1) Soske sas le Babilončanenge o Daňjel pre dzeka?

 PROROK Daniel bol ešte mladý, keď ho Babylončania zajali a odviedli ďaleko od Jeruzalema. Napriek tomu, že bol mladý, babylonských úradníkov zjavne upútal. Videli „to, čo [mali] pred očami“ – že je „bez jedinej chybičky, pekného vzhľadu“. Okrem toho vedeli, že má urodzený pôvod. (1. Sam. 16:7) A tak bol vybratý, aby dostal špeciálne vzdelanie a mohol slúžiť v paláci. (Dan. 1:3, 4, 6)

2) Sar o Jehovas dikhelas pro Daňjel? (Ezechiel 14:14)

² Jehova Daniela miloval. No nie pre to, ako vyzeral, ani pre jeho pôvod, ale pre to, aký bol. Daniel mal možno len okolo 20 rokov a už sa o ňom Jehova pochvalne vyjadril. Spomenul ho spolu s takými mužmi, ako boli Noe a Jób, ktorí mu verne slúžili celé desaťročia. (1. Mojž. 5:32; 6:9, 10; Jób 42:16, 17; prečítajte Ezechiela 14:14.) A Jehova ho miloval až do konca jeho dlhého a výnimočného života. (Dan. 10:11, 19)

3) Pal soste vakeraha andre kada člankos?

³ Daniel bol pre Jehovu veľmi vzácny, lebo mal viacero pekných vlastností. V tomto článku si rozoberieme dve z nich. Najprv si ich opíšeme a povieme si, v akých situáciách ich Daniel prejavil. Potom si povieme, čo robil pre to, aby tieto vlastnosti získal, a nakoniec si ukážeme, čo môžeme robiť, aby sme boli ako on. Hoci je tento článok napísaný pre mladých, všetci sa môžeme od Daniela niečo naučiť.

4) Sar o Daňjel sikaďa, hoj hino odvažno? Phen priklados.

⁴ Odvážni ľudia môžu mať strach, ale nedovolia, aby im zabránil robiť to, čo je správne. Daniel bol veľmi odvážny mladý muž. Pozrime sa na dve situácie z jeho života, ktoré to dokazujú. K prvej došlo asi dva roky po tom, ako Babylončania zničili Jeruzalem. Babylonský kráľ Nabuchodonozor mal sen o obrovskej soche, ktorý ho vydesil. Vyhrážal sa, že ak mu jeho mudrci vrátane Daniela nebudú vedieť povedať, čo sa mu snívalo a čo to znamená, dá ich všetkých zabiť. (Dan. 2:3–5) Daniel musel konať rýchlo, išlo tu o život. „Šiel za kráľom a poprosil ho, nech mu dá čas, aby mohol kráľovi vyložiť sen.“ (Dan. 2:16) Na to potreboval odvahu a vieru. Nikde v Biblii sa nepíše, že by niekedy predtým nejaký sen vyložil. Poprosil svojich troch priateľov, ktorých babylonské mená boli Šadrach, Méšach a Abednego, „nech sa modlia k Bohu nebies, aby... im odhalil to tajomstvo“. (Dan. 2:18) A Jehova ich modlitby vypočul. Pomohol Danielovi vyložiť Nabuchodonozorov sen. Vďaka tomu Daniel ani jeho priatelia nezomreli.

5) Sar o Daňjel pale sikaďa, hoj hino odvažno?

⁵ Nejaký čas po tom, ako Daniel vyložil Nabuchodonozorovi sen o obrovskej soche, bola jeho odvaha opäť vyskúšaná. Kráľ mal ďalší znepokojujúci sen, tentoraz o vysokom strome. Daniel sa mu nebál povedať, aký je význam toho sna – že na nejaký čas príde o zdravý rozum a nebude vládnuť. (Dan. 4:25) Kráľa mohli tieto slová veľmi nahnevať a mohol dať Daniela usmrtiť. Napriek tomu mu ich Daniel odvážne povedal.

6) So savoro pomožinďa le Daňjeloske te el odvažno?

⁶ Vďaka čomu bol Daniel celý život taký odvážny? Určite mu v tom veľmi  pomohli jeho rodičia, ktorí poslúchali Jehovov Zákon. Bolo v ňom aj to, aby Izraeliti vyučovali svoje deti. (5. Mojž. 6:6–9) Daniel nepoznal len základy, napríklad Desať prikázaní. Zákon poznal do detailov, lebo vedel, ktoré zvieratá Izraeliti smú a ktoré nesmú jesť. b (3. Mojž. 11:4–8; Dan. 1:8, 11–13) Dobre poznal aj históriu Božieho ľudu a vedel, k čomu to viedlo, keď sa neriadili Božími normami. (Dan. 9:10, 11) A viackrát v živote zažil, ako mu Jehova a jeho mocní anjeli pomohli. Preto si bol istý, že mu budú pomáhať aj naďalej. (Dan. 2:19–24; 10:12, 18, 19)

7) So mek kerelas o Daňjel, kaj te el odvažno? (Dikh the obrazkos.)

⁷ Daniel študoval aj spisy Božích prorokov, napríklad Jeremiáša. Z jeho proroctva neskôr zistil, že zajatie Židov v Babylone sa čoskoro skončí. (Dan. 9:2) Keď videl, ako sa Božie proroctvá plnia, určite to posilnilo jeho dôveru v Jehovu a tí, ktorí dôverujú Bohu, dokážu byť mimoriadne odvážni. (Porovnaj Rimanom 8:31, 32, 37–39.) Ale čo je najdôležitejšie, Daniel sa k svojmu nebeskému Otcovi často modlil. (Dan. 6:10) Vyznával mu svoje hriechy, hovoril mu, čo prežíva, a prosil ho o pomoc. (Dan. 9:4, 5, 19) Daniel nebol odvážny od narodenia. Musel si túto vlastnosť rozvíjať, a to tak, že si študoval, modlil sa a úplne dôveroval Jehovovi.

8) So šaj keres, kaj te aves odvažno?

⁸ Odvaha nie je niečo, čo by si zdedil po rodičoch ako nejaký rodinný klenot. Čo teda môžeš robiť, ak chceš byť odvážny? Je to podobné, ako keď sa chceš naučiť robiť niečo nové. Môžeš pozorovať niekoho, kto to robí dobre, a potom sa ho v tom snažiť napodobniť. Rovnako je to aj s odvahou. Všímaj si druhých, ktorí sú odvážni, a rob to, čo oni. A ako ti môže pomôcť Danielov príklad? Snaž sa podobne ako on dobre poznať Božie Slovo. Vytvor si k Jehovovi blízky vzťah tak, že sa k nemu budeš často a zo srdca modliť. A dôveruj mu, že ti vždy pomôže. Keď sa potom ocitneš v nejakej náročnej situácii, budeš odvážny.

9) Ke soste oda šaj ľidžal, te sam odvažna?

⁹ Keď sme odvážni, môže to priniesť veľa dobrého. Pouvažujme o tom, čo zažil Ben z Nemecka. Všetci v jeho škole verili v evolúciu a to, čo sa v Biblii píše o stvorení, považovali za mýtus. Raz mal Ben možnosť pred celou triedou vysvetliť, prečo verí, že život bol stvorený. Odvážne povedal, čomu verí. Aké boli reakcie? Hovorí: „Učiteľ ma pozorne počúval. Urobil kópie z materiálov, ktoré som si pripravil, a rozdal ich všetkým v triede.“ Bena prekvapila aj reakcia jeho spolužiakov. Povedal: „Mnohí ma so záujmom počúvali a povedali, že ma obdivujú.“ Z toho, čo Ben zažil, vidíme, že odvážni ľudia si často získajú úctu druhých. A môžu tiež pomôcť  úprimným ľuďom spoznať Jehovu. Teda byť odvážny sa oplatí.

10) So oda hin te el verno?

¹⁰ V Biblii sa hebrejské slovo pre „vernosť“ alebo „vernú lásku“ často používa na opis vrúcnych a hlbokých citov. Takúto vernú lásku má k svojim služobníkom Boh, ale aj Boží služobníci medzi sebou. (2. Sam. 9:6, 7) Vernosť si môžeme stále posilňovať. Pozrime sa, ako to bolo v Danielovom prípade.

11) Sar o Daňjel presikaďa, hoj hino verno, the te sas phuro? (Dikh angluno obrazkos.)

¹¹ Daniel sa v živote dostal do mnohých situácií, v ktorých musel dokázať, že je verný Bohu. Ale jednu z najväčších skúšok zažil, keď mal okolo 90 rokov. V tom čase bol Babylon pod nadvládou Médov a Peržanov a vládol v ňom kráľ Dárius. Kráľovskí úradníci nemali Daniela radi a už vôbec si nevážili Boha, ktorého uctieval. A tak vymysleli plán, ako sa Daniela zbaviť. Dali kráľovi podpísať výnos, v ktorom stálo, že počas 30 dní nemá nikto predložiť nijakú prosbu žiadnemu bohu alebo človeku okrem kráľa. Čo urobí Daniel? Bude verný Bohu alebo kráľovi? Stačilo, aby urobil to, čo ostatní, a na tých 30 dní sa prestať modliť k Jehovovi. Ale on to neurobil a bol za to hodený do jamy levov. No Jehova ho zachránil a tak ho za jeho vernosť odmenil. (Dan. 6:12–15, 20–22) Ako môžeme byť aj my verní Jehovovi za každých okolností?

12) Soske sas o Daňjel verno le Jehovaske andre dojekh skuška?

¹² Ako sme už povedali, vernosť Bohu vychádza z toho, že ho milujeme. Daniel veľmi miloval svojho nebeského Otca, a preto mu zostal verný aj v tých najťažších skúškach. Čo mu pomohlo, aby mal takúto silnú lásku? Určite premýšľal o Jehovových vlastnostiach a o tom, ako ich prejavoval. (Dan. 9:4) A s vďačnosťou uvažoval  o tom všetkom, čo Jehova preňho a pre svoj ľud urobil. (Dan. 2:20–23; 9:15, 16)

13) (a) Sar amare terne presikaven, hoj hine verna? Phen priklados. (Dikh the obrazkos.) (b) So šaj phenes avka sar hin andro videjo, te tutar vareko phučela, či le Jehovaskere svedki hine zajekh olenca, so dživen sar homoseksuala?

¹³ Naši mladí sú tak ako Daniel často v spoločnosti ľudí, ktorých Boh ani jeho normy vôbec nezaujímajú. A možno nemajú radi tých, ktorí Boha uctievajú. Niektorí dokonca našich mladých šikanujú a snažia sa ich prinútiť, aby sa prestali držať Božích zásad. Niečo také zažil mladý brat z Austrálie, ktorý sa volá Graeme. Keď chodil na strednú školu, učiteľka sa celej triedy opýtala, ako by reagovali, keby sa ich kamarát priznal, že je homosexuál. Povedala, že tí, ktorí by ho v tom podporili, sa majú postaviť na jednu stranu triedy a tí, ktorí nie, na druhú. Graeme hovorí: „Všetci spolužiaci okrem mňa a ešte jedného svedka sa postavili na tú stranu, ktorá by ho v tom podporila.“ To, čo nasledovalo, bolo veľkou skúškou jeho vernosti Jehovovi. Hovorí: „Až do konca hodiny sa nám všetci spolužiaci a dokonca aj učiteľka posmievali a urážali nás. Snažil som sa im pokojne a rozumne vysvetliť svoj biblický postoj, ale vôbec ma nepočúvali.“ Ako to Graeme celé vnímal? Hovorí: „Samozrejme, nebolo príjemné, keď na mňa takto útočili, ale bol som neuveriteľne šťastný, že som mohol obhajovať to, čomu verím, a zostať Jehovovi verný.“ c

14) So tuke pomožinela furt te ačhel verno le Jehovaske?

¹⁴ Podobne ako Daniel, čím viac budeš Jehovu milovať, tým viac budeš odhodlaný zostať mu verný. Jehovu budeš mať stále radšej, keď budeš spoznávať jeho vlastnosti. Môžeš sa napríklad zamerať na to, čo stvoril. (Rim. 1:20) Prečítaj si krátke články alebo si pozri videá z rubriky „Výsledok projektu?“ Môžeš si prečítať aj brožúry Bol život stvorený? a Pôvod života — päť otázok, ktoré si zaslúžia pozornosť. Esther, mladá sestra z Dánska, o týchto publikáciách hovorí: „Sú v nich úžasné argumenty. Nepíše sa v nich, čomu máte veriť. Iba vám predložia fakty a rozhodnutie nechajú na vás.“ Ben, ktorého sme už spomínali, hovorí: „Tie články a brožúry veľmi posilnili moju vieru. Presvedčil som sa, že život stvoril Boh.“ Keď si ich prečítaš, zrejme to budeš cítiť rovnako, ako sa o tom píše v Biblii: „Jehova, náš Bože, zaslúžiš si slávu, česť a moc, lebo ty si stvoril všetky veci.“ (Zjav. 4:11) d

15) So tuke mek pomožinela te el pašeder ko Jehovas sar leskero prjaťeľis?

¹⁵ Lásku k Jehovovi si prehĺbiš aj tým, že sa budeš snažiť čo najlepšie spoznať jeho Syna Ježiša. Urobila to tak aj mladá sestra Samira z Nemecka. Hovorí: „Jehovu som lepšie spoznala vďaka Ježišovi.“ Keď bola malá, nevedela pochopiť, že Jehova má pocity. Ale pri  Ježišovi s tým problém nemala. „Ježiša som mala rada, lebo bol priateľský a mal rád deti,“ dodáva. Čím viac toho vedela o Ježišovi, tým bližší vzťah mala aj k Jehovovi. Prečo? Hovorí: „Postupne som pochopila, že Ježiš dokonale napodobňuje svojho Otca. Sú si veľmi podobní. Uvedomila som si, že jeden z dôvodov, prečo Jehova poslal Ježiša na zem, bol práve ten, aby sme ho cez neho lepšie spoznali.“ (Ján 14:9) Ak chceš, aby bol Jehova tvojím blízkym priateľom, čo keby si si dal za cieľ dozvedieť sa čo najviac o Ježišovi? Vďaka tomu bude tvoja láska k Jehovovi ešte väčšia a budeš ešte viac odhodlaný zostať mu verný.

16) So amen ela olestar, te avaha verna le Jehovaske? (Žalm 18:25; Micheáš 6:8)

¹⁶ Verní ľudia mávajú s druhými blízke vzťahy a trvalé priateľstvá. (Rút 1:14–17) A keď sme verní Jehovovi, cítime aj vnútorný pokoj. Prečo? Lebo Jehova sľubuje, že voči vernému bude verný. (Prečítajte Žalm 18:25; Micheáša 6:8.) Len si to predstav, všemohúci Stvoriteľ chce byť tvojím blízkym priateľom! A toto priateľstvo nezničí žiadna skúška, žiadny odporca a dokonca ani smrť. (Dan. 12:13; Luk. 20:37, 38; Rim. 8:38, 39) Preto je veľmi dôležité, aby sme sa snažili byť ako Daniel a zostali Jehovovi verní.

17., 18) So aver pes dodžanas le Daňjelostar?

¹⁷ V tomto článku sme si rozobrali len dve Danielove vlastnosti. Ale od Daniela sa toho môžeme naučiť ešte oveľa viac. Napríklad Jehova mu dal niekoľko videní a snov a dal mu aj schopnosť ich vysvetliť. Mnohé z jeho proroctiev sa už splnili. Ďalšie sa ešte len splnia a ovplyvnia život každého človeka na zemi.

¹⁸ V nasledujúcom článku sa pozrieme na dve Danielove proroctvá. Keď im budeme rozumieť, budeme robiť dobré rozhodnutia, či už sme mladí, alebo starší. A posilnia našu odvahu a vernosť, aby sme boli pripravení na skúšky, ktoré sú pred nami.