Bai na kontenido

Bai na kontenido

ARTÍKULO DI ESTUDIO 11

Lesamentu di Beibel Ta Yuda Nos Perseverá

Lesamentu di Beibel Ta Yuda Nos Perseverá

“Dios . . . ta duna perseveransia.”—ROM. 15:5.

KANTIKA 94 Gratitut pa e Palabra di Dios

UN BISTA ADELANTÁ *

1. Ki prueba nos komo Testigunan di Yehova ta haña nos kuné?

BO TA pasando den un prueba? Kisas un ruman den kongregashon a hùrt bo. (Sant. 3:2) Òf, bo koleganan di trabou òf kompañeronan di skol ta hasi bofon di bo pasó bo ta un Testigu di Yehova. (1 Ped. 4:3, 4) Òf, podisé algun famia di bo ke stroba bo di bai reunion i di prediká. (Mat. 10:35, 36) Si e prueba ku bo ta pasando aden ta hasi bo hopi doló, bo por haña e sintimentu pa stòp di sirbi Yehova. Pero bo por tin sigur ku, sin importá kiko bo ta pasando aden, Yehova Dios lo duna bo e sabiduria i e forsa pa perseverá.

2. Segun Romanonan 15:4, kon lesamentu di Beibel por yuda nos?

2 Yehova a hasi sigur ku den Beibel tin relato di hende ku a pasa den prueba. Dikon? Pa nos siña for di nan. Esei ta nèt loke Yehova a inspirá Apòstel Pablo pa skirbi na Romanonan 15:4. (Les’é.) E relatonan den Beibel ta duna nos trankilidat i speransa. Pero, nos mester hasi mas ku djis lesa Beibel. Nos mester permitié kambia nos manera di pensa i sinti. Si nos tin mester di konseho pa un prueba spesífiko ku nos ta pasando aden, nos por usa e siguiente método: (1) Hasi orashon, (2) Imaginá, (3) Meditá i (4) Apliká. Awor, laga nos wak kon nos por hasi kada un di e kosnan ei. * Djei, nos lo usa e método ei pa nos siña for di loke a pasa ku Rei David i Apòstel Pablo.

1. HASI ORASHON

Promé ku bo kuminsá ku bo lesamentu di Beibel, pidi Yehova yuda bo komprondé loke bo ta bai lesa (Wak paragraf 3)

3. Kiko bo tin ku hasi promé ku bo kuminsá lesa Beibel, i dikon?

3 (1Hasi orashon. Promé ku bo kuminsá lesa Beibel, pidi Yehova yuda bo saka benefisio for di loke bo ta bai lesa. Por ehèmpel, pidié yuda bo haña prinsipio ku por yuda bo sa kiko pa hasi.—Flp. 4:6, 7; Sant. 1:5.

2. IMAGINÁ

Purba di pone bo mes na lugá di e personahe prinsipal (Wak paragraf 4)

4. Kiko lo yuda bo saka mas benefisio for di un relato di Beibel?

4 (2Imaginá. Imaginashon ta un bunita regalo ku Yehova a duna nos. Pues ora bo ta lesa un relato di Beibel, purba di imaginá loke ta pasando. Pone bo mes na lugá di e personahe prinsipal. Purba di mira e kosnan ku el a mira i sinti loke el a sinti. Si bo hasi esei, lo bo benefisiá mas di e relato.

3. MEDITÁ

Tuma tempu pa pensa riba loke bo a lesa i ki lès bo ta saka for di dje (Wak paragraf 5)

5. Kiko ke men meditá, i kon bo por hasi esei?

5 (3Meditá. Esei ke men tuma tempu pa pensa riba loke bo a lesa i ki lès bo ta saka for di dje. E ta yuda bo konektá ideanan na otro i komprondé mihó kiko bo ta lesa. Lesa Beibel sin meditá ta manera bo ta wak tur e pidanan di un pùzel riba un mesa sin ku bo ta pega nan na otro. Pero, ora bo meditá ta manera bo ta pega tur e pidanan di e pùzel na otro pa bo haña e kuadro kompleto. Pues, kon bo por meditá? Purba di hasi bo mes e siguiente preguntanan: ‘Kiko e personahe prinsipal a hasi pa resolvé su problema? Kon Yehova a yud’é? I kon loke m‘a siña por yuda mi perseverá?’

4. APLIKÁ

Apliká loke bo ta siña. Asina ei bo por tuma mihó desishon, bo por tin mas pas i bo fe lo bira mas fuerte (Wak paragraf 6)

6. Dikon nos mester apliká loke nos ta siña?

6 (4Apliká. Hesus a bisa ku si nos no apliká loke nos ta siña, nos lo ta manera un hende ku ta traha su kas riba santu. E ta traha duru, pero pòrnada. Dikon? Pasobra ora mal tempu i inundashon bini, su kas lo basha den otro. (Mat. 7:24-27) Asina tambe lo pasa si nos ta hasi orashon, imaginá i meditá, pero no ta apliká loke nos ta siña. Tur nos esfuerso lo ta pòrnada. Anto ora nos haña nos ku prueba i difikultat, nos fe lo basha den otro. Di otro banda, ora nos ta studia, meditá i apliká loke nos ta siña, nos por tuma mihó desishon, nos lo tin mas pas i nos fe lo bira mas fuerte. (Isa. 48:17, 18) Awor, laga nos usa e kuater pasonan ku nos a kaba di analisá pa asina nos wak loke nos por siña for di Rei David.

LOKE BO POR SIÑA FOR DI REI DAVID

7. Ki relato nos ta bai analisá aworakí?

7 Un amigu òf un di bo famianan a traishoná bo? Si esei ta e kaso, loke por yuda bo ta di studia loke Rei David a hasi ora su yu, Absalon, a traishon’é. Absalon tabata ke bira rei na lugá di David.—2 Sam. 15:5-14, 31; 18:6-14.

8. Kiko bo por hasi pa haña yudansa di Yehova?

8 (1)Hasi orashon. Ku e relato na mente, bisa Yehova kuantu doló bo ta sinti debí na loke a sosodé; bis’é tur kos. (Sal. 6:6-9) Anto, pidié yuda bo sa ki pa hasi den bo situashon.

9. Kiko a pasa entre David i Absalon?

9 (2Imaginá. Pensa riba tur e kosnan ku ta sosodé den e relato. Imaginá kon Rei David a sintié. Absalon a pasa añanan ta purba di gana kurason di e pueblo. (2 Sam. 15:7) Ora el a sinti ku el a gana kurason di sufisiente hende den e pueblo, el a manda spion den henter e nashon pa purba di konvensé e pueblo pa asept’é komo rei. El a asta logra konvensé David su mihó amigu i konsehero, Ahitofel, pa djòin e rebelion. Absalon a deklará su mes rei i despues a purba di kapturá i mata David, kende kisas e tempu ei tabata hopi malu. (Sal. 41:1-9) David a haña sa di e kòmplòt i a hui for di Herúsalèm. Dado momento, Absalon i su ehérsito a bai bringa kontra esnan ku a keda leal na David. E rebeldenan a pèrdè e bataya i Absalon a ser matá.

10. Kiko David por a hasi?

10 Awor, purba di imaginá kon David a sintié segun ku tur e kosnan ei tabata sosodé kuné. E tabata stima Absalon i tabata konfia Ahitofel. Nan a hasié hopi doló i te asta a purba di mat’é. David por a pèrdè konfiansa den su otro amigunan pensando ku nan tambe lo a djòin Absalon. E por a pensa riba su mes so i purba di hui su so. Òf, e por a bira tur desanimá i legumai tur kos. Pero, e no a hasi niun di e kosnan ei. Mas bien, el a logra pasa dor di e difikultat. Kon el a hasi esei?

11. Kiko David a hasi?

11 (3Meditá. Kiko bo por siña for di e relato akí? Promé, purba di kontestá e pregunta akí: ‘Kiko David a hasi?’ E no a kai den pániko i no a tuma desishon purá purá. Tampoko e no a haña asina tantu miedu ku e no tabata sa kiko pa hasi. Mas bien, el a pidi Yehova yudansa. Ademas, el a pidi su amigunan tambe pa yudansa. Unabes el a tuma desishon, el a aktua mesora. Aunke loke a pasa a hasi David hopi doló, e no a stòp di konfia otro hende ni tampoko e no a yena ku rabia. El a sigui konfia den Yehova i den su amigunan.

12. Kon Yehova a yuda David?

12 Kon Yehova a yuda David? Wèl si bo hasi un tiki investigashon, lo bo mira ku el a duna David e forsa ku e tabatin mester pa perseverá den su situashon. (Sal. 3:1-8; introdukshon) El a bendishoná David su desishonnan. Tambe el a yuda e amigunan di David segun ku nan a bringa pa proteh’é.

13. Kon bo por imitá David si un otro hende hasi bo doló? (Mateo 18:15-17)

13 (4Apliká. Puntra bo mes: ‘Kon mi por imitá David?’ Ora un problema presentá, resolv’é mesora. Dependiendo di e situashon, bo por sigui Hesus su konseho na Mateo 18. (Lesa Mateo 18:15-17.) No hasi nada bou di emoshon. Pidi Yehova yuda bo kalma i sa kiko bo tin ku hasi. No pèrdè konfiansa den bo rumannan. Mas bien, aseptá nan yudansa. (Pro. 17:17) Anto mas importante ainda, sigui e konsehonan ku Yehova ta duna bo den su Palabra.—Pro. 3:5, 6.

LOKE BO POR SIÑA FOR DI PABLO

14. Den ki situashon e tekstonan na 2 Timoteo 1:12-16; 4:6-11 i 17-22 por animá bo?

14 Bo famia ta kontra di bo pasobra bo ta sirbi Yehova? Òf, bo ta biba den un pais unda nos obra ta restringí òf prohibí? Si esei ta e kaso, e tekstonan na 2 Timoteo 1:12-16; 4:6-11 i 17-22 * lo animá bo. Pablo a skirbi e versíkulonan ei tempu e tabata den prizòn.

15. Kiko bo por pidi Yehova?

15 (1Hasi orashon. Promé ku bo lesa e versíkulonan ei, konta Yehova di bo problema i kon bo ta sinti bo; bis’é tur kos. Djei, pidié yuda bo saka lès for di loke a pasa ku Pablo ku por yuda bo sa kiko pa hasi den bo situashon.

16. Kiko a pasa ku Pablo?

16 (2Imaginá. Pone bo mes den e situashon ku Pablo tabata aden. E tabata na kadena den prizòn na Roma. No ta promé biaha ku el a bai prizòn. Pero, e biaha akí e tabatin sigur ku nan lo a mat’é. Algun di su kompañeronan a bandon’é, i e tabata hopi kansá.—2 Tim. 1:15.

17. Kiko Pablo por a hasi?

17 Pablo por a pensa: ‘Si mi no tabata un kristian asina zeloso, kisas nan lo no a arestá mi.’ E por a haña rabia riba esnan den e distrito di Asia ku a bandon’é. I e por a stòp di konfia su otro amigunan. Pero, e no a hasi niun di e kosnan ei. Dikon e tabata asina sigur ku su amigunan lo a keda leal na dje i ku Yehova lo rekompens’é?

18. Kiko Pablo a hasi?

18 (3Meditá. Kontestá e pregunta akí: “Kiko Pablo a hasi?” Asta ora e tabata sa ku pronto e tabata bai muri, e no a lubidá ku e kos di mas importante ta di duna gloria na Yehova. Anto el a sigui buska tur manera pa animá su rumannan. Mediante orashon el a sigui dependé riba Yehova. (2 Tim. 1:3) Pablo no a keda pensa riba e rumannan ku a bandon’é. Na lugá di esei, el a bisa ku e tabata gradisidu pa e rumannan ku sí a keda na su banda. Ademas, el a sigui studia Dios su Palabra. (2 Tim. 3:16, 17; 4:13) I mas importante ainda, e tabatin sigur ku Yehova i Hesus tabata stim’é. Nan lo no a bandon’é i lo a rekompens’é pa su lealtat.

19. Kon Yehova a yuda Pablo?

19 Yehova a spièrta Pablo ku debí ku el a bira un kristian, lo el a hañ’é ku persekushon. (Echo. 21:11-13) Kon Yehova a yuda Pablo? El a kontestá su orashonnan i ku tempu a dun’é poder. (2 Tim. 4:17) Yehova a sigurá Pablo ku lo el a haña e rekompensa ku el a traha asina duru p’e. Yehova a usa Pablo su amigunan leal tambe pa dun’é yudansa.

20. Segun Romanonan 8:38 i 39, dikon Pablo por a perseverá durante su pruebanan, i kon bo por imit’é?

20 (4Apliká. Puntra bo mes: ‘Kon mi por imitá Pablo?’ Meskos ku Pablo, nos sa ku nos lo ser persiguí pasó nos ta sirbi Yehova. (Mar. 10:29, 30) Pa nos keda fiel na Yehova ora nos ta pasa den prueba, nos tin ku sigui hasi orashon na dje i sigui studia su Palabra regularmente. Anto, nos tin ku keda kòrda ku e kos di mas importante ta di duna gloria na Yehova. Nos por tin sigur ku Yehova hamas lo bandoná nos, anto no tin nada ku por stòp e di stima nos.—Lesa Romanonan 8:38, 39; Heb. 13:5, 6.

LOKE NOS POR SIÑA FOR DI OTRO PERSONAHE DI BEIBEL

21. Kiko a yuda Aya i Hector?

21 Sin importá kiko nos ta pasando aden, e relatonan den Beibel ta duna nos e forsa ku nos mester pa perseverá. Por ehèmpel, Aya, un pionero na Hapon, a bisa ku e relato di Yonas a yud’é stòp di tin miedu di prediká na lugánan públiko. Hector, un publikadó hóben na Indonesia kende su mayornan no ta sirbi Yehova, a bisa ku e relato di Rut a anim’é pa siña tokante Yehova i sirbié.

22. Kon bo por benefisiá mas di e dramanan i e seri “Imitá Nan Fe”?

22 Unda bo por haña mas informashon tokante personahenan di Beibel ku lo yuda bo den bo situashon? Nos dramanan, “Lesamentu Bíbliko Dramatisá” i e seri “Imitá Nan Fe” lo yuda bo benefisiá mas for di bo lesamentu di Beibel. * Promé ku bo wak, skucha i lesa e relatonan akí, pidi Yehova yuda bo saka e lèsnan importante ku bo por apliká. Pone bo mes na lugá di e personahe prinsipal. Meditá riba loke el a hasi i kon Yehova a yud’é sali for di e difikultat ku e tabata aden. Apliká loke bo a siña na bo situashon. Anto yama Yehova danki ku semper e ta yuda bo. I demostrá ku bo ta balorá e yudansa ei buskando oportunidat pa animá i sostené otro.

23. Kiko Yehova ta primintí nos na Isaías 41:10 i 13?

23 Bida den e mundu akí, kontrolá pa Satanas, por ta duru. I tin biaha nos no sa kiko pa hasi. (2 Tim. 3:1) Pero, nos no mester ansha di mas ni tin miedu pasobra Yehova sa kiko nos ta pasando aden. Si nos mester di yudansa, el a primintí ku lo e sostené nos ku su man drechi. (Lesa Isaías 41:10, 13.) Nos por tin sigur ku Yehova lo no bandoná nos i ku nos lesamentu di Beibel lo yuda nos perseverá.

KANTIKA 96 Dios Su Propio Buki—Un Tesoro

^ par. 5 Hopi relato den Beibel ta mustra ku Yehova stima su sirbidónan, i ku el a yuda nan ora nan a enfrentá prueba. Den e artíkulo akí, nos lo wak kon pa saka mas benefisio for di loke nos ta lesa den Beibel.

^ par. 2 E método akí ta djis un di e sugerensianan pa studia Beibel. Bo por haña mas den Guia pa Buska Informashon den Publikashonnan di Testigunan di Yehova bou di e tópiko “Beibel” i e suptema “Kon pa Lesa i Komprondé Beibel.”

^ par. 14 No lesa e versíkulonan akí durante e Estudio di Toren di Vigilansia di kongregashon.

^ par. 22 Wak “Imitá Nan Fe-Personahe di Beibel” riba jw.org. (Bai na SIÑANSA DI BEIBEL > FE DEN DIOS.)