Bai na kontenido

Bai na kontenido

ARTÍKULO DI ESTUDIO 31

Bo Ta Anhelá “e Stat Ku Tin Berdadero Fundeshi”?

Bo Ta Anhelá “e Stat Ku Tin Berdadero Fundeshi”?

“E tabata spera e stat ku tin berdadero fundeshi, e stat di kua Dios mes ta e diseñadó i konstruktor.”—HEB. 11:10.

KANTIKA 22 E Reino A Kuminsá Goberná—Lag’é Bini!

UN BISTA ADELANTÁ *

1. Ki sakrifisio hopi sirbidó di Dios a hasi, i dikon?

AWENDIA, miónes di sirbidó di Dios a hasi hopi sakrifisio pa un motibu importante: nan ke sirbi Yehova mas tantu posibel. Hopi ruman a skohe pa keda soltero. Tin pareha kasá a opta pa keda sin haña yu. I tin famia a skohe pa hiba un bida simpel. Nan tur ta kontentu i ta konfia ku Yehova lo duna nan tur loke nan realmente mester. Anto Yehova lo no desapuntá nan. Dikon nos por tin sigur di esei? Pasobra den pasado, Yehova a duna su sirbidónan tur loke nan tabatin mester. Por ehèmpel, el a bendishoná Abraham, ‘tata di tur hende ku a ser konsiderá hustu pa motibu di nan fe.’—Rom. 4:11.

2. (a) Di akuerdo ku Hebreonan 11:8-10 i 16, dikon Abraham tabata dispuesto pa bandoná Ur? (b) Kiko nos lo analisá den e artíkulo akí?

2 Abraham tabata dispuesto pa bandoná e estilo di bida konfortabel ku e tabatin na e stat Ur. Dikon? Pasobra e tabata anhelá “e stat ku tin berdadero fundeshi.” (Lesa Hebreonan 11:8-10, 16.) Kiko “e stat” ei ta? Ki difikultat Abraham a hañ’é kuné miéntras e tabata spera pa e stat ei ser konstruí? I kon nos por imitá Abraham i e rumannan den nos tempu ku a sigui su ehèmpel? Nos lo haña kontesta pa e preguntanan ei den e artíkulo akí.

KIKO “E STAT KU TIN BERDADERO FUNDESHI” TA?

3. Kiko e stat ku Abraham tabata anhelá ta?

3 E stat ku Abraham tabata anhelá ta e Reino di Dios. E Reino ei ta konsistí di Hesukristu i 144.000 kristian ungí. Pablo ta yama e Reino ei “e stat di e Dios bibu—e Herúsalèm selestial.” (Heb. 12:22; Rev. 5:8-10; 14:1) Hesus a siña su disipelnan pa pidi pa e Reino ei bini pa asina Dios su boluntat por sosodé riba tera meskos ku den shelu.—Mat. 6:10.

4. Di akuerdo ku Génesis 17:1, 2 i 6, kiko Abraham tabata sa tokante e stat, òf e Reino, ku Dios a primintí?

4 Abraham no tabata sa tur detaye tokante kon e Reino di Dios lo a ser organisá. Pa hopi siglo, e detayenan ei tabata un “sekreto sagrado.” (Efe. 1:8-10; Kol. 1:26, 27) Pero, loke sí Abraham tabata sa ta ku algun di su desendientenan lo a bira rei, pasobra Yehova a primintié esei. (Lesa Génesis 17:1, 2, 6.) Abraham tabatin asina tantu fe den Dios su promesanan ku tabata komo si fuera ku e por a mira e Ungí, òf Mesías, ku lo a bira Rei di e Reino di Dios. P’esei, Hesus a bisa e hudiunan: “Boso tata Abraham a alegrá mashá den e speransa di mira mi dia, i el a mir’é i a keda masha kontentu.” (Huan 8:56) Ta klaru ku Abraham tabata sa ku su desendientenan lo a forma parti di un Reino establesé pa Yehova, i e tabata dispuesto pa spera pa Yehova kumpli ku e promesa ei.

Kon Abraham a demostrá ku e tabatin fe den Yehova su promesanan? (Wak paragraf 5)

5. Dikon nos sa ku Abraham tabata anhelá e stat ku Dios a krea?

5 Kon Abraham a demostrá ku e tabata anhelá e stat, òf Reino, ku Dios a krea? Promé, Abraham no a bira siudadano di ningun gobièrnu terenal. El a disidí di no establesé su mes na ningun lugá ni duna su apoyo na un rei humano. Di dos, e no a purba di tin su mes reino. Mas bien, semper el a obedesé Yehova i a spera pa E kumpli ku Su promesa. Asina ei, Abraham a demostrá ku su fe den Yehova tabata fuerte. Laga nos analisá algun di e difikultatnan ku el a hañ’é kuné i loke nos ta siña for di su ehèmpel.

ALGUN DIFIKULTAT KU ABRAHAM A HAÑ’É KUNÉ

6. Ki tipo di stat Ur tabata?

6 E stat ku Abraham a bandoná tabata relativamente safe, sofistiká i konfortabel. Ur tabatin muraya haltu i un kanal di awa hundu pa proteh’é na tres banda. E habitantenan por a skirbi i lesa bon i tabata bon den matemátika. Anto ta parse ku hopi hende a hasi negoshi den e stat ei pasobra arkeólogo a koba haña hopi dokumento komersial. E kasnan tabata di blòki; e murayanan tabata di pleister i blanchá. Algun di e kasnan tabatin 13 òf 14 kamber rònt di un patio ku flur di piedra òf klenku.

7. Dikon Abraham mester a konfia ku Yehova lo a protehá e i su famia?

7 Abraham mester a konfia ku Yehova lo a protehá e i su famia. Dikon? Kòrda ku Abraham ku Sara a bandoná nan kas safe i konfortabel den stat Ur pa biba den tènt den sabana di Kanan. Nan no tabatin protekshon mas di e murayanan diki i e kanal di awa hundu. Awor nan tabata indefenso, i enemigu por a ataká nan fásilmente.

8. Kiko a pasa ku Abraham na un okashon?

8 Aunke Abraham a hasi Yehova su boluntat, na un okashon e no tabatin sufisiente kuminda pa alimentá su famia. Tabatin un hamber masha pisá na Kanan. E situashon ei tabata asina difísil ku el a disidí di bai ku su famia na Egipto pa un tempu. Pero ora e tabata einan, Fárao, gobernante di e pais, a hiba Sara na su kas. Imaginá bo kon preokupá Abraham mester tabata te ora Yehova a ordená Fárao pa duna Abraham Sara bèk.—Gén. 12:10-19.

9. Ki otro difikultat Abraham a hañ’é kuné?

9 Abraham a hañ’é ku difikultat serio tambe den su famia. Sara, su kasá stimá, no por a haña yu. Pa hopi aña e situashon ei a hasi nan masha tristu. Ku tempu, Sara a duna Abraham su kriá Hagar. Di e manera ei, Hagar por a haña yu pa Abraham ku Sara. Pero ora Hagar tabata na estado di Ismael, Hagar a kuminsá despresiá Sara. E situashon a bira asina tenso ku Sara a kore ku Hagar.—Gén. 16:1-6.

10. Ki dos situashon a pone Abraham su konfiansa den Yehova na prueba?

10 Por fin Sara a sali na estado, i el a duna Abraham un yu ku Abraham a yama Isak. Abraham tabata stima tur su dos yunan, Ismael i Isak. Pero komo ku Ismael tabata trata Isak malu, Yehova a bisa Abraham pa manda Ismael i Hagar bai. (Gén. 21:9-14) Hopi aña despues, Yehova a pidi Abraham pa ofresé Isak komo sakrifisio. (Gén. 22:1, 2; Heb. 11:17-19) Den tur dos situashon, Abraham mester a konfia ku Yehova lo a kumpli ku loke El a primintí tokante su yunan.

11. Dikon Abraham mester a spera ku pasenshi riba Yehova?

11 Durante tur e tempu ei, Abraham mester a spera ku pasenshi riba Yehova. Kisas e tabatin mas ku 70 aña ora e ku su famia a bandoná Ur. (Gén. 11:31–12:4) I pa mas o ménos 100 aña, el a biba den tènt i a biaha den e tera di Kanan. Abraham a muri ku 175 aña. (Gén. 25:7) Sinembargo, e no a mira kon Yehova a kumpli ku Su promesa di duna su desendientenan e tera di Kanan. I e no a biba sufisiente largu tampoko pa mira e stat, esta, e Reino di Dios. Asina mes, Beibel ta bisa ku Abraham a muri “un hòmber bieu i satisfecho.” (Gén. 25:8) Aunke Abraham a hañ’é ku hopi difikultat, su fe a keda fuerte i e tabata dispuesto pa spera riba Yehova. Dikon e por a perseverá? Pasobra durante henter Abraham su bida, Yehova a proteh’é i a trat’é komo un amigu.—Gén. 15:1; Isa. 41:8; Sant. 2:22, 23.

Kon Yehova su sirbidónan ta demostrá ku, meskos ku Abraham ku Sara, nan tin fe i pasenshi? (Wak paragraf 12) *

12. Kiko nos ta sperando, i kiko nos lo analisá?

12 Meskos ku Abraham, nos ta anhelá e stat ku tin berdadero fundeshi. Ta klaru ku nos no ta sperando pa e ser konstruí, pasobra e Reino di Dios a ser establesí na 1914, i ya e ta gobernando den shelu. (Rev. 12:7-10) Pero, nos ta sperando pa e kuminsá goberná aki riba tera. Miéntras nos ta spera esei, nos ta haña nos ku hopi situashon similar na esnan di Abraham ku Sara. Awe, Yehova su sirbidónan ta imitando Abraham su ehèmpel. Den E Toren di Vigilansia tin historia di bida ku ta demostrá ku hopi ruman awe tin fe i pasenshi meskos ku Abraham ku Sara. Laga nos analisá algun di e relatonan ei i wak kiko nos por siña.

ALGUN RUMAN KU A IMITÁ EHÈMPEL DI ABRAHAM

Bill Walden tabata dispuesto pa hasi sakrifisio, i Yehova a bendishon’é

13. Kiko bo ta siña for di e eksperensia di Ruman Walden?

13 Sea dispuesto pa hasi sakrifisio. Si nos ke pone e stat di Dios, esta, e Reino, na promé lugá den nos bida, nos mester imitá Abraham, kende tabata dispuesto pa hasi sakrifisio pa agradá Dios. (Mat. 6:33; Mar. 10:28-30) Laga nos wak ehèmpel di Ruman Bill Walden. * Na 1942, ora Bill tabata a punto di gradua den arkitektura na un universidat na Merka, el a kuminsá studia ku Testigunan di Yehova. Un di Bill su profesornan a regla pa Bill haña un trabou asina ku e gradua, pero Bill no a asept’é. El a splika e profesor ku el a disidí di sirbi Dios mas plenamente en bes di aseptá un bon trabou. Poko despues, el a ser yamá pa servisio militar. Respetuosamente el a nenga, i debí na esei el a haña un but di 10.000 dòler i un sentensia di sinku aña di prizòn. Despues di tres aña, el a sali liber. Ku tempu el a haña invitashon pa asistí na Skol di Galaad, i el a sirbi komo misionero na Afrika. Despues, Bill a kasa ku Eva i nan a sirbi huntu na Afrika, kaminda nan mester a hasi hopi sakrifisio. Un par di aña despues, nan mester a bai Merka bèk pa kuida mama di Bill. Bill a bisa tokante su bida: “Awa ta yena mi wowo ora mi pensa riba e gran privilegio ku mi tabatin di por sirbi Yehova pa mas ku 70 aña. Mi ta gradisié tur ora bai ku el a yuda mi hasi sirbishi na dje mi karera.” Kiko di abo? Abo tambe por hasi sirbishi di tempu kompleto bo karera?

Eleni ku Aristotelis Apostolidis a sinti kon Yehova a fortalesé nan

14-15. Kiko bo ta siña for di eksperensia di Ruman Aristotelis ku Ruman Eleni?

14 No ferwagt un bida sin difikultat. For di ehèmpel di Abraham, nos ta siña ku asta hende ku ta sirbi Yehova henter nan bida ta haña nan ku difikultat. (Sant. 1:2; 1 Ped. 5:9) Esei tabata e kaso ku Ruman Aristotelis Apostolidis. * El a batisá na 1946 na Gresia, i na 1952 el a komprometé ku Ruman Eleni, kende tabatin e mesun metanan kuné. Pero, Eleni a bira malu i a ser diagnostiká ku tumor selebral. Dòkter a operá e tumor, pero algun aña despues di ta kasá, e tumor a bini bèk. Eleni mester a bolbe operá, pero el a bira parsialmente lam i no por a papia bon mas. Apesar ku e tabata malu i apesar ku gobièrnu tabata persiguí Testigunan e tempu ei, el a sigui prediká ku zelo.

15 Pa 30 aña largu, Aristotelis a kuida su esposa, Eleni. Durante e tempu ei, el a sirbi komo ansiano, traha den komité di kongreso i yuda konstruí un Salòn di Asamblea. Despues, na 1987, Eleni a haña un aksidente grave miéntras e tabata prediká. El a keda den koma pa tres aña, i despues el a fayesé. Aristotelis a bisa na final di su historia di bida: “Pa trata ku sirkunstansianan difísil, desafionan grandi i susesonan imprevisto atraves di añanan, mi tabatin mester di un kantidat ekstraordinario di determinashon i perseveransia. Sinembargo, semper Yehova a duna mi e fortalesa nesesario pa vense e problemanan akí.” (Sal. 94:18, 19) Sin duda, Yehova ta stima su sirbidónan ku ta hasi tur nan posibel pa sirbié apesar di difikultat ku nan haña nan kuné.

Audrey Hyde a keda ku un aktitut positivo enfokando riba futuro

16. Ki bon konseho Ruman Knorr a duna su esposa?

16 Enfoká riba futuro. Abraham a enfoká riba e rekompensanan ku Yehova lo a dun’é den futuro, i esei a yud’é trata ku e difikultatnan ku a presentá. Ruman Audrey Hyde a purba di mantené e aktitut positivo ei, aunke su promé esposo, Nathan H. Knorr, a muri di kanser i su di dos esposo, Glenn Hyde, a haña Alzheimer. * El a bisa ku loke a yud’é ta algu ku Ruman Knorr a bis’é djis un par di siman promé ku el a fayesé. El a bisa: “Nathan a rekordá mi: ‘Despues di morto, nos speransa ta sigur, i nunka mas nos lo no sufri doló.’ Anto el a bisa mi ku insistensia: ‘Wak padilanti, pasobra ta einan bo rekompensa ta.’ . . . El a agregá: ‘Keda okupá; purba usa bo bida hasiendo algu pa otro hende. Esaki lo yuda bo haña goso den bida.’” E konseho ei ta yuda nos keda okupá hasiendo bon pa otro hende i pa nos “alegrá den [nos] speransa.”—Rom. 12:12.

17. (a) Dikon nos tin bon motibu pa enfoká riba futuro? (b) Si nos apliká Mikéas 7:7, kon esei lo yuda nos disfrutá di e bendishonnan den futuro?

17 Awe, nos tin mas motibu ku nunka pa enfoká riba futuro. E kosnan ku ta pasa den mundu ta mustra klaramente ku nos ta den e parti final di e último dianan di e mundu akí. Pronto nos lo no mester spera pa e stat ku tin berdadero fundeshi goberná mundu. Un di e hopi bendishonnan ku lo hasi nos kontentu ta ku nos lo mira nos sernan kerí lanta for di morto. Na e tempu ei, Yehova lo rekompensá Abraham pa su fe i pasenshi ora e duna Abraham i su famia bida bèk aki riba tera. Abo lo t’ei? Bo por t’ei si, meskos ku Abraham, bo ta dispuesto pa hasi sakrifisio pa e Reino di Dios, si bo mantené bo fe fuerte apesar di difikultat i si bo spera ku pasenshi riba Yehova.—Lesa Mikéas 7:7.

KANTIKA 74 Ban Kanta e Kantika di e Reino!

^ par. 5 Sin duda, nos ke mira Dios kumpli ku su promesanan. Segun ku nos ta spera esei, nos pasenshi òf te asta nos fe por ser poné na prueba. Abraham a spera ku pasenshi pa Yehova kumpli ku Su promesanan. Kiko nos por siña for di Abraham? I ki bon ehèmpel algun sirbidó fiel di tempu moderno a pone pa nos?

^ par. 13 Ruman Walden su historia di bida a sali den E Toren di Vigilansia di 1 di desèmber 2013, pág. 8-10.

^ par. 14 Ruman Apostolidis su historia di bida a sali den E Toren di Vigilansia di 1 di febrüari 2002, pág. 24-28.

^ par. 16 Ruman Hyde su historia di bida a sali den E Toren di Vigilansia di 1 di yüli 2004, pág 23-29.

^ par. 56 DESKRIPSHON DI PLACHI: Un pareha di edat ta sigui sirbi Yehova fielmente apesar di difikultat. Nan ta mantené nan fe fuerte enfokando riba Yehova su promesanan pa futuro.