Bai na kontenido

Bai na kontenido

E Por Tabatin e Aprobashon di Dios

E Por Tabatin e Aprobashon di Dios

NOS ta sirbi Yehova i nos ke tin su aprobashon, no ta asina? Pero ken Dios ta duna su aprobashon i bendishon? Beibel ta konta di personanan ku a risibí e aprobashon di Dios aunke anteriormente nan a kometé piká grave. Di otro banda, otronan ku tabatin bon kualidat no a risibí Dios su aprobashon. P’esei, nos por puntra nos mes: “Ta kiko Yehova ta ferwagt di kada un di nos?” E ehèmpel di Roboam, rei di Huda, por yuda nos kontestá e pregunta ei.

UN MAL KOMIENSO

Roboam tabata yu di Sálomon, kende a reina 40 aña na Israel. (1 Rei. 11:42) Ora Sálomon a muri na aña 997 promé ku Kristu, Roboam a biaha bai Sikem, nort di Herúsalèm, pa ser ungí komo rei. (2 Kró. 10:1) Bo ta kere ku e tabata nèrvioso? Lo e por a sigui den e pasonan di su tata, kende tabata konosí pa su sabiduria ekstraordinario? Poko despues su kapasidat di resolvé problema difísil a ser di tèst.

Roboam mester a sinti e tenshon ku tabatin na Israel. E representantenan di e pueblo a bini serka dje i a splik’é kiko tabata e problema. Nan a bis’é: “Bo tata a hasi nos yugo pisá; p’esei anto, hasi e trabou duru di bo tata i su yugo pisá ku el a pone riba nos mas lihé, i nos lo sirbi bo.”—2 Kró. 10:3, 4.

Esei lo mester a laga Roboam sintié den huki! Si e hasi loke e pueblo tabata pidi, é ku su famia i tur e hendenan di su palasio lo tabatin ku baha man na algun kos di luho i eksigí ménos di e pueblo. Pero si e nenga di hasi esei, e pueblo lo por a rebeldiá. Kiko e mester a hasi? Wèl, e rei nobo a konsultá ku e ansianonan ku ántes tabata konsehero di Sálomon. Pero despues, el a buska konseho serka hòmbernan mas yòn, ku tabata di mesun edat kuné, i nan a konseh’é pa no skucha e pueblo. Roboam a sigui nan konseho i a trata e pueblo brutu. El a bisa e pueblo: “Mi tata a hasi boso yugo pisá, ma ami ta bai añadí na dje; mi tata a disipliná boso ku zuip, ma ami ta bai disipliná boso ku skòrpion.”—2 Kró. 10:6-14.

Ki lès nos por siña for di esaki? Sin duda, hopi biaha ta sabí pa nos hasi kaso di loke personanan di mas edat i ku ta madurá den sentido spiritual ta bisa nos. Komo ku nan tin eksperensia di bida, nan por mira di antemano kiko ta e posibel konsekuensia di un desishon i por duna nos bon konseho.—Yòb 12:12.

“NAN A SKUCHA E PALABRA DI SEÑOR”

Roboam a reuní su ehérsito pa dominá e rebelion. Pero Yehova a intervení i a duna e siguiente òrdu mediante profeta Semaias: “Boso no bai bringa kontra boso rumannan, e yunan di Israel; kada un bolbe pa su kas, pasobra ta ami a hasi e kos akí.”—1 Rei. 12:21-24. *

Keda sin bai guera? Nos por imaginá ku esei a molestiá Roboam mashá! Kiko hende lo a pensa di un rei ku a menasá di kastigá e pueblo “ku skòrpion” anto djis despues no ta hasi nada pa para un rebelion ku tabata bisto pa tur hende? (Kompará ku 2 Krónikanan 13:7.) Apesar di esei, e rei i su ehérsito “a skucha e palabra di SEÑOR i a bolbe konforme e palabra di SEÑOR.”

Ki lès nos por siña? Ta sabí pa obedesé Yehova, asta si esei kisas por pone hende hasi bofon di nos. E ora ei, nos lo risibí su aprobashon i bendishon.—Deu. 28:2.

Kiko tabata e resultado pa Roboam? El a obedesé i no a bai bringa kontra e nashon nobo. En bes di esei, el a bai traha stat den e teritorionan di e dos tribunan ku ainda e tabata reina riba dje, esta, Huda i Benyamin. El a fortifiká vários di e statnan i “a hasi nan masha fuerte.” (2 Kró. 11:5-12) I loke ta mas importante ta ku pa un periodo el a obedesé e leinan di Yehova. Maske e reino di dies tribu di Israel, bou di gobernashon di Jeroboam, a bira masha enbolbí den adorashon falsu, tòg hopi di e habitantenan tabata “sostené Roboam.” Nan tabata biaha bai Herúsalèm pa mustra ku nan a apoyá adorashon berdadero. (2 Kró. 11:16, 17) Pues, e obedensia di Roboam a fortifiká su reinado.

ROBOAM A PEKA I A AREPENTÍ TE NA SIERTO GRADO

Sinembargo, ora ku Roboam su reino tabata bon establesí, el a hasi algu ku niun hende no a ferwagt. El a stòp di sirbi Yehova i a bai adorá dios falsu! Dikon? Beibel no ta bisa. Kisas el a laga su mama, ku tabata un amonita, influensi’é. (1 Rei. 14:21) Sea kual sea e motibu, henter e nashon a sigui su mal ehèmpel. P’esei, Yehova a permití Rei Sisak di Egipto kapturá hopi stat di Huda, apesar ku Roboam a fortifiká nan.—1 Rei. 14:22-24; 2 Kró. 12:1-4.

E situashon a bira krítiko ora Sisak a yega Herúsalèm, kaminda Roboam tabata reina. E ora ei, profeta Semaias a duna Roboam i su prensnan e siguiente mensahe di Yehova: “Boso a bandoná mi, asina ami tambe a bandoná boso i a entregá boso na Sisak.” Kon Roboam a reakshoná ora el a haña disiplina? Masha positivo! Beibel ta bisa: “E prensnan di Israel i rei a humiá nan mes i a bisa: ‘SEÑOR ta hustu.’” P’esei Yehova a salba Roboam i no a laga Herúsalèm ser destruí.—2 Kró. 12:5-7, 12.

Despues di esei, Roboam a sigui reina riba e dos tribunan di zùit. Promé ku el a muri, el a demostrá generosidat i a parti regalo pa tur su yunan, probablemente pa evitá ku nan lo a rebeldiá kontra nan ruman hòmber Abías, kende lo a siguié komo rei. (2 Kró. 11:21-23) Asina, el a demostrá sierto grado di komprondementu ku e no a demostrá anteriormente.

E TABATA UN BON REI ÒF UN MAL REI?

Aunke Roboam a hasi algun kos bon, e no tabatin e aprobashon di Dios. Beibel ta resumí su reinado asin’akí: “El a hasi malu.” Dikon? Pasobra “e no a pone su kurason pa buska SEÑOR.”—2 Kró. 12:14.

Roboam no a kultivá un amistat será ku Yehova manera Rei David sí a hasi

Pensa un ratu kiko esei ta siña nos: Maske tabatin biaha ku Roboam a obedesé Dios i a hasi kos bon na fabor di su pueblo, nunka e no a kultivá un amistat será ku Yehova ni e no tabatin un deseo sinsero di agrad’é. Ta p’esei el a hasi malu i a bai adorá dios falsu. Kisas bo ta puntra bo mes: ‘Roboam a aseptá e disiplina di Yehova pasobra e tabata sinseramente arepentí i kier a agradá Dios, òf pasobra otro hende a bis’é ku e tin ku obedesé?’ (2 Kró. 11:3, 4; 12:6) Ku tempu, Roboam a bolbe kuminsá hasi loke ta malu. Ki un diferensia entre e ku su tawela, Rei David! Ta bèrdat ku David a kometé erornan grave, pero semper el a stima Yehova, a defendé adorashon berdadero i a arepentí di kurason.—1 Rei. 14:8; Sal. 51:1, 17; 63:1.

E bida di Roboam ta siña nos un lès balioso. Ta bon ora un persona ta hasi esfuerso pa kuida su famia i hasi bon pa otro hende. Pero pa nos risibí e aprobashon di Dios, semper nos mester pone adorashon berdadero na promé lugá i nunka bandoná esei.

Pa logra esei, nos mester tin amor profundo pa Yehova. Meskos ku tin ku benta palu den un kandela pa ten’é sendé, asina tambe nos tin ku studia Beibel tur dia, meditá riba dje i perseverá den orashon pa nos amor pa Dios por keda bibu. (Sal. 1:2; Rom. 12:12) Komo resultado, nos amor lo motivá nos pa agradá Yehova den tur loke nos ta hasi. I si nos kometé un piká, e amor ei lo motivá nos pa arepentí di kurason. Pues, laga nos no ta manera Roboam, sino mas bien, laga nos keda firme den adorashon berdadero.—Hudas 20, 21.

^ par. 9 For di ora Sálomon a bira infiel, Dios a profetisá ku e reino lo a parti na dos.—1 Rei. 11:31.