Bai na kontenido

Bai na kontenido

ARTÍKULO DI ESTUDIO 11

KANTIKA 129 Laga Nos Sigui Perseverá

No Laga Desepshon Hala Bo for di Yehova

No Laga Desepshon Hala Bo for di Yehova

Bo a perseverá pa motibu di mi nòmber.​—REV. 2:3.

LOKE NOS LO SIÑA

Kon pa sigui sirbi Yehova apesar di desepshon.

1. Dikon ta bon ku nos ta parti di Yehova su organisashon?

 TA HOPI bon ku nos ta parti di Yehova su organisashon durante e último dianan difísil akí. Bida den e mundu akí ta bayendo di malu pa pió, pero Yehova a duna nos nos rumannan pa yuda nos. (Sal. 133:1) Tambe e ta yuda nos pa nos tin un bida di famia felis. (Efe. 5:33–6:1) Ademas e ta duna nos e sabiduria ku nos tin mester pa dil ku ansiedat i pa sinti nos felis.

2. Kiko nos mester hasi, i dikon?

2 Sinembargo, nos tin ku hasi hopi esfuerso pa sigui sirbi Yehova fielmente. Dikon? Pasó tin biaha hende por bisa òf hasi algu ku por hùrt òf ofendé nos. Tambe por ta difísil pa dil ku nos mes imperfekshonnan, foral si nos ta hasi e mesun eror bes tras bes. Den e artíkulo akí, nos lo wak kon nos por sigui sirbi Yehova apesar di e tres situashonnan akí: (1) ora un ruman hùrt òf ofendé nos, (2) ora nos kasá desepshoná nos i (3) ora nos ta desepshoná ku nos mes debí na nos erornan. Pa kada un di e situashonnan ei, nos lo analisá un personahe den Beibel ku a sigui sirbi Yehova fielmente.

ORA UN RUMAN HÙRT ÒF OFENDÉ BO

3. Ki situashon nos tur por haña nos kuné?

3 E situashon. Pa ta sinsero, algun ruman ta hasi kosnan ku ta traha riba nos nèrvio. Otronan kisas ta trata nos malu òf ta hasi algu ku ta desepshoná nos. Anto ansianonan tambe por faya. E situashonnan ei por pone algun ruman duda si esaki di bèrdat ta Yehova su organisashon. Anto na lugá di sigui sirbi Yehova “skouder ku skouder” ku nan rumannan, kisas nan ta stòp di papia ku e ruman ku a ofendé nan òf te asta stòp di bai reunion. (Sof. 3:9) Pero, esei ta algu sabí pa hasi? Ban wak loke nos por siña for di un personahe den Beibel ku a hañ’é den un situashon similar.

4. Ki situashonnan Pablo a hañ’é kuné?

4 E personahe den Beibel. Apòstel Pablo tabata sa ku su rumannan tabata imperfekto. Por ehèmpel, algun ruman den e kongregashon na Herúsalèm tabatin miedu di dje. (Echo. 9:26) Mas despues, algun otro ruman a papia malu di dje tras di su lomba. (2 Kor. 10:10) Tambe, el a mira un ansiano tuma un mal desishon ku por a laga otro ruman trompeká. (Gal. 2:11, 12) Anto Marko, un di Pablo su bon amigunan, a desepshon’é masha hopi. (Echo. 15:37, 38) Pablo por a laga kualke un di e situashonnan ei pon’é hala pia for di e rumannan ku a ofend’é. Pero e no a hasi esei; el a keda ku un punto di bista positivo di su rumannan i a sigui sirbi Yehova fielmente. Kiko a yuda Pablo?

5. Kiko a yuda Pablo keda será ku su rumannan? (Kolosensenan 3:13, 14) (Wak e plachi.)

5 Pablo tabata stima su rumannan asina tantu ku el a focus, no riba loke nan a bisa òf a hasi, sino riba nan bunita kualidatnan. Amor a yud’é tambe pa pordoná, manera e mes a skirbi na Kolosensenan 3:13 i 14. (Les’é.) Por ehèmpel, wak kon el a trata Marko. Aunke ku durante Pablo su promé biahe di misionero, Marko a kue su kaminda bai lag’é, Pablo no a keda rabiá kuné. Dikon nos ta bisa asina? Pasó algun tempu despues, den e karta ku el a skirbi pa e kongregashon na Kolósas, el a papia bon di Marko i a bisa ku e tabata “un fuente di gran konsuelo.” (Kol. 4:10, 11) Anto tempu e tabata prezu na Roma, el a pidi spesífikamente pa Marko bin yud’é. (2 Tim. 4:11) Ta bisto ku Pablo a pordoná su rumannan i a keda será ku nan. Kiko nos por siña for di esei?

Pablo tabatin un diferensia di opinion ku Bárnabas i Marko. Pero Pablo a tira esei tras di lomba, i despues e tabata kontentu di por a traha ku Marko (Wak paragraf 5)


6-7. Kiko por yuda nos sigui stima nos rumannan apesar di nan imperfekshonnan? (1 Huan 4:7)

6 E lès. Yehova ke pa nos sigui stima nos rumannan. (Lesa 1 Huan 4:7.) Ora un ruman no trata nos manera un kristian mester hasi, nos por konfia ku no ta pa malu el a hasié i ku e ta hasi su esfuerso pa hasi kos na Yehova su manera. (Pro. 12:18) Apesar di nos imperfekshonnan, Yehova stima nos masha hopi mes. E no ta bira lomba pa nos ora nos hasi un eror ni e no ta keda rabiá. (Sal. 103:9) Ta masha importante pa nos imitá nos Tata ku ta pordoná libremente!​—Efe. 4:32–5:1.

7 Ademas, no lubidá ku segun ku e fin ta aserká, ta importante pa nos keda será ku nos rumannan. Nos por ferwagt ku persekushon lo oumentá. Por ta nos por asta kai será pa motibu di nos fe. Si esei pasa, nos lo tin mester di nos rumannan mas ku nunka. (Pro. 17:17) Wak loke a pasa ku Josep, a un ansiano na Spaña. E huntu ku algun ruman hòmber a kai será debí ku nan a nenga di drenta servisio militar. El a konta: “Den prizòn, nos no tabatin privasidat, pues tabata masha fásil pa nos traha riba nèrvio di otro. Nos mester a soportá i pordoná otro libremente. Esei a yuda nos keda uní. Anto, nos por a protehá otro for di otro prezunan ku no tabata Testigu. Un biaha mi brasa tabata den gips pues mi no por a hasi nada. Pero un di mi rumannan tabata laba mi pañanan i yuda mi ku otro kos práktiko. M’a sinti berdadero amor ora mas mi tabatin mester di dje.” No tin duda, ta masha importante pa nos resolvé kualke problema ku nos tin ku otro awor!

ORA BO KASÁ DESEPSHONÁ BO

8. Ki situashon parehanan kasá ta haña nan kuné?

8 E situashon. Beibel ta bisa bon kla ku hende kasá lo tin “tribulashon den karni.” Ku otro palabra, nan lo tin difikultat den nan bida di famia. (1 Kor. 7:28, nota) Dikon? Pasó matrimonio ta union di dos hende imperfekto, kada un ku nan mes personalidat i kosnan ku nan gusta i no gusta. Kisas nan ta di diferente kultura òf background. Ku tempu, nan ta bin deskubrí sierto mania, tendensia òf kustumber di otro ku nan no a ripará promé ku nan a kasa. Tur e kosnan ei por trese problema òf frikshon den e matrimonio. Anto en bes di rekonosé ku nan tur dos ta faya i traha komo un tim pa resolvé e asuntu, kisas nan ta kulpa otro. Nan por kuminsá pensa ku e úniko solushon ta separashon òf divorsio. Pero esei realmente ta e solushon? b Ban wak loke nos por siña for di un personahe den Beibel ku a keda fiel na Yehova apesar ku su matrimonio tabata sumamente difísil.

9. Den ki situashon Abigail tabata?

9 E personahe den Beibel. Abigail tabata kasá ku Nábal, un hòmber ku, segun Beibel, tabata ònbeskòp i di mala fe. (1 Sám. 25:3) Lo no tabata niun tiki fásil pa e biba ku un hòmber asina. Abigail por a haña un manera pa sali fásilmente for di e matrimonio ei? Sí. El a haña e oportunidat ei ora David, e futuro rei di Israel, a bin pa mata su esposo ku a insultá tantu David komo e hòmbernan ku tabata huntu kuné. (1 Sám. 25:9-13) Abigail por a kue su kaminda bai i laga David mata Nábal numa. Pero na lugá di esei, Abigail a konvensé David pa laga Nábal na bida. (1 Sám. 25:23-27) Dikon el a hasi esei?

10. Dikon kisas Abigail a keda den un matrimonio difísil?

10 Abigail tabata stima Yehova i tabata respetá Su normanan tokante matrimonio. Sin duda, e tabata sa loke Yehova a bisa ora el a uni Ádam ku Eva den matrimonio. (Gén. 2:24) Abigail tabata sa ku matrimonio ta sagrado pa Yehova. E kier a agradá Yehova, i kisas ta p’esei el a hasi tur loke e tabata por pa salba e hendenan di su kas, inkluso su esposo. Anto mesora el a aktua pa evitá ku David lo a mata Nábal. Abigail tabata asta dispuesto pa pidi despensa pa un kos ku e no a hasi. No tin duda, Yehova a stima e muhé bondadoso i yen di kurashi akí. Kiko tantu un esposo komo un esposa por siña for di Abigail?

11. (a) Kiko Yehova ke di esposo i esposa? (Efesionan 5:33) (b) Kiko bo a siña for di Carmen? (Wak e plachi.)

11 E lès. Yehova ke pa esposo i esposa keda huntu asta si un di nan tin karakter difísil. Yehova ta keda masha kontentu ora e mira un kasá ta traha duru pa resolvé problemanan den su matrimonio i ta mustra amor i rèspèt. (Lesa Efesionan 5:33.) Laga nos wak e ehèmpel di Carmen. Despues ku e tabatin seis aña kasá, el a kuminsá studia ku Testigunan di Yehova i despues a batisá. Carmen a konta: “Mi kasá no a keda niun tiki kontentu. El a asta bira yalurs riba Yehova. E tabata insultá mi i menasá di bai laga mi.” Apesar di tur esei, Carmen a keda ku su kasá. Pa 50 aña largu, el a hasi esfuerso pa stima i respetá su kasá. Carmen a sigui konta: “Ku tempu, m’a bin komprondé mi kasá mihó i m’a siña papia amabel kuné. M’a hasi tur loke mi tabata por pa salba mi matrimonio pasó mi sa ku matrimonio ta sagrado den bista di Yehova. Mi amor pa Yehova a yuda mi pa mi no laga mi kasá.” c Si bo haña bo ku difikultat den bo matrimonio, bo por tin sigur ku Yehova lo yuda bo i duna bo forsa pa perseverá.

Abigail a hasi tur loke e tabata por pa salba e hendenan di su kas. Kiko esei ta siña bo? (Wak paragraf 11)


ORA BO TA DESEPSHONÁ KU BO MES

12. Kon nos por sinti nos si nos a kometé un piká grave?

12 E situashon. Si nos kometé un piká grave, nos por sinti ku ta mihó nos legumai di sirbi Yehova. Beibel ta rekonosé ku nos pikánan por laga nos ku “un kurason kibrá.” (Sal. 51:17) Esei ta loke a pasa ku Roberto, kende pa hopi aña a hasi esfuerso pa bira sirbidó ministerial. El a kometé un piká grave i a realisá ku el a traishoná Yehova. El a konta: “M’a sinti mi masha malu mes; mi konsenshi tabata kansa mi sinfin. Yorá m’a resa na Yehova. Mi ta kòrda ku m’a pensa ku nunka mas Yehova lo skucha mi pasó kon ku bai bin, m’a desepshon’é.” Si nos kometé un piká grave, nos kurason kibrá por laga nos kuminsá pensa ku Yehova a bandoná nos i ku no tin sentido pa sigui sirbié. (Sal. 38:4) Si e sintimentu ei ta konosí pa bo, wak kon un personahe den Beibel a sigui sirbi Yehova apesar ku el a kometé un piká grave.

13. Ki piká grave Pedro a kometé, i ki eror el a hasi promé ku esei?

13 E personahe den Beibel. E anochi promé ku Hesus su enemigunan a mat’é, Pedro a hasi vários eror ku a hib’é n’e pió momento di su bida. Pa di promé, e tabatin asina tantu konfiansa den su mes ku el a broma ku lo e keda fiel asta si e otro apòtelnan bandoná Hesus. (Mar. 14:27-29) Despues, den hòfi na Getsémani, mas ku un biaha e no a keda vigilá. (Mar. 14:32, 37-41) Anto mas despues, ora un multitut a bin pa arestá Hesus, Pedro a bandoná Hesus. (Mar. 14:50) Por último, tres biaha Pedro a nenga ku e konosé Hesus; el a asta hura esei. (Mar. 14:66-71) Kiko Pedro a hasi ora el a realisá kon grave su piká tabata? Sin duda kibrá pa e sintimentu di kulpa, el a kai den otro i a yora. (Mar. 14:72) Bo por imaginá kon el a sintié ora ku algun ora despues nan kologá su amigu Hesus na staka? Sigur el a sinti ku e no tabata sirbi pa nada!

14. Kiko a yuda Pedro sigui sirbi Yehova? (Wak e plachi.)

14 Tabatin vários kos ku a yuda Pedro sigui sirbi Yehova. Por ehèmpel, e no a isolá su mes; el a bai serka su rumannan spiritual i nan a konsol’é. (Luk. 24:33) Ademas, despues ku Hesus a resusitá, el a aparesé na Pedro, probablemente pa anim’é. (Luk. 24:34; 1 Kor. 15:5) Anto mas despues, Hesus a papia ku su amigu, no pa mustr’é riba su erornan sino pa bis’é ku lo e haña mas responsabilidat. (Huan 21:15-17) Pedro tabata sa ku loke el a hasi tabata hopi malu, pero el a sigui purba di hasi loke ta korekto. Dikon? Pasó e tabata konvensí ku Hesus ainda tabata stim’é i e por a konta ku su rumannan. Kiko nos por siña for di Pedro?

Huan 21:15-17 ta mustra ku Hesus no a konsiderá Pedro komo un kaso pèrdí. Esei a duna Pedro forsa pa sigui padilanti (Wak paragraf 14)


15. Kiko Yehova ke pa nos ta konvensí di dje? (Salmo 86:5; Romanonan 8:38, 39) (Wak e plachi.)

15 E lès. Yehova ke pa nos ta konvensí ku e stima nos i semper ta kla pa pordoná nos. (Lesa Salmo 86:5; Romanonan 8:38, 39.) Ora nos peka, nos ta sinti nos kulpabel. Esei ta normal i asta bon. Pero, hamas nos mester pensa ku Yehova no ta stima nos mas i ku nunka lo e no pordoná nos. Mas bien, nos mester buska yudansa mesora. Roberto, kende nos a menshoná na paragraf 12, a bisa: “M’a peka pasó m’a pensa ku riba mi mes mi por resistí un tentashon.” El a realisá ku e mester a papia ku e ansianonan. El a konta: “Ora m’a papia ku nan, nan a yuda mi mira ku ainda Yehova stima mi. Mi por a sinti ku e ansianonan tambe tabata stima mi. Nan a yuda mi komprondé ku Yehova no a bandoná mi.” Meskos ku Roberto, nos por ta konvensí ku Yehova stima nos masha tantu mes i ta pordoná nos nos pikánan si nos arepentí, buska yudansa i hasi esfuerso pa no kometé e mesun eror. (1 Huan 1:8, 9) Si nos ta konvensí ku Yehova ta sigui stima nos, esei lo yuda nos pa no stòp di sirbi Yehova ora nos trompeká òf kai.

Kon bo ta sinti ora ansianonan ta hasi esfuerso pa yuda bo? (Wak paragraf 15)


16. Dikon bo ta determiná pa sigui sirbi Yehova?

16 Yehova ta balorá tur esfuerso ku nos ta hasi pa sirbié durante e último dianan difísil akí. Ku su yudansa, nos por sigui sirbié apesar di desepshon. Nos por sigui stima nos rumannan i pordoná nan asta ora nan hùrt òf ofendé nos. Nos por mustra kuantu nos ta stima Yehova i ta respetá matrimonio ora nos hasi esfuerso pa resolvé kualke problema ku surgi den nos matrimonio. I si nos kometé un piká, buska yudansa di Yehova, aseptá ku e stima nos i ta pordoná nos i sigui sirbié. “Pues, laga nos no stòp di hasi loke ta bon,” pasó nos sa ku Yehova lo bendishoná nos masha tantu mes.​—Gal. 6:9.

KON NOS POR SIGUI SIRBI YEHOVA ORA . . .

  • un ruman hùrt òf ofendé nos?

  • nos kasá desepshoná nos?

  • nos ta desepshoná ku nos mes?

KANTIKA 139 Imaginá Bo den e Mundu Nobo

a A kambia algun nòmber.

b Beibel ta bisa ku un esposo i un esposa no mester separá for di otro. Tambe e ta mustra ku si nan separá, esei no ta hasi nan liber pa kasa ku otro hende. No opstante, den algun situashon serio algun kristian ta skohe pa separá. Wak nota 4 “Separashon Entre Pareha Kasá” den e buki Bo Por Disfrutá di Bida pa Semper!