Bai na kontenido

Bai na kontenido

ARTÍKULO DI ESTUDIO 3

Semper Bo Por Konta ku Yehova Su Yudansa

Semper Bo Por Konta ku Yehova Su Yudansa

Yehova tabata ku Yosef i tabata laga tur loke ku e tabata hasi prosperá.—GÉN. 39:2, 3.

KANTIKA 30 Mi Tata, Mi Amigu, Mi Dios

UN BISTA ADELANTÁ a

1-2. (a) Dikon prueba no ta algu straño pa nos? (b) Kiko nos lo trata den e artíkulo akí?

 KOMO sirbidó di Yehova, prueba no ta algu straño pa nos. Beibel ta bisa ku “nos tin ku pasa hopi tribulashon pa drenta e Reino di Dios.” (Echo. 14:22) Nos sa tambe ku algun di nos problemanan lo no ser solushoná kompletamente te ora ku nos kuminsá biba den Dios su mundu nobo, kaminda “lo no tin morto mas; ni tristesa ni sklamashon ni doló.”—Rev. 21:4.

2 Aunke Yehova no ta protehá nos for di prueba, e ta yuda nos soportá nan sí. Wak loke Apòstel Pablo a bisa e kristiannan ku tabata biba na Roma. El a kuminsá na menshoná algun prueba ku e i e otro rumannan tabata pasa aden. Djei el a skirbi: “Nos ta sali kompletamente viktorioso pa medio di esun ku a stima nos.” (Rom. 8:35-37) Esei ta laga nos komprondé ku Yehova ta yuda nos asta durante prueba. Laga nos wak kon Yehova a yuda Yosef i kon E por yuda abo.

ORA KOSNAN KAMBIA DI UN DIA PA OTRO

3. Kon Yosef su bida a kambia di un dia pa otro?

3 Yakòb tabata stima Yosef masha hopi mes i esei no tabata un sekreto. (Gén. 37:3, 4) Debí na esei, e otro yunan di Yakòb a bira yalurs riba Yosef. Anto ora e oportunidat a presentá, nan a bende Yosef ku un grupo di komersiante madianita. E komersiantenan ei a hiba Yosef Egipto, ku tabata keda sientos di kilometer leu. Ei nan a bend’é ku Potifar, kende tabata Fárao su hefe di vigilansia. Di un dia pa otro, Yosef su bida a kambia: di e yu stimá di su tata pa un simpel katibu na Egipto!—Gén. 39:1.

4. Ki tipo di prueba nos por haña nos kuné?

4 Beibel ta bisa ku ‘kalamidat i suseso inesperá por alkansá tur hende.’ (Ekl. 9:11) Tin biaha nos por haña nos ku difikultatnan ku ta “komun pa hende,” esta, pruebanan ku por pasa tur hende. (1 Kor. 10:13) Òf tin biaha nos ta pasa den prueba debí ku nos ta disipel di Hesus. Por ehèmpel, hende por hasi chèrchi di nos, oponé nos i asta persiguí nos pa motibu di nos fe. (2 Tim. 3:12) Pero sea kual sea e prueba ku bo ta pasa aden, Yehova por yuda bo. Laga nos wak kon el a yuda Yosef.

Yehova a yuda Yosef asta ora nan a bend’é komo katibu na Egipto (Wak paragraf 5)

5. Kiko Potifar a realisá? (Génesis 39:2-6)

5 Lesa Génesis 39:2-6. Yosef tabata un hóben hopi inteligente i trahadó. Potifar a ripará esei i a komprondé ta dikon. El a realisá ku Yehova “tabata laga tur loke ku [Yosef] tabata hasi prosperá.” b Ku tempu, Potifar a hasi Yosef su ayudante personal. Ademas, el a konfi’é ku henter su kas. I debí na esei, kos a bai bon pa Potifar.

6. Kon Yosef probablemente tabata sinti?

6 Ban purba di hinka nos mes den Yosef su sapatu. Kiko lo tabata su deseo di mas grandi? Bo ta kere ku lo e tabata ke pa Potifar tuma nota di dje i rekompens’é? Muy probablemente Yosef tabata ke su libertat p’e bai bèk serka su tata. Kon ku bai bin, aunke e tabatin yen di privilegio den Potifar su kas, tòg e tabata katibu i tabata traha pa un pagano. Yehova no a intervení pa Yosef haña su libertat. Anto Yosef su situashon tabata bai bira pió.

SI E SITUASHON BIRA PIÓ

7. Den ki sentido Yosef su situashon a bai di malu pa pió? (Génesis 39:14, 15)

7 Manera nos por lesa na Génesis kapítulo 39, Potifar su kasá tabatin bista riba Yosef i bes tras bes tabata purba di sedusié. Tur biaha Yosef tabata rechas’é. Dado momento Potifar su kasá a rabia asina tantu ku el a akusá Yosef di a purba di viol’é. (Lesa Génesis 39:14, 15.) Ora Potifar a bin haña sa esei, el a tira Yosef den prizòn kaminda el a keda pa un par di aña. (Gén. 39:19, 20) Pero, kon e prizòn ei tabata? E palabra hebreo ku Yosef a usa pa deskribí “prizòn” por nifiká renbak òf buraku. Esei ta duna e idea di un lugá skur den kua e tabata sintié sin speransa. (Gén. 40:15) Ademas, Beibel ta bisa ku pa un tempu nan a bui Yosef su pianan i a mara su garganta na kadena. (Sal. 105:17, 18) Pues, Yosef su situashon a bai di malu pa pió: di un katibu di konfiansa pa un prizonero sin balor.

8. Asta si un prueba bira pió, di kiko nos por tin sigur?

8 Bo a yega di ta den un situashon kaminda bo a hasi hopi orashon ma tòg kos a bira pió? Algu asina por pasa. Yehova no ta protehá nos di e pruebanan ku nos ta eksperensiá den e mundu akí ku ta goberná pa Satanas. (1 Huan 5:19) Pero, bo por tin sigur di esaki: Yehova sa presis den kiko bo ta pasa i ta interesá den bo. (Mat. 10:29-31; 1 Ped. 5:6, 7) Ademas, el a primintí: “Hamas lo mi bandoná bo, i hamas lo mi laga bo desampará.” (Heb. 13:5) Yehova por yuda bo pa no entregá asta ora parse ku bo situashon no tin salida. Laga nos wak kon el a hasi esei ku Yosef.

Yehova a yuda Yosef ora e tabata den prizòn i a haña enkargo riba e otro prezunan (Wak paragraf 9)

9. Kiko ta mustra ku Yehova tabata ku Yosef ora e tabata den prizòn? (Génesis 39:21-23)

9 Lesa Génesis 39:21-23. Asta durante e temporada difísil ei den prizòn, Yehova tabata yuda Yosef. Kon asina? Ku tempu Yosef a gana konfiansa i rèspèt di e hefe di prizòn, meskos ku den kaso di Potifar. No a tarda mashá ku e hefe di prizòn a pone Yosef na enkargo di tur e otro prezunan. De echo, Beibel ta bisa ku “e hefe di prizòn no tabata atendé ku nada ku tabata bou di enkargo di Yosef.” Awor Yosef tabatin un trabou pa tene su mes bezig. E kambio ei a bini ònferwagt. Kon un prezu akusá di a intentá di violá kasá di Potifar por a haña un trabou asina respetá? Ta un splikashon so tin. Manera Génesis 39:23 ta bisa: “SEÑOR tabata kuné; i kiko ku e tabata hasi, SEÑOR tabata hasi prosperá.”

10. Splika dikon kisas Yosef a sinti ku Yehova no tabata yud’é den tur kos.

10 Laga nos hinka nos mes atrobe den Yosef su sapatu. Despues ku Potifar su kasá a akus’é falsamente i el a kai será, bo ta kere ku Yosef a sinti ku Yehova tabata yud’é den tur kos? Kiko bo ta kere Yosef tabatin mas gana di dje? Bo ta kere ku Yosef kier a kai na agrado di e hefe di prizòn? Muy probablemente Yosef tabata ke limpia su nòmber i haña su libertat. El a asta pidi un otro prezu pa papia ku Fárao pa e tambe haña su libertat i sali for di prizòn. (Gén. 40:14) Pero komo ku e hòmber no a bisa Fárao di biaha, Yosef mester a keda dos aña mas den e prizòn ei. (Gén. 40:23; 41:1, 14) Pero, Yehova a sigui yud’é. Laga nos wak kon el a hasi esei.

11. Ki don Yehova a duna Yosef, i kon esei a yuda kumpli ku Yehova su propósito?

11 Ora Yosef tabata den prizòn, Yehova a laga Fárao haña dos soño ku a lag’é preokupá. Fárao tabatin masha gana di sa kiko nan tabata nifiká. Ora el a haña sa ku Yosef tabatin e don pa interpretá soño, el a manda busk’é. Ku Yehova su yudansa, Yosef a splika e soñonan i Fárao a keda impreshoná ku e bon konseho ku el a haña. Ora Fárao a mira ku Yehova tabata yuda Yosef, el a dun’é e responsabilidat di supervisá suministro di kuminda na Egipto. (Gén. 41:38, 41-44) Mas despues, un periodo di hamber severo a kuminsá ku a afektá no solamente Egipto pero tambe Kanan, e pais kaminda Yosef su famia tabata biba. Danki na e puesto ku Yosef tabatin, awor e por a salba su famia i asina protehá e liña di desendensia ku lo a hiba na Mesías.

12. Den ki maneranan Yehova a yuda Yosef?

12 Ripará e diferente kosnan ku a pasa den Yosef su bida. Ken bo ta kere a laga Potifar tuma nota di Yosef, un simpel katibu? Ken bo ta kere a laga e hefe di prizòn pone Yosef na enkargo di e otro prezunan? Ken bo ta kere a duna Fárao soñonan ku a preokup’é i a duna Yosef e don pa interpretá nan? Ken bo ta kere tabata tras di e desishon pa nombra Yosef komo esun ku lo a supervisá e suministro di kuminda na Egipto? (Gén. 45:5) Ta opvio ku Yehova tabata yuda Yosef den tur kos! Aunke ku Yosef su rumannan kier a mat’é, Yehova a bòltu e situashon pa asina e kumpli ku Su boluntat.

LOKE YEHOVA TA HASI PA YUDA BO

13. Yehova ta intervení den tur situashon ku nos ta pasa aden? Splika.

13 Kiko nos ta siña for di e relato di Yosef? Yehova no ta intervení den kada situashon ku nos ta pasa aden. Anto e no ta dirigí tur loke ta pasa den nos bida di manera ku di asta algu malu ta sali algu bon. (Ekl. 8:9; 9:11) Pero, un kos sí nos sa: Ora nos enfrentá prueba, Yehova sa presis den kiko nos ta pasa i ta skucha nos gritu pa yudansa. (Sal. 34:15; 55:22; Isa. 59:1) Es mas, e ta yuda nos soportá tur prueba ku nos ta pasa aden. Laga nos wak kon e ta hasi esei.

14. Kon Yehova ta yuda nos den momentonan difísil?

14 Un manera ku Yehova ta yuda nos ta di duna nos konsuelo i animashon. I hopi biaha esei ta yega nèt na ora. (2 Kor. 1:3, 4) Ta esei a pasa ku Eziz, un ruman na Turkmenistan, kende a haña un sentensia di dos aña di prizòn debí na su fe. El a konta ku e mainta ku el a bai korte, un ruman a mustr’é Isaías 30:15, ku ta bisa: ‘Boso lo tin forsa si boso keda kalmu i demostrá konfiansa den mi.’ E di: “E teksto ei a yuda mi pa semper keda kalmu i konfia den Yehova. Durante tur e tempu ku mi tabata den prizòn, mi tabata meditá riba e teksto ei i esei a yuda mi hopi.” Bo por kòrda un tempu ku Yehova a yuda bo i duna bo konsuelo i animashon nèt ora bo tabatin mester di dje?

15-16. Kiko bo ta siña for di loke a pasa ku Tori?

15 Mayoria di biaha, ta te despues ku nos sali for di un situashon difísil nos ta realisá ku Yehova a yuda nos durante henter e prueba. Un ruman muhé ku yama Tori a eksperensiá esei. Su yu Mason a lucha seis aña ku kanser, pero el a pèrdè e bataya. Ta di komprondé ku Tori tabata kibrá. El a bisa: “Loke m’a pasa aden ta e kos di mas difísil pa un mama.” El a agregá: “Mi tin sigur ku otro mayornan lo ta eens ku, komo mayor, bo ta preferá pa abo mes sufri i no mira bo yu sufri.”

16 Aunke e periodo ei tabata hopi duru pa Tori, el a pensa despues riba e maneranan ku Yehova a yud’é. El a bisa: “Ora mi wak bèk, mi por mira ku Yehova tabata yuda mi tur e añanan ku mi yu tabata malu. Por ehèmpel, rumannan tabata kore dos ora pa bai hospital, asta ora Mason tabata muchu malu pa tuma bishita. Semper tabatin ruman den e sala di espera ku tabata kompañá nos den e situashon. Ademas, e rumannan tabata yuda nos ekonómikamente. Asta durante e momentonan di mas difísil, semper nos tabatin lo nesesario.” Yehova a duna tantu Tori komo Mason loke nan tabatin mester pa soportá.—Wak e kuadro “ Yehova A Duna Nos Presis Loke Nos Tabatin Mester.”

MIRA TUR LOKE YEHOVA A HASI PA YUDA BO

17-18. Ki nos tin ku hasi pa nos mira i apresiá e yudansa di Yehova durante prueba? (Salmo 40:5)

17 Lesa Salmo 40:5. Meta di un subidó di seru profeshonal ta pa yega e tòp. Pero, na kaminda lo tin diferente momento ku e por stòp i djis disfrutá di e paisahe. Di mes manera, tuma tempu regularmente pa para ketu i pensa riba ki Yehova ta hasi pa yuda bo asta ora bo ta pasa den prueba. Na fin di kada dia, puntra bo mes: ‘Kon Yehova a bendishoná mi awe? Aunke mi prueba t’ei ainda, na kiko mi ta mira ku Yehova ta yuda mi?’ Tur dia, purba di mira por lo ménos un manera ku Yehova ta yuda bo.

18 Ta di komprondé ku bo ta pidi Yehova pa kita e prueba ku bo ta pasando aden. Esei ta normal i no tin nada malu ku esei. (Flp. 4:6) Pero, nos mester ta konsiente tambe di tur loke Yehova ta hasi na e momento akí pa yuda nos. Al fin i al kabo, Yehova ta primintí di duna nos forsa i yuda nos soportá. P’esei, semper gradisí Yehova pa e yudansa ku e ta duna bo. Ora bo hasi esei, lo bo mira ku Yehova ta yudando bo durante bo prueba meskos ku el a hasi ku Yosef.—Gén. 41:51, 52.

KANTIKA 32 Tuma e Banda di Yehova!

a Ora nos ta pasa den prueba, nos por sinti ku Yehova no ta yudando nos. Kisas nos ta pensa ku ta solamente ora e prueba kita, Yehova a yuda nos. Pero, e relato di Yosef lo mustra nos ku Yehova ta yuda nos asta durante e prueba. E artíkulo akí lo splika esei.

b Beibel ta konta e kambionan ku a pasa den Yosef su bida den djis un par di versíkulo, pero kisas nan a tuma lugá den transkurso di vários aña.