Bai na kontenido

Bai na kontenido

ARTÍKULO DI ESTUDIO 16

Hasi Esfuerso pa Komprondé Bo Rumannan

Hasi Esfuerso pa Komprondé Bo Rumannan

“Stòp di husga segun aparensia, ma husga na un manera hustu.”—HUAN 7:24.

KANTIKA 101 Traha Huntu den Union

UN BISTA ADELANTÁ *

1. Ki Beibel ta bisa tokante Yehova, i dikon esei ta un konsuelo pa nos?

LO BO gusta pa hende husga bo a base di bo koló, forma di kara òf di kurpa? Probablemente, nò. Ta un konsuelo pa sa ku Yehova no ta husga nos a base di nos aparensia. Por ehèmpel, ora Samuel a mira e yunan di Isaí, e no a mira loke Yehova a mira. Yehova a bis’é ku un di nan lo bira rei di Israel. Pero kua di nan? Ora Samuel a mira Eliab, e yu mayó, el a bisa: “Siguramente SEÑOR su ungí ta pará dilanti di dje.” Eliab tabatin postura di un rei. “Ma SEÑOR a bisa Samuel: ‘No wak su aparensia ni e haltura di su estatura, pasobra mi a rechas’é.’” Kiko e lès ta? Yehova a sigui bisa: “Hende ta wak aparensia di pafó, ma SEÑOR ta wak kurason.”—1 Sam. 16:1, 6, 7.

2. Segun Huan 7:24, dikon nos no mester husga un hende a base di su aparensia? Duna un ehèmpel.

2 Komo hende imperfekto, nos tur tin e tendensia di husga otro hende a base di nan aparensia. (Lesa Huan 7:24.) Pero, nos no ta haña sa mashá di un hende si nos djis para wak e. Por ehèmpel, pa inteligente i eksperensiá ku un dòkter ta, e no ta haña sa mashá di un pashènt si e djis para wak e. E mester skucha e pashènt atentamente si e ke haña sa ki problema di salú e tabatin, kon e ta sintié òf ki síntoma e tin. E por asta manda e pashènt bai saka potrèt pa wak kon tur kos ta di paden. Si e dòkter no hasi tur esei, e por duna e pashènt un diagnóstiko robes. Di mesun manera, nos no por konosé nos rumannan bon si nos djis wak nan aparensia. Nos mester hasi esfuerso pa konosé ken realmente nan ta. Klaru ku nos no por lesa kurason, pues nunka nos lo por konosé nan meskos ku Yehova. Pero, nos por hasi esfuerso pa imitá Yehova sí. Kon?

3. Kon e relatonan bíbliko den e artíkulo akí lo yuda nos?

3 Yehova ta skucha su adoradónan, ta tene kuenta ku nan pasado i sirkunstansia. I e ta demostrá kompashon na nan. Laga nos analisá kon el a hasi esei den kaso di Yonas, Elías, Hagar i Lòt, i laga nos wak kon nos por imit’é den e manera ku nos ta trata nos rumannan.

SKUCHA ATENTAMENTE

4. Dikon nos por husga Yonas na un manera negativo?

4 Komo ku nos no tin tur detaye, nos por husga ku Yonas tabata un hende ku bo no por a konfia i ku asta e tabata desleal. Yehova a dun’é òrdu pa proklamá huisio na Nínive. Pero, na lugá di obedesé, el a subi barku bai den e direkshon kontrali, leu “for di e presensia di SEÑOR.” (Yon. 1:1-3) Abo lo a duna Yonas un chèns mas pa kumpli ku su asignashon? Kisas nò. Pero, Yehova sí a pensa ku Yonas meresé un chèns mas.—Yon. 3:1, 2.

5. Kiko e palabranan skirbí na Yonas 2:1, 2 i 9 ta siña bo di Yonas?

5 Yonas su orashon den barika di e piská a demostrá ki sorto di hende realmente e tabata. (Lesa Yonas 2:1, 2, 9.) Sin duda, Yonas a hasi hopi orashon na Yehova. Un di e orashonnan ei ta yuda nos komprondé ku e tabata un bon hende. Aunke el a kore pa su asignashon, su orashon ta demostrá ku e tabata humilde, gradisidu i tabatin un deseo intenso pa obedesé Yehova. Pues, no ta nada straño ku Yehova no a enfoká riba Yonas su eror. Al kontrario, el a kontestá su orashon i a sigui us’é komo profeta.

Si nos tin mas detaye tokante un asuntu, nos por demostrá empatia (Wak paragraf 6) *

6. Dikon ta bale la pena hasi esfuerso pa skucha atentamente?

6 Pa nos skucha otro atentamente, nos mester ta humilde i tene pasenshi ku otro. Tin por lo ménos tres motibu dikon e esfuerso ei ta bale la pena. Promé, nos lo ta ménos inkliná na kore saka konklushon. Di dos, nos lo haña sa kon nos ruman ta sinti su mes i dikon e ta hasi sierto kos. Esei lo yuda nos demostrá mas empatia na dje. Di tres, kisas nos por yud’é siña algu tokante su mes. Tin biaha, nos mes no ta komprondé nos emoshonnan si no ta te ora nos papia tokante nan. (Pro. 20:5) Un ansiano na Asia a atmití: “Un biaha mi a kometé e eror di a papia sin skucha. Mi a bisa un ruman muhé ku e mester mehorá kalidat di su komentario na reunion. Despues, mi a komprondé ku e ruman no tabata por a lesa bon i ku e tin ku hasi hopi esfuerso pa duna komentario.” Ta masha importante pa ansiano skucha promé ku duna konseho!—Pro. 18:13.

7. Kiko bo ta siña for di e manera ku Yehova a trata Elías?

7 Algun ruman ta haña ku ta difísil pa splika nan sintimentu. Kisas esei ta debí na nan pasado, kultura òf personalidat. Kon nos por yuda nan ekspresá loke realmente nan ta sinti? Kòrda kon Yehova a trata Elías. Ora Elías a hui pa Yézabèl, no ta mesora el a bisa Yehova kon el a sinti su mes. Basta dia a pasa promé ku el a bisa su Tata den shelu kon e tabata sintié. Sinembargo, Yehova a skuch’é atentamente. Despues, el a animá Elías i a dun’é un trabou importante pa hasi. (1 Rei. 19:1-18) Kisas lo tuma tempu pa un ruman bisa nos kon e ta sintié. Si nos tin pasenshi meskos ku Yehova, nos lo gana su konfiansa, i ku tempu lo e bisa nos loke realmente e ta sinti. Ora e hasi esei, nos mester skuch’é atentamente.

SIÑA KONOSÉ BO RUMANNAN

8. Segun Génesis 16:7-13, kon Yehova a yuda Hagar?

8 Hagar, kriá di Sarai, a hasi ko’i bobo despues ku el a kasa ku Abram. Ora el a sali na estado, el a kuminsá despresiá Sarai, kende no tabatin yu. E situashon a bira asina tenso ku Hagar a hui debí na e manera ku Sarai a trat’é. (Gén. 16:4-6) Komo hende imperfekto, nos por pensa ku Hagar tabata orguyoso i a haña loke el a meresé. Pero, Yehova no a pensa asina. El a manda su angel serka Hagar. Ora e angel a yega serka dje, el a yud’é kambia su aktitut i a bendishon’é. Hagar a realisá ku Yehova tabata opserv’é i tabata sa delaster un kos di su situashon. Esei a konmové Hagar pa bisa: “Bo ta un Dios ku ta mira.”—Lesa Génesis 16:7-13.

9. Kiko Dios a tene kuenta kuné den kaso di Hagar?

9 Kiko Yehova a mira den Hagar? E tabata konsiente di Hagar su pasado i tur loke el a pasa aden. (Pro. 15:3) Hagar tabata un egipsio bibá den un hogar hebreo. Kisas tabatin biaha ku el a sintié meskos ku un estranhero? E tabata sinti falta di su famia i pais? E no tabata e úniko kasá di Abram. Pa un tempu, algun sirbidó fiel di Dios tabatin mas ku un esposa. Pero, esei no tabata Yehova su propósito original. (Mat. 19:4-6) Pues, no ta nada straño ku e situashon ei a krea hopi yalursheit i odio den un famia. Yehova no a hustifiká e echo ku Hagar a falta Sarai rèspèt. Pero, el a komprondé Hagar su sintimentu i sirkunstansia, i p’esei el a trat’é ku masha amor.

Siña konosé bo rumannan mihó (Wak paragraf 10-12) *

10. Kiko nos por hasi pa siña konosé nos rumannan mihó?

10 Nos por imitá Yehova ora nos purba di komprondé nos rumannan. Sí, siña konosé bo rumannan mihó. Papia ku nan promé i despues di reunion, traha ku nan den sirbishi, i si ta posibel, invitá nan bin kome. Ora bo hasi esei, kisas lo bo realisá ku un ruman ku ta parse di no ta amigabel, en realidat ta tímido. Òf, un ruman ku segun bo ta materialista, ta hospitalario òf un famia ku tin kustumber di yega reunion lat, ta perseverando oposishon. (Mat. 7:1) Klaru ku nos no mester “mete den asuntu di otro hende.” (1 Tim. 5:13) Pero, ta bon pa nos sa algu di nos rumannan i e sirkunstansianan ku a forma nan personalidat.

11. Dikon ta importante pa e ansianonan konosé e rumannan bon?

11 Ta spesialmente importante pa e ansianonan konosé e rumannan bou di nan kuido bon. Wak e ehèmpel di un superintendente di sirkuito ku yama Artur. E huntu ku un otro ansiano a bishitá un ruman ku tabata parse tímido i apartá. Artur a bisa: “Nos a bin komprondé ku su esposo a fayesé un par di aña despues ku nan a kasa. Apesar di esei, el a lanta dos yu muhé spiritualmente fuerte. Pero awor, e tabata pèrdiendo su bista i tabata sufri di depreshon. Ma, su amor pa Yehova i su fe den dje a keda fuerte. Nos a realisá ku nos tabatin hopi di siña for di su bon ehèmpel.” (Flp. 2:3) E superintendente di sirkuito ei a hasi esfuerso pa imitá Yehova, kende konosé su karnénan i ta konsiente di nan sufrimentunan. (Éks. 3:7) Si e ansianonan konosé e rumannan bon, nan por yuda nan mihó.

12. Kon Yip Yee a benefisiá di e echo ku el a siña konosé un ruman den su kongregashon mihó?

12 Ora bo siña konosé un ruman ku ta traha riba bo nèrvio mihó, lo bo ta mas inkliná pa komprond’é. Esei ta loke a pasa ku un ruman muhé ku ta biba na Asia ku yama Yip Yee. El a bisa: “Un ruman muhé den mi kongregashon tabata papia masha duru mes. Pa mi, e tabatin mal manera. Pero ora mi a traha kuné den sirbishi, mi a bin komprondé ku e tabata bende piská ku su mayornan na marshe. E tabatin ku papia duru pa hala atenshon di e klientenan.” Yip Yee a agregá: “Mi a siña ku pa mi komprondé mi rumannan, mi mester konosé nan mihó.” Esei ta eksigí esfuerso. Pero, ora bo sigui e konseho di Beibel pa habri bo kurason hanchu, bo ta imitá Yehova, kende ta stima “tur sorto di hende.”—1 Tim. 2:3, 4; 2 Kor. 6:11-13.

DEMOSTRÁ KOMPASHON

13. Segun Génesis 19:15 i 16, kiko e angelnan a hasi ora Lòt a keda tarda, i dikon?

13 Na un momento masha importante den Lòt su bida, el a tarda pa obedesé Yehova. Dos angel a bishitá Lòt i a bis’é pa saka su famia for di Sódoma pasobra nan lo a “bai destruí e lugá” ei. (Gén. 19:12, 13) Pero su manisé, Lòt ku su famia ainda tabata na kas. Pues e angelnan a bolbe spièrta Lòt, ma el a keda “tarda.” Kisas nos ta pensa ku Lòt no tabatin kunes i ku asta e tabata desobediente. Pero, Yehova no a stòp di purba di salb’é. Debí ku Yehova tabatin “kompashon” pa Lòt, e angelnan a gara man di henter e famia i a hiba nan pafó di e stat.—Lesa Génesis 19:15, 16.

14. Dikon Yehova a demostrá kompashon na Lòt?

14 Dikon Yehova a demostrá kompashon na Lòt? Kisas pa vários motibu. Kisas Lòt no kier a bandoná su kas pasobra e tabatin miedu di e hendenan pafó di e stat. Pero, tabatin otro peliger tambe. Probablemente, e tabata sa di e dos reinan ku a kai den pos di breu, òf asfalt, den un vaye serkano. (Gén. 14:8-12) Komo esposo i tata, Lòt lo tabata preokupá pa su famia. Ademas, e tabata riku, pues lo e tabatin un bunita kas. (Gén. 13:5, 6) Klaru, niun di e puntonan ei no a hustifiká e echo ku e no a obedesé Yehova mesora. Pero, Yehova no a enfoká riba Lòt su eror, ma a konsider’é “un hòmber hustu.”—2 Ped. 2:7, 8.

Ora nos skucha nos rumannan, nos lo haña sa kon pa demostrá kompashon na nan (Wak paragraf 15-16) *

15. En bes di husga un ruman pa loke e ta hasi, kiko nos tin ku hasi?

15 En bes di husga un ruman pa loke e ta hasi, hasi esfuerso pa komprondé kon e ta sintié. Un ruman na Europa ku yama Veronica a purba di hasi esei. El a konta: “Tabatin un ruman muhé ku semper a parse di tin mal beis. E no tabata atendé ku niun hende. Tin biaha, mi tabatin miedu di papia kuné. Pero mi a pensa: ‘Si ami tabata den su situashon, lo mi tabatin mester di un amiga.’ Pues, mi a disidí di puntr’é kon e ta sintié, anto el a kuminsá bisa mi kon e ta sinti su mes. Awor mi ta komprond’é muchu mas mihó.”

16. Dikon nos mester pidi Yehova yuda nos demostrá mas empatia?

16 E úniko persona ku ta komprondé nos perfektamente ta Yehova. (1 Huan 3:20) Pues, pidié yuda bo mira bo rumannan manera e ta mira nan i yuda bo komprondé kon pa demostrá kompashon na nan. Orashon a yuda un ruman ku yama Anzhela demostrá mas empatia. Un ruman muhé den su kongregashon a bira masha difísil pa anda kuné. Anzhela a atmití: “Tabata masha fásil pa kai den e trampa di kritik’é i evit’é. Pero, mi a pidi Yehova yuda mi komprondé e ruman.” Yehova a kontesta su orashon? El a konta: “Mi a sali den sirbishi ku e ruman i nos a papia despues pa vários ora. Mi a skuch’é ku kompashon. Awor mi ta stim’é mas tantu i ta determiná pa yud’é.”

17. Kiko nos mester ta determiná pa hasi?

17 Bo no por skohe kua di bo rumannan meresé bo kompashon. Nan tur ta haña nan ku problema meskos ku Yonas, Elías, Hagar i Lòt. I mayoria di biaha ta nan mes a hinka nan mes den problema. Realidat ta ku nos tur a yega di hinka nos mes den un òf otro problema. Pues, ta lógiko ku Yehova ta pidi nos pa demostrá empatia na otro. (1 Ped. 3:8) Ora nos obedes’é, nos ta kontribuí na e union di nos famia mundial ku ta ekstraordinario i diverso. Pues, laga nos ta determiná pa skucha nos rumannan, siña konosé nan mihó i demostrá kompashon na nan.

KANTIKA 87 Bin pa Bo Ser Refreská!

^ par. 5 Komo hende imperfekto, nos tin e tendensia di kore saka konklushon di hende i di loke nan ta hasi. Pero Yehova sí no ta asina, e “ta wak kurason.” (1 Sam. 16:7) Den e artíkulo akí, nos lo analisá kon Yehova, ku amor, a yuda Yonas, Elías, Hagar i Lòt. Nos lo mira tambe kon nos por imitá Yehova den e manera ku nos ta trata nos rumannan.

^ par. 52 DESKRIPSHON DI PLACHI: Un ruman di edat ta kunsumí debí ku un ruman a yega Salòn lat. Despues e ta haña sa ku e ruman tabata lat pasobra el a haña aksidente ku outo.

^ par. 54 DESKRIPSHON DI PLACHI: Aunke na promé instante e superintendente di grupo a pensa ku e ruman ta seku i asosial, despues el a realisá ku e ruman tabata tímido i no a sintié kómodo rònt di hende ku e no tabata konosé bon.

^ par. 56 DESKRIPSHON DI PLACHI: Ora un ruman ta tuma tempu pa konosé un otro ruman, e ta mira ku e ta mas simpátiko i amabel di loke el a pensa ora el a konos’é na Salòn di Reino.