1) Soske paťalas o Abraham, hoj leske uľola o čhavo?

 JEHOVA svojmu priateľovi Abrahámovi sľúbil, že prostredníctvom jeho potomstva budú požehnané všetky národy zeme. (1. Mojž. 15:5; 22:18) Keďže Abrahám mal silnú vieru, bol úplne presvedčený, že sa to splní. No ani keď už mal 100 rokov a jeho manželka 90, stále nemal syna. (1. Mojž. 21:1–7) Napriek tomu „dúfal a veril, že sa stane otcom mnohých národov, tak ako bolo povedané“. (Rim. 4:18) My vieme, že Jehovov sľub, ktorý dal Abrahámovi, sa nakoniec splnil. Narodil sa mu syn, po ktorom tak dlho túžil, Izák. Prečo si bol Abrahám taký istý, že sľub, ktorý mu dal Jehova, sa splní?

2) Soske peske sas o Abraham isto, hoj o Jehovas doľikerela peskero lav?

² Abrahám bol „pevne presvedčený, že to, čo Boh sľúbil, dokáže aj splniť“, pretože mal s ním blízky vzťah. (Rim. 4:21) Mal Jehovovu priazeň a Jehova ho za jeho vieru považoval za spravodlivého. (Jak. 2:23) Ako vyplýva z Rimanom 4:18, Abrahámova viera súvisela s nádejou. Teraz sa pozrime, čo o nádeji Pavol napísal v 5. kapitole Rimanom.

3) So o Pavol višvetľinďa pal e naďej?

³ Pavol tu vysvetľuje, prečo si môžeme byť istí, že naša „nádej nevedie ku sklamaniu“. (Rim. 5:5)  Pomáha nám tiež pochopiť, ako môže byť naša nádej ešte pevnejšia. To, ako sa to deje, opísal v Rimanom 5:1–5. Keď si budeme tieto slová rozoberať, premýšľaj o tom, ako tvoja nádej časom rástla. Rozoberieme si aj to, čo môžeme robiť, aby bola naša nádej ešte silnejšia, ako je teraz. Ale najprv sa pozrieme na úžasnú nádej, o ktorej Pavol povedal, že nevedie ku sklamaniu.

4) So o Pavol pisinel andro Rimanenge 5:1, 2?

⁴ Prečítajte Rimanom 5:1, 2. Pavol tieto slová napísal kresťanom v Ríme. Títo bratia a sestry spoznali Jehovu a Ježiša, uverili v nich a stali sa kresťanmi. Boh ich preto „[vyhlásil] za spravodlivých na základe viery“ a pomazal ich svätým duchom. Získali tak úžasnú a istú nádej.

5) Savi naďej hin le pomazane kresťanen?

⁵ Pavol neskôr vo svojom liste Efezanom napísal pomazaným kresťanom, že ich nádej súvisí s „dedičstvom pre svätých“. (Ef. 1:18) V liste Kolosanom poukázal na to, kde svoju odmenu dostanú. Napísal im, že ich nádej sa naplní v nebesiach. (Kol. 1:4, 5) Pomazaní kresťania teda majú nádej, že budú vzkriesení k večnému životu v nebi, kde budú vládnuť spolu s Kristom. (1. Tes. 4:13–17; Zjav. 20:6)

6) So phenďa pal peskeri naďej jekh pomazano phral?

⁶ Pomazaní kresťania si svoju nádej veľmi cenia. Jeden z nich bol brat Frederick Franz, ktorý celé desaťročia verne slúžil Jehovovi. V roku 1991 povedal: „Naša nádej je niečo isté a splní sa každému zostávajúcemu zo 144 000 členov malého stáda v miere presahujúcej všetko, čo si len vieme  predstaviť.“ A dodal: „Neprestali sme si uvedomovať hodnotu tejto nádeje... Ceníme si ju tým viac, čím dlhšie na ňu čakáme. Je to niečo hodné čakania, aj keby si to vyžadovalo milión rokov. Cením si našu nádej viac ako kedykoľvek predtým.“

7, 8) Savi naďej hin buterdženen le Jehovaskere svedkendar? (Rimanenge 8:20, 21)

⁷ Väčšina tých, ktorí dnes slúžia Jehovovi, má inú nádej. Je to tá istá nádej, ktorú mal aj Abrahám – že budú žiť večne na zemi pod vládou Božieho Kráľovstva. (Hebr. 11:8–10, 13) Pavol napísal, čo čaká tých, ktorí majú túto nádej. (Prečítajte Rimanom 8:20, 21.) Čo ťa najviac chytilo za srdce, keď si prvýkrát počul o tom, čo Boh sľubuje do budúcnosti? To, že raz budeš dokonalý a už nebudeš hriešny? Alebo to, že sa raz budeš môcť stretnúť so svojimi blízkymi, ktorí zomreli? Vďaka nádeji z Biblie si sa mohol tešiť na veľa nádherných vecí.

⁸ Z našej krásnej nádeje máme obrovskú radosť, či už je to nádej na večný život v nebi, alebo na zemi. A táto naša nádej môže byť ešte istejšia. Ako? Pozrime sa, čo o tom apoštol Pavol ďalej napísal. Vďaka tomu si budeme ešte istejší, že to, v čo dúfame, sa určite splní.

9, 10) So o kresťana šaj užaren avka sar o Pavol? (Rimanenge 5:3) (Dikh the obrazki.)

⁹ Prečítajte Rimanom 5:3. Všimni si, že k silnejšej nádeji môže viesť utrpenie alebo ťažkosti. To ťa možno prekvapí. No v Biblii sa píše, že všetci Kristovi nasledovníci budú zažívať problémy. Zažil to aj Pavol. Kresťanom v Tesalonike napísal: „Ešte keď sme boli s vami, predpovedali sme, že  nás čakajú ťažkosti, a tie aj prišli, ako viete.“ (1. Tes. 3:4) A Korinťanom napísal: „Chceme, bratia, aby ste vedeli, čím sme si prešli... Už sme strácali nádej, že to prežijeme.“ (2. Kor. 1:8; 11:23–27)

¹⁰ Aj dnes môžu kresťania očakávať, že sa stretnú s rôznymi ťažkosťami. (2. Tim. 3:12) A čo ty? Zažívaš nejaké problémy po tom, ako si spoznal pravdu? Vysmievajú sa ti tvoji priatelia a príbuzní? Alebo sa k tebe dokonca správajú nepriateľsky? Máš to ťažké v práci preto, že chceš byť vo všetkom poctivý? (Hebr. 13:18) Robia ti problémy úrady alebo vláda kvôli tomu, že zvestuješ dobrú správu? Bez ohľadu na to, aké ťažkosti máme, Pavol hovorí, že by sme sa mali radovať. Prečo?

11) Soske mušinas te kamel te ľikerel avri andro chočsave skuški?

¹¹ Keď zažívame ťažkosti, môžeme sa tešiť z toho, že nám to pomáha rozvíjať si jednu dôležitú vlastnosť. V Rimanom 5:3 sa píše, že „utrpenie vedie k vytrvalosti“. Ako sme už hovorili, všetci kresťania budú zažívať ťažkosti. A tak musíme byť rozhodnutí vytrvať v akýchkoľvek skúškach. Iba tak uvidíme, ako sa to, v čo dúfame, stane skutočnosťou. Nechceme byť ako tí, ktorých mal Ježiš na mysli, keď hovoril o semenách, ktoré padli na skalnatú pôdu. Títo ľudia spočiatku s radosťou prijali slovo o Kráľovstve, ale neskôr, keď prišli „ťažkosti a prenasledovanie“, stratili vieru. (Mat. 13:5, 6, 20, 21) Samozrejme, keď zažívame ťažkosti alebo prenasledovanie, nie je to ľahké ani príjemné. Ale keď napriek tomu vytrvávame, môžeme veľa získať. V akom zmysle?

12) So amenge anel oda, te ľikeras avri andro skuški?

¹² Učeník Jakub uviedol, čo vytrvalosť prináša. Napísal: „Nech vytrvalosť splní svoj účel, aby ste boli úplní, v každom ohľade zdraví a nič vám nechýbalo.“ (Jak. 1:2–4) Jakub tu o vytrvalosti píše tak, akoby mala nejakú úlohu. Čo ňou je? Môže ti pomôcť byť trpezlivejší, mať väčšiu vieru a viac sa spoliehať na Boha. A to nie je všetko. Vďaka vytrvalosti môžeš získať ešte niečo veľmi dôležité.

13, 14) Ke soste ľidžal oda, hoj ľikeras avri u sar oda džal la naďejaha? (Rimanenge 5:4)

¹³ Prečítajte Rimanom 5:4. Pavol napísal, že vytrvalosť vedie „k Božiemu schváleniu“. Jehova má radosť, keď vytrvávaš v skúškach. To neznamená, že sa teší z toho, keď zažívaš nejaké ťažkosti. Teší sa z toho, že mu napriek tomu ďalej verne slúžiš. Nie je povzbudzujúce vedieť, že keď vytrvávame v skúškach, Jehova má z toho radosť? (Žalm 5:12)

¹⁴ Keďže Abrahám verne vytrval v skúškach, mal Božie schválenie. Bol Jehovovým priateľom a Jehova ho považoval za spravodlivého. (1. Mojž. 15:6; Rim. 4:13, 22) To isté môže platiť aj o nás. To, či z nás má Jehova radosť, nezávisí od toho, koľko toho preňho robíme alebo aké máme úlohy v jeho organizácii. Podstatné je preňho to, či mu verne slúžime. A verný  môže zostať každý z nás, bez ohľadu na to, koľko máme rokov a aké máme okolnosti alebo schopnosti. Zažívaš práve teraz nejaké ťažkosti a napriek tomu verne vytrvávaš? Ak áno, mysli na to, že Jehovovi tým robíš radosť. Tvoja nádej bude vďaka tomu ešte istejšia.

15) Pal soste pisinel o Pavol andro Rimanenge 5:4, 5 u soske amenge šaj aven andre goďi varesave otazki?

¹⁵ Ako Pavol vysvetlil, Jehova z nás má radosť, keď vytrvávame v skúškach. Všimnime si, čo povedal ďalej: „Božie schválenie vedie k nádeji a nádej nevedie ku sklamaniu.“ (Rim. 5:4, 5) To môže vyvolávať otázky. Prečo? Pretože už predtým, v Rimanom 5:2, Pavol spomenul, že kresťania v Ríme mali nádej, „nádej, že [získajú] Božiu slávu“. Preto sa niekto môže spýtať: Ak kresťania už nádej mali, prečo ju Pavol vo 4. verši spomína po Božom schválení?

16) Sar šaj amari naďej zoraľol? (Dikh the obrazki.)

¹⁶ Pavlove slová lepšie pochopíme, keď si uvedomíme, že nádej sa môže časom upevňovať. Zrejme to tak bolo aj u teba. Spomínaš si, ako si prvýkrát počul o úžasnej nádeji, že raz budeme môcť žiť večne v raji na zemi? Tá myšlienka sa ti páčila, ale možno bolo pre teba ťažké tomu uveriť. Ale keď si neskôr spoznal Jehovu a sľuby, ktoré nám dáva, bol si si istejší, že sa raz stanú skutočnosťou.

17) Sar tiri naďej dureder zoraľolas pal o boľipen?

¹⁷ Po krste si ďalej spoznával Jehovu a mal si k nemu ešte bližší vzťah. Vďaka tomu si si bol ešte istejší, že to, v čo dúfaš, sa splní. (Hebr. 5:13–6:1) Zrejme si zažil to, o čom sa píše v Rimanom 5:2–4. Keď prišli nejaké ťažkosti,  verne si vytrvával. Cítil si, že máš Božie schválenie a že Jehova má z teba radosť. Vďaka tomu si ešte viac presvedčený, že uvidíš, ako Jehova splní svoje sľuby. Tvoja nádej je pevnejšia, ako bola na začiatku. Je pre teba oveľa skutočnejšia a ešte viac si ju ceníš. Ovplyvňuje každú oblasť tvojho života, to, ako sa správaš k svojej rodine, ako sa rozhoduješ a ako využívaš čas.

18) Savo lav amen del o Jehovas?

¹⁸ Apoštol Pavol sa v súvislosti s nádejou zmienil ešte o niečom veľmi dôležitom. Uisťuje nás, že to, v čo dúfame, sa určite splní. Prečo si tým môžeme byť istí? Lebo ako Pavol napísal, zaručuje to sám Jehova: „Nádej nevedie ku sklamaniu, lebo prostredníctvom svätého ducha, ktorého sme dostali, nás Boh uisťuje o svojej láske.“ (Rim. 5:5) Teda svojou nádejou si môžeš byť úplne istý.

19) Andre soste šaj čačeste paťas?

¹⁹ Premýšľaj o sľube, ktorý dal Jehova Abrahámovi. Abrahám získal Božiu priazeň a Jehova ho nazval svojím priateľom. To, v čo dúfal, sa splnilo. V Biblii sa píše: „Pretože bol Abrahám trpezlivý, dostal tento sľub.“ (Hebr. 6:15; 11:9, 18; Rim. 4:20–22) Určite nebol sklamaný. Aj ty si môžeš byť istý, že keď zostaneš verný, tvoja nádej sa stane skutočnosťou. Môžeme mať veľkú radosť, lebo všetko, v čo dúfame, sa určite splní! Nebudeme sklamaní. (Rim. 12:12) Pavol napísal: „Nech vás Boh, ktorý dáva nádej, naplní úplnou radosťou a pokojom, lebo mu dôverujete. Tak sa mocou svätého ducha ešte viac posilní vaša nádej.“ (Rim. 15:13)