Bai na kontenido

Bai na kontenido

Haña Goso den Bo Matrimonio

Haña Goso den Bo Matrimonio

Haña Goso den Bo Matrimonio

“Ku sabiduria un kas ta wòrdu trahá, i ku komprondementu e ta wòrdu establesí.”—PRO. 24:3.

1. Kon Dios a demostrá sabiduria relashoná ku e promé hòmber?

NOS Tata selestial sabí sa loke ta bon pa nos. Por ehèmpel, Dios tabata sa ku pa Su propósito kumpli, no tabata “bon pa e hòmber ta so” den e hòfi di Edén. Un faktor klave di e propósito ei tabata pa hende kasá haña yu i “yena e tera.”—Gén. 1:28; 2:18.

2. Ki areglo Yehova a hasi na benefisio di humanidat?

2 Yehova a bisa: “Lo mi traha un yudadó p’e ku ta pas kuné.” Despues di esei, Dios a laga e promé hòmber bai un soño profundo, i El a tuma un repchi for di su kurpa perfekto i a traha un hende muhé kuné. Ora Yehova a trese e muhé perfekto aki, Eva, pa Adam, e hòmber a bisa: “Esaki ta awor wesu di mi wesunan, i karni di mi karni; e lo wòrdu yamá Muhé, pasobra el a wòrdu tumá for di hòmber.” Eva tabata realmente un komplemento di Adam. Ounke nan kada un lo a desplegá karakterístika- i kualidatnan úniko, nan tur dos tabata perfekto i trahá den e imágen di Dios. Asina Yehova a efektuá e promé matrimonio. Adam i Eva no tabatin problema pa aseptá e areglo di Dios aki ku lo a perkurá yudansa i apoyo mutuo.—Gén. 1:27; 2:21-23.

3. Kon hopi hende ta trata matrimonio, ku ta un regalo presioso di Dios, i na ki preguntanan esaki ta hiba?

3 Lamentablemente, awendia, un spiritu di rebeldia ta reina rònt mundu. Pero, e problemanan ku esaki ta krea no ta bini di Dios. Hopi hende ta despresiá Dios su regalo presioso, esta, matrimonio, ya ku nan ta konsider’é komo algu antikuá, un fuente di frustrashon òf di konflikto. Di e hendenan ku sí ta kasa, hopi ta divorsiá. Yunan kisas no ta haña kariño natural òf amor, i podisé mayornan ta usa nan pa manipulá otro pa saka probecho personal. Hopi mayor ta nenga di aktua na un manera rasonabel i koperá ku otro pa por tin pas i union. (2 Tim. 3:3) P’esei anto, kon nos por mantené goso den nos matrimonio durante e tempunan trabahoso aki? Kon un aktitut rasonabel, dispuesto pa koperá ku otro i kompletamente sumiso na instrukshon di Yehova por prevení kiebro matrimonial? Kiko nos por siña for di ehèmpelnan aktual di hende ku a mantené goso den nan matrimonio?

Kompletamente Sumiso na Instrukshon di Yehova

4. (a) Ki instrukshon Pablo a duna relashoná ku matrimonio? (b) Kon kristiannan obediente ta sigui Pablo su instrukshon?

4 Apòstel kristian Pablo a duna biudanan e instrukshon inspirá ku si nan ke bolbe kasa, nan mester a hasi esaki “basta ta den Señor.” (1 Kor. 7:39) Esaki no tabata algu nobo pa kristiannan ku anteriormente a forma parti di e religion hudiu. E Lei ku Dios a duna Israel a mustra bon kla ku nan no mester a “emparentá,” esta, sera aliansa matrimonial, ku ningun di e nashonnan pagano ku a biba rònt di nan. Yehova a agregá un splikashon ku ta enfatisá e peliger ku violashon di e norma divino aki ta trese kuné: “Pasobra [un persona ku no ta israelita] lo kita bo yu hòmber di sigui mi pa sirbi otro diosnan; e ora ei e rabia di SEÑOR lo sende kontra bo, i e lo destruí bo mesora.” (Deu. 7:3, 4) Ki posishon Yehova ta spera pa su sirbidónan djawe tuma relashoná ku e asuntu aki? Ta opvio ku un sirbidó di Dios mester skohe komo kasá un persona ku ta “den Señor,” esta, un persona ku tambe ta un adoradó dediká i batisá di Yehova. Pues, ta sabí pa nos someté nos mes kompletamente na e instrukshon di Yehova ora di skohe un kasá.

5. Kon Yehova i parehanan kristian kasá ta konsiderá e voto matrimonial?

5 E voto matrimonial ta algu sagrado den bista di Dios. Refiriendo na e promé matrimonio, Hesus, e Yu di Dios, a bisa: “Loke Dios a uni, no laga ningun hende separá.” (Mat. 19:6) E salmista ta rekordá nos ku un voto òf promesa solèm ta algu masha serio ora el a bisa: “Ofresé na Dios un sakrifisio di gradisimentu, i paga bo promesanan na e Haltísimo.” (Sal. 50:14) Ounke un pareha ku kasa por eksperensiá gran goso, e promesa ku nan hasi riba e dia di kasamentu ta algu serio i ta trese responsabilidat kuné.—Deu. 23:21.

6. Kiko nos por siña for di e ehèmpel di Jefte?

6 Konsiderá e kaso di Jefte, kende a sirbi komo hues na Israel den siglo 12 promé ku nos era. El a hasi e voto aki na Yehova: “Si di bèrdat bo entregá e yu hòmbernan di Amon den mi man, e ora ei [ken] ku sali for di e portanan di mi kas pa kontra mi ora mi bolbe na pas for di e yu hòmbernan di Amon, lo ta di SEÑOR, i lo mi [ofres’é] komo un ofrenda kimá.” Jefte a purba di kibra su voto ora el a mira ku ta su yu muhé, su úniko yu, a bin kontr’é ora el a regresá su kas na Mizpa? Nò. El a bisa: “Mi a duna SEÑOR mi palabra, i mi no por hala esaki atras.” (Hues. 11:30, 31, 35) Jefte a kumpli ku su promesa na Yehova ounke esaki a nifiká ku lo e no tabatin desendensia ni ningun persona ku por a sigui ku su herensia den Israel. Jefte su voto no tabata meskos ku un voto matrimonial, pero e manera ku el a kumpli kuné ta sirbi komo un ekselente ehèmpel pa e manera ku esposo- i esposanan kristian mester trata ku nan voto.

Kon Bo Por Tin un Matrimonio Eksitoso?

7. Ki kambionan parehanan resien kasá mester hasi?

7 Hopi pareha kasá tin grato rekuerdo di nan periodo di enamorashon. Ku masha plaser nan a siña konosé nan futuro kasá. Mas tempu nan a pasa huntu, mas mihó nan a siña konosé otro. Tin otro parehanan ku no tabatin un periodo di enamorashon ya ku nan matrimonio a ser areglá dor di otro hende. Pero, sea kual sea e kaso, ora finalmente nan a bira esposo i esposa, tabata masha importante pa nan hasi kambio. Un esposo a atmití: “E problema prinsipal ku nos tabatin na prinsipio di nos matrimonio tabata ku nos mester a realisá ku nos niun di dos no ta soltero mas. Pa un tempu, nos tabatin difikultat pa mantené nos relashon ku nos amigu- i famianan na e debido lugá.” Un otro esposo, ku awor tin 30 aña kasá, a realisá na prinsipio di su matrimonio ku pa e por tabata balansá, e mester a kuminsá pensa di “nos” i no di “ami” mas. Promé ku e aseptá un invitashon òf sera un kompromiso, e ta konsultá ku su kasá i despues ta tuma un desishon, teniendo kuenta ku nan tur dos su interesnan. Den un kaso asina, un aktitut rasonabel i koperativo ta yuda.—Pro. 13:10, NW.

8, 9. (a) Dikon bon komunikashon ta importante? (b) Den ki áreanan ta bon pa personanan kasá ta fleksibel i dikon?

8 Tin biaha, dos hende di diferente background kultural ta uni den matrimonio. Foral den kasonan asina, ta masha importante pa parehanan komuniká abiertamente ku otro. No ta tur hende tin e mesun estilo di komuniká. Si bo opservá kon bo kasá ta papia ku su famianan, esaki por yuda bo komprond’é mihó. Tin biaha, no ta loke un persona ta bisa ma e manera ku e ta bis’é ta revelá loke e ta pensa realmente. I bo por siña hopi kos for di loke no ta ser bisá. (Pro. 16:24; Kol. 4:6) Disernimentu òf komprondementu ta masha importante pa logra felisidat.—Lesa Proverbionan 24:3.

9 Hopi hende a ripará ku ta importante pa ta fleksibel ora di skohe hòbi i rekreo. Promé ku matrimonio, kisas bo esposo òf esposa tabata dediká basta tempu na deporte òf otro aktividatnan rekreativo. Algun kambio lo ta apropiá awor ku e ta kasá? (1 Tim. 4:8) Nos por hasi e mesun pregunta ei pa ku e tempu ku nan ta dediká na famianan. Ta komprendibel ku un pareha kasá tin mester di tempu pa nan por hasi kos huntu, tantu aktividatnan spiritual komo otro kosnan.—Mat. 6:33.

10. Kon un aktitut rasonabel lo kontribuí na un bon relashon entre yunan kasá i nan mayornan?

10 Ora un hòmber kasa, e ta bandoná su tata i su mama, i meskos ta konta pa un hende muhé. (Lesa Génesis 2:24.) Sin embargo, e mandamentu di Dios pa onra bo tata i bo mama no ta mará na sierto periodo di tempu so. P’esei, asta despues ku un pareha kasa, probablemente nan lo pasa un ratu huntu ku nan mayor- i suegronan. Un esposo ku tin 25 aña kasá a bisa: “Tin biaha ta difísil pa balansá e diferente deseonan di bo kasá ku esnan di bo mayor-, ruman- i suegronan. Ora di disidí kon ta e mihó manera pa aktua, mi a ripará ku Génesis 2:24 ta un bon yudansa. Bo tin responsabilidat pa ku bo famianan i mester ta leal na nan, pero e versíkulo aki a mustra mi ku lealtat na mi esposa tin prioridat.” P’esei anto, mayornan rasonabel lo respetá e echo ku nan yunan kasá awor ta forma parti di un famia di kua e esposo ta esun prinsipalmente responsabel pa duna guia na e famia ei.

11, 12. Dikon ta importante pa parehanan kasá studia i hasi orashon huntu?

11 Un bon rutina di estudio di famia ta masha importante. Eksperensia di hopi famia kristian ta konfirmá esei. Podisé no ta fásil pa establesé un estudio asina i manten’é kontinuamente. Un kabes di famia a rekonosé: “Si mi por a bai bèk i kambia algu, lo mi a hasi sigur pa nos a pega na un bon rutina di estudio di famia for di prinsipio di nos matrimonio.” El a agregá: “Ta algu masha maravioso di por opservá e goso ku mi kasá ta ekspresá ora e ser konmoví pa un sierto bèrdat spiritual ku nos deskubrí huntu durante nos estudio.”

12 Hasi orashon huntu ta un otro yudansa. (Rom. 12:12) Ora un esposo i esposa ta uní den adorashon na Yehova, nan relashon estrecho ku Dios por fortalesé e laso ku nan tin ku otro den matrimonio. (Sant. 4:8) Un esposo kristian a splika: “Un manera pa bo mustra duele sinsero pa asta un kos chikitu ku a kousa tenshon ta di pidi despensa mesora pa bo erornan i menshoná esakinan den orashon ora boso ta resa huntu.”—Efe. 6:18.

Sea Rasonabel i Koperativo den Matrimonio

13. Ki konseho Pablo a duna tokante relashon íntimo den matrimonio?

13 Parehanan kasá mester evitá práktikanan ku ta degradá matrimonio manera sèks oral i anal ku ta masha komun den e mundu djawe ku ta loko pa sèks. Relashoná ku e tópiko aki, Pablo a konsehá: “Laga e esposo kumpli ku su deber di matrimonio pa ku su esposa, i meskos tambe e esposa pa ku su esposo. E esposa no tin outoridat riba su mes kurpa, sino e esposo; i meskos tambe e esposo no tin outoridat riba su mes kurpa, sino e esposa.” Anto Pablo a sigui ku e instrukshon kla aki: “Stòp di nenga otro, si no ta pa un tempu, ku konsentimentu di otro.” Pa ki motibu? “Pa boso por dediká boso mes na orashon; i bin huntu atrobe, pa Satanas no tenta boso pa motibu di boso falta di dominio propio.” (1 Kor. 7:3-5) Dor di menshoná orashon, Pablo a mustra kiko mester tin prioridat pa un kristian. Pero tambe el a mustra bon kla ku tur kristian kasá mester tene kuenta ku e nesesidatnan físiko i emoshonal di nan esposo òf esposa.

14. Kon nos por apliká prinsipionan bíbliko ora ta trata di relashon íntimo den matrimonio?

14 Esposo i esposa mester ta franko ku otro i realisá ku un falta di ternura den relashon íntimo por hiba na problema. (Lesa Filipensenan 2:3 i 4; kompará ku Mateo 7:12.) Esaki sa ta e kaso ku algun pareha kasá kaminda un di e partnernan no ta den e bèrdat. Asta ora tin desakuerdo, por lo general e kasá kristian por mehorá e situashon ku su bon kondukta, bondat i koperashon. (Lesa 1 Pedro 3:1 i 2.) Amor pa Yehova i pa nos kasá huntu ku un aktitut rasonabel i koperativo lo yuda den e aspekto aki di matrimonio.

15. Ki papel rèspèt ta hunga den un matrimonio felis?

15 Den otro aspekto tambe, un esposo bondadoso lo trata su esposa ku rèspèt. Por ehèmpel, lo e tene kuenta ku su sintimentunan asta den asuntunan chikitu. Un esposo ku tin 47 aña kasá a atmití: “Ainda mi ta siña riba e tereno aki.” Beibel ta konsehá esposanan kristian pa mustra rèspèt profundo pa nan esposo. (Efe. 5:33) Si nan ta papia malu di nan esposo, enfatisando su fayonan dilanti otro hende, esei sigur no ta un muestra di rèspèt. Proverbionan 14:1 ta rekordá nos: “E muhé sabí ta traha su kas, ma esun bobo ta bash’é abou ku su mes man.”

No Duna Diabel Oportunidat

16. Kon parehanan por apliká Efesionan 4:26 i 27 den nan matrimonio?

16 “Rabia, ma no hasi piká; no laga solo baha riba boso rabia, i no duna Diabel oportunidat.” (Efe. 4:26, 27) Ora nos ta apliká e palabranan aki den nos bida, nan por yuda nos resolvé òf evitá desakuerdo den matrimonio. Un ruman muhé ta kòrda: “Mi no ta kòrda ku ami ku mi kasá a yega di tin un desakuerdo ku nos no a papia riba dje. Nos a papia riba e asuntu asta ora esei a nifiká ku nos mester a tuma oranan largu pa resolv’é.” Na komienso di nan matrimonio, e ku su esposo a disidí firmemente ku nan lo no bai drumi anochi sin solushoná nan desakuerdonan. “Nos a disidí ku—sin importá kiko e problema ta—nos lo pordoná i lubidá i kuminsá ku un dia nobo su manisé.” Asina nan a nenga di “duna Diabel oportunidat.”

17. Kiko por yuda asta ora ta parse ku parehanan kasá no ta kompatibel?

17 Pero kiko si bo a kasa ku un persona ku no ta kompatibel ku bo? Podisé awor bo ta den un relashon ku no ta parse asina romántiko manera di otronan. Apesar di esei, si bo ta kòrda kon e Kreadó ta mira matrimonio, esei lo yuda bo. Bou di inspirashon, apòstel Pablo a konsehá kristiannan: “Laga matrimonio wòrdu onrá pa tur hende, i laga e kama matrimonial ta sin mancha; pasobra Dios lo husga fornikadónan i adúlteronan.” (Heb. 13:4) I loke nos no mester pasa por haltu ta e siguiente palabranan: “Un kordon lorá tripel no ta kibra lihé.” (Ekl. 4:12) Ora tantu e esposo komo e esposa ta profundamente interesá den santifikashon di e nòmber di Yehova, nan tin un laso estrecho ku otro i ku Dios. Nan mester traha pa hasi nan matrimonio un éksito pasobra nan sa ku esaki ta onra Yehova, e Originadó di matrimonio.—1 Ped. 3:11.

18. Kiko nos por ta sigur di dje relashoná ku matrimonio?

18 No tin duda, kristiannan por haña goso den matrimonio. Pa nan logra esei, nan tin ku hasi esfuerso i desplegá kualidatnan kristian manera entre otro, un aktitut di ta rasonabel i koperativo i di someté nan mes kompletamente na Yehova. I awendia, den kongregashon di Testigunan di Yehova rònt mundu, tin un gran kantidat di parehanan kasá ku ta duna prueba ku esaki ta posibel.

Kon Lo Bo Kontestá?

• Dikon haña goso den matrimonio no ta algu irealístiko?

• Kiko por yuda pa un matrimonio por ta eksitoso?

• Ki kualidatnan parehanan kasá mester kultivá?

[Preguntanan di Estudio]

[Plachi na página 17]

Parehanan kasá ta aktua sabí dor di komuniká ku otro promé ku nan aseptá un invitashon òf traha un afsprak

[Plachi na página 18]

Hasi esfuerso pa resolvé desakuerdo riba e mesun dia pa “no duna Diabel oportunidat”