ŠTUDIJNO ČLANKOS 30
GIĽI 36 Chraňin tuke o jilo!
Sikhľuv le izraelskone kraľendar
„Pale dikhena rozďjeľis maškar o lačho the nalačho u maškar oda, ko služinel le Devleske a ko leske na služinel.“ (MAL. 3:18)
HLAVNÁ MYŠLIENKA
Keď zistíme, čo si Jehova všímal na izraelských kráľoch, pomôže nám to žiť tak, aby z nás mal radosť.
1, 2) So sikhľuvas andal e Biblija pal varesave izraelska kraľa?
V BIBLII sa spomína viac ako 40 izraelských kráľov. a A o niektorých z nich sa hovorí veľmi otvorene. Napríklad že aj dobrí králi robili zlé veci. Jedným z nich bol kráľ Dávid. Jehova o ňom povedal: „Môj služobník Dávid... ma nasledoval celým srdcom a robil len to, čo je správne v mojich očiach.“ (1. Kráľ. 14:8) No vieme o ňom, že mal pomer s vydatou ženou a postaral sa o to, aby jej manžela zabili v boji. (2. Sam. 11:4, 14, 15)
2 Na druhej strane mnohí králi, ktorí Jehovovi neboli verní, urobili aj nejaké dobré veci. Napríklad Rechoboám poslúchol Boží príkaz, aby nebojoval proti desiatim kmeňom, ktoré sa chceli oddeliť od jeho kráľovstva. Okrem toho opevnil mestá, vďaka čomu bol Boží ľud chránený pred nepriateľmi. (1. Kráľ. 12:21–24; 2. Kron. 11:5–12) No Jehova o ňom povedal, že „robil to, čo je zlé“. (2. Kron. 12:14)
3) So ajso baro šaj phučas u pal soste vakeraha andre kada člankos?
3 V tejto súvislosti nám možno napadne otázka: Keďže izraelskí králi robili dobré aj zlé veci, na základe čoho Jehova posudzoval, či sú verní? Je dôležité, aby sme na túto otázku poznali odpoveď. Prečo? Pretože tak zistíme, čo si Jehova všíma na nás. Rozoberieme si tri veci, ktoré Jehova pri posudzovaní izraelských kráľov zrejme bral do úvahy: či ho milovali celým srdcom, či úprimne ľutovali svoje chyby a či ho uctievali tak, ako si praje.
KAMENAS LE JEHOVAS CALONE JILEHA
4) Andre soste sas rozďjeľis maškar o kraľa, save sas verna u ola, so na ačhenas verna?
4 Pre Jehovu bolo podstatné to, či mu králi slúžia celým srdcom. b Napríklad dobrý kráľ Jehošafat „hľadal Jehovu celým svojím srdcom“. (2. Kron. 22:9) O Joziášovi sa v Biblii píše, že „ani pred ním, ani po ňom nebol kráľ, ktorý by sa tak ako on vrátil k Jehovovi celým svojím srdcom“. (2. Kráľ. 23:25) A ako to bolo so Šalamúnom? Keď zostarol, robil zlé veci. Čítame o ňom, že jeho „srdce nebolo úplne oddané Jehovovi“. (1. Kráľ. 11:4) A to isté sa píše o nevernom kráľovi Abijamovi. Ani „jeho srdce nebolo úplne oddané Jehovovi“. (1. Kráľ. 15:3)
5) So oda hin te služinel le Jehovaske calone jileha?
5 Ale čo znamená slúžiť Jehovovi celým srdcom? Človek, ktorý slúži Bohu celým srdcom, to nerobí len zo zvyku alebo preto, že sa to má. Slúži mu, lebo ho miluje a hlboko si ho váži. A jeho láska a úcta ani po rokoch nezoslabne.
6) So mušinas te kerel, kaj te kamas le Jehovas calone jileha? (Prislovja 4:23; Matuš 5:29, 30)
6 Čo môžeme robiť, aby sme podobne ako verní králi milovali Jehovu celým srdcom? Musíme si dávať pozor, aby sme sa nenechali ovplyvniť niečím zlým. Naše srdce by mohla rozdeliť napríklad nevhodná zábava, nesprávni priatelia alebo názor, že mať peniaze je v živote to najdôležitejšie. Ak zistíme, že našu lásku k Jehovovi niečo oslabuje, mali by sme s tým hneď niečo urobiť. (Prečítajte Príslovia 4:23; Matúša 5:29, 30.)
7) Soske peske mušinas te del pozoris, kaj amen te na scirdel kada svetos?
7 Musíme si dávať pozor, aby naše srdce nič nerozdelilo. Ako by sa to mohlo stať? Mohli by sme si začať nahovárať, že keď budeme pre Jehovu robiť viac, nemusíme sa až tak vyhýbať zlým veciam, lebo nám neublížia. Priblížme si to na jednom príklade. Predstav si, že si vonku. Je príšerná zima a fúka ľadový vietor. Hneď ako prídeš domov, zapneš kúrenie. Ale zohrial by si sa, keby si nechal otvorené dvere? Studený vzduch by sa rýchlo dostal dnu. Čo z toho vyplýva? Aby sme mali s Jehovom blízky a vrúcny vzťah, nestačí si len viac študovať. Musíme tiež „zavrieť dvere“ pred rôznymi škodlivými vplyvmi tohto sveta. Tak sa nám studený „vzduch“, čiže duch tohto sveta, nedostane do srdca a naša láska k Jehovovi neochladne. (Ef. 2:2)
JILESTAR BAJINENAS PESKERE BINI
8, 9) So kerde o David the Ezechijaš sar lenge dophende? (Dikh obrazkos pre angluňi sera.)
8 Ako sme už povedali, kráľ Dávid vážne zhrešil. Ale keď za ním prišiel prorok Nátan a na jeho hriech mu poukázal, Dávid úprimne oľutoval, čo urobil. (2. Sam. 12:13) Nerobil to len naoko kvôli Nátanovi alebo aby sa vyhol trestu. Jasne to vidieť z jeho slov, ktoré sú zapísané v 51. žalme. (Žalm 51:3, 4, 17, nadpis)
9 Aj kráľ Ezechiáš zhrešil proti Jehovovi. V Biblii sa píše, že spyšnel. „Preto sa Boh rozhneval naňho, na Judsko i na Jeruzalem.“ (2. Kron. 32:25) Prečo Ezechiáš spyšnel? Možno preto, že bol bohatý, zvíťazil nad Asýrčanmi, alebo preto, že ho Jehova zázračne uzdravil. A možno práve pýcha ho viedla k tomu, že sa chcel Babylončanom pochváliť svojím bohatstvom. Jehova poslal proroka Izaiáša, aby ho za to pokarhal. (2. Kráľ. 20:12–18) Ale Ezechiáš podobne ako kráľ Dávid úprimne oľutoval, čo urobil. (2. Kron. 32:26) Ako sa Jehova nakoniec na Ezechiáša pozeral? Ako na verného kráľa, ktorý „robil to, čo je správne“. (2. Kráľ. 18:3)
Kráľ Dávid a kráľ Ezechiáš úprimne oľutovali svoje hriechy, keď im na ne proroci poukázali (Pozri 8., 9. odsek.)
10) So kerďa o Amacijah, sar leske sas dophendo?
10 Na rozdiel od Dávida a Ezechiáša judský kráľ Amaciah síce robil, čo je správne, „ale nie celým srdcom“. (2. Kron. 25:2) Ako sa to prejavilo? Keď mu Jehova pomohol zvíťaziť nad Edomcami, začal slúžiť ich bohom. c Preto za ním Jehova poslal svojho proroka, ale Amaciah ho odmietol počúvať a poslal ho preč. (2. Kron. 25:14–16)
11) So mušinas te kerel, kaj amenge o Jehovas te odmukhel? (2. Korinťanenge 7:9, 11) (Dikh the obrazki.)
11 Čo sa z týchto príkladov môžeme naučiť? Musíme ľutovať svoje hriechy a robiť všetko pre to, aby sme ich neopakovali. Čo ak nás starší usmernia, možno aj v niečom, čo sa nám zdá nepodstatné? Nemali by sme si myslieť, že majú niečo proti nám alebo že Jehova nás už nemá rád. Aj dobrí izraelskí králi potrebovali, aby ich niekto usmerňoval a naprával. (Hebr. 12:6) Preto ak dostaneme radu, mali by sme (1) pokorne ju prijať, (2) urobiť potrebné zmeny a (3) ďalej slúžiť Jehovovi celým srdcom. Ak svoje chyby oľutujeme, Jehova nám odpustí. (Prečítajte 2. Korinťanom 7:9, 11.)
Keď dostaneme radu, mali by sme (1) pokorne ju prijať, (2) urobiť potrebné zmeny a (3) ďalej slúžiť Jehovovi celým srdcom (Pozri 11. odsek.) f
AŠARENAS LE JEHOVAS AVKA SAR OV KAMEL
12) Andre soste sas aver o verna kraľa olendar, so na sas verna?
12 Králi, ktorých Jehova považoval za verných, ho uctievali tak, ako si praje, a povzbudzovali k tomu aj ľud. Samozrejme, ako sme už spomenuli, aj títo králi niekedy urobili to, čo nemali. Ale boli úplne oddaní Jehovovi a zo všetkých síl sa snažili zbaviť krajinu modiel. d
13) Soske o Jehovas dikhelas pro Achab sar pro kraľis, so na sas verno?
13 Prečo Jehova niektorých kráľov posúdil ako neverných? Veď určite nerobili len zlé veci. Napríklad zlý kráľ Achab sa do určitej miery pokoril a ľutoval, že sa podieľal na Nábotovej vražde. (1. Kráľ. 21:27–29) Okrem toho staval mestá a dosiahol pre Izrael viaceré víťazstvá. (1. Kráľ. 20:21, 29; 22:39) No mal jeden vážny problém. Pod vplyvom svojej manželky presadzoval falošné uctievanie. A nikdy to neoľutoval. (1. Kráľ. 21:25, 26)
14) (a) Soske o Rechoboam na sas verno andre le Jehovaskere jakha? (b) So ajso isto kerenas but izraelska kraľa?
14 Zamyslime sa nad ďalším neverným kráľom – Rechoboámom. Už sme o ňom povedali, že počas svojej vlády urobil veľa dobrého. Ale keď svoju vládu upevnil, prestal sa držať Jehovovho Zákona a začal uctievať falošných bohov. (2. Kron. 12:1) Viedlo to k tomu, že niekedy uctieval ich a niekedy Jehovu. (1. Kráľ. 14:21–24) Rechoboám a Achab neboli jediní králi, ktorí sa odklonili od pravého uctievania. Pravdou je, že väčšina izraelských kráľov podporovala falošné uctievanie a viedli k tomu aj druhých. Teda podľa čoho Jehova posudzoval, či je nejaký kráľ dobrý alebo zlý? Podľa toho, či ho uctieval tak, ako si praje.
15) Soske le Jehovaske džal pal oda, kaj les te ašaras avka sar ov kamel?
15 Prečo bolo pre Jehovu také dôležité, ako ho králi uctievali? Jedným z dôvodov bolo, že niesli zodpovednosť za to, aby celý národ uctieval Jehovu správnym spôsobom. Ďalším dôvodom bolo, že s falošným uctievaním sú spojené aj iné vážne hriechy a nespravodlivosť. (Oz. 4:1, 2) A navyše, králi aj izraelský ľud boli zasvätení Jehovovi. Preto to, že uctievali falošných bohov, Biblia prirovnáva k cudzoložstvu. (Jer. 3:8, 9) Keď niekto podvedie svojho manželského partnera, je neverný človeku, ktorý by mu mal byť najbližší, a veľmi mu tým ublíži. Podobne to ubližuje Jehovovi, keď mu je neverný človek, ktorý sa mu zasvätil. e (5. Mojž. 4:23, 24)
16) Andre soste hino aver o lačho manuš le nalačhe manušestar?
16 Čo si z toho chceme zobrať? Nechceme mať nič spoločné s falošným náboženstvom. Zároveň musíme uctievať Jehovu tak, ako si praje, a slúžiť mu zo všetkých síl. Prorok Malachiáš jasne povedal, v čom sa odlišuje dobrý človek od zlého. Napísal: „Opäť uvidíte rozdiel medzi spravodlivým a zlým, medzi tým, kto slúži Bohu, a tým, kto mu neslúži.“ (Mal. 3:18) Všetci chceme, aby nás Jehova považoval za spravodlivých. Preto by sme mu kvôli ničomu, ani kvôli svojim chybám a nedostatkom, nemali prestať slúžiť. Ak by sme to urobili, bol by to vážny hriech.
17) Soske peske mušinas mište te kidel kas peske laha sar romes vaj romňa?
17 Ak si slobodný a chcel by si si nájsť manželského partnera, Malachiášove slová ti môžu pomôcť, aby si si vybral správne. Ak má niekto pekné vlastnosti, ale neslúži pravému Bohu, považuje ho Jehova za spravodlivého? (2. Kor. 6:14) Keby ste sa vzali, pomáhal by ti, aby si Jehovu miloval viac? Zamyslime sa nad kráľom Šalamúnom. Cudzinky, ktoré si vzal, zrejme mali nejaké pekné vlastnosti. Ale neuctievali Jehovu. Na Šalamúna mali zlý vplyv a nakoniec aj on začal slúžiť falošným bohom. (1. Kráľ. 11:1, 4)
18) So majinen o daja the o dada te sikhľarel peskere čhaven?
18 Rodičia, ako môžete to, čo sa v Biblii píše o izraelských kráľoch, využiť pri výchove svojich detí? Ukážte im, že Jehova považoval za dobrých tých kráľov, ktorí ho uctievali tak, ako si praje. Môže im to pomôcť, aby túžili uctievať Jehovu z celého srdca. Svojimi slovami a príkladom ich učte, že duchovné veci, ako je štúdium Biblie, zhromaždenia a služba, sú v živote najdôležitejšie. (Mat. 6:33) Inak by si mohli myslieť, že byť Jehovovým svedkom je len nejaká rodinná tradícia. Jehova by u nich možno nebol na prvom mieste a nakoniec by ho mohli úplne opustiť.
19) Šaj pes pale visaren ko Jehovas ola, so les omukhle? Phen sar ada hin. (Dikh the o ramčekos „ K Jehovovi sa môžeš vrátiť!“)
19 Ale čo ak niekto prestal slúžiť Jehovovi? Znamená to, že je stratený prípad? Nie, pretože to môže oľutovať a vrátiť sa k nemu. No musí dať pýchu bokom a prijať pomoc starších. (Jak. 5:14) Nech už by musel urobiť čokoľvek, priateľstvo s Jehovom za to určite stojí!
20) Sar pre amende o Jehovas dikhela, te ačhaha sar o verna izraelska kraľa?
20 Teda v čom si môžeme od verných izraelských kráľov zobrať príklad? Uctievajme Jehovu celým srdcom. Poučme sa zo svojich chýb, oľutujme ich a napravme, čo treba. A nezabúdajme, aké je dôležité uctievať jediného pravého Boha tak, ako si praje. Ak zostaneš Jehovovi verný, aj teba bude považovať za spravodlivého.
GIĽI 45 Pal soste miro jilo rozduminel
a Výraz „izraelskí králi“ sa v tomto článku vzťahuje na všetkých kráľov, ktorí vládli nad Jehovovým ľudom, či už vládli nad dvojkmeňovým kráľovstvom Judska, desaťkmeňovým kráľovstvom Izraela, alebo nad všetkými 12 kmeňmi.
b VYSVETLENIE VÝRAZU: V Biblii sa slovo „srdce“ často používa na opis toho, aký je človek vo svojom vnútri – aké má túžby, myšlienky, povahu, postoje, schopnosti, pohnútky a ciele.
c Medzi pohanskými kráľmi bolo zrejme zvykom, že začali uctievať bohov tých národov, ktoré porazili.
d Kráľ Asa urobil viacero vážnych chýb. (2. Kron. 16:7, 10) Napriek tomu sa o ňom v Biblii píše, že robil to, čo je správne v Jehovových očiach. Hoci spočiatku na naprávanie od Jehovu nereagoval, neskôr svoje hriechy zrejme oľutoval. A jeho dobré vlastnosti nakoniec prevážili nad jeho chybami. A čo je podstatné, uctieval iba Jehovu a robil všetko pre to, aby očistil krajinu od modiel. (1. Kráľ. 15:11–13; 2. Kron. 14:2–5)
e Stojí za zmienku, že prvé dve prikázania v Mojžišovom Zákone zakazovali uctievať kohokoľvek alebo čokoľvek okrem Jehovu. (2. Mojž. 20:1–6)
f OPIS OBRÁZKA: Mladý zborový starší sa rozpráva s jedným bratom, lebo si oňho robí starosti kvôli tomu, ako často pije alkohol. Ten brat si jeho slová pokorne vezme k srdcu, urobí potrebné zmeny a ďalej verne slúži Jehovovi.
