Bai na kontenido

Bai na kontenido

E Orígen i Propósito di Matrimonio

E Orígen i Propósito di Matrimonio

“SEÑOR Dios a bisa: ‘No ta bon pa e hòmber ta so; lo mi traha un yudadó p’e ku ta pas kuné.’”—GÉN. 2:18.

KANTIKA: 36, 11

1, 2. (a) Kon matrimonio a kuminsá? (b) Kiko e promé hòmber i muhé mester a realisá tokante matrimonio? (Wak e promé plachi.)

MATRIMONIO ta parti di bida. Un análisis di e orígen i propósito di matrimonio lo yuda nos haña e punto di bista korekto tokante dje i disfrutá mas di e bendishonnan ku e por trese kuné. Despues ku Dios a krea e promé hòmber, Adam, Dios a hiba e bestianan serka dje p’e por a duna nan nòmber. Pero “pa Adam no a wòrdu hañá un yudadó ku tabata pas kuné.” P’esei Dios a pone e hòmber pega un soño profundo, a saka un repchi for di dje, a forma un muhé ku e repchi i a hib’é pa e hòmber. (Lesa Génesis 2:20-24.) Pues, ta Dios a originá matrimonio.

2 Hesus a konfirmá loke Yehova a bisa: “Un hòmber lo bandoná su tata i su mama i lo pega na su esposa, i nan dos lo ta ún karni.” (Mat. 19:4, 5) E echo ku Yehova a usa un repchi di Adam pa krea e promé muhé mester a pone e pareha kòrda kon uní nan mester tabata ku otro. Yehova no a kasa nan pa nan divorsiá di otro despues ni pa nan tin mas ku ún kasá na mes momento.

KON MATRIMONIO TA KUMPLI KU YEHOVA SU PROPÓSITO?

3. Kiko tabata un propósito importante di matrimonio?

3 Adam tabata enkantá ku su kasá stimá, kende el a yama Eva. Yehova a krea Eva komo un “yudadó” ku a “pas” ku Adam, i tur dia nan lo a hasi otro felis segun ku nan tabata kumpli ku nan papel komo esposo i esposa. (Gén. 2:18) Un propósito importante di matrimonio tabata pa yena e tera. (Gén. 1:28) Aunke yunan ta stima nan mayornan, un dia nan lo bandoná kas pa kasa i forma nan mes famia. Hende lo mester a yena e tera te na un grado rasonabel i hasi e planeta kompleto un paradeis.

4. Kiko a pasa ku e promé matrimonio?

4 Adam ku Eva a desobedesé Yehova hasiendo mal uso di nan boluntat liber, i esei a trese konsekuensia teribel pa nan matrimonio. “E kolebra original,” Satanas e Diabel, a gaña Eva i pon’é kere ku si e kome di e fruta di e “palu di konosementu di bon i malu,” lo e haña konosementu spesial ku lo a permitié disidí loke ta bon i loke ta malu. Eva no a puntra Adam tokante e asuntu, i asina el a falta rèspèt pa outoridat di su kasá. Anto Adam, en bes di obedesé Dios, a kome di e fruta ku Eva a dun’é.—Rev. 12:9; Gén. 2:9, 16, 17; 3:1-6.

5. Kiko nos por siña for di e manera ku Adam ku Eva a kontestá Yehova?

5 Ora Dios a pidi Adam kuenta i rason, el a kulpa su kasá, bisando: “E muhé ku bo a duna pa ta huntu ku mi, ta é a duna mi for di e palu, i mi a kome.” Anto Eva na su turno a bisa ku ta e kolebra a gañ’é. (Gén. 3:12, 13) Nan a bini ku èksküs masha fofo, pero esei no a hustifiká loke nan a hasi. Komo ku e promé pareha humano a desobedesé Yehova, el a kondená nan pa nan rebelion. Esaki ta un spièrtamentu pa nos! Pa un matrimonio por tin éksito, tantu esposo komo esposa mester obedesé Yehova i no tira falta riba otro.

6. Kon lo bo splika Génesis 3:15?

6 Apesar di loke Satanas a hasi den e Hòfi di Edén, Yehova a duna humanidat speransa pa medio di e promé profesia den Beibel. (Lesa Génesis 3:15.) Segun e profesia ei, e “simia” di “e muhé” lo plècha kabes di e promé kriatura spiritual ku a rebeldiá. Asina Yehova a duna nos un bistaso di e relashon spesial ku e tin ku e multitut grandi di kriatura spiritual hustu den shelu ku ta sirbié. Segun e Skritura, Dios lo usa su organisashon selestial semehante na un esposa pa manda un persona ku lo plècha Diabel i habri kaminda pa humanidat obediente haña bèk e speransa ku e promé pareha humano a pèrdè, esta, e speransa di biba pa semper riba tera manera tabata Yehova su propósito for di prinsipio.—Huan 3:16.

7. Kiko a pasa ku matrimonionan desde e rebelion di Adam ku Eva? (b) Kiko Yehova ta rekerí di esposo i esposa?

7 E rebelion di Adam ku Eva a afektá nan matrimonio i tur otro matrimonio despues di nan. Por ehèmpel, Eva i tur su desendientenan femenino lo a eksperensiá hopi doló durante embaraso i na ora di parto. Hende muhé lo sinti un deseo fuerte pa nan kasá, pero hende hòmber lo dominá nan esposa, tin biaha asta maltratá nan, manera ta sosodé den hopi matrimonio awe. (Gén. 3:16) Yehova ta rekerí pa esposonan kumpli ku nan papel komo kabes ku amor. Di otro banda, esposanan mester ta sumiso na nan esposo. (Efe. 5:33) Parehanan kasá ku ta stima Dios ta kooperá ku otro, i esei lo yuda nan tene situashonnan ku ta kousa frikshon bou di kontrol òf asta evitá nan.

MATRIMONIO FOR DI TEMPU DI ADAM TE DEN TEMPU DI E DILUVIO

8. Kiko nos por bisa di e matrimonionan ku a eksistí for di tempu di Adam te den tempu di e Diluvio?

8 Promé ku Adam ku Eva a muri komo konsekuensia di piká i imperfekshon, nan a haña yu hòmber i muhé. (Gén. 5:4) Nan promé yu, Kain, a kasa ku un famia di dje. Lamèk, un desendiente di Kain, ta e promé hòmber ku segun Beibel tabatin dos kasá. (Gén. 4:17, 19) Den e generashonnan for di tempu di Adam te den époka di e Diluvio den Noe su tempu, ta algun hende so a ser identifiká komo sirbidó di Yehova. Entre nan tabatin Abel, Enok i Noe i su famia. Beibel ta bisa ku den tempu di Noe, “e yu hòmbernan di Dios a mira ku e yu muhénan di hende tabata bunita; i nan a tuma esposanan pa nan mes, esun ku nan tabata kier a skohe.” E union innatural akí entre hende muhé i angel den kurpa humano a produsí yunan bastá di tamaño gigante i violento ku a bira konosí komo nèfilim. Ademas, “maldat di hende tabata grandi riba tera,” i “tur intenshon di e pensamentunan di [nan] kurason tabata kontinuamente maldat so.”—Gén. 6:1-5.

9. Kiko Yehova a hasi ku e malbadonan den tempu di Noe, i ki lès nos mester saka for di loke a sosodé e tempu ei?

9 Yehova a manda e Diluvio den tempu di Noe pa kaba ku e malbadonan. Den e tempu ei, hende tabata asina okupá ku nan kosnan di bida di tur dia, inkluso matrimonio, ku nan no a tuma na serio loke “Noe, un predikadó di hustisia,” tabata bisa tokante e destrukshon ku tabata na kaminda. (2 Ped. 2:5) Hesus a bisa ku nos tempu lo ta meskos ku e tempu di Noe. (Lesa Mateo 24:37-39.) Awe, mayoria di hende no ke skucha e bon notisia di e Reino di Dios ku nos ta prediká rònt mundu komo testimonio pa tur nashon promé ku e fin di e sistema malbado akí yega. Nos por siña un lès importante: Nos no mester laga ni asuntunan familiar manera kasa i haña yu baha nos sentido di urgensia pa ku e dia di Yehova.

MATRIMONIO FOR DI TEMPU DI E DILUVIO TE DEN TEMPU DI HESUS

10. (a) Ki práktikanan inmoral tabata komun den hopi kultura? (b) Kon Abraham ku Sara a pone un bon ehèmpel den nan matrimonio?

10 Aunke Noe i su tres yu hòmbernan tabatin un esposa so, den tempu di e patriarkanan hopi hòmber tabata kasa ku mas ku un muhé. Den hopi kultura, inmoralidat seksual a bira algu normal di bida, i asta e tabata parti di ritonan religioso. Ora Abram (Abraham) ku su kasá Sarai (Sara) a obedesé Dios i muda bai Kanan, nan a yega na un tera pèstá ku kustumbernan ku a rebahá matrimonio. P’esei Yehova a dekretá ku lo el a destruí Sódoma i Gomora pasobra e habitantenan di e statnan ei tabata praktiká òf tolerá inmoralidat seksual grosero. Abraham tabata un bon kabes di famia, i Sara a pone un bon ehèmpel komo ku el a keda sumiso na e outoridat di su kasá. (Lesa 1 Pedro 3:3-6.) Abraham a hasi sigur ku su yu Isak a kasa ku un sirbidó di Yehova. Anto Isak a hasi meskos pa su yu Yakòb, kende su yunan a bira antepasado di e 12 tribunan di Israel.

11. Kon e Lei di Moises a protehá e israelitanan?

11 Mas despues, Yehova a sera un pakto ku e desendientenan di Yakòb (Israel). Den tempu di e patriarkanan, Yehova a duna nan e Lei di Moises ku a regulá práktikanan ku tin di haber ku matrimonio, inkluso poligamia. E Lei akí a protehá e israelitanan den sentido spiritual debí ku Yehova a prohibí nan di kasa ku hende ku tabata adorá dios falsu. (Lesa Deuteronomio 7:3, 4.) Ora un pareha tabatin problema matrimonial serio, hopi biaha nan a haña yudansa serka e ansianonan. Tambe tabatin leinan relashoná ku infieldat, yalursheit i sospecho di adulterio. E Lei a permití divorsio, pero el a regul’é tambe. Un hòmber por a divorsiá di su kasá si el a haña “algu indesente” den dje. (Deu. 24:1) Beibel no ta indiká kiko lo por tabata “algu indesente,” pero nos por konkluí ku esei no a inkluí kosnan insignifikante.—Lev. 19:18.

NUNKA TRAISHONÁ BO KASÁ

12, 13. (a) Kon algun hòmber tabata trata nan kasá den tempu di Malakías? (b) Awe, si un ruman kometé adulterio ku kasá di un otro hende i despues kasa kuné, kiko lo por ta e konsekuensianan?

12 Den tempu di profeta Malakías, hopi di e esposonan hudiu a traishoná nan kasá i a duna tur tipo di èksküs pa divorsiá di nan. E hòmbernan ei a bandoná e kasá di nan hubentut, kisas pa kasa ku muhénan mas yòn òf asta muhénan pagano. Tempu ku Hesus tabata riba tera, ainda e hòmbernan hudiu tabata divorsiá di nan kasá “pa kualke motibu.” (Mat. 19:3) Yehova Dios tabata odia e divorsionan ei.—Lesa Malakías 2:13-16.

13 Awendia, e tipo di traishon akí no ta ser tolerá den e pueblo di Yehova. Pero suponé ku un ruman kasá ta kometé adulterio ku un otro hende kasá anto tur dos ta divorsiá di nan esposa òf esposo pa kasa ku otro. Si e no arepentí, lo e ser ekspulsá pa mantené e puresa spiritual di e kongregashon. (1 Kor. 5:11-13) E mester ‘produsí fruta ku ta mustra ku el a arepentí’ promé ku e ser aseptá bèk den e kongregashon. (Luk. 3:8; 2 Kor. 2:5-10) No tin un tempu fiho ku mester pasa promé ku e ser restorá, ma e traishon ei, ku rara bes sa tuma lugá den e pueblo di Dios, no por ser pasá por haltu. Por tuma basta tempu, kisas un aña òf mas, pa e pekadó duna prueba ku di bèrdat el a arepentí. Asta si e persona ser restorá, ainda e mester duna kuenta i rason “dilanti di e stul di huisio di Dios.”—Rom. 14:10-12; wak La Atalaya di 15 di febrüari 1980, pág. 31-32.

MATRIMONIO ENTRE KRISTIANNAN

14. Pa ki propósito general e Lei a sirbi?

14 Pa mas ku 1.500 aña, Israel a kai bou di e Lei di Moises. Esaki a yuda Dios su pueblo pa obedesé prinsipionan den asuntunan di famia i riba otro tereno. E Lei ei a sirbi komo un tutor ku a guia nan na e Mesías. (Gal. 3:23, 24) Ora Hesus a muri, e Lei a ser abolí i Dios a bini ku instrukshonnan nobo. (Heb. 8:6) Algun kos ku e Lei a permití no tabata permití mas.

15. (a) Den e kongregashon kristian, kiko ta e norma pa matrimonio? (b) Kiko un kristian mester tene kuenta kuné promé ku e pensa riba divorsio?

15 Ora e fariseonan a hasi Hesus un pregunta tokante divorsio, el a bisa nan ku aunke e Lei di Moises a permití divorsio, esei “no tabata e kaso na kuminsamentu.” (Mat. 19:6-8) Asina Hesus a indiká ku e normanan tokante matrimonio ku Dios a pone den e Hòfi di Edén lo a konta tambe pa kristiannan. (1 Tim. 3:2, 12) Un pareha kasá mester keda huntu i bira “ún karni,” i nan mester laga nan amor pa Dios i pa otro fortalesé nan union. Un hende ku divorsiá di su kasá sin ku esei ta pa motibu di adulterio lo no ta liber pa bolbe kasa, aunke su divorsio ta legal. (Mat. 19:9) Klaru ku un hende por disidí di pordoná su kasá ku a kometé adulterio pero ku a arepentí, meskos ku profeta Oséas a pordoná Gomer, su kasá inmoral. Meskos tambe, Yehova a mustra miserikòrdia na Israel arepentí despues ku nan a kometé adulterio spiritual. (Osé. 3:1-5) Ademas, si un hende sa ku su kasá a kometé adulterio pero ta bolbe tene relashon seksual kuné, e ta duna di konosé ku el a pordoná su kasá ku a peka i lo no tin base bíbliko mas pa divorsio.

16. Kiko Hesus a bisa tokante keda soltero?

16 Despues ku Hesus a bisa ku e úniko base pa kristiannan berdadero divorsiá ta inmoralidat seksual, el a papia di “esnan ku tin e don” pa keda soltero. El a agregá: “Laga esun ku por keda sin kasa, keda sin kasa.” (Mat. 19:10-12) Hopi hende ta opta pa keda soltero pa nan por sirbi Yehova sin distraishon. Nos ta elogiá nan pa esei.

17. Kiko por yuda un kristian disidí si e ke kasa?

17 Ta e hende mes mester determiná den su kurason si e por keda soltero òf si e ke kasa. Apòstel Pablo a rekomendá pa keda soltero, pero el a bisa: “Komo ku tur kaminda tin fornikashon, laga kada hòmber tin su mes esposa i kada muhé su mes esposo.” Pablo a agregá: “Si nan no tin dominio propio, laga nan kasa, pasobra ta mihó kasa ku keda kima di pashon.” Kasamentu por yuda un hende evitá di laga pashon pon’é kai den práktikanan manera masturbashon òf inmoralidat seksual. Edat tambe ta un faktor pa tene kuenta kuné pasobra Pablo a bisa: “Ken ku ta pensa ku e no por dominá su kurpa i ku ta mihó e kasa, spesialmente si el a pasa e flor di hubentut, laga e hende ei kasa, si esei ta loke e ta deseá. E no ta kometé piká.” (1 Kor. 7:2, 9, 36; 1 Tim. 4:1-3) Sinembargo, un hende no mester kasa djis pa motibu di pashon ku por surgi den hubentut. Kisas e no ta sufisiente madurá pa karga e responsabilidatnan di bida kasá.

18, 19. (a) Ku ken un kristian mester kasa? (b) Kiko nos lo trata den e siguiente artíkulo?

18 Un matrimonio kristian mester ta entre un hòmber i un muhé dediká i batisá ku stima Yehova di henter nan kurason. Tambe nan mester ta stima otro asina tantu ku nan ke uni ku otro den un laso matrimonial. Anto Yehova lo bendishoná nan pa motibu ku nan a sigui e konseho pa kasa “basta ta den Señor.” (1 Kor. 7:39) Unabes kasá, sin duda nan lo mira ku Beibel ta duna e mihó konsehonan pa nan por tin un matrimonio felis.

19 Den e siguiente artíkulo nos lo trata algun prinsipio di Beibel ku por yuda kristiannan kasá enfrentá e difikultatnan ku nan por haña nan kuné den e parti final di “e último dianan” akí, den kua tin asina tantu hende ku ta manifestá karakterístikanan ku no ta kontribuí na un matrimonio felis. (2 Tim. 3:1-5) Yehova a duna nos den su Palabra loke nos tin mester pa nos por tin un matrimonio felis i eksitoso segun ku nos ta sigui kana ku su pueblo riba e kaminda ku ta hiba na bida eterno.—Mat. 7:13, 14.