lesa su Palabra, opservá su kreashon i pensa riba su kualidatnan, inkluso su amor pa nos.—Rom. 1:20; 5:8.

9. Kon nos por permití e Palabra di Dios hasi nos un mihó persona?

9 Un tata ku ta stima su yunan ta korigí nan. Di mes manera, Yehova ta stima nos i p’esei tin biaha e ta korigí nos. David a balorá e korekshon ku e tabata haña di Dios. El a bisa: “Lo mi bendishoná SEÑOR, kende a duna mi konseho; tambe mi kurason ta instruí [“korigí,” NW] mi den oranan di anochi.” (Sal. 16:7) Sí, el a meditá riba e pensamentunan di Dios, i a permití e pensamentunan ei kambi’é i hasié un mihó persona. Si bo hasi meskos ku David, bo amor pa Dios i bo deseo pa obedes’é tambe lo krese. Ademas, lo bo bira un kristian spiritualmente maduro. Un ruman muhé ku yama Christin a bisa: “Ora mi ta buska informashon adishonal i meditá riba loke mi ta lesa, mi ta sinti ku Yehova a skirbi e kosnan ei nèt pa mi!”

10. Segun Isaías 26:3, ki benefisio lo bo tin si bo ta un persona spiritual?

10 Si bo ta un persona spiritual, Yehova lo duna bo e konosementu i komprondementu ku bo tin mester pa mira futuro meskos ku e ta mir’é. Dikon? Pasobra Yehova ke pa bo sa kiko ta importante den bida, pa bo tuma bon desishon i pa bo enfrentá futuro sin miedu! (Lesa Isaías 26:3.) Un ruman ku yama Joshua i ku ta biba na Merka a bisa ku ora bo hala serka Yehova, lo bo haña un punto di bista korekto di loke ta importante i di loke no ta asina importante.

SKOHE BON AMIGU

11. Kon David a skohe bon amigu?

11 Lesa Salmo 16:3. David tabata sa kon pa skohe bon amigu. David a skohé komo amigu hende ku tabata stima Yehova i tabata un “delisia” p’e pa ta den nan kompania. El a yama su amigunan “e santunan” pasobra nan tabata hasi esfuerso pa biba segun Yehova su normanan moral limpi. Un otro salmista tambe a bisa algu similar. El a skirbi: “Mi ta kompañero di tur esnan ku ta teme bo, i di esnan ku ta warda bo preseptonan.” (Sal. 119:63) Manera nos a mira den e artíkulo anterior, bo tambe por haña bon amigu entre hende ku ta teme i obedesé Yehova. I klaru, nos amigunan por ta persona di diferente edat.

12. Riba kiko e amistat di David i Jonatan tabata basá?

12 David no a skohe amigu di su edat so. Bo sa ken tabata un bon amigu di David? Sí, Jonatan. E amistat entre David i Jonatan ta un di e amistatnan di mas bunita ku Beibel ta papia di dje. Pero, bo tabata sa ku Jonatan tabata 30 aña mas grandi ku David? Kon bini nan tabata asina bon amigu di otro? Esei ta debí ku nan amistat tabata basá riba fe den Dios, rèspèt pa otro i kurashi ku kada un di nan a desplegá segun ku nan tabata bringa kontra e enemigunan di Dios.—1 Sam. 13:3; 14:13; 17:48-50; 18:1.

13. Segun e ehèmpel di Kiera, kon bo por haña mas amigu?

13 Meskos ku den e kaso di David i Jonatan, lo ta un “delisia” pa nos tambe si nos tin amistat ku hende ku ta stima Yehova i ku ta demostrá fe den dje. Kiera, kende tin hopi aña ta sirbi Dios a bisa: “Mi a haña amigu rònt mundu, hende di diferente antesedente i kultura.” Ora bo imitá Kiera su ehèmpel, lo bo mira pa bo mes kon Beibel i spiritu santu ta uni nos komo adoradónan di Dios.

PONE META KU TA BALE LA PENA

14. (a) Kiko por yuda bo pone meta ku ta bale la pena? (b) Kiko algun hóben a pensa tokante nan metanan spiritual?

14 Lesa Salmo 16:8. Pa David, sirbi Yehova tabata e kos di mas importante. Ta bon pa bo imitá David ora di pone meta i semper pensa kiko Yehova su boluntat ta pa bo. Hasiendo esei, bo tambe por disfrutá di un bida di berdadero satisfakshon. Un ruman ku yama Steven a bisa: “Ora mi pone un meta, hasi mi bèst pa logr’é i despues wak bèk na e progreso ku mi a hasi, esei ta duna mi berdadero satisfakshon.” Un ruman hòmber yòn di Alemania ku awor ta sirbi na un otro pais a bisa: “Ora mi bira bieu, lo mi no ke wak bèk i realisá ku tur loke mi a hasi tabata pa mi mes so.” Abo ta pensa meskos ku e ruman hòmber akí? Si ta asina, usa bo donnan pa duna onor na Dios i pa sirbi otro hende. (Gal. 6:10) Pone meta spiritual i pidi Yehova yuda bo alkansá nan. Yehova ta gusta kontestá e tipo di orashonnan ei.—1 Huan 3:22; 5:14, 15.

15. Ki meta bo por pone? (Wak e kuadro “ Algun Meta Ku Bo Por Pone.”)

15 Ki meta bo por pone? Wèl, bo por pone meta pa duna komentario den bo mes palabra na reunion, traha pionero òf sirbi na Bètel. Òf kisas bo por purba di siña un otro idioma pa bo yuda den e teritorio di e idioma ei. Barak, un ruman yòn ku ta den sirbishi di tempu kompleto, a bisa: “No tin nada ku ta pone mi sinti mes bon ku lanta tur dia i sa ku mi ta duna Yehova tur loke mi por.”

BALORÁ E LIBERTAT KU DIOS TA DUNA BO

16. Kiko tabata David su punto di bista di Yehova su lei- i prinsipionan, i dikon?

16 Lesa Salmo 16:2, 4Manera nos a mira den e artíkulo anterior, e leinan i prinsipionan di Dios ta duna nos berdadero libertat pasobra nan ta yuda nos stima loke ta bon i odia loke ta malu. (Ámos 5:15) E salmista David a rekonosé ku Yehova ta e fuente di tur loke ta bon. P’esei el a bisa Yehova: “Fuera di bo mi no tin nada bon.” Bondat ta duna e idea di ekselensia moral i birtut. Yehova ta bon den tur loke e ta hasi, i tur kos bon ku nos tin ta bini for di dje. David a hasi esfuerso pa imitá Yehova i pa stima loke Yehova ta stima. Pero, David a odia loke Yehova ta odia tambe. Un di e kosnan ku Dios ta odia ta idolatria, esta, adorashon di kualke kos òf hende fuera di Yehova. Idolatria ta un práktika ku ta rebahá hende i ta kita e gloria ku realmente ta pertenesé na Yehova i ta duna esaki na un otro hende òf un otro kos.—Isa. 2:8, 9; Rev. 4:11.

17, 18. (a) Kiko David a bisa tokante e konsekuensianan di adorashon falsu? (b) Kiko ta pone ku awe hende su doló ta “wòrdu multipliká”?

17 Den tempu bíbliko, hopi biaha inmoralidat seksual tabata forma parti di adorashon falsu. (Osé. 4:13, 14) Hopi hende tabata práktika adorashon falsu pasobra nan tabata gusta kometé aktonan inmoral. Pero, esei no a duna hende felisidat duradero. Al kontrario! David a bisa: “E dolónan di esnan ku ta kore tras di un otro dios lo wòrdu multipliká.” E hendenan akí, ku tabata adorá dios falsu, tabata asta sakrifiká nan yunan na dios falsu! (Isa. 57:5) Nan tabata hopi kruel i Yehova tabata odia esei! (Yer. 7:31) Si bo tabata biba den e tempu ei, sin duda lo bo tabata hopi gradisidu si bo mayornan tabatin fe den Yehova i a obedes’é.

18 Awe tambe, hopi religion falsu ta tolerá inmoralidat seksual, inkluso homoseksualidat. Esaki por laga hende kere ku nan tin libertat pa hasi loke nan ke, pero en realidat nan dolónan ta “wòrdu multipliká.” (1 Kor. 6:18, 19) Pues, hóben, skucha bo Tata selestial. Sea totalmente konvensí ku obedensia na dje ta pa bo mes bon. I kòrda ku plaser temporal no ta bale la pena si bo mira e daño ku piká ta kousa. (Gal. 6:8) Joshua, menshoná anteriormente, a bisa: “Nos por usa nos libertat manera nos ke, pero nos lo no haña satisfakshon si nos hasi mal uso di dje.”

19, 20. Ki bendishon hóben ku tin fe den Yehova i ta obedes’é lo haña?

19 Hesus a bisa su siguidónan: “Si boso keda fiel na mi palabranan, boso realmente ta mi disipelnan, i boso lo konosé e bèrdat, i e bèrdat lo hasi boso liber.” (Huan 8:31, 32) E libertat ei ta inkluí libertat for di religion falsu, ignoransia i superstishon. I no ta esei so; manera nos a mira, den futuro nos lo tin “e glorioso libertat di e yunan di Dios.” (Rom. 8:21) Bo por disfrutá di e libertat ei for di awor si bo sigui Hesus su siñansanan. Di e manera ei, lo bo siña “konosé e bèrdat,” es desir, no djis siñ’é, pero tambe biba di akuerdo kuné.

20 Hóben, balorá e libertat ku Dios a duna bo. Usa e libertat ei na un manera sabí. Esei lo yuda bo tuma bon desishon awor ku lo benefisiá bo den futuro. Un ruman hòmber hóben a bisa: “Si for di awor, komo hóben, bo usa bo libertat na un manera sabí, esei lo yuda bo tuma bon desishon den futuro ora bo tin ku tuma desishon mas difísil manera ki trabou pa skohe, òf si bo ke kasa òf keda soltero pa un tempu.”

21. Kiko nos por hasi pa “haña un gara firme riba loke realmente ta bida”?

21 Den e mundu akí, asta loke hende ta konsiderá un dushi bida ta masha kòrtiku. Nos no sa kiko e dia di mañan lo trese kuné. (Sant. 4:13, 14) Pues, e mihó kos ku nos por hasi ta di tuma desishon ku ta yuda nos “haña un gara firme riba loke realmente ta bida,” esta, bida eterno. (1 Tim. 6:19) Ta klaru ku Dios no ta obligá ningun hende pa sirbié. Ta nos mes tin ku skohe. Pues, hasi Yehova bo “porshon.” Balorá e “kosnan bon” ku el a duna bo. (Sal. 103:5) I konfia ku Yehova lo duna bo un bida yen di satisfakshon i goso.—Sal. 16:11.