Bai na kontenido

Bai na kontenido

E PROBLEMA

Loke Ta Forma un Menasa pa Nos Siguridat

Loke Ta Forma un Menasa pa Nos Siguridat

“Ningun otro generashon no tabatin e rekursonan teknológiko, sientífiko i finansiero ku nos tin awe . . . Pero kisas nos ta e promé generashon ku ta a punto di kousa un desaster den e sistema [polítiko, ekonómiko i ambiental].”​—The Global Risks Report 2018, World Economic Forum.

DIKON HOPI HENDE KU TA BON STUDIÁ TA PREOKUPÁ PA NOS FUTURO I FUTURO DI NOS PLANETA? LAGA NOS TRATA ALGUN DI E PROBLEMANAN KU NOS TA ENFRENTÁ AWE.

  • KRÍMEN RIBA INTERNET: E korant The Australian ta bisa: “Dia pa dia Internet ta bira mas peligroso. E ta un lugá ideal kaminda pedofil, hende ku ta tèr òf abusá di otro hende, hende ku ta manda mensahe pa kousa problema i e hackernan por skonde.” E korant ta sigui bisa: “Robo di identidat ta un di e krímennan ku ta oumentando rápidamente rònt mundu . . . Internet ta duna hende un chèns pa desplegá nan mal kualidatnan, esta maldat i krueldat.”

  • DESIGUALDAT EKONÓMIKO: Segun un informe resiente di Oxfam International, e ocho personanan di mas riku na mundu tin mes tantu plaka ku e 3,6 mil mion hendenan mas pober na mundu. E informe ta sigui bisa: “E sistema ekonómiko mundial ta promové inhustisia pasobra e ta yuda e rikunan bira mas riku i e pobernan mas pober. Di e últimonan ei mayoria ta hende muhé.” Tin hende ta preokupá pasobra nan ta pensa ku e desigualdat ei por pone hende rebeldia.

  • GUERA I PERSEKUSHON: Un informe di 2018 di e Departamento di Nashonnan Uní pa Refugiado ta bisa: “Nunka nos a yega di eksperensiá un kantidat asina grandi di refugiado.” Mas ku 68 mion hende mester a bandoná nan kas pa motibu di guera i persekushon. E informe ta bisa tambe: “Kada dos sekònde, mas o ménos 1 hende ta hañ’é obligá di hui.”

  • KONTAMINASHON: The Global Risks Report 2018 ta bisa ku “un gran kantidat di mata i bestia ta disparsiendo rápidamente . . . Kontaminashon di aire i laman ta forma un menasa kada bes mas grandi pa salú di hende.” Ademas, e kantidat di insekto a baha drástikamente. I komo ku insekto ta hiba pollen di un mata pa otro, e sientífikonan ta pronostiká un desaster ekológiko. E refnan di koral tambe ta den peliger. E sientífikonan ta kalkulá ku durante e último 30 añanan mas o ménos mitar di e koralnan di nos planeta a muri.

Akaso nos por hasi e kambionan nesesario pa nos mundu por ta un lugá mas safe? Tin hende ta pensa ku enseñansa ta e solushon. Si esei ta e kaso, ki tipo di enseñansa? E siguiente artíkulonan lo kontestá e preguntanan ei.