Bai na kontenido

Bai na kontenido

Dependé Riba Dios Su Spiritu pa Trata ku Kambionan den Bida

Dependé Riba Dios Su Spiritu pa Trata ku Kambionan den Bida

Dependé Riba Dios Su Spiritu pa Trata ku Kambionan den Bida

“Hasi tur bo esfuerso pa presentá bo mes aprobá dilanti di Dios.”—2 TIMOTEO 2:15.

1. Ki kambionan ta forma un reto pa nos bienestar spiritual?

E MUNDU rònt di nos ta kambia kontinuamente. Nos ta mira progresonan sientífiko i teknológiko impreshonante, kompañá pa un deterioro drástiko di normanan moral. Manera nos a trata den e artíkulo anterior, kristiannan tin ku resistí e spiritu di mundu aki ku ta anti-Dios. Sin embargo, segun ku mundu ta kambia, nos tambe ta kambia den hopi manera. Nos ta kambia di mucha bira adulto. Podisé nos ta gana òf pèrdè rikesa, nos salú i sernan kerí. Hopi di e kambionan ei ta fuera di nos kontròl, i nan por forma retonan nobo i formidabel pa nos bienestar spiritual.

2. Ki kambionan David a eksperensiá den su bida?

2 Masha poko hende a eksperensiá kambionan asina radikal den nan bida manera David, yu di Isaí. David su bida a kambia rápidamente for di un wardadó di karné deskonosí pa un bida di fama komo héroe nashonal. Despues el a bira un fugitivo, i a ser persiguí manera un bestia pa un rei yalurs. Kaba David a bira rei i konkistadó. El a soportá e konsekuensianan doloroso di piká serio. El a sufri tragedia i desunion den su famia. El a bira riku, bira bieu i a sufri di e krekechénan di behes. Sin embargo, apesar di e tantísimo kambionan den su bida, David durante henter su bida a desplegá un konfiansa den Yehova i den Su spiritu. David a hasi tur su esfuerso pa presentá su mes “aprobá dilanti di Dios,” i Dios a bendishon’é. (2 Timoteo 2:15) Ounke nos sirkunstansianan no ta meskos ku di David, nos por siña algu for di e manera ku el a manehá e asuntunan den su bida. Su ehèmpel por yuda nos komprondé kon nos por sigui haña e yudansa di Dios su spiritu segun ku nos ta konfrontá kambionan den nos bida.

David Su Humildat Ta un Bon Ehèmpel

3, 4. Kon David su bida a kambia di un wardadó di karné deskonosí, pa un persona ku a gosa di fama nashonal?

3 Na mucha, David no tabata prominente ni sikiera den su mes famia. Ora ku profeta Samuel a bin Bètlehèm, David su tata a presentá shete di su ocho yu hòmbernan na dje. David, esun mas yòn, nan a laga ta kuida e karnénan. Sin embargo, Yehova a skohe David pa ta e futuro rei di Israel. Nan a manda yama David for di den kunuku. Anto, segun e relato di Beibel: “Samuel a kohe e kachu di zeta i a ungié den presensia di su rumannan; i e spiritu di SEÑOR a bin ku poder riba David for di e dia ei padilanti.” (1 Samuel 16:12, 13) David a dependé riba e spiritu ei durante henter su bida.

4 Poko despues, e mucha wardadó di karné aki ta bira famoso den su pais. Nan a manda busk’é pa e sirbi rei i toka muzik pa rei. El a mata e guerero Goliat, un gigante asina feros ku asta e sòldánan baké di Israel tabatin miedu di konfront’é. David a keda nombrá komo lider di e hòmbernan di guera, i el a batayá ku éksito kontra e filisteonan. E pueblo a stim’é. Nan a komponé kantika ku tabata elogi’é. Mas promé ku esei, un konsehero di Rei Saul a deskribí e hóben David no solamente komo “un bon músiko” ku tabata toka arpa bon, sino tambe komo “un hòmber poderoso i balente, un guerero, un hòmber ku ta prudente den su palabranan, i un nèchi hòmber.”—1 Samuel 16:18; 17:23, 24, 45-51; 18:5-7.

5. Kiko lo por a hasi David arogante, i kon nos sa ku e no a bira arogante?

5 Fama, nèchi tipo, hubentut, bon abilidat di papia, bon músiko, aptitut militar, aprobashon di Dios—parse ku David tabatin tur loke un hende por a deseá. Kualke un di e abilidatnan aki lo por a hasié arogante, sin embargo e no a bira arogante. Tuma nota kiko David a kontestá Rei Saul, ora esaki a duna David e oportunidat pa kasa ku su yu muhé. Ku berdadero humildat, David a bisa: “Ta ken mi ta, i ta kiko mi bida òf mi tata su famia ta den Israel, pa mi ta rei su yerno?” (1 Samuel 18:18) Komentando riba e versíkulo aki un komentarista bíbliko a skirbi: “David tabata ke men ku ni a base di méritonan personal, ni debí na su posishon sosial, ni debí na su liña di desendensia, e no por a pretendé di ta digno di risibí e onor di bira yerno di rei.”

6. Dikon nos tin ku kultivá humildat?

6 David su humildat tabata basá riba e echo ku el a rekonosé ku den tur sentido Yehova ta inmensamente mas superior ku hende imperfekto. David tabata keda straño mes ku Dios asta ta tuma nota di hende. (Salmo 144:3) Tambe David tabata sa ku kualke grandesa ku lo e por tabatin, tabata solamente pasobra Yehova a demostrá humildat i a rebahá su mes pa sostené David, proteh’é i kuid’é. David a kanta: “Bo mes humildat lo hasi mi grandi.” (Salmo 18:35, NW) Esaki ta un bunita lès pa nos! Nos talentonan, nos logronan i nos privilegionan teokrátiko nunka mester hasi nos orguyoso. Apòstel Pablo a skirbi: “Kiko bo tin ku bo no a risibí? Ma si bo a risibié, pakiko bo ta gaba komo si fuera bo no a risibié?” (1 Korintionan 4:7) Pa nos por tin Dios su spiritu santu i pa gosa di su aprobashon, nos tin ku kultivá i mantené humildat.—Santiago 4:6.

“No Venga Boso Mes”

7. David a haña ki oportunidat pa mata Rei Saul?

7 Miéntras ku David su fama no a pon’é bira orguyoso, su fama a hasi Rei Saul (for di ken Dios a kita su spiritu) asina yalurs ku e kier a mata David. Ounke David no a hasi nada malu, e tabatin ku hui pa su bida i a bai biba den desierto. Na un okashon, durante ku Rei Saul tabata persiguí David persistentemente, Rei Saul a drenta den un kueba sin sa ku David i su kompañeronan tabata skondí eiden. David su hòmbernan a urgié pa probechá di e oportunidat—aparentemente mandá pa Dios—pa mata Saul. Nos por imaginá nan den sukú ta flùister bisa David: “Mira, esaki ta e dia di kual SEÑOR a bisa bo: ‘Mira, mi ta bai entregá bo enemigu den bo man, i lo bo hasi kuné manera bo ta haña ta bon.’”—1 Samuel 24:2-6.

8. Dikon David a frena su mes di tuma vengansa?

8 Pero David a nenga di hasi Saul daño. Demostrando fe i pasenshi, el a keda satisfecho ku djis laga e asuntu den man di Yehova. Despues ku e rei a sali for di e kueba, David a yam’é i a bisa: “Ku SEÑOR husga entre abo i ami, i ku SEÑOR tuma vengansa pa mi kontra bo, ma mi man lo no ta kontra bo.” (1 Samuel 24:12) Ounke David tabata sa ku ta Saul ta robes, e no a venga su mes; tampoko e no a papia malu ku Saul ni papia malu di Saul. Na vários okashon mas, David a frena su mes di tuma lei den su mes man. Mas bien, el a dependé riba Yehova komo esun ku lo rektifiká e asuntu.—1 Samuel 25:32-34; 26:10, 11.

9. Dikon nos no mester paga malu ku malu si nos ta eksperensiá oposishon òf persekushon?

9 Meskos ku David, kisas bo ta haña bo den situashonnan difísil. Podisé kompañeronan di skol, koleganan di trabou, miembronan di famia òf otro hende ku no ta kompartí bo fe ta oponé bo òf persiguí bo. No paga malu ku malu. Spera riba Yehova, i pidié laga su spiritu santu yuda bo. Kisas e personanan inkrédulo ei lo keda impreshoná ku bo bon kondukta i bira kreyente. (1 Pedro 3:1) En todo kaso, bo por ta sigur ku Yehova ta mira bo situashon i na su debido tempu lo hasi algu al respekto. Apòstel Pablo a skirbi: “Nunka no venga boso mes, stimánan, ma laga lugá pa e furia di Dios, pasobra ta pará skirbí: ‘“Ta di mi vengansa ta, ami lo paga bèk,” Señor ta bisa.’”—Romanonan 12:19.

“Skucha Disiplina”

10. Kon David a kai den piká, i kon el a purba skonde e piká?

10 Añanan a pasa. David a bira un rei stimá i masha prominente mes. Su bida di fieldat ekstraordinario, huntu ku e salmonan bunita ku el a skirbi komo alabansa na Yehova, fásilmente por a duna e impreshon ku esaki tabata un hòmber ku nunka lo kai den piká serio. Sin embargo, ta nèt esei a sosodé. Un dia, Rei David a opservá for di riba su dak kon un muhé bunita tabata baña. El a bai averiguá ta ken e muhé tabata. Ora el a haña sa ku e muhé tabata Bètsabé i ku su kasá Urias tabata afó ta bringa den guera, David a manda buska Bètsabé i a tene relashon kuné. Despues, el a haña sa ku Bètsabé a sali na estado. Si e asuntu sali na kla esei lo a forma un gran eskándalo! Bou di e Lei di Moisés, adulterio tabata un krímen pa kua bo ta haña pena di morto. E rei evidentemente a pensa ku lo e por a skonde e piká. P’esei el a manda un mensahe na e ehérsito i a ordená Urias pa regresá Yerusalèm. David a kere ku Urias lo a pasa nochi serka Bètsabé, pero esei no a sosodé. Desesperá, David a manda Urias bèk den e guera huntu ku un karta pa Joab, e komandante militar. Den e karta tabatin instrukshon pa durante bataya e pone Urias den un situashon ku lo a kousa su morto. Joab a obedesé, i Urias a wòrdu matá. Despues ku Bètsabé a tene e periodo akustumbrá di rou, David a tum’é komo su esposa.—2 Samuel 11:1-27.

11. Ki historia Natan a konta David, i kon el a reakshoná?

11 A parse manera kos ku e kòmplòt a funshoná, ounke David lo mester tabata sa ku Yehova a mira henter e asuntu. (Hebreonan 4:13) Lunanan a pasa, i e yu a nase. Anto riba instrukshon di Dios, profeta Natan a bai serka David. E profeta a konta rei un historia di un hòmber riku ku tabatin hopi karné, pero ku a kohe i mata e úniko karné mashá stimá di un hòmber pober. E historia a traha riba David su sentido di hustisia, pero niun ora so e no a sospechá ku e tabatin un nifikashon skondí. David a kondená e hòmber riku mesora. Furioso el a bisa Natan: “E hòmber ku a hasi esaki ta meresé morto”!—2 Samuel 12:1-6.

12. Ki huisio Yehova a dikta kontra David?

12 E profeta a kontestá: “Ta abo ta e hòmber!” David a kondená su mes. Sin duda, David su indignashon a kambia rápidamente den bèrgwensa i tristesa profundo. Babuká el a para skucha Natan dikta Yehova su huisio inevitabel. No tabatin palabranan di konsuelo. David a despresiá e palabra di Yehova dor di hasi loke ta malu. Akaso e no a mata Urias pa medio di e spada di enemigu? Awèl, spada lo no apartá for di e kas di David. E no a tuma Urias su kasá den sekreto? Mesun kos malu lo pasa kuné, pero no den sekreto sino públikamente.—2 Samuel 12:7-12.

13. Kon David a reakshoná riba e disiplina di Yehova?

13 Un kos bon di David tabata ku e no a nenga di ta kulpabel. E no a lanta kontra profeta Natan. E no a tira falta riba otro hende ni a bin ku èksküs pa loke el a hasi. Ora Natan a konfrontá David ku su pikánan, el a aseptá responsabilidat i a bisa: “Mi a peka kontra SEÑOR.” (2 Samuel 12:13) Salmo 51 ta mustra e angustia ku su kulpa a kous’é i kon profundo el a repentí. El a roga Yehova: “No tira mi for di bo presensia, i no kita bo spiritu santu for di mi.” David a kere firmemente ku Yehova den su miserikòrdia, lo no a despresiá “un kurason arepentí i kibrá” debí na piká. (Salmo 51:11, 17) David a sigui dependé riba Dios su spiritu. Ounke Yehova no a protehá David di e konsekuensianan amargo di su piká, el a pordon’é.

14. Kon nos mester reakshoná riba e disiplina di Yehova?

14 Nos tur ta imperfekto, i nos tur ta peka. (Romanonan 3:23) Tin biaha nos por kometé piká serio, manera David. Meskos ku un tata amoroso ta disipliná su yunan, asina Yehova ta korigí esnan ku ta purba sirbié. Sin embargo, ounke disiplina ta probechoso, e no ta fásil pa aseptá. De echo, tin biaha e ta hasi “doló.” (Hebreonan 12:6, 11) Sin embargo, si nos “skucha disiplina,” nos por drecha nos relashon ku Yehova atrobe. (Proverbionan 8:33, NW) Pa nos sigui disfrutá di e bendishon di tin Yehova su spiritu, nos tin ku aseptá korekshon i traha pa haña Dios su aprobashon.

No Konfia den Rikesa Insigur

15. (a) Kon algun hende ta usa nan rikesa? (b) Kon David kier a usa su rikesa?

15 No tin ningun indikashon ku David tabatin un posishon sosial prominente ni ku su famia tabata riku. Sin embargo, durante su reinado David a akumulá rikesa enorme. Manera bo sa, hopi hende ta kue nan rikesa warda, òf na un manera golos nan ta trata di oument’é òf nan ta gast’é na un manera egoista. Otronan ta usa nan plaka pa glorifiká nan mes. (Mateo 6:2) David a usa su rikesa na un otro manera. Su anhelo tabata pa onra Yehova. David a konta Natan ku su deseo ta pa traha un tèmpel pa Yehova pa pone e arka di aliansa aden, ya ku e tempu ei e arka tabata na Yerusalèm “meimei di kortinanan di tènt.” Yehova tabata kontentu ku David su intenshon pero mediante profeta Natan el a bis’é ku ta David su yu hòmber Salomon lo traha e tèmpel.—2 Samuel 7:1, 2, 12, 13.

16. Ki preparashonnan David a hasi pa konstrukshon di e tèmpel?

16 David a reuní e materialnan pa usa den e gran proyekto di konstrukshon aki. Anto el a bisa Salomon: “Mi a prepará pa e kas di SEÑOR shen mil talento di oro i un mion talento di plata, i bròns i heru ku no por wòrdu pisá, pasobra nan ta na kantidat grandi; tambe mi a prepará palu i piedra, i abo mag añadí na nan.” For di su fortuna personal el a kontribuí 3.000 talento di oro i 7.000 talento di plata. * (1 Krónikanan 22:14; 29:3, 4) David su dunamentu generoso no tabata pa impreshoná hende, sino un manifestashon di fe i deboshon na Yehova Dios. Rekonosiendo e Fuente di su rikesa, el a bisa Yehova: “Tur kos ta bin for di bo i ta for di bo man nos a duna bo.” (1 Krónikanan 29:14) David su kurason generoso a motiv’é pa hasi tur loke e tabata por pa promové adorashon puru.

17. Kon e konseho na 1 Timoteo 6:17-19 ta apliká tantu pa hende riku komo hende pober?

17 Laga nos tambe usa nos poseshonnan material pa hasi bon. En bes di kore tras di un estilo di bida materialista, ta mihó pa nos buska e aprobashon di Dios, esei ta e proseder di berdadero sabiduria i felisidat. Pablo a skirbi: “Instruí esnan ku ta riku den e mundu aktual pa nan no ta sobèrbè i pa nan no fiha nan speransa riba e insiguridat di rikesa, ma riba Dios, kende ta proveé pa nos tur kos na abundansia pa nos disfrutá di nan. Instruí nan pa hasi bon, pa nan ta riku den bon obra, pa nan ta generoso i dispuesto pa kompartí, pa nan montoná pa nan mes e tesoro di un bon fundeshi pa futuro, pa nan gara loke ta bida berdadero.” (1 Timoteo 6:17-19) Sea kual sea nos situashon ekonómiko, laga nos dependé riba Dios su spiritu i sigui un kurso di bida ku lo hasi nos “riku pa ku Dios.” (Lukas 12:21) No tin nada mas balioso ku un posishon aprobá serka nos amoroso Tata selestial.

Presentá Bo Mes Aprobá Dilanti di Dios

18. Den ki manera David a pone un bon ehèmpel pa kristiannan?

18 Durante henter su bida David a buska e aprobashon di Yehova. Den kantika el a deklará: “Tene miserikòrdia di mi, o Dios, tene miserikòrdia di mi, pasobra den bo mi alma ta tuma refugio.” (Salmo 57:1) David su konfiansa den Yehova no tabata enbano. David a bira bieu, i a yega “na un edat hopi avansá.” (1 Krónikanan 29:28) Ounke David a kometé pikánan serio, e ta ser rekordá komo un di e tantísimo testigunan di Dios ku a desplegá fe ekstraordinario.—Hebreonan 11:32.

19. Kon nos por presentá nos mes aprobá dilanti di Dios?

19 Segun ku abo ta konfrontá situashonnan ku ta kambia den bida, kòrda ku meskos ku Yehova a sostené, fortalesé i korigí David, asina Yehova por hasi pa bo tambe. Apòstel Pablo, meskos ku David, a konfrontá hopi kambio den bida. Sin embargo, e tambe a keda fiel dor di dependé riba Dios su spiritu. El a skirbi: “Pa tur kos mi tin e forsa den birtut di esun ku ta duna mi poder.” (Filipensenan 4:12, 13, NW) Si nos dependé riba Yehova, lo e yuda nos pa nos tin éksito. E ke pa nos tin éksito. Si nos skuch’é i hala serka dje, lo e duna nos e fortalesa pa hasi su boluntat. I si nos sigui dependé riba e spiritu di Dios, nos lo por ‘presentá nos mes aprobá dilanti di Dios’ awor i pa eternidat.—2 Timoteo 2:15.

[Nota]

^ par. 16 E balor di David su kontribushon, segun normanan djawe, ta suma na mas ku 1.200.000.000 dòler.

Kon Lo Bo A Kontestá?

• Kon nos por protehá nos mes kontra orguyo?

• Dikon nos no mester venga nos mes?

• Kon nos mester mira disiplina?

• Dikon nos mester konfia den Dios i no den rikesa?

[Preguntanan di Estudio]

[Plachi na página 16, 17]

David a dependé riba Dios su spiritu i a buska pa haña Dios su aprobashon. Abo tambe ta hasi meskos?

[Plachi na página 18]

“Tur kos ta bin for di bo i ta for di bo man nos a duna bo”