1) Sar o manuš sikavel, hoj bajinel?

 KEĎ urobíme niečo zlé, je veľmi dôležité, aby sme to oľutovali. Podľa Biblie človek, ktorý sa kajá, cíti ľútosť, lebo si uvedomuje, že urobil niečo nesprávne. Prestane to robiť a je rozhodnutý, že to už nebude opakovať. (Pozri Slovník pojmov, heslo „pokánie“.)

2) Soske kampel te džanel, so oda hin te bajinel? (Nehemijaš 8:9–11)

² Každý človek musí rozumieť, čo znamená pokánie. Prečo? Lebo každý deň hrešíme. Po Adamovi a Eve sme zdedili hriech a smrť. (Rim. 3:23; 5:12) A nikto nie je výnimkou. Dokonca aj takí duchovní velikáni, ako bol apoštol Pavol, bojovali s hriechom. (Rim. 7:21–24) Znamená to, že by sme mali byť kvôli svojim hriechom stále nešťastní? Nie, lebo Jehova je milosrdný a chce, aby sme boli šťastní. Zamyslime sa nad situáciou Židov v Nehemiášových dňoch. (Prečítajte Nehemiáša 8:9–11.) Jehova nechcel, aby sa utápali v smútku pre to, čo v minulosti robili. Naopak, chcel, aby mu slúžili s radosťou. Vie, že pokánie vedie k šťastiu. A preto nám pomáha, aby sme tomu rozumeli. Keď sa zo svojich hriechov kajáme, môžeme si byť istí, že nám náš milosrdný Otec odpustí.

3) Pal soste adaďives vakeraha?

³ Poďme sa teraz bližšie pozrieť na to, čo znamená kajať sa. V tomto článku budeme hovoriť najprv o tom, čo Jehova učil o pokání Izraelitov. Potom sa pozrieme, ako pomáhal tým, čo zhrešili, aby sa kajali. A nakoniec si  rozoberieme, čo o pokání učil svojich nasledovníkov Ježiš.

SO O JEHOVAS SIKHĽARELAS LE IZRAELČANEN

4) So o Jehovas sikhľarelas le Izraelčanen?

⁴ Keď Jehova z Izraelitov vytvoril národ, uzavrel s nimi zmluvu. Sľúbil im, že ak budú dodržiavať jeho zákony, bude ich chrániť a žehnať. Uistil ich: „Tieto prikázania, ktoré ti dnes dávam, nie sú pre teba príliš ťažké ani nedosiahnuteľné.“ (5. Mojž. 30:11, 16) Ale varoval ich, že ak sa proti nemu vzbúria, napríklad tak, že začnú uctievať iných bohov, prestane ich žehnať a nebude sa im dariť. No ani v takom prípade nebolo všetko stratené. Mohli „sa vrátiť k Jehovovi, svojmu Bohu, a... počúvať jeho hlas“. (5. Mojž. 30:1–3, 17–20) Inými slovami, mohli sa kajať. Ak by to robili, Jehova by bol opäť s nimi a žehnal ich.

5) Soha o Jehovas sikavelas, hoj na omukhľa peskere ľudos? (2. Kraľov 17:13, 14)

⁵ Jehovov vyvolený ľud sa proti nemu opakovane búril. Okrem modlárstva robili aj iné hrozné veci. To im prinášalo samé problémy a trápenie. Ale Jehova sa im neobrátil chrbtom. Znovu a znovu za nimi posielal svojich prorokov, ktorí ich povzbudzovali, aby robili pokánie a vrátili sa k nemu. (Prečítajte 2. Kráľov 17:13, 14.)

6) Save lavenca o Jehovas sikavelas, so kampel te kerel, kaj leha te en pale lačhe? (Mek tuke dikh o obrazkos.)

⁶ Jehova často používal prorokov, aby svoj ľud varoval a naprával. Napríklad prostredníctvom Jeremiáša povedal: „Vráť sa, odpadlíčka Izrael... Nebudem sa na vás pozerať s hnevom, lebo som verný... Nebudem sa hnevať navždy. Len uznaj svoju vinu, že si sa vzbúrila proti Jehovovi.“ (Jer. 3:12, 13) Prostredníctvom Joela povedal: „Vráťte sa ku mne celým svojím srdcom.“ (Joel  2:12, 13) Cez Izaiáša vyhlásil: „Očistite sa, odstráňte mi spred očí svoje zlé skutky, prestaňte páchať zlo.“ (Iz. 1:16–19) A prostredníctvom Ezechiela povedal: „Myslíte si, že ma teší, keď zomrie niekto zlý?... Či by som nebol radšej, keby sa napravil a žil? Nemám radosť zo smrti žiadneho človeka... Preto sa obráťte a budete žiť.“ (Ezech. 18:23, 32) Jehova sa veľmi teší, keď vidí, že sa ľudia zo svojich hriechov kajajú. Prečo? Lebo chce, aby žili, a to navždy! Takže to nie je tak, že by iba nečinne čakal a začal im pomáhať, až keď sa zmenia. Uveďme si ďalšie príklady, ktoré to dokazujú.

7) Oleha, so zadžiďiľa o Ozejaš, kamľa o Jehovas le Izraelčanen vareso te sikhľarel. So ajso?

⁷ Pozrime sa, čo chcel Jehova naučiť svoj ľud na príklade Gomer, manželky proroka Ozeáša. Podviedla ho a potom ho kvôli inému mužovi opustila. Bola už stratený prípad? Jehova, ktorý dokáže čítať v srdci, Ozeášovi povedal: „Znova miluj ženu, ktorá má milenca a je ti neverná, tak ako Jehova miluje svoj ľud Izrael, i keď sa obracajú k iným bohom.“ (Oz. 3:1; Prísl. 16:2) Všimni si, že Ozeášova manželka ešte stále vážne hrešila. Napriek tomu Jehova povedal Ozeášovi, aby jej odpustil a prijal ju späť. a Na tomto príklade chcel Jehova ukázať svojmu ľudu, ako ich vníma. Aj keď robili hrozné veci, stále ich mal rád. Posielal za nimi svojich prorokov, aby im pomohol robiť pokánie a zmeniť sa. Z toho vidno, že Jehova, ktorý „skúma srdce“, sa snaží priviesť k pokániu aj takého človeka, ktorý je stále zapletený do vážneho hriechu. (Prísl. 17:3) Pozrime sa na to bližšie.

SO O JEHOVAS KERELAS, KAJ O MANUŠA TE BAJINEN

8) So o Jehovas kerelas, kaj o Kajin te bajinel oda nalačho, so kerelas? (1. Mojžišovo 4:3–7) (Mek tuke dikh o obrazkos.)

⁸ Kain bol prvorodený syn Adama a Evy. Po svojich rodičoch zdedil sklon k hriechu. Okrem toho sa o ňom v Biblii píše, že „jeho skutky boli zlé“. (1. Jána 3:12) Možno preto Jehova „Kaina a jeho obeť neprijal“. Namiesto toho, aby sa Kain zmenil, „veľmi sa rozhneval a bol zachmúrený“. Čo potom Jehova urobil? Porozprával sa s ním. (Prečítajte 1. Mojžišovu 4:3–7.) Hovoril s ním láskavo a povedal mu, že ak bude robiť, čo je dobré, budú mať opäť dobrý vzťah. Ale zároveň ho varoval, že ak hnev neovládne, skončí sa to zle. Škoda, že sa Kain vybral tou druhou cestou. Aj keď ho Jehova chcel priviesť k pokániu, nedal si poradiť. Povedal si preto Jehova, že už nebude nikomu takto pomáhať? Jasné, že nie!

9) Sar o Jehovas pomožinelas le Davidoske, kaj te chudel te bajinel?

⁹ Jehova veľmi miloval kráľa Dávida. Povedal o ňom, že je to „muž príjemný jeho srdcu“. (Sk. 13:22) Ale Dávid sa dopustil vážnych hriechov, ako sú cudzoložstvo a vražda. Podľa Mojžišovho Zákona si za to zaslúžil smrť. (3. Mojž. 20:10; 4. Mojž. 35:31) Ale Jehova do toho zasiahol. b Poslal za ním  proroka Nátana, hoci vtedy ešte Dávid neprejavil ani štipku ľútosti. Porozprával mu príbeh, ktorý na Dávida veľmi zapôsobil. Dávid si uvedomil, že Jehovovi veľmi ublížil, a začal sa kajať. (2. Sam. 12:1–14) Zo žalmu, v ktorom si vylial srdce, vidno, ako veľmi mu bolo ľúto, čo urobil. (Žalm 51, nadpis) Tento žalm už utešil mnohých, ktorí zhrešili, a podnietil ich k pokániu. Nie sme preto Jehovovi vďační, že pomohol svojmu milovanému služobníkovi Dávidovi, aby sa kajal?

10) So kamas te kerel, te džanas, hoj o Jehovas džanel te užarel a jilestar odmukhel?

¹⁰ Jehova hriech nenávidí a nad žiadnym neprižmuruje oči. (Žalm 5:4, 5) Ale vie, že všetci sme hriešni, a tak nám z lásky pomáha proti hriechu bojovať. Vždy sa snaží pomôcť aj tým najväčším hriešnikom, aby sa kajali a mali s ním blízky vzťah. Nie je to úžasné? Keď uvažujeme o tom, aký je Jehova trpezlivý a ako nám odpúšťa, chceme mu zostať verní, a keď zhrešíme, rýchlo robiť pokánie. Teraz sa pozrieme na to, čo o pokání učil svojich nasledovníkov Ježiš.

SO SIKHĽILE LE JEŽIŠOSKERE UČEŇIKA PAL ODA, SO ODA HIN TE BAJINEL

11, 12) So o Ježiš sikhľarelas avren pal oda, sar o Jehovas džanel te odmukhel? (Dikh obrazkos pre angluňi sera.)

¹¹ V prvom storočí n. l. sa mal na scéne objaviť Mesiáš. Ako sme spomenuli v predchádzajúcom článku, Jehova poveril Jána Krstiteľa a Ježiša Krista, aby ľuďom hovorili, aké dôležité je pokánie. (Mat. 3:1, 2; 4:17)

¹² Ježiš počas svojej služby na zemi ľudí učil, že jeho Otec túži odpustiť tým, ktorí zhrešili. Krásne to vyzdvihol v podobenstve o márnotratnom synovi. Tento mladý muž sa rozhodol, že odíde z domu a bude si užívať neviazaný život. No potom „sa spamätal“ a vydal sa na cestu domov. Čo na to jeho otec? Ježiš povedal, že „otec ho už z diaľky uvidel a prišlo mu ho ľúto. Utekal k nemu, padol mu okolo krku a nežne ho pobozkal.“ Tento mladý muž chcel otca  poprosiť, či by nemohol byť jeho sluhom. Ale jeho otec ho stále bral ako svojho syna a prijal ho späť do rodiny. Povedal: „Tento môj syn... bol stratený, ale našiel sa.“ (Luk. 15:11–32) Predtým ako Ježiš prišiel na zem, určite veľakrát videl, ako jeho Otec súcitne odpustil tým, ktorí sa kajali. Nechytá ťa za srdce, ako Ježiš v tomto dojímavom príbehu vykreslil nášho milosrdného Otca Jehovu?

13, 14) (a) So o Peter achaľiľa pre peskeri cipa? (b) So o Peter paľis sikhľarelas avren? (Mek tuke dikh o obrazkos.)

¹³ O pokání a odpustení sa od Ježiša veľa naučil apoštol Peter. Často potreboval, aby mu Ježiš odpustil, a on to rád urobil. Napríklad keď trikrát poprel, že Ježiša pozná, bol z toho zdrvený. (Mat. 26:34, 35, 69–75) Ale Ježiš sa mu po svojom vzkriesení zjavil, a to zrejme vtedy, keď bol sám. (Luk. 24:33, 34; 1. Kor. 15:3–5) Vedel, že Petrovi je veľmi ľúto, čo urobil, a chcel ho uistiť, že mu odpustil.

¹⁴ Peter na vlastnej koži zažil, aký je to pocit, keď sa človek kajá a potom mu ten druhý odpustí. A tak o tom mohol učiť druhých. Krátko po sviatku Letníc prehovoril k zástupu neveriacich Židov a povedal im, že majú na svedomí smrť Mesiáša. Ale potom ich láskavo povzbudil: „Robte pokánie a obráťte sa, aby boli vaše hriechy zotreté, aby prišli časy osvieženia od Jehovu.“ (Sk. 3:14, 15, 17, 19) Vysvetlil im, že keď sa niekto kajá, mal by sa obrátiť. To znamená, že by mal zmeniť svoje nesprávne uvažovanie, prestať robiť zlé veci a začať robiť to, čo sa páči Bohu. Hovoril tiež, že Jehova ich hriechy zotrie, akoby sa nikdy nestali. A po mnohých rokoch kresťanov uistil: „Jehova... je  k vám trpezlivý, lebo nechce, aby bol niekto zničený, ale chce, aby všetci dospeli k pokániu.“ (2. Petra 3:9) Je to úžasný pocit, že Jehova nám rád odpustí hriechy, dokonca aj tie vážne!

15, 16) (a) So o Pavol sikhľiľa pal o Jehovas the Ježiš? (1. Timotejoske 1:12–15) (b) Pal soste vakeraha aver kurko?

¹⁵ Len málokto sa musel tak kajať ako Saul z Tarzu. Veľmi potreboval, aby mu Boh odpustil, pretože kruto prenasledoval Ježišových milovaných nasledovníkov. Väčšina z nich ho považovala za beznádejný prípad. Ale vzkriesený Ježiš si to o ňom ani zďaleka nemyslel. Spolu so svojím Otcom videli, aké má pekné vlastnosti. A preto Ježiš povedal: „Jeho som si vybral.“ (Sk. 9:15) Dokonca urobil zázrak, aby Saula priviedol k pokániu. (Sk. 7:58–8:3; 9:1–9, 17–20) Saul sa kajal a stal sa kresťanom. Neskôr, keď už bol známy ako apoštol Pavol, často hovoril, aký je vďačný, že mu Jehova a Ježiš prejavili milosrdenstvo. (Prečítajte 1. Timotejovi 1:12–15.) Bratom a sestrám povedal: „Boh [vás] vo svojej láskavosti chce priviesť k pokániu.“ (Rim. 2:4)

¹⁶ Raz sa Pavol dopočul o škandalóznom prípade, ktorý súvisel s nemravnosťou v korintskom zbore. Z toho, ako to riešil, sa učíme, s akou láskou Jehova svojich služobníkov napráva a akú dôležitú úlohu v tom hrá milosrdenstvo. A v tom si z neho chceme brať príklad. V ďalšom článku sa o tomto prípade z Korintu dozvieme viac.