ŠTUDIJNO ČLANKOS 31
GIĽI 12 O Jehovas – užasno Del
So o Jehovas kerďa, kaj upral amende te na el binos
„Sem o Del avka rado dikhelas o svetos, hoj diňa peskere jekhore Čhas.“ (JAN 3:16)
HLAVNÁ MYŠLIENKA
Čo Jehova urobil, aby nám pomohol proti hriechu bojovať a aby sme mohli žiť večne a bez hriechu.
1, 2) (a) So oda hin o binos a ko amenge pomožinela upral leste te vihrajinel? (Mek tuke dikh „Vysvetlenie výrazu“.) (b) Pal soste vakeraha adaďives? (c) So peske rozkidaha andro aver kurke? (Mek tuke dikh „Milý čitateľ“ pre sera 32. Mek tuke dikh „Poznámka pre čitateľov“.)
CHCEL by si vedieť, ako veľmi ťa má Jehova rád? Ako to môžeš zistiť? Preštuduj si napríklad, čo urobil, aby ťa zbavil hriechu a smrti. Hriech a je strašný nepriateľ, s ktorým si sami nevieme poradiť. Hrešíme každý deň a kvôli hriechu zomierame. (Rim. 5:12) Ale je tu dobrá správa. S Jehovovou pomocou nad ním môžeme zvíťaziť. A toto víťazstvo je absolútne isté!
2 Jehova ľuďom pomáha bojovať proti hriechu už asi 6 000 rokov. Prečo? Pretože nás miluje. Ľudí miluje už od chvíle, keď ich stvoril, a tak robí všetko pre to, aby nám v tomto boji pomohol. Vie, že hriech vedie k smrti, ale nechce, aby sme zomierali. Chce, aby sme žili večne. (Rim. 6:23) Aby si aj ty žil večne! V tomto článku si rozoberieme tieto tri otázky: (1) Akú nádej dal Jehova hriešnym ľuďom? (2) Čo robili nedokonalí ľudia v biblických časoch, aby mali Jehovovu priazeň? (3) Čo urobil Ježiš, aby oslobodil ľudí od hriechu a smrti?
LAČHIPEN LE JEHOVASTAR PREDAL O BINOŠNA MANUŠA
3) So savoro ľidžalas ke oda, hoj o Adam la Evaha kerde binos?
3 Keď Jehova stvoril prvého muža a ženu, chcel, aby boli šťastní. Dal im nádherný domov, dar manželstva a zaujímavú prácu. Mali naplniť zem svojimi potomkami a spraviť z nej raj, akým bola záhrada Eden. Dal im len jeden jednoduchý zákaz. A varoval ich, že keď sa rozhodnú neposlúchnuť ho, zomrú. No vieme, čo sa stalo. Na scéne sa objavil zlý anjel, ktorý nemiloval Boha ani ich, a snažil sa ich naviesť na to, aby tento zákaz porušili. Žiaľ, podarilo sa mu to. Adam a Eva prestali dôverovať svojmu milujúcemu Otcovi a zhrešili. To, pred čím ich varoval, sa splnilo. Po zvyšok svojho života museli za to, čo urobili, niesť následky. Začali starnúť a nakoniec zomreli. (1. Mojž. 1:28, 29; 2:8, 9, 16–18; 3:1–6, 17–19, 24; 5:5)
4) (a) Soske o Jehovas našťi avri ačhel o binos? (b) Soske o Jehovas amenge pomožinel te marel pes le binoha? (Rimanenge 8:20, 21)
4 Jehova dal tento smutný príbeh zapísať do Biblie, aby sme pochopili niečo dôležité – prečo tak veľmi nenávidí hriech. Hriech nás od neho oddeľuje a vedie k smrti. (Iz. 59:2) A to je dôvod, prečo Satan, ktorý všetky tie problémy spôsobil, hriech miluje a navádza naň všetkých ľudí. Možno si myslel, že v záhrade Eden dosiahol veľké víťazstvo. Ale nepočítal s tým, ako veľmi Jehova miluje ľudí. Boh svoj zámer s potomkami Adama a Evy nezmenil. Z lásky k ľuďom im hneď dal nádej. (Prečítajte Rimanom 8:20, 21.) Vedel, že niektorí ľudia ho budú milovať a poslúchať. Náš Otec a Stvoriteľ našiel spôsob, ako nás od hriechu oslobodiť a ako sa môžeme stať jeho priateľmi. Čo pre to urobil?
5) Sar o Jehovas sikaďa, hoj o manuša šaj pale chuden o dživipen pro furt? (1. Mojžišovo 3:15)
5 Prečítajte 1. Mojžišovu 3:15. Prvý záblesk nádeje sa objavil, keď Jehova vyniesol nad Satanom rozsudok. Predpovedal, že kľúčovú úlohu pri záchrane ľudí zohrá „potomstvo“. Toto potomstvo nakoniec Satana zničí a napraví všetko zlo, ktoré spôsobil v Edene. (1. Jána 3:8) Ale ešte predtým mal Satan prvotnú časť tohto potomstva zraniť, čo znamenalo, že tento potomok zomrie. Jehovovi to malo spôsobiť obrovskú bolesť. Ale bol ochotný to zniesť, lebo vďaka tomu mohli byť ľudia oslobodení od hriechu a smrti.
SO MUŠINDE TE KEREL O MANUŠA, SAVE DŽIVENAS ČIRLA, KAJ TE EN LAČHE LE JEHOVAHA
6) So kerenas o Abel, o Noe the aver verna manuša, kaj te en lačhe le Jehovaha?
6 Počas nasledujúcich stáročí Jehova postupne objasňoval, ako sa môžu hriešni ľudia stať jeho priateľmi. Prvý človek, ktorý po vzbure v Edene uveril v Jehovu, bol Ábel, druhý syn Adama a Evy. Keďže Jehovu miloval, chcel mu robiť radosť a byť jeho priateľom. A tak mu priniesol obeť. Bol pastierom, takže vzal zo svojho stáda niekoľko jahniat, zabil ich a obetoval Jehovovi. Ako to Jehova vnímal? „Priaznivo prijal Ábela a jeho obeť.“ (1. Mojž. 4:4) Podobne prijal aj obete iných ľudí, ktorí ho milovali a dôverovali mu, ako bol napríklad Noe. (1. Mojž. 8:20, 21) Tým, že takéto obete prijal, ukázal, že nedokonalí ľudia môžu získať jeho priazeň a stať sa jeho priateľmi. b
7) So sikhľuvas pal o Jehovas olestar, hoj o Abraham kamľa te murdarel peskere čhas?
7 Jedným z Božích služobníkov, ktorí mali výnimočnú vieru, bol Abrahám. Jehova od neho chcel, aby urobil niečo mimoriadne ťažké. Mal obetovať svojho vlastného syna Izáka. Nič preňho nemohlo byť bolestivejšie. No napriek tomu bol ochotný to spraviť. V poslednej chvíli ho však Jehova zastavil. Tento príklad mal všetkých Božích služobníkov naučiť niečo dôležité. Čo také? Jehova bude ochotný obetovať svojho milovaného Syna. Tak veľmi mu na ľuďoch záleží! (1. Mojž. 22:1–18)
8) Pre soste sikavenas o obeťi, save denas o Izraelčana? (3. Mojžišovo 4:27–29; 17:11)
8 O niekoľko storočí dal Jehova Izraelitom Zákon, podľa ktorého mali prinášať obete, aby im mohli byť odpustené hriechy. (Prečítajte 3. Mojžišovu 4:27–29; 17:11.) Tieto obete poukazovali na inú, lepšiu obeť, ktorá mala ľudí zbaviť hriechu úplne. Boh viedol svojich prorokov, aby vysvetlili, že sľúbený potomok bude trpieť a zomrie. Mal byť zabitý ako obetný baránok. (Iz. 53:1–12) Nakoniec sa ukázalo, že to je jeho milovaný Syn. Takže Jehova sľúbil, že obetuje svojho najdrahšieho Syna, aby zachránil ľudí od hriechu a smrti. Nie je úžasné, čo Jehova pre všetkých, teda aj pre teba, urobil?
SAR O JEŽIŠ IĽA AVRI LE MANUŠEN ANDAL O BINOS
9) So phenďa o Jan Krsťiťeľ pal o Ježiš? (Hebrejenge 9:22; 10:1–4, 12)
9 Keď v prvom storočí n. l. Boží služobník Ján Krstiteľ uvidel Ježiša Nazaretského, povedal: „Pozrite, Boží Baránok, ktorý zbavuje svet hriechu!“ (Ján 1:29) Týmito slovami objasnil, že tým sľúbeným potomkom je Ježiš. Práve on dá za ľudí svoj život, aby mohli úplne zvíťaziť nad hriechom. Zrazu bola ich nádej taká pevná ako nikdy predtým. (Prečítajte Hebrejom 9:22; 10:1–4, 12.)
10) Soha o Ježiš sikaďa, hoj „avľa te vičinel le binošnen“?
10 Ježiš sa zameriaval zvlášť na tých, ktorí mali zlú povesť a trápilo ich, akí sú hriešni. Pomáhal im a pozýval ich, aby sa stali jeho nasledovníkmi. Vedel, že práve hriech je koreňom všetkých ľudských problémov. Povedal: „Zdraví nepotrebujú lekára, ale chorí.“ A dodal: „Neprišiel som povolať spravodlivých, ale hriešnikov.“ (Mat. 9:12, 13) A presne tak to aj robil. S láskou odpustil hriechy žene, ktorá mu umývala nohy svojimi slzami. (Luk. 7:37–50) Samaritánke pri studni povedal dôležité pravdy, hoci vedel, že žije nemravne. (Ján 4:7, 17–19, 25, 26) Vďaka moci od Boha si dokázal poradiť dokonca aj s tým, k čomu každý hriech nakoniec vedie – so smrťou. Ako? Tak, že ľudí kriesil – mužov aj ženy, deti aj dospelých. (Mat. 11:5)
11) Soske o binošna pes ciťinenas lačhes paš o Ježiš?
11 Neprekvapuje nás, že dokonca aj ľudí, ktorí robili naozaj zlé veci, to k Ježišovi priťahovalo. Chápal ich a bol empatický, a preto nemali problém za ním prísť. (Luk. 15:1, 2) Za to, že v neho veria, ich chválil a bol k nim láskavý. (Luk. 19:1–10) Svojimi slovami aj skutkami dával najavo, že jeho súcitný a milosrdný Otec ľudí miluje a chce im pomôcť, aby nad hriechom zvíťazili. A on bol milosrdný presne ako jeho Otec. (Ján 14:9) Takýmto hriešnikom pomáhal, aby sa chceli zmeniť a nasledovali ho. (Luk. 5:27, 28)
12) So o Ježiš phenďa pal peskero meriben andro Jan 12:32?
12 Ježiš vedel, čo ho čaká. Viackrát svojim učeníkom povedal, že bude zradený a pribitý na kôl. (Mat. 17:22; 20:18, 19) Vedel, že svojou obeťou zbaví svet hriechu, tak ako to povedal Ján Krstiteľ a predpovedali proroci. Ježiš tiež povedal, že po svojej smrti „pritiahne k sebe ľudí každého druhu“. (Ján 12:32) Hriešni ľudia mohli získať Božiu priazeň tak, že uverili v Ježiša a poslúchali ho. Potom mohli byť konečne „oslobodení od hriechu“. (Rim. 6:14, 18, 22; Ján 8:32) Preto bol Ježiš odvážny a ochotne podstúpil takú bolestivú smrť. (Ján 10:17, 18)
13) (a) So peske o Ježiš zadžiďiľa anglo meriben? (Dikh o obrazkos.) (b) So amenge sikavel le Ježišoskero meriben pal o Jehovas?
13 Ježiša zradili, zatkli, urážali, ohovárali, odsúdili a dokonca mučili. Potom ho vojaci odviedli na miesto popravy a pribili na kôl. Keď verne znášal všetko to utrpenie, niekto iný trpel ešte viac. Bol to Jehova. Aj keď má neobmedzenú moc, ovládal sa, aby nezasiahol. Prečo? Čo mohlo milujúceho Otca motivovať, aby sa tak rozhodol? Jedným slovom, láska. Ježiš povedal: „Tak veľmi Boh miloval svet, že dal svojho jediného Syna, aby nikto, kto v neho prejavuje vieru, nezahynul, ale mal večný život.“ (Ján 3:16)
Keď Jehova dovolil, aby jeho Syn zomrel, vďaka čomu nás oslobodil od hriechu a smrti, prežíval neopísateľnú bolesť (Pozri 13. odsek.)
14) So sikavel oda, hoj o Ježiš diňa peskero dživipen?
14 Ježišova obeť je najväčším dôkazom toho, ako veľmi Jehova miluje potomkov Adama a Evy. Dokazuje, ako veľmi miluje aj teba. Urobil všetko pre to, aby ťa od hriechu a smrti oslobodil. Kvôli tomu bol ochotný zniesť tú najväčšiu bolesť, akú si len vieme predstaviť. (1. Jána 4:9, 10) A tak si buďme istí, že každému z nás chce pomôcť s hriechom bojovať a zvíťaziť nad ním!
15) So te kerel, mi el amen chasna olestar, hoj o Ježiš muľa?
15 Jehova nám dal naozaj obrovský dar – výkupné, ktoré zaplatil jeho jediný Syn. Vďaka tomu nám môže odpúšťať hriechy. Ale nejde to len tak. Musíme pre to niečo urobiť. Čo to je? Ján Krstiteľ a potom aj Ježiš Kristus povedali: „Robte pokánie, lebo sa priblížilo nebeské Kráľovstvo.“ (Mat. 3:1, 2; 4:17) Takže na to, aby sme s hriechom dokázali bojovať a byť Jehovovými priateľmi, je potrebné pokánie. Ale čo presne znamená robiť pokánie a ako nám to pomáha mať s Jehovom blízky vzťah, aj keď sme hriešni? Odpoveď sa dozvieme v ďalšom článku.
GIĽI 18 Paľikeras vaš le Ježišoskeri obeť
a VYSVETLENIE VÝRAZU: V Biblii sa slovo „hriech“ môže vzťahovať na to, keď robíme, čo sa Jehovovi nepáči, alebo keď nerobíme, čo sa mu páči. Okrem toho sa môže vzťahovať aj na našu nedokonalosť, čiže hriešnosť, ktorú sme zdedili po Adamovi. Tento zdedený hriech je príčinou toho, prečo zomierame.
