Bai na kontenido

Bai na kontenido

HISTORIA DI BIDA

E Bendishon di Yehova A Hasi Mi Felis

E Bendishon di Yehova A Hasi Mi Felis

MI A nase na aña 1927 den e stat chikitu di Wakaw, Saskatchewan, Canada. Mi tata ku mi mama tabatin shete yu; kuater hòmber i tres muhé. P’esei, for di chikitu mi a kustumbrá di tin hende rònt di mi.

Nos famia a sinti e efekto di e Gran Depreshon, esta, e krísis ekonómiko di e dékada di 1930. Nos no tabata hende riku, pero tampoko nos tabata falta kuminda. Nos tabatin algun galiña i un baka, i p’esei semper nos tabatin webu, lechi, krema di lechi, keshi i manteka. Manera bo por imaginá, nos tur tabatin ku traha.

Mi tin hopi rekuerdo bunita di e tempu ei, manera e dushi holó di apel ku tabatin na kas. Mi ta kòrda ku den tempu di hèrfst, ora mi tata tabata bai den stat pa bende produktonan di nos boerderij, hopi bes e tabata bini bèk ku un kaha yen di apel fresku. Mi tabata gusta ku tur dia nos por a kome un apel sukulento.

NOS FAMIA A HAÑA E BÈRDAT

Tempu mi tabatin seis aña, mi mayornan a tende di e bèrdat pa promé biaha. Nan promé yu hòmber Johnny a fayesé poko despues ku el a nase. Den nan tristesa nan a puntra nan pastor: “Unda Johnny ta?” E pastor a bisa nan ku e bebi no a batisá i p’esei e no a bai shelu. Mas bien, e tabata den limbo. E pastor a asta bisa mi mayornan ku si nan pag’é, lo e por a resa pa Johnny sali for di limbo i bai shelu. Kiko abo lo a pensa di un kos asina? Mi tata ku mi mama tabata asina desapuntá ku nunka mas nan a papia ku e pastor. Pero ainda nan tabata puntra nan mes unda Johnny tabata.

Un dia mi mama a haña un foyeto chikitu titulá Where Are the Dead?, publiká pa Testigunan di Yehova. Mesora el a les’é. Ora ku mi tata a yega kas, mesora mi mama a bis’é: “Mi sa unda Johnny ta. E ta drumi awor, pero un dia lo e lanta.” E anochi ei mi tata a lesa henter e foyeto ei. Mi mayornan a haña konsuelo ora nan a siña ku Beibel ta bisa ku e mortonan ta drumí i ku lo bai tin un resurekshon den futuro.—Ekl. 9:5, 10; Echo. 24:15.

Loke nan a haña sa a kambia nos bida, i esei a trese tantu konsuelo komo felisidat. Nan a kuminsá studia Beibel ku e Testigunan, i nan a asistí na e reunionnan di e kongregashon chikitu di Wakaw. Mayoria di e rumannan einan a bini di Ukrania. No a dura muchu ku mi mayornan a kuminsá prediká.

I poko despues di esei, nos a muda bai British Columbia. Einan nos kongregashon nobo a risibí nos ku hopi kariño. Ta dushi ora mi kòrda bèk kon nos famia tabata prepará e lès di Toren di Vigilansia pa e reunionnan di djadumingu. Nos tur a desaroyá un amor profundo pa Yehova i pa e bèrdatnan bíbliko. Mi por a mira ku Yehova a bendishoná nos i ku nos tabata mas felis.

Komo mucha no tabata fásil pa nos papia ku otro hende tokante nos kreensianan. Algu ku a yuda nos hopi tabata ku mayoria biaha ami ku mi ruman Eva tabata prepará e presentashon di luna pa sirbishi, i nos tabata hasi e demostrashon ei den e Reunion di Sirbishi. Aunke nos tabata tímido, esaki tabata un bon manera pa nos siña papia ku otro hende tokante Beibel. Mi ta hopi gradisidu pa e entrenamentu ku nos a haña pa prediká.

Loke mas mi tabata gusta tempu mi tabata chikitu ta ora ku e rumannan den e trabou di tempu kompleto tabata keda na nos kas. Por ehèmpel, nos tabata gusta ora ku nos superintendente di sirkuito Jack Nathan bishitá nos kongregashon i keda na nos kas. * E tabatin masha hopi eksperensia pa konta, i nos tabata gusta skucha nan. Ora e tabata elogiá nos, nos tabata sinti nos mes animá pa sigui sirbi Yehova fielmente.

Mi tabata pensa: Dia mi bira grandi, mi ke bira meskos ku Ruman Nathan. Ta despues mi a realisá ku su ehèmpel a prepará mi pa un karera den e trabou di tempu kompleto. Tempu mi tabatin 15 aña, mi tabata determiná pa sirbi Yehova. Na aña 1942, ami ku Eva a batisá.

PRUEBA DI FE

Durante Segundo Guera Mundial hende a bira hopi patriótiko. P’esei, yùfrou Scott, kende tabata masha fanátiko, a kita mi dos ruman muhénan i un di mi ruman hòmbernan for di skol. Dikon? Pasobra nan a nenga di saludá bandera. Despues el a yama mi yùfrou i a bis’é pa e kita ami tambe. Pero mi yùfrou a bis’é: “Nos ta biba den un pais unda hende por disidí pa nan mes kiko nan ta kere, i nan tin derecho di keda sin partisipá den seremonianan patriótiko.” Apesar di hopi preshon di yùfrou Scott, el a bis’é firmemente: “Esaki ta mi desishon.”

Yùfrou Scott a bis’é: “No, esei no ta bo desishon. Si bo no kita Melita for di skol, lo mi entregá un keho kontra bo.” Mi yùfrou a splika mi mayornan ku si e kier a keda ku su trabou, e mester a kita mi, maske e tabata sa ku esei no tabata e kos korekto pa hasi. Asina mes, nos a haña buki di skol pa hasi lès na kas. Poko despues, nos a muda mas o ménos 32 kilometer mas leu, unda nos por a bai un otro skol.

Durante e añanan di guera nos publikashonnan tabata prohibí, pero tòg nos tabata prediká ku nos Beibel. Komo resultado, nos a bira mas ábil den usa Beibel ora di prediká. Esei a yuda nos krese spiritualmente, i a laga nos mira kon Yehova a sostené nos.

SIRBISHI DI TEMPU KOMPLETO

Mi tabata un bon pelukera i mi a asta gana algun premio pa esei

Manera ami ku Eva a kaba skol, nos a kuminsá ku e trabou di pionero. Na prinsipio mi tabata traha na un tienda. Ku tempu, mi a sigui un kurso di pelukeria pa seis luna, i esei tabata algu ku mi tabata gusta hasi na kas. Pa mi por a kubri mi gastunan i sigui den e trabou di tempu kompleto, mi tabata traha dos biaha pa siman na un salòn di beyesa i duna lès dos biaha pa luna.

Na aña 1955, mi kier a bai e asamblea “Reino Triunfante” na New York, Merka, i na Nuremberg, Alemania. Promé ku mi a bai New York, mi a sera konosí ku Ruman Nathan Knorr. E ku su kasa a bai e kongreso na Vancouver, Canada. Durante nan bishita, e esposa di Ruman Knorr a pidi mi pa drecha su kabei. Ruman Knorr a keda kontentu ku mi trabou, i e kier a sa ta ken mi tabata. Ora nos tabata papia, mi a bis’é ku mi tabata plania pa bai New York promé ku mi biaha pa Alemania. El a invitá mi pa traha nuebe dia na Bètel di Brooklyn.

E biahe ei a kambia mi bida. Na New York mi a konosé un ruman hóben ku tabata yama Theodore (Ted) Jaracz. Poko despues ku mi a sera konosí kuné, pa mi sorpresa el a puntra mi: “Bo ta un pionero?” Mi a kontest’é: “Nò.” Mi amiga LaVonne, kende a skucha nos kòmbersashon, a drei bis’é: “Klaru ku sí!” Un poko konfundí, Ted a puntra LaVonne: “Wèl, ken sa mihó? Abo òf e?” Mi a splik’é ku mi tabata pionero i ku mi kier a kuminsá atrobe asina ku mi bini bèk for di e kongresonan.

MI A KASA KU UN HÒMBER SPIRITUAL

Ted a nase na aña 1925 na Kentucky, Merka. El a batisá tempu e tabatin 15 aña. Aunke niun di su famia no a drenta den e bèrdat, dos aña despues el a bira un pionero regular. Asina el a kuminsá un karera den e trabou di tempu kompleto ku a dura kasi 67 aña.

Na yüli di aña 1946, ku edat di 20 aña, Ted a gradua for di e di shete klas di Skol Bíbliko di Galaad di Watchtower. Despues di esei, el a sirbi komo superintendente biahero na Cleveland, Ohio. Mas o ménos kuater aña despues, na 1951, el a haña un asignashon pa sirbi komo sirbidó di sukursal na Australia.

Ted tambe a bai e kongreso na Nuremberg, Alemania, i einan nos a pasa poko tempu huntu. Nos a kuminsá namorá otro. Mi tabata hopi kontentu ku su meta tabata pa sirbi Yehova ku henter su alma. E tabata un persona serio i responsabel pero a la bes bondadoso i amabel. Semper e tabata pone interes di otronan promé. Despues di e kongreso, Ted a bai Australia i ami a bai Vancouver bèk, pero nos a keda den kontakto ku otro via karta.

Despues di mas o ménos sinku aña na Australia, Ted a bolbe Merka i despues el a bai sirbi komo pionero na Vancouver. Ora mi famia a konosé Ted, nan a gusta kuné masha hopi. Michael, mi ruman hòmber mayó, semper kier a protehá mi, i hopi biaha e tabata preokupá ora un ruman hòmber mustra interes den mi. Sinembargo, Michael a sali bon ku Ted. El a bisa mi: “Melita, e ta un bon hòmber. Trat’é bon pa bo no pèrd’é.”

Nos a kasa na 1956 i a disfrutá di hopi aña huntu den e trabou di tempu kompleto

Ami tambe a kuminsá gusta Ted masha hopi. Nos a kasa dia 10 di desèmber 1956. Nos a traha huntu komo pionero na Vancouver, despues na California, i despues nos a haña un asignashon pa traha den e trabou di sirkuito na Missouri i Arkansas. Pa mas o ménos 18 aña, tur siman nos tabata keda na diferente kas segun ku nos tabata hasi e trabou di superintendente biahero den gran parti di Merka. Nos a haña hopi eksperensia bunita di sirbishi i tambe dushi asosiashon ku nos rumannan. Nos a disfrutá di e trabou akí, aunke ku tur siman nos mester a muda di un lugá pa otro.

Algu ku mi tabata gusta di Ted ta ku semper el a balorá su relashon ku Yehova i su sirbishi sagrado. Nos tabata gusta lesa i studia Beibel huntu. Promé ku nos bai drumi, nos tabata hinka rudia banda di kama, i e tabata hasi orashon pa mi kuné. Despues nos tabata hasi nos mes orashon. Semper mi tabata sa ora ku algu serio tabata preokupá Ted, pasobra e tabata baha for di kama, hinka rudia atrobe i hasi orashon pa basta ratu den silensio. Mi tabata atmir’é pasobra e tabata hasi orashon tokante tur asuntu, sea grandi òf chikitu.

Algun aña despues ku nos a kasa, Ted a bisa mi ku e ta bai kuminsá tuma di e emblemanan na Memorial. El a bisa mi: “Mi a hasi orashon intenso tokante esaki pa mi ta sigur ku mi ta hasi loke Yehova ke.” No a sorprendé mi ku el a ser ungí ku e spiritu di Dios pa por sirbi den shelu. Pa mi tabata un privilegio di por a apoyá un ruman di Kristu.—Mat. 25:35-40.

UN ASIGNASHON NOBO

Pa nos sorpresa, na 1974, Ted a haña invitashon pa bira miembro di e Kuerpo Gobernante di Testigunan di Yehova. Ku tempu, nos a bai sirbi na Bètel di Brooklyn. Miéntras ku Ted tabata kumpli ku su responsabilidatnan, ami tabata traha den limpiesa òf den e salòn di beyesa.

Ted, komo parti di su responsabilidatnan, tabatin ku bishitá vários sukursal. E tabata spesialmente interesá den e trabou di prediká den paisnan unda ku esaki tabata prohibí. Por ehèmpel, paisnan manera Ost Europa ku tabata bou di kontrol di Union Soviétiko. Na Suesia, durante un fakansi ku nos tabatin masha mester di dje, Ted a bisa mi: “Melita, e trabou di prediká ta prohibí na Polonia. Mi tin hopi gana di bai einan pa yuda e rumannan.” Pues, nos a haña visa i nos a bai Polonia. Ted a topa ku algun ruman hòmber ku tabata atendé ku e trabou di prediká. Nan a kana bai un poko leu pa niun hende no tende loke nan tabata papia. Pa kuater dia nan a keda reuní pa oranan largu, pero mi tabata kontentu di mira kon satisfecho Ted a keda di por a yuda su famia spiritual.

E siguiente biaha ku nos a bishitá Polonia tabata na novèmber 1977. F. W. Franz, Daniel Sydlik i Ted a hasi e promé bishita ofisial komo miembro di e Kuerpo Gobernante. Aunke nos trabou tabata prohibí ainda, nan por a bai vários stat pa papia ku e superintendentenan, pioneronan i rumannan ku tabatin hopi aña den e bèrdat.

Ted i otronan na e Ministerio di Hustisia na Moskú despues ku nos trabou a haña rekonosementu legal

E siguiente aña, Milton Henschel i Ted a bishitá Polonia. Nan a reuní ku algun funshonario di gobièrnu ku a kuminsá mustra un aktitut mas tolerante pa ku nos i nos aktividatnan. Na 1982, e gobièrnu di Polonia a permití e rumannan tene asambleanan di un dia. Un aña despues a tene kongresonan mas grandi di kua mayoria tabata na lugánan di hür. Aunke e trabou tabata prohibí ainda na 1985, gobièrnu a permití nos tene kuater kongreso den stadionnan grandi. Na mei di aña 1985, miéntras ku nos tabata traha plannan pa tene kongresonan asta mas grandi, e gobièrnu di Polonia a duna rekonosementu legal na Testigunan di Yehova. E notisia ei a hasi Ted masha kontentu mes.

Kongreso di distrito na Polonia

PROBLEMA DI SALÚ

Na aña 2007, nos tabata biahando pa asistí na e dedikashon di e sukursal na Sur Afrika. Sinembargo, ora ku nos a yega Inglatera, Ted su preshon tabata haltu, i dòkter a konseh’é pa posponé su biahe. Despues ku Ted a rekuperá nos a bolbe Merka. Pero un par di siman despues, el a haña un atake selebral ku a laga e banda drechi di su kurpa paralisá.

Aunke Ted su rekuperashon a bai slo i e no por a bai ofisina pa un tempu, tòg nos tabata kontentu ku e por papia normal. Apesar ku e no por a hasi muchu, el a purba di sigui ku su rutina. Por ehèmpel, for di nos kamber e por a partisipá, via telefòn, den e reunionnan semanal di Kuerpo Gobernante.

Ted tabata hopi gradisidu ku e por a haña un ekselente tratamentu di fisioterapia na Bètel mes. Pokopoko el a kuminsá move atrobe, i asina e por a kumpli ku algun di su asignashonnan. Semper el a mantené su goso.

Tres aña despues, el a haña un otro atake selebral i a fayesé riba djárason 9 di yüni 2010. Maske mi tabata sa ku un dia Ted lo mester a muri pa e por bai shelu, no tin palabra pa deskribí kuantu doló su morto a kousa mi. Mi ta sinti hopi falta di dje. Pero mi ta gradisí Yehova tur dia pa loke mi por a hasi pa apoyá Ted. Nos tabatin e privilegio di sirbi 53 aña huntu den e trabou di tempu kompleto. Mi ta hopi gradisidu na Yehova pa e manera ku Ted a yuda mi hala mas serka di mi Tata selestial. Mi ta sigur ku su asignashon nobo ta dun’é hopi goso i satisfakshon.

ENFRENTANDO RETONAN NOBO DEN BIDA

Mi tabata gusta traha i duna lès na e salòn di beyesa di Betel

Mi a pasa hopi aña dushi ku mi esposo, i semper nos tabatin hopi kos di hasi. P’esei no ta fásil pa mi adaptá na e retonan nobo den mi bida. Nos tabata gusta konosé hende nobo ku tabata bishitá Bètel i nos kongregashon. Awor ku mi Ted stimá no t’ei mas i mi no ta mes fuerte ku ántes, mi no por asosiá muchu mas ku otronan. Asina mes, mi ta disfrutá di por ta huntu ku mi rumannan na Bètel i den kongregashon. E rutina di Bètel no ta fásil, pero mi ta felis di por ta akí sirbiendo Yehova. I ainda mi ta stima e trabou di prediká. Aunke mi no por para hopi, mi ta gusta prediká riba kaya i dirigí estudionan di Beibel.

Ora mi wak tur e kosnan malu ku ta sosodé rònt mundu, mi ta kontentu ku mi por a sirbi Yehova huntu ku mi esposo stimá. E bendishon di Yehova a hasi mi realmente felis.—Pro. 10:22.

^ par. 13 Jack Nathan su historia di bida a aparesé den e Atalaya di 1 di sèptèmber 1990, pág. 10 pa 14.