Bai na kontenido

Bai na kontenido

ARTÍKULO DI ESTUDIO 37

Someté Bo Mes di Buena Gana na Yehova

Someté Bo Mes di Buena Gana na Yehova

“Nos lo no mester someté nos mas lihé ainda na nos Tata?”—HEB. 12:9.

KANTIKA 9 Yehova Ta Nos Rei!

UN BISTA ADELANTÁ *

1. Dikon nos mester someté nos mes na Yehova?

YEHOVA ta nos Kreador. Esei ta dun’é derecho pa determiná pa su kreashon loke ta bon i loke ta malu. I ya ku ta Dios a krea nos, nos mester someté * nos mes na dje. (Rev. 4:11) Pero, tin un otro bon motibu pa obedesé Yehova: su manera di goberná ta mihó. Durante tur e míles di añanan, hopi gobernante humano tabatin un grado di poder i outoridat riba otro hende. Pero, si nos kompará nan manera di goberná ku esun di Yehova, ta bira bisto ku Yehova ta e gobernante di mas sabí, amoroso, miserikòrdioso i kompasivo ku tin.—Éks. 34:6; Rom. 16:27; 1 Huan 4:8.

2. Segun Hebreonan 12:9-11, dikon nos mester someté nos mes na Yehova?

2 Yehova no ke pa nos obedes’é pasobra nos tin miedu di dje. En bes di esei, e ke pa nos ta obediente pasobra nos ta stim’é i ta mir’é komo un Tata amoroso. Den Pablo su karta na e kristiannan hebreo, el a splika ku nos mester “someté” nos mes di buena gana na nos Tata pasobra esei ta “pa nos mes bon.”—Lesa Hebreonan 12:9-11.

3. (a) Kon nos por demostrá nos sumishon na Yehova? (b) Ki pregunta nos lo kontestá?

3 Den ki manera nos por demostrá ku nos ta someté nos mes na Yehova? Promé, ora nos ta hasi nos esfuerso pa obedes’é den tur kos. Di dos, ora nos ta resistí e tendensia di dependé riba nos mes komprondementu. (Pro. 3:5) Un kos ku lo yuda pa nos ta sumiso na Yehova ta di konosé su bunita kualidatnan. Dikon? Pasobra tur kos ku Yehova ta hasi ta motivá pa e kualidatnan ei. (Sal. 145:9) Mas nos ta siña konosé Yehova, mas nos lo stim’é. I ora nos ta stim’é, nos lo no tin mester di un lista largu di regla pa bisa nos kiko pa hasi i kiko no pa hasi. En bes di esei, nos lo hasi esfuerso pa pensa i sinti meskos ku Dios i evitá di hasi loke ta malu. (Sal. 97:10) Pero tin biaha, ta un lucha pa obedesé Yehova. Dikon? I kiko tur ansiano por siña for di e ehèmpel di Gobernador Nehemías? Kiko tur tata por siña for di e ehèmpel di Rei David? I kiko tur mama por siña for di e ehèmpel di Maria, mama di Hesus? E artíkulo akí lo kontestá e preguntanan ei.

DIKON NO TA TUR BIAHA E TA FÁSIL?

4-5. Segun Romanonan 7:21-23, dikon kisas no tur biaha ta fásil pa nos someté nos mes na Yehova?

4 Un motibu dikon kisas no tur biaha ta fásil pa someté nos mes na Yehova ta pasobra nos tur a heredá piká i ta imperfekto. Pues, nos tin e tendensia di rebeldiá. Ora ku Adam ku Eva a rebeldiá kontra Dios i a kome e fruta prohibí, nan a demostrá ku nan ke disidí pa nan mes kiko ta bon i malu. (Gén. 3:22) Meskos ku nan, mayoria di hende awe ta preferá di ignorá Yehova i ta disidí pa nan mes kiko ta bon i malu.

5 Asta pa hende ku konosé Yehova i ta stim’é no ta fásil pa nan someté nan mes na dje. Apòstel Pablo ta un ehèmpel di esei. (Lesa Romanonan 7:21-23.) Meskos kuné, nos ke hasi loke ta bon den bista di Yehova. Pero, konstantemente nos tin ku lucha kontra e tendensia di hasi loke ta malu.

6-7. Ki ta un otro motibu dikon no tur biaha ta fásil pa someté nos mes na Yehova? Duna un ehèmpel.

6 Un otro motibu dikon no tur biaha ta fásil pa someté nos mes na Yehova ta e kultura òf ambiente ku nos a lanta aden. Hende tin hopi idea ku ta bai totalmente kontra loke Yehova ta pensa, i tin biaha nos mester hasi hopi esfuerso pa no pensa meskos ku nan. Laga nos wak djis un ehèmpel.

7 Den algun pais, e hóbennan ta sinti nan preshoná pa dediká nan bida na gana hopi plaka. Esei ta loke a pasa ku un ruman ku yama Mary. * Promé ku el a konosé Yehova, e tabata bai un di e mihó universidatnan den su pais. Su famia tabata insistí pa e haña un bon trabou pa hende respet’é. I e tambe tabata ke esei. Pero, ora ku el a kuminsá studia Beibel i a bin stima Yehova, el a kambia su metanan. Apesar di esei, el a bisa: “Tin biaha mi ta haña un bon oportunidat pa gana hopi plaka, pero mi sa ku esei lo perhudiká mi rutina spiritual. Debí na e manera ku mi a lanta, no ta fásil pa mi bisa nò. Mi tin ku roga Yehova pa yuda mi resistí e tentashon pa aseptá un trabou ku lo stroba mi di hasi tur loke mi por den su sirbishi.”—Mat. 6:24.

8. Kiko nos lo bai analisá awor?

8 Manera nos a mira, sumishon na Yehova ta pa nos mes bon. Pero, hende ku tin un grado di outoridat, manera ansiano, tata i mama, tin un motibu mas pa someté nan mes na Dios; nan tin e oportunidat di hasi bon pa otro hende. Laga nos analisá algun ehèmpel di Beibel ku ta siña nos kon pa usa outoridat na un manera ku ta agradá Yehova.

LOKE TUR ANSIANO POR SIÑA FOR DI NEHEMÍAS

Un ansiano ta yuda ku trabou na Salòn di Reino, meskos ku Nehemías a yuda rekonstruí Herúsalèm (Wak paragraf 9-11) *

9. Ki situashon difísil Nehemías a hañ’é kuné?

9 Yehova a duna e ansianonan un responsabilidat masha importante: pastoriá su pueblo. (1 Ped. 5:2) E ansianonan por siña hopi for di e manera ku Nehemías a trata Yehova su pueblo. Komo gobernador di Huda, Nehemías tabatin hopi outoridat. (Neh. 1:11; 2:7, 8; 5:14) Pensa riba e difikultatnan ku el a hañ’é kuné. El a haña sa ku e hudiunan tabata mustra falta di rèspèt pa e tèmpel i no tabata duna e levitanan kontribushon manera e Lei a bisa nan pa hasi. Ademas, nan no tabata respetá e lei di sabat, i algun di nan a kasa ku muhé estranhero. Nehemías mester a trata ku e situashon difísil ei.—Neh. 13:4-30.

10. Kon Nehemías a trata e pueblo di Yehova?

10 Nehemías no a hasi mal uso di su outoridat pa fòrsa e pueblo di Yehova aseptá su propio ideanan. En bes di esei, el a hasi orashon di kurason na Yehova i a pidié su guia. Tambe, el a siña e pueblo Yehova su leinan. (Neh. 1:4-10; 13:1-3) Ademas, Nehemías tabata humilde i a traha lado a lado ku su rumannan, asta el a yuda nan rekonstruí e muraya di Herúsalèm.—Neh. 4:15.

11. Segun 1 Tesalonisensenan 2:7 i 8, kon e ansianonan mester trata e kongregashon?

11 Ta bèrdat ku e ansianonan lo no haña nan ku e mes tipo di problemanan ku Nehemías a hañ’é kuné, pero nan por imit’é den vários manera. Por ehèmpel, nan ta traha duru pa yuda nan rumannan. I nan no ta laga e echo ku nan tin outoridat pone nan sinti ku nan ta mas ku otro hende. En bes di esei, nan ta trata e kongregashon ku ternura. (Lesa 1 Tesalonisensenan 2:7, 8.) E ansianonan mester laga amor profundo i humildat influensiá e manera ku nan ta papia ku otro. Andrew, kende ta un ansiano pa hopi aña, a bisa: “Mi a ripará ku e rumannan por lo general ta reakshoná bon ora e ansianonan ta bondadoso i amigabel. E kualidatnan ei ta motivá e kongregashon pa kooperá ku e ansianonan.” Tony, un otro ansiano eksperensiá, a bisa: “Mi ta purba di apliká Filipensenan 2:3, i konstantemente mi ta hasi esfuerso pa mira otro ruman superior na mi. Esei ta evitá ku mi ta komportá mi mes manera un diktador.”

12. Dikon e ansianonan mester ta humilde?

12 E ansianonan mester ta humilde, meskos ku Yehova ta humilde. Aunke e ta e Soberano di universo, e ta “humiá su mes” pa lanta esun di kondishon humilde for di stòf. (Sal. 18:35, NW; 113:6, 7) De echo, Yehova ta odia hende orguyoso i arogante.—Pro. 16:5.

13. Dikon un ansiano mester “frena su lenga”?

13 Un ansiano ku ta someté su mes na Yehova mester “frena su lenga.” Si e no hasi esei, e por papia brutu si un hende falt’é rèspèt. (Sant. 1:26; Gal. 5:14, 15) Andrew, menshoná anteriormente, a bisa: “Tin biaha, mi tin ku morde mi lenga pa mi no kontestá un ruman ku segun mi a falta mi rèspèt. Pero, mi a meditá riba e ehèmpelnan di hòmber fiel den Beibel, i esei a siña mi e importansia di ta humilde.” Pues, si un ansiano ke mustra ku e ta sumiso na Yehova, e mester ta amoroso i e mester papia ku grasia ku e rumannan den kongregashon, inkluso otro ansiano.—Kol. 4:6.

LOKE TUR TATA POR SIÑA FOR DI REI DAVID

14. Ki asignashon Yehova a duna tur tata, i kiko e ta ferwagt di nan?

14 Yehova a asigná tata komo kabes di famia, i e ta ferwagt ku nan ta siña, guia i korigí nan yunan. (1 Kor. 11:3; Efe. 6:4) Pero, e outoridat di un tata tin límite—e tin ku duna kuenta i rason na Yehova, esun for di kende tur famia a haña nan nòmber. (Efe. 3:14, 15) Pa un tata mustra ku e ta sumiso na Yehova, e mester usa su outoridat na un manera ku ta agradá Yehova. Tur tata por siña hopi for di e bida di Rei David.

Orashon di un tata mester reflehá su humildat (Wak paragraf 15-16) *

15. Ki bon ehèmpel Rei David a pone pa tur tata?

15 David no tabata solamente kabes di su famia, Yehova a asign’é komo kabes di henter e nashon di Israel tambe. Debí ku David tabata rei, e tabatin hopi outoridat. Pero, tabatin biaha ku el a hasi mal uso di su outoridat i a kometé eror grave. (2 Sam. 11:14, 15) Ma, el a mustra ku e tabata sumiso na Yehova i a aseptá disiplina. El a deshogá su kurason na Yehova den orashon. (Sal. 51:1-4) Ademas, e tabata humilde i a aseptá bon konseho no solamente for di hende hòmber, pero tambe for di hende muhé. (1 Sam. 19:11, 12; 25:32, 33) David a siña di su erornan i a hasi su sirbishi na Yehova e kos di mas importante den su bida.

16. Ki lès un tata por siña for di David?

16 Si abo ta un tata, bo por siña hopi for di e ehèmpel di David. Por ehèmpel: No hasi mal uso di e outoridat ku Yehova a duna bo. Atmití bo erornan i si un hende duna bo konseho bíbliko, asept’é. Si bo hasi esei, bo famia lo respetá bo pasobra bo ta humilde. Ora bo ta hasi orashon ku bo famia, deshogá bo kurason na Yehova. Laga bo famia sa kuantu bo ta dependé riba Dios. I mas ku tur kos, hasi bo sirbishi na Yehova e kos di mas importante den bo bida. (Deu. 6:6-9) Kòrda ku un di e regalonan di mas presioso ku bo por duna bo famia ta di pone un bon ehèmpel pa nan.

LOKE TUR MAMA POR SIÑA FOR DI MARIA

17. Ki responsabilidat Yehova a duna tur mama?

17 Yehova a duna mama un responsabilidat masha importante den famia: nan tin un grado di outoridat riba nan yunan. (Pro. 6:20) De echo, tur loke un mama bisa i hasi por tin efekto profundo riba su yunan pa henter nan bida. (Pro. 22:6) Wak kiko tur mama por siña for di e ehèmpel di Maria, mama di Hesus.

18-19. Kiko un mama por siña for di Maria su ehèmpel?

18 Maria tabata konosé e Skritura bon. E tabatin rèspèt profundo pa Yehova i a kultivá un amistat será kuné. Maria tabata dispuesto pa someté su mes na Yehova su guia, maske esei lo a kambia henter su bida.—Luk. 1:35-38, 46-55.

Si un mama ta kansá òf rabiá, kisas e mester hasi mas esfuerso pa demostrá su amor na su famia (Wak paragraf 19) *

19 Si abo ta un mama, bo por imitá e ehèmpel di Maria den vários manera. Promé, kuida bo amistat ku Yehova. Hasi bo estudio personal di Beibel i hasi orashon regularmente. Di dos, sea dispuesto pa hasi kambio den bo bida pa agradá Yehova. Por ehèmpel, kisas bo mayornan tabata rabia masha lihé i tabata grita nan yunan. Kisas bo a krese ta pensa ku ta asina ta kria yu. Pero, despues di siña kon Yehova ke pa un mama trata su yu, kisas ainda ta difísil pa keda kalmu i tene pasenshi ku bo yunan, foral si bo ta kansá i nan no ke tende. (Efe. 4:31) Na e momentonan ei, mas ku nunka bo mester pidi Yehova yuda bo. Un mama ku yama Lydia a bisa: “Tin biaha, ora mi yu desobedesé mi, mi mester hasi orashon ferviente pa mi no grit’é. Mi mester asta stòp meimei di un frase, pa mi hasi orashon i pidi Yehova yuda mi. Orashon ta kalma mi.”—Sal. 37:5.

20. Ki difikultat algun mama ta haña nan kuné, i kon nan por vense esei?

20 Un otro difikultat ku algun mama ta haña nan kuné ta di demostrá nan yunan kuantu nan ta stima nan. (Tito 2:3, 4) Hopi di e mamanan ei a lanta den un famia ku nan mayornan no a demostrá nan amor. Si esei tabata bo kaso, bo no mester hasi e mesun eror ku bo mayornan a hasi. Si bo someté bo mes na Yehova, lo bo siña kon pa demostrá bo yunan kuantu bo stima nan. Kisas ta difísil pa bo kambia bo manera di pensa, sinti i hasi. Pero, bo por kambia! E kambionan ei lo ta bon pa tantu bo mes komo bo famia.

SIGUI SOMETÉ BO MES NA YEHOVA

21-22. Segun Isaías 65:13 i 14, ki benefisio nos lo tin di someté nos mes na Yehova?

21 Rei David tabata sa di e benefisionan di someté su mes na Yehova. El a bisa: “E preseptonan di SEÑOR ta korekto, nan ta alegrá kurason; e mandamentunan di SEÑOR ta puru, nan ta iluminá wowo. Ademas, pa medio di nan bo sirbidó ta keda spièrtá; i obedensia na nan ta trese gran rekompensa kuné.” (Sal. 19:8, 11) Awe nos por mira e diferensia entre hende ku ta someté nan mes na Yehova i esnan ku ta rechasá su konsehonan. Esnan ku ta skohe pa someté nan mes na Yehova ta “dal gritu di goso ku un kurason kontentu.”—Lesa Isaías 65:13, 14.

22 Ora ansiano, tata i mama ta someté nan mes di buena gana na Yehova, nan bida ta mehorá, nan famia ta mas felis i henter e kongregashon ta mas uní. Mas importante ainda, nan ta hasi Yehova su kurason kontentu. (Pro. 27:11) Esei ta e rekompensa di mas grandi ku nos por tin!

KANTIKA 123 Lealmente Sumiso na Outoridat di Dios

^ par. 5 E artíkulo akí lo mustra nos dikon nos mester someté nos mes na Yehova. Ademas, nos lo analisá ki lès hende ku tin outoridat—ansiano, tata i mama—por siña for di e ehèmpelnan di Gobernador Nehemías, Rei David i Maria, mama di Hesus.

^ par. 1 SPLIKASHON: E palabranan someté, sumiso i sumishon tin un sentido negativo pa hende ku ta obligá pa obedesé un persona. Pero, e pueblo di Dios ta skohe pa obedesé Yehova. Pues, nan no ta mira sumishon komo algu negativo.

^ par. 7 A kambia algun nòmber den e artíkulo akí.

^ par. 62 DESKRIPSHON DI PLACHI: Un ansiano ta traha huntu ku su yu pa mantené e Salòn di Reino, meskos ku Nehemías a yuda rekonstruí e murayanan di Herúsalèm.

^ par. 64 DESKRIPSHON DI PLACHI: Un tata ta hasi orashon na Yehova pa su famia.

^ par. 66 DESKRIPSHON DI PLACHI: Un mucha tin hopi ora ta hunga wega di vidio i no a hasi su hùiswèrk ni e kosnan ku su mama a pidié pa hasi. Su mama, kende a yega kas kansá for di trabou, ta disiplin’é sin pèrdè kabes òf grit’é.