Bai na kontenido

Bai na kontenido

Kon pa Protehá Bo Yunan

Kon pa Protehá Bo Yunan

Kon pa Protehá Bo Yunan

“Mayornan ta e faktor di mas importante pa protehá mucha kontra supstansianan adiktivo. Nan mester ta un bon ehèmpel i un fuente di informashon pa nan yunan.”—DONNA SHALALA, SEKRETARIO DI DEPARTAMENTU MERIKANO DI SALUBRIDAT PÚBLIKO I BIENESTAR SOSIAL.

KOMO mayor, abo pues ta e promé liña di defensa den e guera kontra uso di droga. Desafortunadamente, no ta tur mayor kisas ta komprondé kon importante e papel aki ta. Ireneu, un hóben di Brazil, ta konta: “Mi tata semper tabata drùk. Su kòmbersashonnan ku nos semper tabata kòrtiku. Nunka nos no a haña ningun konseho tokante droga.”

Na kontraste ku esei, wak kiko Alecxandros, un otro hóben di Brazil, ta konta: “Ora tabatin programa na televishon tokante drogadikto, mi tata tabata yama ami ku mi ruman hòmbernan pa bin wak e programa. Tambe el a mustra nos e kondishon teribel ku adiktonan tabata aden dor ku nan ta usa droga. Tin biaha e tabata probechá di e okashon pa puntra nos si nos a mira otro hóbennan na skol metí den droga. I di e manera ei e tabata spièrta nos tokante e riesgonan di usa droga.”

Abo a papia tokante e riesgonan di droga ku bo yunan? Pa bo por hasi esei, bo tin ku eduká bo mes promé relashoná ku esaki. Mayornan kristian por yuda nan yunan komprondé ku uso di droga por perhudiká nan spiritualmente. Beibel ta animá nos pa tene nos kurpa limpi di tur impuresa, tantu físiko komo spiritual. (2 Korintionan 7:1) Un studio di Beibel regular ku bo yunan por ta un medio potente pa protehá nan. *

“Amigu Íntimo”

Ta importante tambe pa bo forma un relashon di konfiansa ku bo yunan. Yehova ta un “amigu íntimo” di su yunan terenal. (Jeremias 3:4, NW) Abo ta un amigu íntimo di bo yu? Bo ta ègt skucha bo yu? Bo yu ta sintié trankil ora e ta aserká bo ku su problemanan? Bo ta kla pa konden’é i no kla pa elogi’é? Tuma tempu pa siña konosé bo yu. E tin amigu òf amiga? Ken nan ta? Kòrda ku Beibel ta spièrta: “Mal kompania ta daña bon kustumber.” (1 Korintionan 15:33) No tene miedu di pone límitenan firme òf di duna disiplina amoroso. Beibel ta bisa: “Korigí bo yu, i e lo duna bo trankilidat; sí, e lo hasi bo alma kontentu.”—Proverbionan 29:17.

Ademas, no balotá e peligernan ku bo yu ta konfrontá. Tin mayor kisas na un manera despreokupá ta rasoná ku pasobra nan yunan ta bini di un famia respetá, e muchanan simplemente no ta e tipo di mucha ku lo mete ku droga. Pero Dr. José Henrique Silveira a splika: “E bendedó di droga gusta sera amistat ku muchanan di hendenan bon pará pasobra esei ta nifiká bon ganashi p’e.” De echo, si nan logra lòk un hóben respetá pa usa droga, otro hóbennan hopi bes ta siguié.

P’esei, sea realista. Siña konosé algun di e promé señalnan di uso di droga. Por ehèmpel, bo yu diripiente a bira hopi reservá, deprimí, agresivo òf no kier koperá? El a hala pia ineksplikablemente for di amigunan bieu òf for di miembronan di famia? Si ta asina, bo tin motibu pa preokupá.

Lamentablemente, apesar di esfuersonan digno di elogio di parti di mayornan, algun hóben tòg ta kai pa e preshon i ta eksperimentá ku droga. Kiko bo mester hasi si esaki resultá di ta e kaso ku bo yu?

Ora un Hóben Ta Usa Droga

Ireneu a konta: “Ora mi mayornan a haña sa, ya mi ruman hòmber tabatin vários luna ta usa droga. Komo ku nunka nan no a pensa ku un di nan yunan lo por a bira un drogadikto, nan promé reakshon tabata pániko. Na prinsipio, e úniko kos ku mi tata por a pensa ta di duna mi ruman un bon halá di sota.”

Ora mayornan haña sa ku un yu ta usa droga, nan promé reakshon probablemente ta rabia, frustrashon i un sintimentu di frakaso. Sin embargo, un blachi di informashon publiká dor di Departamentu di Edukashon di Merka ta konsehá: “No kai den pániko! I no kulpa bo mes. E kos importante na e momentu aki ta pa keda kalmu [i] haña sa kiko ta pasando. . . . Uso di droga ta un komportashon ku por evitá. Adikshon na droga ta un malesa ku por trata.”

Sí, sea bondadoso i firme pa asina e situashon no bira pió. Si bo ta demasiado rabiá òf frustrá, lo bo por stroba bo yu di rekuperá. Fuera di esei, bo kier pa bo yu krese bira un adulto responsabel ku por rasoná i tuma desishonnan pa su mes. P’esei, tuma e tempu nesesario pa rasoná onestamente ku e hóben pa yud’é mira e benefisionan di un bida liber di droga. Purba saka afó dor di hasi pregunta, kiko tin den kurason di e yu ku a dualu, i sea dispuesto pa skucha.—Proverbionan 20:5.

Ireneu ta sigui konta: “Despues, mi mayornan a kambia di táktika i a kuminsá konsehá mi ruman hòmber. Nan a limitá unda e por a bai, i a kambia su lèsnan ya asina e no tabata topa e mesun muchanan di skol tur dia. Nan a kuminsá kontrolá su amistatnan i a duna e i e restu di e famia mas atenshon.”

Konsiderá kon algun mayor mas a intervení ku éksito ora nan a haña sa ku nan yunan ta usa droga.

Intervenshon Eksitoso

Marcelo, un hòmber ku ta biba na São Paulo, Brazil, a splika: “Tabata e kos di mas pió ku a pasa ku nos. Ami ku mi kasá no a ripará nada straño na e komportashon di nos dos yu hòmbernan. Hopi bes, nan tabata bai kome na restorant ku un grupo di hóben ku nos a kere nos konosé bon. Tabata un sla hopi duru ora un amigu a konta nos ku nos dos yu hòmbernan tabata usa mariwana. Sin embargo, ora nos a puntra nan, nan a atmití mesora ku ta asina.”

Kon Marcelo a trata ku loke su yunan a hasi? El a atmití: “Ami ku mi kasá no por a skonde nos angustia. Pero ounke nos a kondená nan uso di droga, nos no a kuestioná nan balor komo persona. Nos a palabrá ku nos meta for di e momentu ei padilanti lo ta pa yuda nos yunan rekuperá di uso di droga. Nos a papia abiertamente tokante nos intenshon, i ámbos yu a aseptá loke nos a stipulá. Nan lo a sigui bai skol i sigui traha. Nan no tabatin mag di bai sali nan so mas. Nos a demostrá nos amor pa nan tur dia, i no solamente na okashonnan spesial. Komo ku mi ta traha den konstrukshon, mi a hiba nan trabou huntu ku mi mas tantu posibel. Nos a kuminsá dibertí mas, i a dediká mas tempu na papia tokante futuro i tokante metanan ku ta bale la pena den bida.” Asina Marcelo ku su kasá por a yuda nan yunan sali for di droga.

Konsiderá e eksperensia di un otro tata di Brazil. Su yu hòmber Roberto ta konta: “Ora mi tata a haña sa ku mi ruman hòmber tabata usa droga, en bes di skual e òf disiplin’é, Papa a demostrá di ta un amigu i a gana mi ruman su konfiansa. El a siña konosé mi ruman su amigunan i e lugánan ku e tabata bai, i el a kuminsá rasoná ku mi ruman ku e no tin mester di droga ni di amigunan asina. Papa a bis’é ku e no kier a pasa anochinan sin drumi ta kana busk’é.” Den un intento pa rekuperá e hóben den problema, e madrasa a apoyá su kasá kompletamente. Ámbos tabata di akuerdo ku no tin tempu pa pèrdè i nan a disidí di yud’é na kas.—Wak e kuadro “Ora di Buska Yudansa.”

No Entregá!

Lanta un famia den e “tempunan trabahoso” aki por ta agotador i difísil. (2 Timoteo 3:1) Sin embargo, nunka neglishá bo propio nesesidatnan emoshonal i spiritual. (Mateo 5:3) Ki sierto e palabranan di Proverbionan 24:10 ta: “Si bo desmayá den e dia di angustia, bo forsa ta keda limitá.” Bo por haña hopi forsa dor di asosiá ku kristiannan berdadero. Na e reunionnan na e Salòn di Reino di Testigunan di Yehova, bo por haña apoyo i animashon.—Hebreonan 10:24, 25.

De echo, siña bo famia pa nan tin fe den Dios por ta bo mihó defensa kontra uso di droga. Klaru ku Dios no ta fòrsa hóbennan pa sigui un sierto rumbo den bida. Pero sí e ta duna konseho konfiabel. Manera ta pará skirbí na Salmo 32:8, Dios ta bisa: “Lo mi instruí bo i siña bo e kaminda ku bo tin ku kana; lo mi konsehá bo; mi wowo ta riba bo.” Komo un Tata selestial amoroso, Dios kier protehá hóbennan kontra daño emoshonal, físiko i spiritual. (Proverbionan 2:10-12) Sea sigur ku Dios lo yuda i apoyá tambe mayornan ku ta determiná pa lanta nan yunan “den e disiplina i instrukshon di Señor.”—Efesionan 6:4.

No opstante, e preshon pa lanta yunan den e ambiente djawe tin biaha por ta aplastante. Tin alivio na bista?

[Nota]

^ par. 5 Testigunan di Yehova a publiká informashon ku por yuda mayornan trata tópikonan manera e peliger di droga ku nan yunan. Por ehèmpel, wak kapítulo 33 i 34 di e buki Loke hovenan sa puntra—Contesta práctica.

[Komentario na página 8]

“Uso di droga ta un komportashon ku por evitá. Adikshon na droga ta un malesa ku por trata.”—DEPARTAMENTU DI EDUKASHON DI MERKA

[Kuadro na página 6]

Ora di Buska Yudansa

Algun mayor kisas ta disidí ku lo ta mihó pa nan yu kick af di droga bou di supervishon médiko. Kua tipo di tratamentu presis e mayornan lo buska ta un desishon personal. Pero komo ku e kalidat di kuido ku ta ser duná den klínikanan di rehabilitashon ta varia masha hopi, ta konsehabel pa mayornan investigá e asuntu bon promé ku nan laga nan yu sigui un tratamentu. Segun e sikiater Arthur Guerra de Andrade, profèser na Universidat di São Paulo, Brazil, solamente 30 porshento di esnan ku wòrdu tratá den klínika ta rekuperá di nan adikshon na droga. Pues, mayornan tin ku demostrá un interes aktivo den e rekuperashon di nan yunan, asta ora profeshonalnan médiko ta yuda nan.

[Kuadro/Plachinan na página 7]

Yudansa pa Usadónan di Droga Ku Ta Rekuperando

Bo ta un hóben ku ta purba libra bo di droga? Si ta asina, lo bo ripará ku lesa Beibel i apliká loke bo ta lesa, por yuda bo den bo esfuersonan pa rekuperá. Foral e buki di Salmonan lo ta bon pa bo lesa, ya ku e ta ekspresá hopi di e emoshonnan doloroso ku kisas bo ta sintiendo awor. Orashon sinsero na Dios, ègt deshogá bo pensamentunan di mas íntimo, tambe lo yuda bo. (Filipensenan 4:6, 7) Lo bo kuminsá sinti ku Dios ta realmente interesá den bo i ku e ke pa bo tin éksito. Pero komo ku Dios no ta fòrsa niun hende pa aktua kontra nan propio boluntat liber, ta masha importante pa e deseo di kier ta liber di droga sali di bo mes. E salmista David, kende a eksperensiá Dios su apoyo hopi biaha, a bisa: “Mi a spera ku pasenshi riba SEÑOR; i el a inkliná su mes na mi i a skucha mi sklamashon. El a saka mi for di e pos di destrukshon, for di e lodo di klei; i el a pone mi pia riba un baranka i a hasi mi pasonan firme.” (Salmo 40:1, 2) Awe tambe esnan ku ta deseá di limpia nan mes di kustumbernan sushi i sirbi Dios, ta ser apoyá di e mesun manera.

[Plachi na página 5]

“Mi tata a spièrta nos tokante e riesgonan”—Alecxandros

[Plachi na página 8]

Tuma tempu pa spièrta bo yunan tokante e peligernan físiko i spiritual di usa droga

[Plachi na página 8]

Konosé e amistatnan di bo yu

[Plachi na página 8, 9]

Tratando e asuntu ku kalmu por evitá ku un mal situashon ta bira pió