1) Save hine imar čirlastar le Jehovaskere služobňika?

 URČITE máš Jehovu veľmi rád. Aj veľa Božích služobníkov v minulosti malo k Bohu blízky vzťah. (Žalm 104:33, 34) A mnohí aj niečo obetovali, aby ho mohli uctievať. V starovekom Izraeli k nim patrili napríklad nazirejci. Čo o nich vieme a čo sa od nich môžeme naučiť?

2) (a) Ko sas o nazirejci? (4. Mojžišovo 6:1, 2) (b) Soske varesavo Izraelčanos kamelas te dživel sar nazirejcos?

² Slovo „nazirejec“ pochádza z hebrejského výrazu, ktorý znamená „vyčlenený“, „zasvätený“ alebo „oddelený“. Tento výraz výstižne opisuje Izraelitov, ktorí boli ochotní sa niečoho vzdať, aby mohli výnimočným spôsobom slúžiť Jehovovi. Podľa Mojžišovho Zákona sa mohli muži aj ženy rozhodnúť, že budú nejaký čas slúžiť ako nazirejci. a (Prečítajte 4. Mojžišovu 6:1, 2.) Keď zložili slávnostný sľub, znamenalo to, že budú dodržiavať určité požiadavky, ktoré pre ostatných Izraelitov neplatili. Prečo sa nejaký Izraelita rozhodol  stať sa nazirejcom? Pravdepodobne preto, že veľmi miloval Jehovu a bol mu vďačný za všetko, čo preňho robí. (5. Mojž. 6:5; 16:17)

3) So ajso šaj keras avka sar o nazirejci?

³ Keď bol Mojžišov Zákon nahradený „Kristovým zákonom“, už viac nebolo možné stať sa nazirejcom. (Gal. 6:2; Rim. 10:4) Ale stále môžeme dať Jehovovi najavo, že mu chceme slúžiť celým srdcom, dušou, mysľou a silou, a to tak, že mu zasvätíme svoj život. (Mar. 12:30) Žiť podľa tohto sľubu znamená robiť to, čo sa mu páči, a byť ochotný niečo preňho obetovať. V tomto článku budeme rozoberať, ako nazirejcov ovplyvňoval sľub, ktorý dali Bohu, a čo sa od nich môžeme naučiť. b (Mat. 16:24)

KAM PES LE JILESTAR VARESOSTAR TE VZDEL

4) Sostar pes mušinde te vzdel o nazirejci, sar hin pisimen andro 4. Mojžišovo 6:3, 4?

⁴ Prečítajte 4. Mojžišovu 6:3, 4. Nazirejci sa mali vyhýbať alkoholu a všetkému, čo pochádza z viniča, teda aj hroznu a hrozienkam. To neznamená, že tieto veci boli sami osebe zlé, lebo ostatní Izraeliti si ich mohli dopriať. V Biblii sa píše, že „víno, ktoré rozveseľuje srdce“, je darom od Boha. (Žalm 104:14, 15) Ale nazirejci sa týchto vecí dobrovoľne vzdali. c

5) Sostar pes vzdine o Madijan the e Marcela u soske?

⁵ Tak ako nazirejci, aj my sme ochotní niečo obetovať, aby sme mohli Jehovovi slúžiť viac. To urobili aj manželia Madián a Marcela. d Užívali si pohodlný život. Madián mal dobre platenú prácu, vďaka čomu si mohli dovoliť bývať v krásnom byte. Ale chceli robiť pre Jehovu viac, a tak sa rozhodli, že niečo zmenia. Hovoria: „Začali sme znižovať naše výdavky. Presťahovali sme sa do menšieho bytu a predali auto.“ Madián a Marcela sa toho nemuseli vzdať, ale chceli to urobiť,  aby mohli slúžiť viac. A teraz sú šťastní a spokojní.

6) Soske pes kamas le jilestar varesostar te vzdel predal o Jehovas? (Dikh the obrazkos.)

⁶ Mnohí kresťania radi niečo obetujú, aby mali viac času na teokratické aktivity. (1. Kor. 9:3–6) Jehova to od nich nevyžaduje a na veciach, ktorých sa vzdajú, ani nie je nič zlé. Napríklad niektorí sa vzdali dobrej práce, bývania alebo dokonca domáceho miláčika. Iní sa rozhodli, že nejaký čas zostanú slobodní alebo bezdetní. Ďalší zase slúžia tam, kde je to potrebnejšie, aj keď to znamená, že sú ďaleko od svojich priateľov a blízkych. Mnohí sme sa niečoho vzdali, lebo chceme dávať Jehovovi to najlepšie. Buď si istý, že Jehova si veľmi cení všetko, čo kvôli nemu obetuješ, či už je to niečo veľké, alebo malé. (Hebr. 6:10)

KAM TE EL AVER

7) Soske sas varekana pharo predal o nazirejci te ľikerel pes peskere sľubostar? (4. Mojžišovo 6:5) (Dikh the obrazkos.)

⁷ Prečítajte 4. Mojžišovu 6:5. Nazirejci dali sľub, že si nebudú strihať vlasy. Dali tým najavo, že sa úplne podriaďujú Jehovovi. Čím dlhšie bol niekto nazirejcom, tým mal dlhšie vlasy a ostatní si to mohli ľahko všimnúť. Keď ho druhí v jeho nazirejstve podporovali, nebol preňho problém sa odlišovať. Ale, žiaľ, v Izraeli boli aj také obdobia, keď si druhí nazirejcov nevážili. V čase, keď žil prorok Amos, neverní Izraeliti „dávali nazirejcom piť víno“. (Amos 2:12) Robili to zrejme preto, lebo chceli, aby porušili svoj sľub. A tak nazirejci potrebovali veľkú odvahu, aby sa dokázali odlišovať a držať sa svojho sľubu.

8) So tut podhazdňa pre oda, so zadžiďiľa o Benjamin?

⁸ S Jehovovou pomocou sa ani my nebojíme odlišovať, dokonca aj keď sme plachí. Pozrime sa, čo zažil desaťročný Benjamin z Nórska. Jeho škola organizovala akciu na podporu Ukrajiny. Deti mali zaspievať jednu pieseň a mali byť oblečené vo farbách ukrajinskej vlajky. Benjamin sa rozhodol, že sa postaví niekde bokom, aby sa na tom nemusel zúčastniť. Ale učiteľka ho zbadala a zakričala naňho: „Poď sem k nám! Všetci na teba čakáme.“ Benjamin odvážne prišiel za učiteľkou a povedal jej: „Ja som neutrálny a do  žiadnych politických vecí sa nezapájam. Mnohí Jehovovi svedkovia sú dokonca vo väzení, pretože nechcú bojovať.“ Učiteľka jeho vysvetlenie prijala a povedala, že sa nemusí zapojiť. Ale potom sa ho aj spolužiaci začali vypytovať, prečo sa k nim nepridá. Bol z toho v takom strese, že sa skoro rozplakal. No aj tak im smelo zopakoval to, čo povedal učiteľke. Keď o tom rozprával rodičom, povedal im, že cítil, že Jehova mu pomohol postaviť sa za to, čomu verí.

9) Sar kereha le Jehovaske radišagos?

⁹ Keďže sa snažíme robiť to, čo sa páči Jehovovi, sme iní ako ľudia okolo nás. Keď máme v škole alebo v práci povedať o sebe, že sme Jehovovi svedkovia, chce to odvahu. Vieme, že ľudia vo svete sa budú správať stále horšie, a preto bude zrejme čoraz ťažšie držať sa biblických zásad a zvestovať dobrú správu. (2. Tim. 1:8; 3:13) Ale mysli na to, že keď sa nebojíš odlišovať od ľudí, ktorí neslúžia Jehovovi, robíš mu tým radosť. (Prísl. 27:11; Mal. 3:18)

FURT THOV PRO PERŠO THAN LE JEHOVAS

10) Soske sas pharo predal o nazirejci te doľikerel o prikazis andal e 4. Mojžišovo 6:6, 7?

¹⁰ Prečítajte 4. Mojžišovu 6:6, 7. Nazirejci sa nesmeli priblížiť k mŕtvemu človeku. Na prvý pohľad to možno nevyzerá ako nejaká veľká obeť. Ale pohrebné zvyky v biblických časoch si vyžadovali postarať sa o telo mŕtveho, a to sa nedalo bez toho, aby sa k nemu človek nepriblížil. (Ján 19:39, 40; Sk. 9:36–40) Takže keď nejakému nazirejcovi zomrel blízky príbuzný, muselo byť preňho veľmi ťažké dodržať sľub, ktorý dal. Ale ukázal tak, že má pevnú vieru. A Jehova všetkým nazirejcom určite dával silu, aby takéto ťažké chvíle zvládli.

11) Te diňam amaro dživipen le Jehovaske, save avaha ke amari fameľija? (Dikh the obrazkos.)

¹¹ Aj my berieme vážne sľub, ktorý sme dali Jehovovi, keď sme sa mu zasvätili. To ovplyvňuje aj naše rozhodnutia a správanie k rodine. Aj keď sa snažíme čo najlepšie postarať o svoju rodinu, nikdy by sme ju nemali  uprednostniť pred tým, čo chce Jehova. A to ani vtedy, ak by to znamenalo, že urobíme niečo, čo sa im nebude veľmi páčiť, a bude to na úkor dobrých vzťahov. (Mat. 10:35–37; 1. Tim. 5:8)

12) So o phral kerelas u so na kerelas, sar zadživelas khere o pharipena?

¹² Zamyslime sa nad tým, čo zažil brat Alexandru a jeho manželka Dorina. Spolu začali študovať Bibliu, ale Dorina po roku prestala a chcela, aby prestal aj Alexandru. No on jej pokojne a taktne povedal, že bude študovať ďalej. Dorine sa to nepáčilo a robila všetko pre to, aby prestal. Alexandru hovorí, že sa snažil pochopiť, prečo tak reaguje, ale aj tak to nebolo preňho ľahké. Niekedy ho tak kritizovala a bola k nemu taká nepríjemná, že mal sto chutí to vzdať. Napriek tomu dával Jehovu na prvé miesto a zároveň prejavoval svojej manželke lásku a úctu. Vďaka jeho dobrému príkladu začala Dorina po čase opäť študovať a nakoniec sa dala pokrstiť. (Pozri na jw.org video Alexandru a Dorina Văcarovci: „Láska je trpezlivá a láskavá“ v rubrike „Pravda mení životy“.)

13) Sar šaj sikavas, hoj kamas le Jehovas the peskera fameľija?

¹³ Jehova je pôvodcom rodiny a chce, aby aj tvoja rodina bola šťastná. (Ef. 3:14, 15) A skutočne šťastný budeš vtedy, keď budeš robiť to, čo si Jehova praje. Buď si istý, že si cení, keď ho dávaš na prvé miesto a pritom sa vzorne staráš o svoju rodinu a správaš sa k nej s láskou a úctou. (Rim. 12:10)

PODHAZDEN JEKH AVRES

14) Kas kamas so nekbuter te podhazdel?

¹⁴ Každý, kto chce slúžiť Jehovovi, by mal byť ochotný prinášať obete. Samozrejme, nie vždy je to ľahké. Ako si v tom môžeme navzájom pomáhať? Tak, že sa k tomu budeme povzbudzovať. (Jób 16:5) Je niekto v tvojom zbore, kto si chce zjednodušiť život, aby mohol viac slúžiť Jehovovi? Vieš o nejakých mladých, ktorí sa neboja byť iní ako ich spolužiaci, aj keď to pre nich vôbec nie je ľahké? Alebo napadne ti nejaký brat, sestra či záujemca, ktorým kvôli pravde robí rodina problémy? Ak áno, vždy, keď môžeš, povzbuď ich. Povedz im, že ich obdivuješ  za to, akí sú odvážni, a že si veľmi ceníš, čo všetko pre Jehovu robia. (Filem. 4, 5, 7)

15) Sar varesave pomožinen olenge, save služinen calone časoha?

¹⁵ Niekedy môžeme aj prakticky pomôcť bratom a sestrám, ktorí slúžia celým časom. (Prísl. 19:17; Hebr. 13:16) Takúto túžbu mala aj jedna staršia sestra, ktorá žije na Srí Lanke. Keď jej zvýšili dôchodok, rozhodla sa, že pomôže dvom mladým priekopníčkam, ktoré na tom neboli finančne najlepšie. Každý mesiac im prispela na výdavky za telefón. Nie je krásne, ako na nich myslela?

16) So sikhľuvas le zakonostar pal o nazireja?

¹⁶ Nazirejci nám dali naozaj krásny príklad a môžeme sa od nich veľa naučiť. Ale zo zákona o nazirejstve sa môžeme veľa naučiť aj o našom nebeskom otcovi Jehovovi. Napríklad to, že vie, že mu veľmi túžime robiť radosť a sme ochotní sa aj niečoho vzdať, aby sme žili podľa sľubu, ktorý sme mu dali pri zasvätení. Poctil nás tým, že dal každému z nás možnosť zo srdca mu prejavovať lásku. (Prísl. 23:15, 16; Mar. 10:28–30; 1. Jána 4:19) Z tohto zákona je tiež zrejmé, že Jehova vidí každú obeť, ktorú kvôli nemu prinesieme, a veľmi si to cení. Preto mu naďalej slúžme a ochotne mu dávajme to najlepšie, čo máme.