Bai na kontenido

Bai na kontenido

ARTÍKULO DI ESTUDIO 50

Bo Fe i Bo Obra Ta Hasi Bo Hustu

Bo Fe i Bo Obra Ta Hasi Bo Hustu

“Kana estrechamente den e pasonan di e fe ku nos tata Ábraham tabatin.”—ROM. 4:12.

KANTIKA 119 E Fe Ku Nos Mester Tin

UN BISTA ADELANTÁ a

1. Ora nos pensa riba Ábraham, ki pregunta kisas nos ta hasi nos mes?

 HOPI hende awe a yega di tende di Ábraham, pero mayoria di nan no sa mashá di dje. Pero, nos sí sa basta kos tokante e personahe di Beibel ei. Por ehèmpel, nos sa ku Beibel ta yam’é ‘tata di tur hende ku tin fe.’ (Rom. 4:11) Kisas bo ta puntra bo mes: ‘Ami por tin e mesun fe ku Ábraham tabatin?’ Sí, esei ta posibel.

2. Dikon ta importante pa nos analisá e ehèmpel di Ábraham? (Santiago 2:​22, 23)

2 Ora nos analisá Ábraham su ehèmpel, nos por haña e mesun fe kuné. Ábraham semper a hasi loke Dios a bis’é. El a muda bai un pais leu for di su kas, a biba den tènt pa hopi aña i tabata asta dispuesto pa sakrifiká su yu stimá, Ísak. Tur loke Ábraham a hasi ei a proba ku su fe den Yehova tabata fuerte. Debí na Ábraham su fe i su obranan, el a hasi Yehova kontentu i a bira su amigu. (Lesa Santiago 2:​22, 23.) Yehova ke pa nos tur—abo tambe— bira su amigu. Ta p’esei el a inspirá Pablo i Santiago pa skirbi tokante e ehèmpel di Ábraham den Beibel. Den e artíkulo akí nos ta bai wak kiko Romanonan kapítulo 4 i Santiago kapítulo 2 ta siña nos tokante Ábraham. Tur dos kapítulo ta bisa algu masha importante tokante dje.

3. Kua teksto di Beibel tantu Pablo komo Santiago a sita?

3 Tantu Pablo komo Santiago a sita Génesis 15:​6, ku ta bisa: “[Ábraham] a pone fe den Yehova, i Dios a konsider’é un hòmber hustu.” Pues, Yehova ta konsiderá un hende hustu ora e ta hasi Su boluntat i ta agrad’É. Mirando ku Dios por konsiderá hende imperfekto i pekadó, manera nos, komo hende sin kulpa ta trankilisá nos. Sin duda, abo ke pa Dios mira bo asina tambe. Awor laga nos wak dikon Yehova a konsiderá Ábraham hustu, i kiko nos mester hasi p’e konsiderá nos tambe hustu.

PA NOS TA HUSTU, NOS MESTER TIN FE

4. Kiko ta stroba hende di ta hustu?

4 Den Pablo su karta na e kristiannan na Roma, el a splika ku tur hende ta pekadó. (Rom. 3:23) Pero si ta asina, kon Dios por mira nos komo hustu? Pa yuda tur kristian komprondé e punto ei, Pablo a usa e ehèmpel di Ábraham.

5. Dikon Yehova a deklará Ábraham hustu? (Romanonan 4:​2-4)

5 Tempu ku Ábraham tabata biba na Kánan, Yehova a deklará ku e ta un hòmber hustu. Yehova no a hasi esei pasobra Ábraham a obedesé Lei di Moises. Dikon nos ta bisa esei? (Rom. 4:13) Pasobra mas ku 400 aña despues ku Dios a deklará Ábraham hustu, e nashon di Israel a haña Lei di Moises. Pero, kiko a pone ku Dios a deklará Ábraham hustu? Yehova a demostr’é bondat inmeresí i a deklar’é hustu pa motibu di su fe.—Lesa Romanonan 4:​2-4.

6. Dikon Yehova ta deklará un pekadó hustu?

6 Pablo a bisa ku ora un hende pone fe den Dios, e “ta ser konsiderá . . . hustu pa motibu di su fe.” (Rom. 4:5) Pablo a agregá: “Asina David tambe ta papia di e felisidat di e hende ku Dios ta konsiderá hustu, apesar ku su obranan no ta na pleno armonia ku Lei: ‘Felis ta esnan kende nan aktonan di maldat a ser pordoná i kende nan pikánan a ser tapá; felis ta e hende kende su piká Yehova no ta keda kòrda.’” (Rom. 4:​6-8; Sal. 32:​1, 2) Dios ta pordoná kompletamente òf tapa piká di hende ku pone fe den dje; e no ta keda kòrda nan pikánan. Debí na nan fe, Yehova ta mira nan komo hustu i liber di kulpa.

7. Dikon nos por bisa ku e sirbidónan di Dios di pasado tabata hustu?

7 Aunke ku Ábraham, David i otro fiel sirbidó di Yehova a ser deklará hustu, nan a sigui ta imperfekto i pekadó. Pero pa motibu di nan fe, Dios a mira nan komo sin defekto, foral na komparashon ku hende ku no tabata ador’é. (Efe. 2:12) Den Pablo su karta na e romanonan, el a splika ku nos mester tin fe pa nos por bira amigu di Dios. P’esei, si nos, meskos ku Ábraham i David, tin fe den Yehova, nos tambe por ta su amigu.

KI KONEKSHON TIN ENTRE FE I OBRA?

8-9. Ki opinion robes algun hende tin relashoná ku loke Pablo i Santiago a bisa, i dikon?

8 Pa hopi aña, lidernan religioso ta debatí kiko ta mas importante, fe òf obra. Tin ta siña hende ku e úniko kos ku hende mester hasi pa ser salbá ta di kere den Señor Hesukristu. Kisas bo a yega di tende nan bisa: “Aseptá Hesus i lo bo ta salbá.” Nan ta asta usa e palabranan di Pablo na Romanonan 4:6: “Dios ta konsiderá [un hende] hustu, apesar ku su obranan no ta na pleno armonia ku Lei.” Di otro banda, otro lidernan religioso ta bisa ku un hende por “ser salbá” si e bishitá e lugánan ku iglesia ta konsiderá santu i si e hasi bon obra. Pa proba ku nan tin rason, nan ta usa Santiago 2:24 ku ta bisa: “Ta deklará un hende hustu pa medio di obra, i no pa medio di fe so.”

9 Debí na e diferente kreensianan ei, algun eksperto di Beibel a yega na e konklushon ku Pablo i Santiago ta kontradisí otro. Algun lider religioso ta pensa ku Pablo a kere ku ta fe so un hende mester tin pa agradá Dios i ku Santiago a pensa ku pa agradá Dios un hende mester hasi bon obra so. Anto wak loke un profesor a bisa: “Santiago no a komprondé dikon Pablo a bisa ku ta fe so un hende mester tin pa ta hustu. En realidat, Santiago no tabata di akuerdo ku Pablo su splikashon.” Pero, bon mirá, ta Yehova a inspirá tantu Pablo komo Santiago pa skirbi loke nan a skirbi. (2 Tim. 3:16) Pues, mester tin un splikashon lógiko pa e supuesto kontradikshon ku tin den loke nan a bisa. E konteksto di nan kartanan lo yuda nos komprondé kiko nan tabata ke men.

Pablo a bisa e kristiannan di orígen hudiu na Roma ku no tabata nesesario pa hasi e obranan di Lei di Moises, sino pa nan tin fe (Wak paragraf 10) b

10. Ta di ki “obra” Pablo tabata papia? (Romanonan 3:​21, 28) (Wak e plachi.)

10 Ta di ki “obra” Pablo tabata papia di dje na Romanonan 3 i 4? E tabata papia prinsipalmente tokante “obra di lei,” e Lei di Moises ku e israelitanan a haña. (Lesa Romanonan 3:​21, 28.) Ta parse ku den tempu di Pablo tabatin algun kristian di orígen hudiu ku tabatin problema pa aseptá ku nan no tabata bou di Lei di Moises mas. Pa yuda nan, Pablo a usa e ehèmpel di Ábraham pa proba ku un hende no tin nodi di hasi “obra di lei” pa Yehova konsider’é hustu. Mas bien, e hende mester tin fe. Esei ta animá nos mashá pasó e ta laga nos komprondé ku si nos tin fe den Dios i den Hesus, nos por haña Dios su aprobashon.

Santiago a bisa e kristiannan ku nan mester mustra nan fe pa medio di “obranan,” por ehèmpel, hasi bon pa otro i trata tur hende meskos (Wak paragraf 11-12) c

11. Ta di ki tipo di “obranan” Santiago tabata papia di dje?

11 Di otro banda, e “obranan” menshoná na Santiago kapítulo 2 no ta e “obra di lei” ku Pablo a menshoná. Santiago tabata papia di obra-, aktividat- òf kosnan, ku kristiannan ta hasi tur dia. E obranan ei ta un indikashon si un kristian tin berdadero fe den Dios òf nò. Laga nos wak dos ehèmpel ku Santiago a usa.

12. Kon Santiago a splika e konekshon ku tin entre fe i obra? (Wak e plachi.)

12 Den e promé ehèmpel, Santiago a splika ku kristiannan mester trata tur hende meskos. Pa yuda nan komprondé e punto ei, el a usa e ehèmpel di un hòmber ku a mustra faboritismo na un hende riku pero a trata un hende pober malu. Santiago a bisa ku aunke e hòmber ei a bisa ku e tin fe, su obranan a mustra lo kontrario. (Sant. 2:​1-5, 9) Den e di dos ehèmpel, Santiago a papia di un hende ku a mira ku ‘un ruman mester di paña òf kuminda’ pero no ta saka ni sikiera un man pa yud’é. Asta si e hende para ariba ku e tin fe, su akshonnan no ta mustra esei. Manera Santiago a skirbi, “fe riba su so, si e no tin obra, ta morto.”—Sant. 2:​14-17.

13. Kua ehèmpel Santiago a usa pa mustra ku nos fe mester ta kompañá ku obra? (Santiago 2:​25, 26)

13 Santiago a referí na Ráhab komo un hende ku pa medio di su akshonnan a proba ku e tin fe. (Lesa Santiago 2:​25, 26.) Ráhab a tende tokante Yehova i tabata sa ku e israelitanan tabatin Yehova su sosten. (Hos. 2:​9-11) Na su obranan, Ráhab a mustra ku e tabatin fe—el a protehá dos spion israelita ora nan bida tabata na peliger. Yehova a deklará Ráhab hustu maske, meskos ku Ábraham, e tabata imperfekto i no tabata sigui Lei di Moises. Pues loke nos ta siña for di Ráhab ta ku ta masha importante pa nos fe ta kompañá ku obra.

14. Dikon nos por bisa ku loke Pablo i loke Santiago a skirbi no ta kontradisí otro?

14 Pues tantu Pablo komo Santiago tabata splika e konekshon ku tin entre fe i obra pero for di diferente ángulo. Pablo a splika e kristiannan di orígen hudiu ku nan lo no logra haña Yehova su aprobashon si nan sigui obedesé Lei di Moises. Anto Santiago a enfatisá ku tur kristian mester demostrá nan fe dor di hasi bon na otro hende.

Bo fe ta motivá bo pa hasi obranan ku Yehova ta aprobá? (Wak paragraf 15)

15. Kua ta algun manera ku nos por demostrá fe pa medio di nos obra? (Wak e plachi.)

15 Yehova no ta bisa ku nos tin ku hasi presis manera Ábraham a hasi p’e deklará nos hustu. Tin hopi manera ku nos por demostrá fe pa medio di nos obranan. Nos por yama hende ku bini e kongregashon pa promé biaha bon biní, yuda nos rumannan ku ta den nesesidat i trata miembro di nos famia bon. Hasiendo e kosnan ei, nos ta hasi Yehova kontentu i lo e bendishoná nos. (Rom. 15:7; 1 Tim. 5:​4, 8; 1 Huan 3:18) Un di e maneranan mas importante ku nos ta mustra ku nos tin fe ta ora nos ta prediká e bon notisia ku entusiasmo. (1 Tim. 4:16) Nos tur por demostrá pa medio di nos akshonnan ku nos tin fe ku Yehova su promesanan lo kumpli i ku tur loke e ta hasi ta pa nos mes bon. Anto ora nos hasi esei, nos por tin sigur ku Yehova lo deklará nos hustu i nos lo ta su amigu.

SPERANSA TA IMPORTANTE PA NOS FE

16. Kiko Ábraham tabata spera i tabatin fe den dje?

16 Na Romanonan 4, nos ta siña un otro lès for di Ábraham: speransa ta importante. Yehova a primintí ku pa medio di Ábraham “hopi nashon” lo ta bendishoná. Imaginá bo kon felis Ábraham tabata ora Yehova a primintié esei! (Gén. 12:3; 15:5; 17:4; Rom. 4:17) Sinembargo, Ábraham a yega 100 aña anto Sara a yega 90, pero ainda nan no tabatin yu. Mirando nan edat, fo’i punto di bista humano, haña yu a parse algu imposibel. Aunke esaki sigur tabata un tèst pa Ábraham, “tòg el a karga speransa i tabatin fe ku lo el a bira tata di hopi nashon.” (Rom. 4:​18, 19) Ku tempu, loke Ábraham a spera riba dje a bira realidat; el a bira tata di Ísak.—Rom. 4:​20-22.

17. Kon nos sa ku Yehova por deklará nos hustu i ku nos por bira su amigu?

17 Manera nos a mira, nos tambe por tin aprobashon di Yehova i ser konsiderá hustu meskos ku Ábraham. Ta esei ta loke Pablo kier a trese dilanti ora el a skirbi: “E palabranan den e Skritura ku ta bisa ku ‘Dios a konsider’é un hòmber hustu’ no tabata [pa Ábraham] so, sino pa nos tambe ku Dios ta konsiderá hustu, pasobra nos ta kere den esun ku a lanta Hesus.” (Rom. 4:​23, 24) Meskos ku Ábraham, nos mester tin tantu fe komo obra i tambe speransa. Den Romanonan kapítulo 5, Pablo a sigui papia tokante nos speransa. I esei ta loke nos lo bai trata den e siguiente artíkulo.

KANTIKA 28 Gana Yehova Su Amistat

a Nos tur ke tin Yehova su aprobashon i ke p’e konsiderá nos hustu. A base di loke Pablo i Santiago a skirbi den nan karta, nos lo mira dikon nos mester tin tantu fe komo obra si nos ke haña Yehova su aprobashon.

b DESKRIPSHON DI PLACHI: Pablo a bisa e kristiannan di orígen hudiu ku fe tabata importante, no “obra di lei,” manera usa hilu blou na zòm di nan paña, selebrá Pasku Hudiu i partisipá den ritual di labamentu di man.

c DESKRIPSHON DI PLACHI: Santiago a animá e rumannan pa mustra fe pa medio di bon obra, manera yuda esnan pober.