1) Andre savo pharipen pes dochudľa o Dávid?

DÁVID bol na úteku, lebo mu išlo o život. Chcel ho zabiť mocný izraelský kráľ Saul. Dávid nemal čo jesť, a tak sa zastavil v meste Nób a poprosil kňaza Achimelecha o niečo na jedenie. Nežiadal o veľa, iba o päť chlebov. (1. Sam. 21:1, 3) Neskôr našiel so svojimi mužmi úkryt v jaskyni. (1. Sam. 22:1) Ako sa Dávid dostal do tejto situácie?

2) Sar pes o Saul dochudľa andro baro pharipen? (1. Samuelova 23:16, 17)

² Dávid bol veľmi obľúbený a zvíťazil v mnohých bojoch. Preto naňho Saul chorobne žiarlil. Saul vedel, že Jehova ho za jeho neposlušnosť zavrhol ako izraelského kráľa a že na trón vybral Dávida. (Prečítajte 1. Samuelovu 23:16, 17.) Ale kým vládol on, mal veľké vojsko a mnohých podporovateľov, takže Dávid musel utiecť, aby si zachránil život. Naozaj si Saul myslel, že môže bojovať proti Božiemu zámeru a zabrániť Bohu, aby dosadil na trón Dávida? (Iz. 55:11) O tom Biblia nehovorí, ale jednou vecou si môžeme byť istí: Saul sa vlastným pričinením dostal do veľmi nebezpečnej situácie. Tí, ktorí bojujú proti Bohu, vždy prehrajú!

3) Sar o Dávid predživelas o pharipena?

³ Dávid nebol ambiciózny človek. On sám si nevybral, že bude izraelským kráľom. Túto úlohu mu dal Jehova. (1. Sam. 16:1, 12, 13) Ale Saul Dávida znenávidel a začal sa naňho pozerať ako na svojho úhlavného nepriateľa. Dávid neobviňoval Jehovu za to, že sa dostal do nebezpečnej situácie, ani sa nesťažoval, že má málo jedla a musí sa ukrývať v jaskyni. Naopak, možno práve keď  sa ukrýval v tejto jaskyni, zložil krásnu pieseň chvály, ktorá obsahuje aj slová záhlavného textu tohto článku: „Tým, čo hľadajú Jehovu, nebude chýbať nič dobré.“ (Žalm 34:10)

4) Pal soste vakeraha andre kada člankos a soske kampel pal ada te premišľinel?

⁴ Dnes mnohí Jehovovi služobníci trpia nedostatkom jedla a iných vecí potrebných pre život. * Zhoršilo sa to najmä počas pandémie koronavírusu. A keďže sa približuje „veľké súženie“, môžeme očakávať, že ťažkostí bude len pribúdať. (Mat. 24:21) Preto bude dobré, ak pouvažujeme o štyroch otázkach: V akom zmysle Dávidovi nechýbalo „nič dobré“? Prečo sa musíme naučiť byť spokojní s tým, čo máme? Prečo môžeme dôverovať, že Jehova sa o nás postará? A ako sa môžeme už dnes pripraviť na budúcnosť?

5, 6) Pre soste o Dávid mišľinelas, sar phenďa, hoj le Devleskere služobňikenge „na chibinela ňič lačho“? (Žalm 23:1–6)

⁵ Čo mal Dávid na mysli, keď povedal, že Jehovovým služobníkom „nebude chýbať nič dobré“? Prídeme na to, keď pouvažujeme o podobných slovách, ktoré sa nachádzajú v 23. žalme. (Prečítajte Žalm 23:1–6.) Dávid začal tento žalm slovami: „Jehova je môj Pastier, nič mi nebude chýbať.“ V ďalších veršoch hovorí o veciach, ktoré majú trvalú hodnotu – o mnohých duchovných daroch, ktoré dostával od Jehovu, lebo sa naňho pozeral ako na svojho Pastiera. Jehova ho viedol „po správnej ceste“ a verne ho podporoval v dobrom aj v zlom. Dávid si uvedomoval, že jeho život na Jehovových „zelených pastvinách“ nebude bez problémov. Niekedy bude možno skľúčený, akoby kráčal „hlbokým, temným údolím“, a bude mať nepriateľov. Ale keďže  Jehova je jeho Pastierom, nemusí sa báť „ničoho zlého“.

⁶ Tým sme sa dostali k odpovedi na našu otázku: V akom zmysle Dávidovi nechýbalo „nič dobré“? Dávid mal v duchovnom zmysle všetko, čo potreboval. Jeho šťastie nezáviselo od toho, koľko toho má v hmotnom ohľade. Bol spokojný s tým, čo mu dal Jehova. Najdôležitejšie preňho bolo, že Jehova ho žehnal a ochraňoval.

7) Save bare pharipena predživenas o kresťana andre Judea? (Lukáš 21:20–24)

⁷ Z Dávidových slov vidíme, aké dôležité je mať správny pohľad na hmotné veci. Určite nie je nič zlé na tom, keď sa tešíme z vecí, ktoré vlastníme, ale nemali by byť pre nás v živote tým hlavným. Túto dôležitú pravdu pochopili aj kresťania, ktorí žili v prvom storočí v Judei. (Prečítajte Lukáša 21:20–24.) Ježiš ich varoval, že príde čas, keď bude Jeruzalem „obkľúčený vojskami“. To bude pre nich znamením, že musia „utiecť do hôr“. Ak utečú, zachránia si život, ale bude ich to niečo stáť. V Strážnej veži sa o tom pred rokmi písalo: „Opustili polia a domy, ba nevzali si ani veci zo svojich domov. S dôverou v Jehovovu ochranu a podporu uprednostnili jeho uctievanie pred čímkoľvek, čo sa mohlo zdať dôležité.“

8) So baro sikhľuvas olestar, so zadživenas o kresťana andre Judea?

⁸ Čo dôležité sa môžeme naučiť z toho, čo sa stalo kresťanom v prvom storočí, ktorí žili v Judei? V spomínanej Strážnej veži sa písalo: „Možno nás čakajú skúšky v tom, ako sa pozeráme na hmotné veci – sú pre nás tým najdôležitejším, alebo je pre nás dôležitejšia záchrana, ktorú získajú všetci, čo sú na Božej strane? Áno, náš útek môže znamenať isté ťažkosti a nedostatok. Musíme byť pripravení urobiť čokoľvek, čo bude potrebné, tak ako kresťania v prvom storočí, ktorí utekali z Judey.“ *

9) Sar tut podhazdel oda, so phenďa o apoštol Pavol le kresťanenge?

⁹ Vieš si predstaviť, aké ťažké to muselo byť pre týchto kresťanov, aby zanechali takmer všetko, čo mali, a začali odznova? Vyžadovalo si to od nich vieru, aby sa spoľahli na Jehovu, že sa postará o ich základné potreby. Čo im mohlo pomôcť? Päť rokov pred tým, ako Rimania obkľúčili Jeruzalem, dal apoštol Pavol hebrejským kresťanom cennú radu: „Nech váš život neovláda láska k peniazom a buďte spokojní s tým, čo máte, lebo on povedal: ‚Nikdy ťa neopustím ani ťa nenechám bez pomoci.‘ Preto môžeme s plnou dôverou povedať: ‚Jehova je môj pomocník, nebudem sa báť. Čo mi môže urobiť človek?‘“ (Hebr. 13:5, 6) Tí, ktorí si vzali k srdcu túto Pavlovu radu ešte pred tým, ako pritiahli Rimania, sa určite ľahšie prispôsobili skromnejším podmienkam, ktoré ich čakali na novom mieste. Boli si istí, že Jehova sa postará o to, aby mali základné veci potrebné pre život. Z Pavlových slov vyplýva, že aj my môžeme mať rovnakú dôveru v Jehovu.

10) So garudo o Pavol phenďa avri?

¹⁰ Podobnú radu dal Pavol aj Timotejovi a v konečnom dôsledku nám všetkým.  Napísal: „Keď máme čo jesť a čo si obliecť, buďme s tým spokojní.“ (1. Tim. 6:8) Znamená to, že si nemôžeme pochutnať na dobrom jedle, mať pekné bývanie alebo si občas kúpiť niečo pekné na seba? To Pavol nechcel povedať. Hovoril, že by sme mali byť spokojní s tým, čo máme. (Fil. 4:12) To bolo Pavlovo „tajomstvo“. To najcennejšie, čo máme, nie sú hmotné veci, ale naše priateľstvo s Bohom. (Hab. 3:17, 18)

11) So sikhľuvas le Mojžišoskere lavendar pal oda, sar te el spokojna?

¹¹ Náš názor na to, čo potrebujeme, môže byť iný než Jehovov názor. Pozrime sa, čo povedal Mojžiš Izraelitom po 40 rokoch putovania po pustatine: „Jehova, tvoj Boh, ťa požehnal vo všetkom, čo si robil. Všímal si, ako si putoval touto rozľahlou pustatinou. Už 40 rokov je Jehova, tvoj Boh, s tebou a za ten čas ti nič nechýbalo.“ (5. Mojž. 2:7) Počas tých 40 rokov dával Jehova Izraelitom na jedenie mannu. Odev – ten istý odev, v ktorom vyšli z Egypta – sa im neobnosil. (5. Mojž. 8:3, 4) Hoci niektorým Izraelitom sa mohlo zdať, že toho majú veľmi málo, Mojžiš im pripomenul, že mali všetko, čo potrebovali. Jehova by bol veľmi rád, keby sme sa naučili byť spokojní s tým, čo máme – keby sme boli vďační za všetko, čo nám dáva, aj keby to boli len základné veci potrebné pre život. Chce, aby sme sa na ne pozerali ako na požehnanie a ďakovali mu za ne.

12) Sostar dičhol, hoj o Dávid pes na zmukhelas pre peste, aľe pro Jehovas?

¹² Dávid vedel, že Jehova je verný a že sa dobre stará o tých, ktorí ho milujú. V čase, keď zložil 34. žalm, bol jeho život v nebezpečenstve. Ale očami viery videl „Jehovovho anjela“, ako „táborí okolo“ neho. (Žalm 34:7) Dávid možno prirovnal Jehovovho anjela k vojakovi, ktorý sa zúčastňuje na vojenskej výprave a je stále v strehu pred nepriateľom. Hoci bol Dávid udatným bojovníkom a Jehova mu sľúbil, že bude kráľom, nespoliehal sa na to, ako vie strieľať z praku alebo narábať mečom v boji s nepriateľmi. (1. Sam. 16:13; 24:12) Dôveroval Bohu a bol si istý, že Jehovov anjel oslobodzuje „tých, ktorí sa boja Boha“. Samozrejme, my neočakávame, že Jehova nás bude zázračne ochraňovať. Ale vieme, že nikto, kto dôveruje Jehovovi, neutrpí žiadnu trvalú škodu.

13) Soske dičhola anglal o Góg andal o Magóg, hoj sam slaba, aľe soske na mušinas te daral? (Dikh o obrazkos pre angluňi sera kale časopisoske.)

¹³ Naša dôvera v Jehovu a jeho schopnosť ochrániť nás bude v blízkej budúcnosti vyskúšaná. Keď Góg z Magógu, čiže koalícia národov, zaútočí na Boží ľud, bude sa zdať, že náš život je v nebezpečenstve. Bude potrebné, aby sme boli presvedčení, že Jehova nás dokáže oslobodiť a aj to urobí. Národom budeme pripadať ako bezbranné ovce, ktoré nikto nechráni. (Ezech. 38:10–12) Budeme neozbrojení a bez akéhokoľvek vojenského výcviku. Národy nás budú považovať za ľahký terč. Nebudú vidieť to, čo budeme vidieť my očami viery – armádu anjelov, ktorí budú táboriť okolo Božieho ľudu a budú pripravení chrániť nás. Ako by ich aj mohli vidieť? Veď nemajú žiadny duchovný zrak. Ale akí budú prekvapení, keď nám nebeské vojská prídu na pomoc! (Zjav. 19:11, 14, 15)

14) So šaj keras imar akana?

¹⁴ Čo môžeme robiť už teraz, aby sme sa pripravili na budúcnosť? V prvom rade musíme mať správny pohľad na hmotné veci, lebo jedného dňa sa s nimi budeme musieť rozlúčiť. Musíme byť spokojní s tým, čo máme, a najväčšiu radosť nachádzať v priateľstve s Jehovom. Čím lepšie budeme poznať nášho Boha, tým väčšiu istotu budeme mať, že nás dokáže ochrániť, keď na nás zaútočí Góg z Magógu.

15) Soske o Dávid džanelas, hoj le Jehovaske šaj furt paťal?

¹⁵ Zamyslime sa, čo ešte pomohlo Dávidovi pripraviť sa na skúšky a čo môže pomôcť aj nám. Dávid povedal: „Vyskúšajte Jehovu a presvedčte sa, že je dobrý. Šťastný je človek, ktorý uňho hľadá útočisko.“ (Žalm 34:8) Z týchto slov môžeme vidieť, prečo Dávid vedel, že môže počítať s Jehovovou pomocou. Dávid sa veľakrát spoľahol na Jehovu a on ho nikdy nesklamal. Už keď bol mladý a stál zoči-voči filištínskemu obrovi Goliášovi, tomuto obávanému bojovníkovi povedal: „Dnes mi ťa Jehova vydá do rúk.“ (1. Sam. 17:46) Neskôr bol Dávid v službách kráľa Saula a ten sa ho neraz pokúsil zabiť. Ale „Jehova  bol s [Dávidom]“. (1. Sam. 18:12) Vďaka tomu, že Dávid v minulosti zažil, ako mu Jehova pomohol, vedel, že sa naňho môže spoľahnúť aj v tom, čo práve prežíval.

16) Andre soste pes šaj zmukhas pro Jehovas a te dikhel, hoj hino lačho?

¹⁶ Čím viac sa už dnes budeme spoliehať na Jehovu, tým viac budeme presvedčení, že nás dokáže ochrániť aj v budúcnosti. Keď chceme poprosiť nášho zamestnávateľa o voľno na zjazd alebo o úpravu pracovného času, aby sme mohli chodiť na všetky zhromaždenia a venovať viac času službe, musíme prejaviť vieru a spoľahnúť sa na Jehovu. Čo ak nám zamestnávateľ odmietne vyhovieť a my prídeme o prácu? Veríme, že Jehova nás nikdy neopustí ani nás nenechá bez pomoci a že sa vždy postará o to, aby sme mali veci nevyhnutné pre život? (Hebr. 13:5) Mnohí bratia a sestry, ktorí slúžia celým časom, môžu z vlastnej skúsenosti potvrdiť, že Jehova im vždy prišiel na pomoc, keď to najviac potrebovali. Jehova je verný.

17) Savo hino amaro tekstos pro berš 2022 a soske hino igen lačho?

¹⁷ Keď je Jehova na našej strane, nemáme dôvod báť sa toho, čo príde. Nikdy nás neopustí, ak dávame jeho vôľu na prvé miesto vo svojom živote. Je dôležité, aby sme sa už teraz pripravovali na náročné obdobie, ktoré je pred nami, a dôverovali Jehovovi, že nás nikdy neopustí. Vedúci zbor chce, aby sme to mali na mysli, a preto na rok 2022 vybral ročný text zo Žalmu 34:10: „Tým, čo hľadajú Jehovu, nebude chýbať nič dobré.“